Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné právo SR

PzP - Poslanci NRSR (pzp_-_poslanci_nrsr.doc)

Rokovací poriadok

Poslanci NR SR:

Tento inštitút treba vysvetľovať v súčinnosti s inými súvisiacimi predpismi, napr. zákon o voľbách.

2 časti: charakter mandátu poslanca

             Obsah mandátu poslanca

Charakter mandátu poslanca:

Poslanecký mandát vzniká na základe volieb, ide o postavenia osoby v parlamente a jeho činnosti v parlamente, slovné spojenie poslanecký mandát je chápaná ako niečo čo je udelené občanmi, je daný na ústavou určené obdobie bez možnosti ovplyvňovania poslanca občanmi, je počas tohto času nedotknuteľný, poslanec je zástupca občanov, nie iba tých ktorí ho volili, ale všetkých, mandát vykonáva osobne, podľa svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

- naša ústava vychádza z koncepcie voľného reprezentatívneho mandátu

- poslanec ani nesmie byť viazaný príkazmi

- ústava uplatňuje zákaz imperatívneho mandátu, je známy nález ÚS SR 8/1997 (?)...rieši otázku od občana, ktorý bol vtedy poslancom, NR SR uznala jeho písomné vzdanie sa mandátu, po určitom čase sa obrátil na ÚS SR s tvrdením, že podpis na vzdaní sa, je falošný, ÚS rozhodol, že nie je možné dávať poslancom príkazy, reprezentatívny mandát ho cháni príkazmi od politických strán, avšak stranícka príslušnosť je veľmi významná, môže sa aktívne podieľať na rokovaniach, a tak sú kladené na poslanca určité požiadavky, politická strana môže poslanca vylúčiť z poslaneckého klubu, strany, výborov, ak je členom politickej strany má väčšiu šancu prejaviť svoje názory

- je tu otázka nakoľko majú poslanci dbať na inštrukcie politických strán, je tu možná sankcia pre „neposlušnosť“, mal by byť stotožnený so svojou stranou- politický vzťah

-  ústavný zákon š. 46/1994 sa zrušila koncepcia imperatívneho mandátu, tento mandát umožňoval kontrolu poslanca zo strany voličov a v prípade nespokojnosti mohol byť poslanec aj odvolaný

Sľub poslanca

- po zvolení poslanec sa zúčastňuje na ustanovujúcej schôdzi parlamentu, kde skladá sľub, ktorý má konštitutívny charakter, odmietnutie sľubu alebo zloženie s výhradou má za následok stratu mandátu (v ústave čl.?)

- sľub sa verejne prečíta, každý poslanec povie sľubujem, podá ruku predsedovi, a podpíše sa

- ak by sa poslanec nezúčastnil ustanovujúcej schôdze tak sľub zloží na ďalšej schôdzi

Nezlučiteľnosť

- je tu nezlučiteľnosť, isté funkcie nemôže poslanec vykonávať, existujú vo všetkých demokratických krajinách, (v ústave v čl. 77)

- mandát poslanca môže spočívať ak vykonáva svoju funkciu vo vláde, je to kĺzavý mandát

- podľa zákona o ochrane verejného záujmu, mandát spočíva aj ak je poslanec zvolený za predsedu aj iného ako ústredného orgánu alebo ak je vymenovaný za štátneho tajomníka niektorého ministra

- ak je poslanec vo výkone väzby (ešte je len vo väzbe, jeho mandát spočíva, je to vydarený inštitút, parlament je funkčný

- poslanec má právo na plat, náhradu cestovných výdavkov, ...

- ak je neospravedlnená absencia poslanec stráca polovicu príjmov v prípade 2 dní, ak 4 tak celý príjem

Zánik mandátu

1. uplynutie funkčného obdobia
2. vzdanie sa
3. odmietnutie sľubu alebo jeho zloženie s výhradou
4. ak stratí voliteľnosť do NR SR (teoretický prípad)
5. predčasným rozpustením NR SR
6. vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 Ústavy
7. uplynutie 30-dňovej lehoty od rozhodnutie orgánu o rozpore vo verejnom záujmu (?)
8. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku kde bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin

Na jeho miesto nasleduje ďalší poslanec, ktorý je najvyššie na kandidátnej listine, alebo kto získal najväčší počet preferenčných hlasov. Náhradník je z tej istej politickej strany ako predchádzajúci poslanec.

Vzdanie sa poslanca je možné kedykoľvek, upravené od roku 1991 nanovo, upravený proces, je tu osobné vyhlásenie poslanca na schôdzi NR SR, tento spôsob je neodvolateľný. Ak tomu bránia nejaké okolnosti, vzdanie môže byť písomné. Je to jednostranný právny úkon poslanca, ktorý vyvoláva jasný následok. NR SR príma uznesenie o nastúpení náhradníka. Je to výlušné právo poslanca.

Obsah mandátu

Práva poslanca, politické kluby alebo grémium, imunita, disciplinárna zodpovednosť poslanca

Prvotné právo je rozhodovať a hlasovať v NR SR. Každý hlas poslanca má rovnakú váhu, poslanec rozhoduje a hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné, súčasťou práva hlasovať je zdržať sa hlasovanie alebo nezúčastniť sa hlasovania.

        Ďalším právom je voliť a byť volený do orgánov NR SR, napr. výbory, vyýber sa riadi straníckou príslušnosťou, sférami záujmov, vzdelaním

        Má právo zákonodarnej iniciatívy.

        Právo na interpeláciu, je tu celý rad oprávnení a povinností, ktoré zabezpečujú riadny výkon jeho mandátu.

Postavenie poslanca a jeho kvalita uplatňovania sa v NRSR zvyšuje združovanie sa do poslaneckých klubov podľa sympatií k jednotlivým stranám. Na vytvorenie poslaneckých klubov je potrebných aspoň 8 poslancom, jeden poslanec môže byť členom len jedného klubu, ak klesne počet poslancov, tak klub by mal zaniknúť. Ak poslanci odídu z poslaneckých klubov, môžu si vytvoriť vlastný poslanecký klub.

Poslanecký klub je funkčná inštitúcia a má celý rad oprávnení a povinností. Sú reprezentované poslaneckým grémiom, je to politický orgán parlamentu, ktorý posudzuje rozhodnutia na politické otázky, majú odporúčaciu povahu, neberú sa však na ľahkú váhu, poslanci takéto odporúčania berú do úvahy, lebo poslanecké grémium je zástupcom každej politickej strany, ktorá je v parlamente. Je tu vzorec ako sa vytvára poslencké grémium, 8 šlenov poslaneckého klubu má jedného záastupcu v grémiu

zdroj: wikipedia google ustava sr