Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné právo SR

PzP 3 - Ústavný systém SR (pzp_3_-_ustavny_system_sr.doc)

Ústavný systém SR

Je súhrn ústavnoprávnych dokumentov, ktoré upravujú formu štátu jeho štruktúru, zásady vzťahov medzi jeho orgánmi, základy vzťahov medzi štátom a občanom.

Ústava v materiálnom zmysle je ............................

Ústavný systém môže pozostávať z jedného (monolegálny) alebo viacerých (polylegálny) dokumentov.

SR má polylegálny systém, lebo je tvorená ústavou a piatimi ďaľšími dokumentmi.

Ú.SR 460/1992 Z. z. osemkrát priamo novelizovaná.

Listina základných práv a slobôd publikovaná pod číslom 23/1992 Zb. (Formálne platí)

Ústavný zákon číslo 227/2002 Z. z. O bezpečnosti štátu v čase vojny vojnového stavu výnimočného stavu a núdzového stavu . (bol tri krát novelizovaný)

Ústavný zákon číslo 357/ 2004 Z. z. O ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií

Ústavný zákon číslo 397/2004 Z. z. O spolupráci NRSR a vlády v záležitostiach EU.

Ústavný zákon číslo 254/ 2006 Z. z. O zriadení a činnosti výboru NRSR na preskúmanie rozhodnutí NBU.

Platia ešte ústavné zákony, ktoré upravujú hranice, ale tie podľa väčšinového názoru nie sú súčasťou ústavného systému, a keď tak len v širšom zmysle.

Generálna interpretačná klauzula , hovorí, že výklad musí byť v súlade s touto klauzulou.

Ústava a ústavné zákony sú najvyššej právnej sily.

Príprava ÚSR

Komisia začala pracovať nad ústave nie samostatného štátu. HZDS išlo do volieb z heslom, do dvoch mesiacoch po voľbách dá Slovensku ústavu. Koncom augusta začala rozprava v SNR o tomto návrhu ústavy. V tom čase bolo položených 450 pozmeňujúcich návrhov, a asi 150 bolo aj schválených. 1.9.1992 bola ústava schválená. Hlasovali za ňu : HZDS, SNS, SDĽ .. Proti: KDH, Nezúčastnili: Maďarská koalícia. Časová tieseň spôsobila vznik niekoľkých chýb (legislatívno-technické a systematické). Boli tak vytvorené ústavné základy pre prvé mesiace fungovania SR.

Priame novelizácie (8) :

