Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné právo SR

PzP - Výkonna moc (pzp_-_vykonna_moc.doc)

Parlamentná forma vlády

Výkonná moc

V Ústave SR: 2 oddiely, upravujú dva typy orgánov, to je prezident a vláda SR.

- prezidenta ústava definuje ako hlavu štátu, ako vrcholný orgán výkonnej moci, niekedy bol len ako najvyšší, ústava nedovoľuje žiadnu hierarchiu v týchto orgánov, pôsobia vedľa seba samostatne, ústava formuluje niektorí vzájomné vzťahy.

- oba tieto orgány sú zložkami výkonnej moci, ale ani jeden orgán nie je výlučným nositeľom výkonnej moci, medzi prezidentom a vládou sú právomoci autonómne, ale sa aj podieľajú, ide o dualizmus výkonnej moci

- historicky prvotne hlave štátu patrila najmä moc výkonná, takže aj dnes sa podieľa na tejto moci, typický výkon prezidenta je napr. jeho menovacia právomoci vo vzťahu k najvyšším predstaviteľom výkonnej moci, dojednávať a ratifikovať MN zmluvy, vrchní veliteľstvo ozbrojených síl, plní iné špecifické právomoci, ktorí sú v ústave formulované všeobecným spôsobom, stelesnenie zvrchovanosti, garant riadneho výkonu ústavných práv

- pre vládu je typické, že jej patrí riadenie vnútornej a zahraničnej politiky, sú iniciátorom návrhov zákonov, zabezpečujú plnenie výsledkov zákonodarnej činnosti parlamentu, majú právo prijímať VZP na vykonávanie zákonov, významné menovacie právo k ostatným orgánom, kontrolujú výkon štátnej správy na celom území SR

- ÚS SR podával výklad ústavy, týkalo sa to odvolávania členov vlády premiérom, podľa ÚS prezident nie je povinný odvolať člena vlády ak to navrhne predseda parlamentu, ale s časovým odstupom je toto rozhodnutie podrobené ostrej kritike, preto sa zmenilo príslušný článok ústavy, preto je prezident povinný odvolať člena vlády na návrh premiéra

- v modernom konštitucionalizme hlave štátu bolo priznávané postavenie akéhosi arbitra, ktorej úlohou bolo sprostredkovať vzťahy medzi parlamentom a vládou, je to kontradiktórne, pretože by tu mala byť jeho zodpovednosť inej moci, je potrebné jeho samostatné, nezávislé postavenie aby mohol úlohu arbitra plniť, ak ho zákonodarca takto vníma, tak je potrebné dobre stanoviť jeho samostatnosť, aby mohol byť arbitrom, ale zasa aby nemohol zneužiť svoju moc, postupne je prezident skôr arbitrom ako exekutívnym orgánom, preto by bolo správne aby hlava štátu bola zakotvená osobitne

