Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Rímske právo

Rímske právo - Zimný semester (rimske_pravo_pc.doc)

Rímske právo

1.KONZULTÁCIA :

Právo – Ius

Rimania dospeli k dualizmu svojho práva – rozdelili ho na verejné a súkromné. (V-2ot.),     (S-ostatné ot.)

Právo verejné:

1. po lat. Ius publicum
2. je všetko právo, ktoré vytvoril a donucovacou mocou zabezpečil štát.
3. normy tohto práva majú záväzný, teda kogentný charakter, tzn., že sú záväzné pre všetkých, strany si ich nemôžu meniť.
4. Patrí sem napr. :

1. Právo ústavné
2. Administratívne
3. Trestné

Rímskym občanom z verejného práva vyplývajú :

1. Ius libertatis – právo slobody
2. Ius provocationis – právo odvolať sa
3. Hlasovacie právo – právo hlasovať na ľudovom zhromaždení
4. Volebné právo – právo voliť svojich úradníkov alebo byť volení za úradníkov na ľudovom zhromaždení
5. Právo obetovať bohom – právo zúčastňovať sa na obetách

Právo súkromné :

5. po lat. Ius privatum
6. súbor vzťahov a viazaností, ktoré vytvoril jednotlivec svojimi právnymi zákonmi v rámci možností, ktoré mu priznal objektívny právny poriadok.
7. Normy tohto práva majú väčšinou dispozitívny charakter, konajúci ich mohli svojou vôľou aj zmeniť.
8. Patrí sem :

1. Právo rodinné
2. Právo vecné, hlavne vlastnícke
3. Právo dedičské
4. Právo záväzkové, teda obligačné

Medzi základné práva patria tzv.:

1. Ius conubii – manželské právo, právo uzavrieť právoplatné rímske manželstvo
2. Ius commercii – právo obchodovať, ľubovoľne zaobchádzať so svojim majetkom

Súkromné právo malo viacero častí :

9. zákony, mravy zachovávané zvlášť u toho národa, vlastné práve tomu národu, a tieto normy tvoria práva civilné – ius civile alebo právo občianske – národné právo toho ktorého štátu

Znaky :

1. platil princíp personality, tzn., že sa vzťahovalo iba na rímskych občanov, jednotlivcom alebo celým obciam postupne Rimania udeľovali základné práva Ius conubii a Ius commercii. Cisár Antonio Caraula v r. 212 po Kr. udelil všetkým občanom rímskej ríše občianstvo
2. prílišných formalít, civilné právo prísne formálne – napr. prítomnosť svedkov, symbolické znamenia

10. zákony a mravy zachovávané z prirodzeného záujmu všetkých národov a tieto zákony tvoria právo národov, čiže Ius gentium.

To ius gentium nie je medzinárodné právo, ale je to právo rímske, ktoré vytvoril rímsky úradník, ktorý sa volal cudzinecký prétor. Prétor Peregerin (tento prétor bol úradník, ktorý rozhodoval spory medzi občanmi a neobčanmi alebo medzi nerimanmi).

Toto ius gentium sa vzťahovalo predovšetkým na právo záväzkové a právo obchodné.

Odstraňovalo jednak ten prílišný formalizmus, bolo ďaleko pružnejšie, ale aj princíp personality, ktorý nahrádzalo princípom úradným, tzv. princípom teritoriality, použiť aj samotný Rimania aj nerimania.

Ak boli z toho istého národa, tak domovské právo, ak rôzni, tak ius gentium.

Mestský prétor – Prétor Urbanus, mal súdnu právomoc, ale ten rozhodoval spory medzi rímskymi občanmi. Vytvoril Ius praetoritum – prétorske právo, Ius honorarium – honorárne právo, alebo právo magistrátne.

2.KONZULTÁCIA :

Subjektívne právo

11. absolútne a relatívne právo

1. absolútne subjektívne práva sú také, ktoré zabezpečujú nositeľovi tohto práva také právne postavenie, ktoré musia rešpektovať všetci ostatní a ktoré zároveň vylučujú všetkých ostatných z pôsobenia na predmet tohto práva. Sú teda namierené voči všetkým  erga omnes. Oprávnený tu o d nikoho nežiada žiadne pozitívne plnenie, práve naopak, on chce iba to, aby do jeho práv nikto nezasahoval. Sú chránené vecnou žalobou typu  actio in rem, ktorá od začiatku nesmeruje voči určitej konkrétnej osobe, ale voči komukoľvek, kto by jeho práva rušil. Patrí sem:

1. právo vecné z jeho typickým predstaviteľom vlastníckym právom
2. právo dedičské
3. právo rodinné

2. relatívne subjektívne práva sú také, ktoré sú namierené voči určitej konkrétnej osobe. Patria sem :

1. záväzkové práva, teda obligačné.

12. sú namierené voči tej konkrétnej osobe, ktorá nie je zaviazaná, či už zo zmluvy, z deliktu alebo z rozmanitých dôvodov. A od tejto osoby už vyžadujem nejaké plnenia. Sú chránené osobnou žalobou typu actio in personam, ktorá od začiatku smeruje voči určitej konkrétnej osobe.

