Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

PzP 9 - Priama aplikovateľnosť, priamy účinok smernice (prednaska_c.9.doc)

Takmer všetky princípy sú výsledkom súdneho dvora. Už pri princípe prednosti možno povedať, že v prípade rozporu sa rozporná norma nebude aplikovať. Súd nemôže odmietnúť spravodlivosť, teda mala by prísť aplikácia komunitárnej právnej normy, avšak nie všetky sú na to spôsobilé. Tu nám pomôže princíp priameho účinku, bezprostrednej aplikovateľnosti.

Rozdiel je medzi pojmami účinok a aplikovateľnosť aj keď niektorí autori hovoria o synonymách. Len v článku 49, v súvislosti s pojmom priama aplikovateľnosť.

Eflet direct bol vytvorený súdnym dvorom.

Priama aplikovateľnosť je definovaná priamo v zmluve v súvislosti s nariadením a znamená, že norma kominutárneho práva je priamo spôsobilá aplikácie bez potreby prevedenia do vnútroštátneho práva. Je schopná sama o sebe zverovať práva a povinnosti členským štátom, jeho orgánom, ale aj jednotlivcom (rozdiel s medzinárodným právom) tak ako to robí vnútroštátny zákon. Teda aplikovaná bude priamo norma komunitárneho práva a ona sama bude pôsobiť na území členského štátu a používame ho s pohľadu orgánu, ktorý aplikuje právo. Súd si musí položiť otázku či je norma priamo aplikovateľná. Priamy účinok alebo efedirekt, je taký účinnok komunitárnej normy v dôsledku, ktorej je jednotlivec adresát práva a povinností vyplyvajúcich s komunitárnych pravidiel to znamená, že týchto práv a povinností sa môže dovolávať voči vnútroštátnym orgánom napr. súdnym správnym a iným. Štáty majú povinnosť týmto práva a povinnostiam poskytnúť právnu ochranu. Treba rozlišovať, ktoré pramene komunitárneho práva sú spôsobilé mať priamy účinok.

Či primárne právo môže mať priamy účinok

Fangenanloos 1963 kedy súdny dvor potvrdil, že subjektmi, komunitárnych noriem nie sú len štáty ale aj jednotlivci. Teda to čo je v komunitáronom práve by malo byť spôsobilé zaväzovať jednotlivcov. Títo by si mali vyvodzovať práva a povinnosti z primárneho práva. Išlo o zakazovanie nových ciel ktoré mal štát. Súdny dvor sa vyslovil, že takto definovaná povinnosť pre štát je zároveň právom jednotlivca aby štát voči nemu nezavádzal nové clá (aj keď to nehovorí zmluva) Tento princíp sa používa dodnes. Nie každé jedno ustanovenie primárneho práva má priamy účinok, základnou otázkou je aby konkrétne ustanovenie zmluvy mali v úmysle založiť právo pre jednotlivca. Len tieto ustanovenia zmluvy zakladajú priamy účinok. Priamy účinok majú Čl. 12, 25 (clá), 141 (zásada rovnakej odmeny pre zamestnancov mužského a ženského pohlavia). 39 (Voľný pohyb zamestnancov alebo pracovníkov) Takmer ku každému článku zmluvy existuje judikatúra či článok schopný mať priamy účinok. Pristupujú tu ja ďalšie podmienky aby článok bol dostatočne jasný presný a bezpodmienečný aby bol schopný založiť priamy účinok zmluvy pre vnútroštátnym orgánom. Je nutné rozlišovať horizontálny a vertikálny priamy účinok, čo znamená, že skúmame či daná komunitárna norma je schopná dať právny účinok medzi rovnakými osobami ???

Prevažná časť článkov, ktorým je priznaný priamy účinok je im priznaný aj horizontálny účinok , ale napr. článok 12 ho nemá (zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti) tento má len vertikálny právny účinok teda pôsobí vo vzťahu dvom, ktorý nie sú na rovnakej úrovni, teda vzťah jednotlivca voči štátu. Teda vertikálny účinok je vždy ale horizontálny vždy nie je (čl. 12). Teda ak by som bol zamestnaný v poľsku a zamestnávateľ by bol štát, tak by sa to dalo napadnúť na poľskom súde na základe článku 12. Ale pokiaľ by som bol zamestnaný u poľského obchodníka u neho sa ťažko odvolávať na článok 12, lebo on je súkromná osoba je na rovnakej úrovni ako ja zamestnanec.

Priamy účinok smernice. Čl. 249

Vnútroštátny akt by mal prijať a smernicu previesť do vnútroštátneho práva. Smernica chce založiť právo jednotlivca ale prostredníctvom implementačného alebo transpozičného opatrenie má stanovený čas do kedy to urobiť. Čo keď ale štát neimplementuje smernicu ?

Tým vlastne štát oberie občanov o právo, ktoré mala smernica v úmysle založiť. Vtedy dochádza vlastne k porušeniu komunitárneho práva. Je to dôvod pre podanie žaloby o porušenie povinnosť. Samotná smernica nemá pôsobiť priamo.