PREZIDENT

1. postavenie: podľa ústavy prezident reprezentuje SR navonok, vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný zákonom,
2. termín hlava štátu treba chápať ako vyjadrenie reprezentatívnosti, a suverenity štátu navonok, možno tu vyvodiť snahu navodiť prezidentovi funkciu arbitra, ktorá u nás začala zaznievať prijatím ústavného zákona, ktorý zaviedol priamu voľbu hlavy štátu (9§1999), tu prezident získal neutrálne postavenie, je to vyjadrenie nezodpovednosti parlamentu, zníženie autonómnosti rozhodovanie prezidenta zavedením kontra signatúry, je tu potrebný aj podpis člena vlády, ale posilnilo sa jeho právo veta, teraz je potrebná nad polovičná väčšina členov parlamentu,
3. je ho možné stíhať za vlastizradu aj a úmyselné porušenie ústavy
4. jeho postavenie arbitra je úzke a vyvrátiteľné parlamentom, mohol by prijať určité opatrenia aby odvrátil hroziacu krízu, ale ústava presne udáva
5. ustanovovanie: ústavný zákon 9“1999 bola zavedená priama voľba hlavy štátu občanmi cez priame, slobodné tajné voľby, prezident je „slabý“ alebo „silný“, po vojne nebolo možné voliť prezidenta priamo, aby sa neuzurpovala moc(niečo v tom zmysle), priama voľba mala obmedziť závislosť prezidenta od parlamentu(?)
6. voliť môžu občania nad 18 rokov v deň volieb, kandidát na prezidenta musí mat v deň volieb 40 rokov, voľby vyhlasuje predseda vlády, majú sa uskutočniť v posledných 60 dňoch pred skončením funkčného obdobia, v prvom kole vyhrá ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov, v priebehu 14 dní sa koná druhé kolo, kde je sú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov z prvého kola, a vyhrá ten., kto má viac hlasov(tak nejako)
7. ak niektorý kandidát sa vzdá pred druhým kolom, na jeho miesto postupuje ten, kto bol tretí v prvom kole, nie je stanovené dokedy by sa mal kandidát vzdať, ak pre druhé kolo nie sú dvaja kandidáti, tak sa vyhlasujú nové voľby, ale ústava počíta s tým ze kandiduje jeden kandidát a ten je zvolený ak získa nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov
8. po zvolení skladá sľub pre NR SR do rúk predsedu ÚSA SR, v deň kedy sa končí obdobie predchádzajúceho prezidenta, ak sa toto obdobie skončilo predčasne, tak sľub sa skladá na druhý deň na poludnie vždy
9. okamihom zvolenia nenadobúda funkciu, ale až zložením sľubu a od tohto okamihu plynie 5 rokov
10. sľub má konštitutívny charakter, čiže jeho zloženie z výhradou alebo nezloženie znamená že prezident nebol zvolený a tak predseda NR SR nariaďuje nové voľby
11. zastupovanie hlavy štátu: čl. 105 Ústavy, vymenované dôvody kedy môže byť zastupovaný (viď ústava a skriptá), zastupovanie je časovo ohraničené, najdlhšie môže trvať 6 mesiacov, potom ÚS  vyhlási, že funkcia prezidenta sa skončila a uvoľnila dňom tohto vyhlásenia sa funkcia prezidenta skončila a sú vyhlásené nové voľby, nikde nie je dané kedy sa má zastupovanie začať, nie je tu žiaden ústavný dôvod, problém je ak prezident prestane vykonávať svoju funkciu napr. zo zdravotných dôvodov, či ma prezident sám požiadať o zastupovanie alebo si ostatné zložky majú právomoci prezidenta sami rozdeliť, nie všetky právomoci hlavy štátu nie sú zastupiteľné, tu patrí: také právomoci, ktorej prenesenie výkonu by spôsobilo narušenie deľby moci, napr. podpisovanie zákonov (zákony sú publikované bez podpisu prezidenta), asi aj rozpustenie parlamentu, vyžadovanie informácií od vlády, udeľovanie amnestií a milosti, nemá vplyv na riadenia štátu a to je správa o stave republiky, udeľovanie vyznamenaní
12. zodpovednosť: je typické pre parlamentnú formu vlády, že prezident nie je zodpovedný, naša ústava nijakým spôsobom nevyjadruje túto zodpovednosť, ani neformuluje výslovne ani jeho nezodpovednosti, o zodpovednosti je potrebné urobiť si obraz z výkladu, možno o stom usudzovať podľa čl. 101, že prezident nie je viazaný príkazmi, čl. 102 ods. 2 kde je zavedený inštitút kontrasignácie, za správnosť aktov zodpovedá vláda, je vymedzená úzko, týka sa troch oblastí: menovanie vedúcich diplomatických predstaviteľov, udelení hromadnej amnestie, keď rozhoduje ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, tu je nezodpovednosť, je tu politická zodpovednosť, čo je stanovené v možnosti odvolania, ale len cez NR SR, nie voliči sami, kvalifikovaná väčšina všetkých poslancov, ak je ľudové hlasovanie, tak sa za musí vyjadriť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, ústavno právna zodpovednosť je to, že prezidenta možno stíhať za úmyselné porušenie ústavy a vlastizradu, tu vyplýva imunita, jeho absolútna beztrestnosť, stíha ho ÚS SR na návrh NR SR, sankcia je strata funkcie, prezident nie je trestnoprávne stíhaný, vždy ide o ústavnoprávnu sankciu, ak medzitým prezident abdikuje, tak konanie sa zastaví, pretože pred ÚS môže stáť LEN prezident, a vôbec nie je trestnoprávne zodpovedný, aj keď zákon vedie skutkovú podstatu vlastizradu ku trestnému zákonu, vlastizrada je zložený TČ,
13. pôsobnosť prezidenta (skriptá): čl. 102 Ústavy menuje taxatívne jeho pôsobnosť a zákon môže upraviť iba podrobnosti výkonu, z hľadiska spôsobu uplatnenia právomoci: vecné roztriedenie (v skriptách)

       spôsob uplatňovania: právomoci, ktoré môže prezident uplatniť na návrh niekoho iného- menovacie právomoci- sudcov, generálneho prokurátora,

                   - na základe vlastnej úvahy- udelenie milosti, veto, udelenie vyznamenania, menovanie 3 členov Súdnej rady

        spolu potvrdenie

VLÁDA

-  patrí jej vládna a výkonná moc plynúca zo zákonodarnej činnosti parlamentu, riadi zahraničnú politiku štátu, zodpovedá za obranu a bezpečnosť prezidenta, riadi, koordinuje a kontroluje činnosť ministerstiev a iných ústredných orgánov, rozhoduje zásadné otázky výkonu miestnej štátnej správy, príma nariadenia a uznesenia,

-  kolektívny orgán, jednoduchý spôsob ustanovovanie, súvisí s parlamentom a hlavou štátu,

-  zloženie je závislé a odvodené od výsledkov volieb do parlamentu, je tu ústavná zvyklosť, koho prezident menuje za predsedu vlády, nie je tu stanovená lehota, ani subjekt, ktorý by mal navrhnúť, ďalších členov menuje predseda

-  po menovaní členovia vlády skladajú sľub, ten však nemá konštitutívny charakter, nie je podstatný, podstatné je to aby do 30 dní získala dôveru parlamentu, dovtedy predstúpi s programovým vyhlásením, je to vlastne schválenie programu

- každá vláda podáva demisiu na ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu, pretože vláda trvá tak dlho aké dlhé je funkčné obdobie

- parlament môže vláde kedykoľvek vysloviť nedôveru, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov

- ak programové vyhlásenie nie je schválené, vláda je rozpustená a prezident musí menovať novú vládu, ale do 6 mesiacoch po voľbách do parlamentu musí byť programové vyhlásenie schválené

1. pôsobnosť vlády: čl. 119 Ústavy
2.  

zdroj: wikipedia, google, ustava SR