Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

PzP - Proces európskej integrácie (pzp_-_proces_europskej_integracie.doc)

1. Proces európskej integrácie

V medzivojnovom období sa 1.krát začala realizovať myšlienka integrácie.

Coulderhou Calegri je zakladateľ Paneuropskeho hnutia,ktorého čestným predsedom je Arstid Briand- nostiteľ nobelovej ceny za mier, jeho význam pre europ.integráciu spočíva aj v tom, že v 1929 na pôde spoločnosti národov predstavil projekt vytvorenia európskeho federatívneho zväzu, mal zabezpečovať spoluprácu štátov v hospodáraskej, spocialnej a kultúrnej oblasti, anglicko s tým nesúhlasilo. Avšak ani tento projekt nemal úspešný koniec, lebo sa začala 2.sv.vojna.

Obd. Po 2. Sv.vojne- zlatý vek medzinárodnej spolupráce, vznik medzinárodnych organizácii

Rozdelenie Európy na západnu a výchdnu Európu. Integrácia najmä v západ.Európe vo východ Európe vznikla Varšavská zmluva-vojenská organizácia, rada vzájomnej hospodárskej pomoci ako hospodárska organizácia.

Suverenita štátu- štát vstupom do medzinárod. Org. Dobrovoľne si ju obmedzuje.

2 koncepcie európskej integrácie

1.klasické medzinárodne organizácie- minimálny  zásah- jednomyselné hlasovanie zabezpečuje rovnosť štátov,

Napr. Maršalov plán- cieľ hospodárska pomoc, je to medzník na deľbu Európy na západnu a východnu. Západne štáty prijali túto pomoc

Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu- 1948 zmluva podpísana v Paríži, odpoved na ponuku USA , neskôr premenovaná na Org. Pre hospodársku pomoc a spoluprácu OECD-aj SR členom od 14.12.2000

Základná únia- r. 1948, tzv. Bruselský pakt, pôvod. Signatármi boli Anglicko, štáty beneluxu, cieľ vojenská pomoc,resp.ochranav r.1954 sa pridalo aj Nemecko, Taliansko- premenovanie na Západoeurópsku úniu. Táto org. Existuje aj dodnes a je prepojená s EÚ s jej II. Pilierom.

Rada Európy- 1949, je to politická org., nemá prepojenie na EU, je to samostatná medzinárodná medzivládna organizácia, sídlo Štrassburg, sleduje princípy demokracie, slobody a právneho štátu, SR je tiež jej členom.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základnych slobôd- základnym prvkom je Európsky súd pre ĽP, sídlo Štrassburg,

2.vychádza z princípu federalizácie-najmä Nemecko a Francúzsko, výsledkom má byť nadštátna spolupráca , štáty by mali spolupracovať  na nadštátnej supranacionálnej organizácii, štáty majú preniesť časť právomoci na medzinárodnu organizáciu.

Napr. Komunitárna európska integrácia- impulzom pre vznik európskej integrácie bola Schumanova deklarácia z 9.5.1950- Deň Európy, Rober Schuman min. Zahranič. Vecí vo Fr., ale pravým autorom bol Jean Monet. Je to výzva pre Nemecko, vychádzala zo sektorovej integrácie, čiže v presne určenej oblasti hospodárstva a potom sa priberajú dalšie oblasti spoliupráce, ďalej Fr. Navrhovalo spoluprácu pre obôasť Uhlia a oceľ, ciže základ pre zbrojársky priemysel.

Schuman navrhoval vytvoriť nový subjekt mn. Práva na kt. by preniesli časť právomocí, ktorý by kontroloval Nem. a Fr. V oblasti uhlia a ocele

Konečným cieľom takejto integrácie mala byť federácia.

Na túto deklaráciu reagovalo aj Tal.- zmluva o založeni Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ-18.4.1951- benelux a tal. - , ale do platnostri vstúpila až v r. 1952, bola podpísana na 50 rokov, v r. 2002 zaniklo toto spoločenstvo.

V 50.rokoch- zmluva o založení Eorópske obranné spoločenstvo , Európske politické spoločenstvo.