1. 244/1998 Z. z. stručná novelizácia dotýkala sa článku 105, riešila problém, kto môže podať návrh na voľbu prezidenta, návrh môže podať skupina najmenej 8 poslancov. Otázky zatupovania prezidenta SR v čase keď tento úrad nie je obsadený, riešený bol tak, že zastupuje ho vláda resp. jej predseda vo výkone právomocí, vymenované  v ústave, niektoré sú nezastupiteľné (vymenúvať a odvolávať vládu a niektorých jej členov-SCH ..... NRSR volila 3/5 väčšinou prezidenta, táto bola konštantná v každom ďalšom kole). Po tom ako skončil M. Kováč nebolo možné zvoliť nikoho, lebo keďže právomoc vymenovať vládu bola nezastupiteľná stará vláda tak mohla ústavnou cestou večne vládnuť.
2. 9/1999 Z. z. druhé funkčné obdobie NRSR (končí 2002), dotýkala sa voľby prezidenta, kde opozícia prvého funkčného obdobia chcela viesť referendum za priamu voľbu prezidenta, a za tri mesiace sa pozbieralo 500 000 podpisov a ten mal vyhlásiť na tomto základe referendum za priamu voľbu prezidenta. Aj národná rada podala žiadosť voči prezidentovi aby vyhlásil referendum o troch otázkach : vstup do NATO. Ústavný súd odobril pár dní pred vyhlásením referenda, to že je možné ním prejednať priamu voľbu prezidenta. Ale lístky referendové nemali vytlačné otázku o priamej voľbe iba o troch otázkach ktoré chcela NRSR. Minister vnútra mal byť aj trestne stíhaný ale bola vydaná amnestia. Po voľbách keďže vyhrala bývala opozícia a zároveň získala ústavnú väčšinu. SKDU, SOP, SDĽ, SMK. Tento ústavný zákon upravil spôsob voľby prezidenta a zároveň i jeho postavenie, ktoré upravovali jeho nedostatky. Boli obmedzené jeho právomoci ohľadom výkonnej moci (kontrasignácia) ale rozšírené ohľadom riešenia kolízií. 1998 zvolený Rudolf Schuster. Bola zriadená komisia pre zmeny v ústave a táto začala práce nad novou veľkou novelou. Odstránenie najzávažnejších chýb. A vytvoriť priestor pre vstup do NATO a EÚ a prehĺbiť základné práva a slobody a posilniť samosprávu. Opozícia HZDS a SNS bola nekompromisná. SMK ultimatívne žiadala zmeny preambuly.
3. 90/ 2001 Z. z. Február 2001 trvalo 12 rokovacích dní (o pôvodnom texte 1 deň) Nakoniec bola 90timi hlasmi podporená. Bola publikovaná v zbierke zákonov pod číslom 90.  Zmenila úpravu vzťahov medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom (posilnila sa pozícia medzinárodného, upravilo sa rozhodnutie o vstupe) posilnenie právomoci NKU (nemohol pred tým kontrolovať privatizáciu) vytvoril sa ústavný priestor pre vytvorenie druhého stupňa samosprávy, čo síce bolo aj v predošlej spomínanej ale nevytvárala úplný priestor. Ústavný súd mal samozrejme k tomu uspôsobenú právomoc. Amnestie a milosti prezidenta republiky (vo forme agraciácie, abolíce, rehabilitácia). Zúženie rozsahu poslaneckej imunity, ak by NRSR nevydala tak je stíhanie navždy vylúčené (u ČR existuje dodnes) ale bolo zmenené na to, že je iba prerušené pričom neplynú premlčacie lehoty. Poslanci nemôžu byť trestne stíhaný za svoje výroky. Čo sa zmenilo na to, že áno platí to ale jeho občianskoprávna zodpovednosť nie je tým dotknutná. Upravil sa aj spôsob vzdania sa poslaneckého mandátu, súvisel s Gaulíderom, ktorý prestal počúvať svoju stranu, a tak do parlamentu prišiel list, že sa vzdáva poslaneckého mandátu, ale on to na pôde NRSR poprel, že nič také neposlal a preto sa zaviedlo, že sa môže vzdať mandátu iba na pôde národnej rady slovenskej republiky ak tomu nebránia závažné okolnosti. Právne účinky rozhodnutí sa upravili, a zároveň 4 nové právomoci boli zavedené.. napr. (pozastavenie účinnosti PP ktorý je preskúmavaný pred ústavným súdom) zriadená bola súdna rada čo zlepšilo nezávislosť, zmenil sa spôsob voľby. Zmenilo sa že sudcov menuje prezident republiky na návrh súdnej rady. Zriadil sa aj inštitút Verejného ochrancu práv. V ďalších otázkach nebolo možné dosiahnuť konsenzus, napr. otázky referenda... 2002-2006 prišlo až (5) noviel.
4. 140/2004 Z. z. dotkla sa článku 78 čl. 2. vypustila sa veta občiansko-právna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá. Napriek tomu, je podľa väčšinového názoru je možné poslanca občiansko-právne stíhať.
5. 323/2004 Z. z. dotýka sa dvoch otázok. Zakotvila nezlučiteľnosť funkcie poslanca s funkciou poslanca EUP. Rozšírenie právomoci ústavného súdu aby posudzoval zákonnosť volieb do EUP. Bola primaná ako novela ústavy, ktorá bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore zo zákonom o rokovacom poriadku .
6. 563/2005 Z. z. September, kľúčovým obsahom je ďalšie rozšírenie právomoci NKU v oblasti samosprávy. Zákonnosť a hospodárnosť prostriedkov orgánov samosprávy, ktoré im boli zverené na prenesený výkon štátnej správy. Kontrolná pôsobnosť sa rozšírila na všetky subjekty samosprávy.
7. 92/2006 Z. z.Február, Verejný Ochranca Práv získal oprávnenie podávať návrh na začatie konania pre súlad právnych predpisov pred ústavným súdom (1/5 poslancov, vláda, generálny prokurátor, prezident) Je to veľmi významná právomoc, lebo občania nemajú možnosť podať návrh na zistenie súladu ale Ombudsam ak zistí na základe podnetov fyzických osôb môže on v mene občanov, podať návrh na takéto konanie.
8. 210/2006 Z. z. Priestupková imunita č. 78 ods. 3 ... Pôvodný: Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať bez súhlasu NRSR. Nový : Možno však prejednať priestupok o ktorom to ustanoví zákon. Osobitný zákon je Priestupkový zákon paragraf 9. Možno prejednať konanie poslanca NRSR, ktoré je priestupkom, zákazu požívať alkoholické nápoje alebo inej návykovej látky.

Platná ústava je podľa názoru doktora Orosza, zodpovedajúca potrebám, text je v oblasti základných práv a slobôd až nadštandartný. Máme byť na ňu právom hrdí 

zdroj: wikipedia google ustava SR