Absolutné právo :

1. voči Všetkým, ktorých sa to týka
2. rešpektovanie žiadam, rešpektovanie od všetkých
3. vecná žaloba
4. žaloba smeruje proti komukoľvek

Relatívne právo :

1. voči konkrétnej osobe, ktorá nie je zaviazaná
2. žiadam plnenie, ale iba od tej konkrétnej osoby
3. osobná žaloba
4. žaloba smeruje voči určitej konkrétnej osobe

ŽALOBY

13. actio – žaloba
14. všetky žaloby po latinsky vedieť

Žaloba actio je procesný prostriedok na presadenie subjektívneho práva.

Rozdiely :

U nás :

1. žaloba slúži na ochranu akéhokoľvek práva, žaloba abstraktná
2. žalujete niekoho

V Ríme :

1. každé právo malo svoju vlastnú žalobu, ktorá mala svoje pomenovanie. Kde nebola žaloba, tam si každý musel rozmyslieť, akú žalobu použije.
2. žalujete sa s niekým

Dôležitú úlohu tu zohráva zmluva, tzv. litiskontestácia, lat. litis contestacio , v ktorej sa strany dohodli na podmienkach sporu a na rozhodcovi, ktorý má ich spor rozhodnúť. Bola to teda zmluva o tom, za akých podmienok žalovaný súhlasí, aby bol odsúdený v prospech žalobcu.

Podmienky :

1. PREMLČANIE

007                         008                           009

|––––––––|––––––––|*––––––––––––––––|––––––––o––––––x–––––––

        P                    S,Z                           P+Ž                       P

                              AN

15. nemôžem použiť žalobu, hovoríme, že žaloba spočíva

* pohľadávka sa stane splatná, zročná, vtedy žaloba actio nata – narodila sa, môžem prvýkrát žalovať

        007, | - právo

        od 008 – právo + žaloba

        do 009 – môžem zažalovať

- premlčanie 1 rok

- uplynutím premlčacej lehoty stratíme právo žalovať, ale nárok mi zostáva ďalej

- o – v tomto období vrátil, dobrovoľne splnil

- x – v tomto okamihu idem za sudcom

Keď po uplynutí premlčacej lehoty žalobca podá žalobu, sudca ju nezamietne ex offo, čiže z úradnej moci, ale ju príjme, zamietne ju vtedy, ak žalovaný bude namietať premlčanie.

2. PREKLÚZIA

007                         008                           009

|––––––––––––––––|––––––––––––––––|––––––––o–––––––––

     –– || ––                          ––– || –––     P+Ž

Pri preklúzii ja stratím právo aj žalobu, čiže všetko mi prepadne, a preto hovoríme, že prekluzívne lehoty sú lehotami prepadlými.

o – vrátil 10.000.-Sk, musím vrátiť späť (neoprávnený majetkový prospech)

Po uplynutí prekluzívnej lehoty tu sudca už hneď ex offo moju žalobu zamietne.

V zákone je presne napísané, či je to premlčanie alebo preklúzia.

ŽALOBY  CIVILNÉ  A  PRÉTORSKÉ

Prétorské žaloby :

- lat.  actiones honorariae

16. poskytoval prétor a boli 3 :

1. fiktívne     actiones ficticiae

17. boli formulované podľa práva, ale tak, že si mal sudca pri rozhodovaní primyslieť alebo odmyslieť určitú rozhodujúcu skutočnosť, ktorú si vyžaduje civilné právo. Ide tu o právne fikcie, lebo s nimi sa spájajú právne následky.
18. napr. fikcia občianstva

2. faktické    actiones in factum conceptae

19. osnované na faktickú situáciu

1. najprv preskúmal prípad konkrétny
2. zistí, či žalobu dáva civilné právo, ak má takúto žalobu, ďalej sa nezaoberá, ak civilné právo nemá žalobu, vtedy prétor ďalej skúma konkrétny prípad a poskytne ju vtedy, keď ide o vzájomné protiplnenie a jedna zo strán už plnila. Tej strane, ktorá už plnila, prizná túto žalobu.

20. touto činnosťou prétora vznikli neskôr nepomenované zmluvy, napr. výmena veci za vec

3. žaloby so zámenou subjektov

21. zámena procesných strán
22. spočíva v tom, že iná osoba je v intencii, iná v kodemnácii, čiže v kodemnácii nie je uvedený žalobca alebo žalovaný, ale niekto iný, iná tretia osoba.

Žalobca sa v prameňoch práva rímskych označoval ako Aulus Agerius (AA), žalovaný dlžník – Numerius Negidius (NN).

Príklady formúl :

Ak sa zistí, že NN má dať 100s AA, odsúď sudca NN na 100s v prospech AA.

Ak sa zistí, že NN má dať 100s AA, odsúď sudca Titia na 100s v prospech AA.