Europ. obran. spoloč. bola snaha o znovzuvyzbrojenie Nemecka- ale Fr. Tomu zabránilo aby takéto spoločenstvo vzniklo, teda v konečnom dôsledku toto spoločenstvo nevznikllo a v dôsledku toho

V Európe sa realizovali obe myšlienky

Prvá kríza v keď sa štáty rozhodli spolupracovať bolo, nasledovala kríza a naledovala Ďalšia iniciatíva Paul Heanri Spara (belgický minister). Ako reakcia na tlaky beneluxu bolipodpísané dve zmluvy (rýnske zmluvy) 25.marca.1957. Na ich základe vznikli dve Ďalšie spoločenstvá a to európske hospodárske spoločenstvo (orientované na hospodárstvo ako celok), EURATOM (pre atómovú energiu). Nové spoločenstvá boli založené na supranacionálnom princípe a boli prepojené cez členské štáty a svoje orgány a jednotne sa označujú ako Európske spoločenstva. Aj keď tie medzinárodnoprávne neexistujú existujú iba ako jednotlivosti. Veľká Británia takejto integrácií nebola veľmi naklonená. Európske združenie voľného obchodu (ETTA), toto bolo vytvorené pod vplyvom GB. Dnes už veľmi nemá veľký význam lebo sa členovia stali súčasťou EU a európskych spoločenstiev. Bola to alternatíva pre tých ktorý nechceli supranacionálne spolupracovať. Samotná ETTA spolupracuje s EU a ES dohoda o vytvorení európskeho hospodárskeho priestoru. (voľný pohyb, osôb, kapitálu a pod.) Rozdiel je v spolupráci, lebo ES sú nadštátne zoskupenia a ETTA je medzivládna orgánizácia medzinárodného charakteru. Ciele su rovnaké ale prostriedky sú rôzne.

Colná únia – ES,EU ..

Zóna voľného obchodu ETTA.  

Veľká Británia sa dostala do ES cez mŕtvolu Charlesa de Gaulla. Až v roku 1973 sa podarilo aby schválili GB vstup do ES. (Francúzsko sa odkláňalo od pôvodnej koncepcie po smrti de Gaulla sa vracia späť, a preto sa podarilo aj pribratie GB)

Prvé rozšírenie čo sa týka členskej základne bolo 1973 vtedy pristúpila GB, no dodnes platí pravidlo, že z pristupením musia suhlasiť všetky štáty. Aj Írsko a Dánsko.

Aj Nórsko ju podpísalo ale neratifikovalo ju.

Druhé 1981 , južná vetva , Grécko,

1986 – Portugalsko a Španielsko (dokončenie južnej vetvy)

Únia už teda má 12 členských štátov. Vlajka EU, ktorá má 12 hviezdičiek nevychádza z počtu krajín ale z magického čísla 12 čo znamená jednotu.

Dve rýnske zmluvy sa vlastne ústavne zákony pre fungovanie ES.

1987 prvá veľký revízia týchto zmlúv a to prostredníctvom ďalšej zmluvy

„JEDNOTNÝ EURÓPSKY AKT“ prvý krát hovorí o politickej integrácií.

Ďalšou, ktorá je revíziou ale aj zmluvou samostatného charakteru : Mastrichstká zmluva (o európskej únií) Táto je v jednej časti nie revíziou, a to tam kde hovorí o založení EU. Na druhej strane je aj revíznou zmluvou lebo obsahuje aj ustanovenia, ktorými sa menia záležitosti spoločenstva. Podpísaná 1992 , účinnosť – deň vzniku EÚ 1.11.1993 je to forma politickej únie. Tak ako bola založená stojí na troch pilieroch  (prvý bol ale ostatné nie ale tie nemajú supranacionálny charaker)

1. supranacionálne ES, venujúce sa európskej integrácií v oblasti hospodárstva
2. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
3. spolupráca justície a vnútra

Druhý a tretí pilier nie sú spoluprácou v hospodárskej oblasti. Zaviedla aj cieľ hospodárskej a menovej únie, lebo táto nebola pôvodne predpokladaná. O.i. mastrichstká zmluva premenovala európske hospodárske spoločenstvo na európske spoločenstvo.