23. zmeniť môžeme len komdenácii, v intenácii nie.
24. (v súčasnosti pri ručení)

Žaloby rozdeľujeme na :

1. osobné žaloby –  lat. actiones in personam
2. vecné žaloby –  lat. actiones in rem

OSOBNÁ  ŽALOBA

1. actio in personam
2. Žaloba, ktorou sa domáhame toho, aby nám plnil dlžník, ktorý je nám zaviazaný zo zmluvy, z deliktu alebo z rozmanitých dôvodov.
3. Všeobecne možno povedať, že osobnými žalobami sa chránili práva záväzkové, čiže objektívne práva relatívne.
4. Už názov žaloba osobná proti osobe smerujúca nasvedčuje tomu, že v právnom zdôvodnení, t.j. v intencii (intentio) žaloby musel byť dlžník menovaný a mal právnu povinnosť plne spolupôsobiť k uzavretiu dohody o spore a o sudcovi pred prétorom.
5. Dlžník mal povinnosť osobne sa hájiť, ak nesplnil túto povinnosť, povolil prétor na žiadosť veriteľa, aby sa veriteľ stal držiteľom dlžníkovho majetku. Ak sa dlžník aj naďalej odmietal zúčastniť a spolupôsobiť na spore, mohla jeho neúčasť viesť k predaju jeho majetku.
6. V žalobnej formule pri osobných žalobách znela intencia na povinnosť niečo dať, urobiť, splniť.

                     I.                                                            II.

Ak sa zistí, že NN má dať 100s AA,| odsúď sudca NN na 100s v prospech AA(Aula).

1. intentio, právne zdôvodnenie žaloby. AA bude právne zdôvodňovať, prečo podáva žalobu
2. condemnatio, rozsudok. Ak teda v tomto prípade bude rozsudok odsudzujúci, hovoríme mu kondemnačný rozsudok.

Ak nezistí toto tvrdenie za pravdivé, tak to NN oslobodí, rozsudok bude oslobodzujúci alebo absolučný.

VECNÁ  ŽALOBA

1. actio in rem
2. Ňou sa nedomáhame plnenia, ale tvrdíme o nejakej veci, že je našim vlastníctvom, ==alebo že k nej máme právo užívacie, požívacie, právo cesty, vodovodu, alebo popierame uvedené práva k cudzej veci, hlavne služobnosti.
3. V tomto prípade je vecná žaloba žalobou záporčou  actio negatoria.
4. Ostatné žaloby sú žalobami kladnými. ==
5. == na skúšku !!!

Všeobecne môžeme povedať, že vecnou žalobou sa chránili subjektívne práva absolútne, či už práva vecné, dedičské alebo rodinné. U týchto žalôb už z pomenovania žaloby na vec vyplýva, že právne zdôvodnenie, t.j. intencia neobsahovala meno určitej osoby, žalovaný nemal pri vecnej žalobe povinnosť osobne sa hájiť, ale iba hájiť vec.

Ak sa zistí, že „pohár“, o ktorý sa vedie spor, je vo vlastníctve AA, a ak nebude vrátený, na akú bude mať cenu, odsúď sudca NN v prospech AA, ak to nezistíš, osloboď ho.

(logicky by rozsudok mal znieť na vydanie veci – pohára, ale v starom práve rozsudok znel na peňažnú sumu, ale na jednoduchú hodnotu, nie na viacnásobok)

Podľa toho sa žaloby delili na rei persecutore – veci vymáhajúce, kde v tom starom práve rozsudok znel na jednoduchú hodnotu, v novšom práve už aj na vydanie veci.

Poznáme aj žaloby trestné alebo penálne, čiže zneli na potrebu, ktorá mohla byť ale vo výške dvoj-, troj-, štvronásobku hodnoty veci.

3.KONZULTÁCIA :

spôsobilosť právne konať

Právna spôsobilosť :

1. Osoba v právnom slova zmysle je bytosť, ktorá je podľa právneho poriadku spôsobilá byť nositeľom subjektívnych práv a povinností.
2. Táto spôsobilosť sa nazýva aj právnou subjektivitou.

Vznik právnej spôsobilosti :

1. Narodením, dieťa sa muselo narodiť živé, nemohlo ísť o potrat a muselo mať ľudskú podobu.
2. Za určitých okolností môže mať túto spôsobilosť aj dieťa už počaté, ale ešte nenarodené, tzv. nascirutus. Jemu sa tie práva iba rezervujú, on ich ešte nemá, získa ich až keď sa narodí, ale živý.

SUBJEKTY

osoby prirodzené ♦                                                        osoby právnické

(fyzické) jednotlivec

                                                       štát        mestá, obce         rôzne spolky*        

* remeselnícke, pohrebné, vyberačov daní

! ! !  1.otázka na teste   v knihe  ! ! !

♦ osoby prirodzené

osoby právne spôsobilé – také,                                 osoby právne nespôsobilé - nemajú

ktoré môžu mať práva                                         práva, nie sú nositeľom práva a po-

                                                                vinnosti ( otroci, spočiatku aj cu-

úplne spôso-                        obmedzene                        dzinci )

bilé – všetky práva                spôsobilé – niektoré

                                práva môžu mať a nie-

                                ktoré nie  *

* :

1. vek
2. pohlavie
3. ženy boli úplne vylúčené z verejných práv, ale aj niektoré súkromné
4. zníženie občianskej cti :

1. zlá povesť – turpitudo, neboli dané zákonom
2. nečestnosť – infamia – jej dôvody boli dané zákonom alebo prétorskym ediktom

Dva druhy nečestnosti :

1. infamia inmediata – vyplývala z určitého činu, napr. bigamia, alebo z určitého povolania, napr. herečky, gladiátori
2. infamia mediata – vyplývala z odsúdenia za trestný čin alebo z odsúdenia za niektorý zo súkromných deliktov, napr. za krádež alebo urážku, alebo z porušenia niektorých zmlúv, napr. úschovy

Úplne spôsobilé : - predpoklady :

1. stav slobody – status libertatis
2. stav občianstva – status civitatis, osoba musela byť rímskym občanom
3. čelné postavenie v rodine – status familiae

Všetky práva  v Ríme muži – hlavou rodiny, žena nie.

Pri strate slobody :

25. vtedy zanikla právna spôsobilosť, najväčšia strata, volá sa to capitis deminutio maxima

Pri strate občianstva :

26. sloboda ostane, len stratím občianstvo, stredná strata capitis deminutio media, právna spôsobilosť nevznikne, iba sa obmedzí o tie práva, ktoré sa na občianstvo viazali, napr. voľby

Pri strate čelného postavenia v rodine :

27. najmenšia strata – capitis deminutio minima, právna spôsobilosť nezanikne, iba sa obmedzí o tie práva, ktoré sa na rodinu viazali, nebude hlavou rodiny

STAV  SLOBODY  -  STATUS   LIBERTATIS

28. otroci
29. slobodní :

1. narodení na slobode, to sú ingenui
2. stali sa slobodnými, čiže boli otrokmi a neskôr boli prepustení na slobodu, to sú libertini

Vznik otroctva :

Vznikalo :

1. narodením, otrokom sa stalo dieťa, ktoré sa narodilo z otrokyne, dôležitý bol stav matky v čase pôrodu. Časom sa vyvinula zásada, ktorá sa volá favor libertatis, že aj dieťa sa narodí slobodné, ak matka bola pred pôrodom aspoň chvíľu slobodná.
2. bol slobodný, ale stratil ju, stal sa otrokom. Podľa ius gentium – upadnutím do zajatia.

Vyvinuli sa dve práva :

1. bolo to právo návratu – ius postliminii :

1. po návrate zo zajatia sa mu obnovovali všetky práva, nie ale faktické situácie, čiže neobnovovala sa mu držba ani manželstvo
2. bola pre tých, ktorí zomreli v zajatí a tu platila na základe Corneliovho zákona         ( fictio legis Corneliae ) o zajatcoch fikcia, že on nezomrel v zajatí, ale zomrel v deň, keď upadol do zajatia, ako keby v tom zajatí nebol, pozerá sa naň ako keby bol slobodný »»najväčší význam v dedičskom práve

2. ius civile – predajom do cudziny, predajom za rieku Tiber –

1. verejnoprávne dôvody – mohol byť predaný občan, ktorý sa nepostavil k vojenskej službe, alebo občan, ktorý sa nepostavil k cenzu
2. súkromnoprávne dôvody -

30. otec mohol predať do otroctva svojho syna, či už zo zisku alebo z núdze
31. veriteľ mohol predať insolventného dlžníka
32. okradnutý mohol predať zlodeja pristihnutého pri čine

V období republiky tento predaj zanikol, ale výnimky zostali, napr. na základe senatus consultum claudianum sa otrokyňou stala slobodná žena, ak napriek trojnásobnému zákazu otrokovho pána neprerušila pohlavné spolužitie z jeho otrokom.

Právne postavenie otrokov :

Patrialchálne otroctvo –

1. Otrok síce bol vo vlastníctve svojho pána, ale nebol úplne bezprávny. Zlé zaobchádzanie bolo stíhané jednak sakrálne, čiže nábožensky, jednak aj cenzori
2. Neskôr sa z otroka skoro člena patrialchálnej rodiny stal otrok vecou, stal sa hovoriacim nástrojom.
3. Z hľadiska práva :

1. nemal právnu subjektivitu, nemohol byť subjektom alebo iba objektom práva, tzn., že nemohol zakladať právne rodinné pomery, nemohol žalovať, nemohol byť obligačne zaviazaný, nemohol nič vlastniť, atď.
2. na druhej strane mal spôsobilosť právne konať, čiže mal spôsobilosť na tzv. nadobúdacie právne úkony, čo sa nimi nadobudlo, ale nie pre seba, ale pre svojho pána.

Aby otroci boli zainteresovaní na práci, tak sa vyvinul sobášny inštitút, tzv. peculium. Bol to určitý majetok, napr. remeselnícka dielňa, ktorú pater familias dal do správy svojmu otrokovi. Po právnej stránke tá dielňa bola vo vlastníctve pána, otrok ju len spravoval, ale časť výťažku si už otrok mohol ponechať, v čom možno vidieť vznik faktického (pozor nie právneho) vlastníctva otroka.