POZOR európske spoločenstva a POZOR európske spoločenstvá – veľký rozdiel

Po vzniku EU došlo aj k rozšíreniu členskej základne 1995 – t.j. Rakúsko, Fínsko, Švédsko. Boli tu národné referendá a bola podpísaná aj prístupová zmluva s Nórskom no opätovne nebola ratifikovaná.

1999 (platná) amsterdamská zmluva revízia zmlúv zakladajúcich EStiev a zároveň aj mastrichtskej, lebo tá obsahovala doložku „randevu“ ta hovorila, že sa prehodnotí fungovanie toho čo sa zakotvilo do mastrichstkej zmluvy. Prečíslovala niektoré ustanovenia, a derogovala obsoletné ustanovenia. Dnes sa články veľkými číslami a pred tým veľké písmená. Tretí pilier bol ale oslabený na justície a vnútra v trestných veciach nie už všeobecná spolupráca, ale z tretie vízová, azylová, prisťahovalecká prešla do prvého piliera.

Zmluva z NICE táto bola podpísaná v roku 2001 (platnosť 2003, problematické pri ratifikácií bolo v Írsku, lebo tu ex constitione muselo prebehnuť referendum) Jej cieľom bolo pripraviť EU na rozšírenie. Lebo pôvodné zmluvy boli pre 6 krajín tak je to riešené tu. Súčasťou zmluvy z NICE bol aj protokol, ktorým zaniklo ESUO (montana unia), ako právny nástupca bolo Euróspke spoločenstvo (teda od roku 2003 máme len EURATOM a ES ako dve európske spoločenstvá) takže táto zmluva pripravila na rozšírenie.

1.5.2004 došlo k najväčšiemu rozšíreniu. Základom bola zmluva z Atén 16.4.2003. Táto musela prejsť ratifikačným procesom, u nás bola úspešná, ratifikovaná prezidentom ale parlament dával predbežný súhlas 1.7.2003. A v rámci tohto súhlasu označila ho za zmluvu, ktorá ma prednosť pred zákonmi SR. 185/2004 z.z. oznámenie ministerstva zahraničných vecí a v prílohe je samotná zmluva.

Po tomto rozšírení sa opätovne objavujú diskusie, že by bolo dobre ju zmeniť, bol zvolaný na tento účel konvent. Európska rada prijala toto rozhodnutie na zvolať konvent a na tomto konvente sa stanovil cieľ vypracovať nový text základu existencie EÚ. Pracoval pod vedením Valery giscarda ukončil prácu 2003 výsledkom bol návrh medzinárodnej zmluvy, ktorý sa nazýva : „zakladajúca ústava“ tá ma úplne nahradiť všetky doterajšie medzinárodne zmluvy. V roky 2004 bola podpísaná v ríme, a samozrejme musela byť ratifikovaná. História sa opakuje to sa stalo už predtým keď Francúzi navrhli niečo čo neratifikovali nakoniec. Dokonca ani my SR sme neratifikovali túto zakladajúcu ústavu, lebo nemôže byť ratifikovaná lebo je na ústavnom súde pre porušenie práva na správu vecí verejných. Východiskom z tejto krízy má byť Lisabonská zmluva 13.12.2007 podpísaná (reformná zmluva). Je to veľké pôsobenie nemecka v tomto procese, vo veľkej miere preberá ustanovenia zakladajúcej ústavy, ale odstraňuje tie sporné ale je revíznou zmluvou. A táto zmluva ruší Európske spoločenstvá a ostáva iba jeden subjekt medzinárodného práva a to EU. Zmluva o založení spoločenstva sa premenuje na zmluvu o fungovaní EU. Ratifikovalo ju maďarsko, slovinsko, malta, rumunsko, francúzsko, ostatné to musia do konca roka 2008. aby mohla vstúpiť do platnosti.

Zdroj: wikipedia, google, http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=893890