Právna moc nad otrokom sa považovala za právo vecné, konkrétne za právo vlastnícke, po lat. dominium.

Spočiatku bola táto moc neobmedzená, vlastník mal moc nad životom a smrťou otroka, tzn. Mohol ho predať, darovať, dokonca aj zabiť. Časom sa z hospodárskych dôvodov moc vlastníka obmedzila, otrok získal určitú právnu ochranu, napr. konštitúcia Antoninia Pina stanovila rovnakú zodpovednosť za bezdôvodné usmrtenie vlastného otroka, ako za usmrtenie cudzieho otroka, zakázala používanie nadmernej krutosti voči otrokom. Za používanie nadmernej krutosti mohol byť vlastník magistrátom donútený otroka predať.

Petroniov zákon zakazoval vydať otroka na boj s divou zverou.

Zánik otroctva :

1. smrťou otroka, nie smrťou pána
2. z vôle pána – prepustením – manumissio

1. podľa civilného práva – 4 spôsoby :

1. zápisom medzi rímskych občanov (censu)
2. formou obrazného súdneho procesu (vindicta)
3. v chráme pre biskupom (in ecclesia)
4. testamentom (testamento)

Pri spôsobe testamentom podľa zákona lex Fufia Caninia obmedzil počet otrokov prepustených na slobodu testamentom, a to úmerne k celkovému počtu otrokov, max. mohol prepustiť 100 otrokov. Tento zákon bol na ochranu dediča, iných spôsobov prepustenia sa netýkal.

3 – 10          - ½

10 – 30         - 1/3

30 – 100         - ¼

Nad 100         - 1/5

Max. = 100

2. podľa prétorského práva – 3 spôsoby :

1. listom (dôkaz) (per epistulam)
2. prizvaním k stolu (per convii adhibitionem)
3. vyhlásením pre priateľmi (inter amicos)

Keď bol prepustený jedným zo spôsobov podľa civilného práva, a bol vo vlastníctve civilnom toho pána, získal slobodu + občianstvo.

Keď bol prepustený detto, ale bol v prétorskom vlastníctve svojho pána, vtedy získal slobodu a nezískal občianstvo, iba tzv. latinitas (horšie ako občianstvo ale lepšie ako občianstvo).

Ak bol prepustený jedným z tých 3 spôsobov podľa prétorského práva, tak získal len faktickú slobodu, tzn., že civilné právo sa na nich aj naďalej pozeralo ako na otrokov, ale prétor ich chránil proti akémukoľvek nároku vlastníka.

!!!  aj toto je na skúške. !!!

3. bez vôle pána – priamo zo zákona alebo na základe súdneho výroku, a to napr. :

33. otrok predaný s doložkou, aby bol od určitého času prepustený
34. otrok, ktorého pán opustil pre ťažkú chorobu alebo starobu
35. otrok, ktorý odhalil vraha svojho pána

Pozor na :

36. priamosť civilného práva (bez vôle pána) alebo prepustením jedným zo 4 spôsobov civilného práva, t.j. z vôle pána.

Postavenie prepustenca bolo v období republiky nižšie ako postavenie narodeného na slobode. Nemohol zastávať úrady hlavne vo verejnom práve, nemohol byť členom senátu, členom kňažského zboru. Vzťah medzi bývalým pánom a ním nekončí, iba sa mení. Už to nie je vlastnícky vzťah, ale tzv. patronátny vzťah, ktorý obsahuje napr. :

1. právo na určité bezplatné práce a služby
2. právo na oddanosť či úctu
3. dokonca pre hrubý nevďak alebo neúcta voči svojmu bývalému pánovi sa ten prepustenec mohol stať znovu otrokom toho istého pána

4.KONZULTÁCIA :

STAV OBČIANSKY – STATUS CIVITATIS (v knihe)

STAV RODINY – STATUS  FAMILIARIS

1. rodina kognátska

37. to, čo máme dnes
38. založená na pokrvnom príbuzenstve
39. založiť mohol muž aj žena
40. dostať sa do nej iba narodením, vystúpiť smrťou
41. u nás – otec, otec brata, brat syna v prvom stupni
42. ostatné pozrieť v knihe

2. rodina agnátska

43. bola založená na mocensko-právnom princípe
44. patril do nej : otec ako hlava rodiny – pater familias, a ďalšie osoby právne podriadené – manželka, deti, adoptované deti, ...
45. vydajom, vystúpiť rozvodom
46. manželka v tejto rodine mala postavenie dcéry

pater familias

syn(40)                syn(30)                SDCH                D                M

V1        V2                V3        V4

Dva druhy osôb :

1. osoby svojprávne – sui iuris

47. boli to také osoby, ktoré nad sebou nemali ani otcovskú moc ani manželskú, ani jej podobnú moc

2. osoby nesvojprávne – alieni iuris

48. také osoby, ktoré mali nad sebou otcovskú, manželskú alebo jej podobnú moc

Toto rozdelenie osôb má význam pre oblasť súkromného práva, pre tú rodinu, ale nemá význam vo verejnom práve.

Pater familias ako osoba sui iuris má 3 druhy moci :

1. otcovská moc
2. manželská moc
3. dočasné mancipium – moc nad niektorými slobodnými osobami

Agnácku rodinu mohol založiť len muž, žena nemohla byť na čele tejto rodiny.

Otcovská moc

- patria potestas

Vznik otcovskej moci : - 3 spôsoby :

1. narodením detí v manželstve
2. osvojením – dva druhy :

1. adopcia

1. osvojenie osôb alieni iuris

PF                        PF

                S                S

2. adrogácia

2. bola formálnejšia, robilo sa to pred ľudovým zhromaždením a adrogujeme si osoby sui iuris, pričom táto osoba sui iuris vstupuje do novej rodiny spolu s osobami dovtedy podradenými jeho moci

PF                        PF

                S                S

3. uzákonením alebo legitimáciou vlastných, ale nemanželských detí narodených napr. v konkubináte

Obsah otcovskej moci :

Táto bola skutočne veľmi široká. Mal moc nad narodením a smrťou dieťaťa. Obmedzenia – mravy. Otec mohol svoje dieťa predať, mohol ho vydať z dôvodu noxálneho ručenia, mohol povoľovať zásnuby a sobáš.

Syn nemohol mať vlastný majetok, ak nejaký nadobudol, nadobudol ho v prospech svojho otca.

V knihe 3 druhy peculii – všetky sa naučiť.

Zánik otcovskej moci :

1. smrťou
2. adopciou
3. vydajom dcéry
4. emancipáciou, t.j. osamostatnením sa syna, čiže vystúpenie syna spod otcovskej moci

PF

S                S(40)                        S (emancipácia)

                V1                        V1

Manželská moc

- manus

Žena v Ríme nikdy nebola rovnoprávna s mužmi. Stále ju niekto obmedzoval.

                                otcovská moc

                alieni iuris

                                manželská moc

žena         

                sui iuris – poručník

Žena má ľahkovážnu povahu, dohľad nad ňou poručník.

Formy spolužitia muža a ženy :

1. contubernium – spolužitie – medzi otrokmi alebo spolužitie medzi slobodnou osobou a otrokom. Stav čisto faktický, nemal žiadne právne dôsledky.
2. concubinatus – konkubinát – trvale pohlavné spolužitie osôb slobodných, ktorí nemali povedomie alebo vôľu žiť spolu ako manželia
3. matrimonium – manželstvo – trvalé spolužitie slobodných osôb rovnakého spoločenského postavenia s vôľou žiť spolu ako manželia, s manželským povedomím a náklonnosťou.

Poznáme dva druhy :

1. spoločné, že partneri majú vôľu žiť spolu ako manželia – manželské povedomie

Manželstvo

sine manu                                |                cum manu

+O                                        |        manželské povedomie

voľné manželstvo                        |        + forma uzavretia

manželské povedomie                |        1. symbolickou kúpou manželky

                                        |        2. sakrálny spôsob – náboženský

                                        |        3.1-ročným vydržaním manželky

                                        |

Sine manu :

1. také manželstvo, kde manželka sa nepodriaďuje moci svojho manžela, ale zostáva podriadená svojmu otcovi

Cum manu :

49. manželka s podriaďuje sa moci manžela
50. k 2. – za prítomnosti kňazov a svedkov sa obetoval koláč bohovi Jupiterovi
51. k 3. – manželka 3 noci po sebe počas 1 roka neopustila v noci dom manžela, tzn., že s ním uzavrela manželstvo

Majetkové vzťahy :

1. sine manu – keď má otca, tak pre neho, keď nie tak pre seba
2. cum manu – manželka všetko čo nadobudne, v prospech manžela

V Ríme sa zakázalo darovanie medzi manželmi. V pochybnostiach platila domnienka vyvratiteľná, že ten majetok má od manžela, tzv. praesumptio Mutiana.

Cvičebnica – môže byť aj príklad na skúške :

|–––––––––––––––––––|   O   |–––––––––––––––––––––|

Žila s mece-            odišla     prišla                              definitívne

nášom                                                           odišla

                            prijala dar

                            ako manželka

52. manželstvo sine manu

zasnúbenie, veno – kniha

Uzavretie manželstva :

1. ženy 12, muži 14
2. súhlas hlavy rodiny
3. príbuzenstvo

53. boli relatívne prekážky, že nemôže uzavrieť manželstvo s určitými osobami, nielen príbuzenské, ale aj agnácke, rozdiel v stave, v náboženstve

Mancipium :

Táto moc bola dočasná aj nad niektorými inými osobami, ktoré nepatrili do jeho rodiny, napr. delikventi, kým si nenahradili škodu.

54. insolventní dlžníci
55. vykúpenie z otroctva – dovtedy, kým si neodpracuje kúpnu cenu

Spôsobilosť právne konať

56. je to spôsobilosť konať správnymi účinkami, či už pre seba samého alebo pre niekoho iného, t.j. vlastným konaním vyvolávať právne účinky

Obmedzenie :

1. vek
2. pohlavie
3. duševná choroba
4. rôzne telesné vady, napr. nemosť, sleposť, ...
5. márnotratnosť

Osoba sui iuris môže vlastniť, mala by aj právne konať.

                                        PF

     S(40)           S(30)        S(10)                DCH                M        D        M

V1        V2        V3        V4

DCH – duševne chorý

M – márnotratný

D – dcéra

Pater familias zomrel.

sui iuris                                alieni iuris

S40 (PK)                                V1 a V2

V3 a V4

S10         (NPK)

DCH, M, D, M (NPK)

Všetky osoby okrem V1 a V2 sa stali sui iuris, teda mali by mať spôsobilosť právne konať. Ale všetky osoby nemôžu právne konať, lebo niektorým niečo chýba, je tam nejaká vada, ktorá im vadí : vek, choroba, pohlavie, márnotratnosť.

Im treba na pomoc niekoho ustanoviť :

1. poručníka – tútor, ustanovuje sa nedospelým a ženám
2. opatrovníka – kurátor, ostatným – DCH, M, ...

Ustanovený poručník :

1. ustanoví v testamente pater familias :

1. svojim deťom – synom do 14, dcéram, dokým sa nevydá
2. vnukom:

1. nie všetkým, môže ustanoviť tým, ktorí mu boli priamo podriadení V3, V4
2. nemôže tým vnukom, ktorí po jeho smrti pripadli pod moc svojho otca, čiže nemôže V1 a V2

3. svojej manželke – dovtedy, kým sa znovu nevydá

Neskôr sa žena oslobodzovala od poručníctva právom detí – ius liberorum, ak porodila 3 deti, nemusela mať poručníka.

2. podľa zákona - najbližší agnát, v našom prípade 40-ročný
3. úradným výrokom – pre S10

alieni iuris                                |                sui iuris

1. otcovská moc                        |        

2. manželská moc                        |        1. poručník (P)        nepotrebujú

3. mancipium                         |        2. opatrovník (O)        P a O

|

|

Sui iuris – dva skupiny :

1. ktorá potrebuje :

1. opatrovníka
2. poručníka

2. nepotrebuje – má právo konať a vlastniť

Cvičebnica RP :

alieni iuris                smrťou

                        emancipáciou

sui na alieni                adrogáciou

                        vydajom, žena, ktorá nemá otca, manželstvo cum manu

alieni na alieni         smrťou

                        adopciou

                        vydajom

pater familias

        ↓

       syn   → emancipuje sa sám

           ↓

      vnuk

Pater familias ustanovuje vnukovi opatrovníka.

Na písomke : oracio severi ! ! !

Poručník mal zakázané predať nehnuteľnosti, neskôr aj nejaký vzácny hnuteľný majetok. ten kto spravuje – poručník, nad ním ten – poručenec, komu poručníka robí, teda poručencovi actio tutelae directa – poručenec voči poručníkovi – 1.žaloba

2.žaloba – actio tutelae contraria

Pri opatrovníctve v knihe

57. vek nedospelý do 14 rokov
58. s opatrovníctvom – opatrovníctvo nad maloletými zaviedol tzv. Plaetoriov zákon :

1. nedospelý do 14 rokov
2. maloletosť do 25 rokov

! ! !   V TESTE   ! ! !

Curator rentris – opatrovník, stará sa o majetok nascitura.

5.KONZULTÁCIA

Právna skutočnosť

59. je taká podmieňujúca skutočnosť, na ktorú právny poriadok viaže právne následky
60. právna následok – nadobudnutie práva

2 spôsoby :

1. pôvodný – taký, ktorý nie je závislý od práva predchodcu
2. odvodený – taký, ktorý je závislý od práva predchodcu

Platí zásada : Nikto nemôže na iného preniesť viac práva ako má sám.

Po latinsky : Nemo plus iuris ab alium transferre potest, quam ipse haberet.

Dvojaké účinky :

1. translačné – také, že to pôvodné právo predchodcu sa prenesie na nadobúdateľa, čím pre predchodcu zanikne, napr. darovaním, kúpou, ...
2. konštitutívne – také, že od pôvodného práva predchodcu sa pre nadobúdateľa vytvorí právo nové, pričom predchodcovi to pôvodné právo naďalej zostane, napr. nájom, ...

Právne úkony

61. najdôležitejšou právnou skutočnosťou

Rimania pre ich označenie používali viaceré názvy, najčastejší bol však termín negotium.

Pod právnym úkonom rozumieme :

1. prejav vôle súkromnej, s ktorým
2. právny poriadok spája právne účinky
3. v zhode vôľou konajúceho.

Druhy právnych úkonov :

1. jednostranné a dvojstranné – podľa toho, koľko strán musí prejaviť vôľu pre platnosť právneho úkonu, aby bol platný :

1. testament – jednostranný
2. dar - dvojstranný

2. pre prípad smrti – mortis causa a medzi živými – inter vivos – tie pre prípad smrti sú síce platné za života, ale nie účinné, účinky nastávajú až smrťou konajúceho
3. kauzálne a abstraktné –

1. platnosť kauzálnych právnych úkonov je viazaná na určitú kauzu, t.j. právom uznaný hospodársko-spoločenský cieľ právneho úkonu, sú neformálne
2. u abstraktných kauza nie je (právny úkon mal mať buď kauzu alebo formu), sú formálne

Scudzenie – hocijaká vec (predať) + ďalšie v knihe

Náležitosti platnosti právneho úkonu :

1. spôsobilosť právne konať
2. prejav vôle súkromnej a zhoda vôle z prejavov
3. obsah právneho úkonu musí byť objektívne možný, právom dovolený a uznaný, nemôže teda odporovať zákonu, ale ani dobrým mravom

Prejav vôle

Dvomi spôsobmi :

1. priamo – výslovne, to môže byť ústne, písomne, rôznymi znameniami, napr. prikývnutím
2. nepriamo – alebo mlčky, tzv. konkludentnými činmi, t.j. takými činmi, z ktorých nepriamo možno usudzovať na skutočnú vôľu konajúceho ( komu sa ponúklo dedičstvo, začne plniť dlhy)

Zásada, teda že mlčanie sa vo všeobecnosti nepovažovalo za prejav vôle, zásadu  „kto mlčí, ten svedčí“ uznávali ale len s doplnkom – „tam, kde sa vysloviť mohol a mal“.

Prípady nezhody

Je tu rozpor medzi vôľou a prejavom, a nie každý rozpor je posudzovaný rovnako. Niektorý má vplyv na platnosť právneho úkonu, tak bude neplatný, niektorý nemá vplyv, teda zostane platný právny úkon.

1. nevedomá – neviem, že sa mýlim

omyl :

právny – mýlenie sa o právnych prvkoch právneho úkonu, nepozná právo, neznalosť práva nikoho neospravedlňuje, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu – právny úkon zostane platný

skutkový – mýlenie sa v skutkových prvkov :

niekedy nemusí nemá vplyv na platnosť

niekedy môže má vplyv na platnosť, vtedy, ak je to omyl ospravedlniteľný a zároveň podstatný

podstatný :

omyl v predmete

omyl v druhu právneho úkonu

omyl v totožnosti osoby, napr. zmluva o dielo

2. vedomá –

1. jednostranná – vnútorná výhrada
2. dvojstranná – simulácia alebo prestieranie

62. jednostranná – v knihe
63. dvojstranná –

Príklad :

Dvaja manželia majú skutočnú vôľu darovať, ale darovanie medzi manželmi je zakázané, vedome navonok prejavia kúpo-predaj. Sú tu dva právne úkony :

zakrytý – darovanie, nebude platiť, je zakázané

predstieraný – t.j. kúpo-predaj, tiež nebude platný, lebo chýba zhoda z vôle prejavov

Pohnútky právneho úkonu

64. t.j. vlastne určitá predstava alebo určitý motív, ktorý motivuje subjekt k uzavretiu právneho úkonu
65. tá pohnútka je v zásade právne bezvýznamná, významná môže byť len v tom prípade – donútenie a podvod

Donútenie :

1. fyzické –

1. vynútené fyzickou silou niekoho iného,
2. zmluva je podpísaná jeho rukou, nie je platná,
3. má vplyv na platnosť – právny úkon neplatný, lebo chýba zhoda vôle z prejavov

2. psychické -  psychicky ho nútim, napr. vyhrážaním

civilné právo – nemá vplyv, právny úkon je platný, lebo je tu zhoda vôle z prejavov

prétorske právo –

1. nemá, nemusí
2. má, môže

1. hrozba bola protiprávna
2. hrozba vzbudzovala odôvodnený strach o život alebo zdravie
3. hrozba musela byť bezprostredná, zároveň uskutočniteľná,

1. vtedy poskytne prétor ochranu – pozrieť v knihe (žaloby, námietky)

Zastúpenie pri právnom úkone

3 pojmy – zastúpený, zástupca, osoby tretie

Zastúpenie poznáme :

1. priame
2. nepriame

3 veci : čin vôľu prejavuje zástupcu, v čiom mene koná zástupca, na koho sa viažu účinky

Aj pri jednom aj pri druhom zástupca prejavuje svoju vôľu, nikto nemôže prejaviť vôľu iného.

Priame zastúpenie :

Zástupca prejavuje svoju vôľu, ale koná v mene zastúpeného, preto sa účinky viažu priamo na zastúpeného. Pri tomto zastúpení sa vyžaduje plná moc :

66. je to jednostranný právny úkon zastúpeného, ktorý je adresovaný tretej osobe.

Medzi zastúpeným a zástupcom je vnútorný vzťah na základe pracovnej alebo príkaznej zmluvy.

Medzi tretími osobami a zastúpeným je vonkajší vzťah prezentovaný plnou mocou ( meno zástupcu, rozsah jeho oprávnení).