Ak ale nesplní tak je tu :

1. zodpovednosť za porušenie článku 249 a 210, neprevedenie smernice (SR prvá žaloba)

Táto žaloba smeruje na iný štát a môže ju podať len komisia alebo iný členský štát. Žaloba o neplnenie povinnosti trvá 3-4 roky. Čo však nerieši situáciu jednotlivca  Súdny dvor vyvodil túto skutočnosť z textu zmluvy aj keď tam nie je, ono je to druh sankcie voči štátu. Štát tak dlhodobo bráni aplikácie práv. Súdny dvor tak bráni tomu aby štát bránil

Aké podmienky musia nastať :

1. Týkajú sa štátu - márne uplynutie implementačnej doby
2. Týkajú sa štátu - štát smernicu implementoval nesprávne alebo nedostatočne
3. týkajú sa charakteru smernice – musí byť sama o sebe dostatočne jasná a presná, teda cez bežné výkladové prostriedky môže byť aplikovaná.
4. týkajú sa charakteru smernice – musí byť bezpodmienečná, t.j. vykonateľná bez potreby existencie právnych aktov (napr. vykonávacích).
5. týkajú sa charakteru smernice – musí smerovať k založeniu práv jednotlivca. Musia byť identifikovateľné práva pre jednotlivca.

Jedno z prvých rozhodnutí kde sa súdny dvor zaoberal priamym účinkom smernice Ivon van Duijn 41/74. Rozhodnutie je z roku 1974, išlo o osobu, ktorá pochádzala z Holandska a chcela sa zamestnať v GB. Na to aby sa pani van Duijn mohla zamestnať potrebovala právo na pobyt v GB. Musela ale predložiť zmluvu alebo podobne. Ona chcela byť sekretárkou scientologickej cirkvy, ktorú v GB veľmi nemuseli. Pani sa odvolávala na priamo na primárne právo (čl. 39) ale ešte aj smernica, ktorá hovorila, že štáty v určitých situáciach môžu obmedziť právo na voľný pohyb. GB sa odvolávala na túto smernicu, že ide o záujem verejného poriadku. Pani van Dujin sa taktiež odvolávala na to, stým , že je nutné aby s dôrazom na osobné správanie bolo vlastné potrebné dokázať že sa tak bude správať.

GB namietala, že ak by štáty chceli priznať smernici priamy účinok tak by to tu uviedli (keďže je použité v súvislosti s nariadením), súdny dvor to ale zatrhol, lebo z toho sa nedá vyvodiť, že iné právne akty ho mať nemôžu. Z dikcie článku 249 sa nedá vyvodiť iné právne akty nemohli mať priamy účinok. Aj pri smernici je nutné rozlišovať medzi horizontálnym a vertikálnym účinkom .

Vertikálny priamy účinok smernice môže byť len vo vzťahu jednotlivca voči štátu ale nie opačne, t.j. štát voči jednotlivcovi. Ak by sme pripustili, že by štát mohol domáhať tak by vlastne to nebol sankcia voči štátu. Tu je možné ukázať aké je to skutočne dôležité. Je to rozsudok vo veci Marshall  152/84 išlo o smernicu o vykonávaní podmienok pre uplatnenie zásady rovnakého zamestnávanie medzi mužmi a ženami. Smernica zakazovala diskrimináciu medzi mužmi a ženami. Pani Marshall bola zamestnankyňou dostala výpoveď a to len kvôli tomu, že dosiahla dôchodkový vek bez ohľadu či chcela ďalej pracovať. Vnútroštátne právo hovorilo tak ale len pre ženy čo teda bolo v rozpore s touto smernicou. Pani Marshall napadla na vnútroštátnom súde pričom mu bolo jasné, že je tu rozpor so smernicou. Vnútroštátny súd položil otázku či smernica môže mať horizontálny alebo vertikálny právny účinok. Otázka je či je zamestnávateľ nie je rovnaké postavenie avšak zamestnávateľ bol štát, teda išlo o postavenie nerovných. Teda smernica mohla mať priamy účinok. Vznikla otázka či ale týmto nedochádza k diskriminácií medzi štátom ako zamestnávateľom a inými osobami ako zamestnávateľmi. Tak isto vertikálny účinok je prípad Lemmens C 226/97 (písmenom C sú konanie pred súdnym dvorom, písmenom T je to konanie pred súdom prvého stupňa, F je to konanie pred súdom pre verejnú službu). Tento prípad je príkladom toho ako špekulatívne využiť komunitárne právo. Štát mal harmonizovať v technické normy pre meracie zariadenie a ak štát chce prijať nové technické normy tak má to oznámiť spoločenstvám aby ich oznámili ďalej. V holandsku došlo k tomu, že štát prijal nové normy ale neoznámil ich spoločenstvám, už predchádzajúci precedens hovoril, že neoznámené normy neoznámené sú neaplikovateľné. Pán Lemmens bol zastavený pri cestnej kontrole, a dychová skúška zistila, že má určité percento alkoholu. Jediný dôkaz bol výsledok meracieho zariadenie. Pán lemmens začal tvrdiť, že dôkaz je v súlade s technickými požiadavkami, ktoré neboli oznámené spoločenstvám. Vnútroštátny súd položil prejudiciálnu otázku. Súdny dvor prispel ďalších vyjadrením. Pán Lemmens nemá žiaden dôvod hodný ochrany , toto tvrdí súdny dvor. Ak by bol pán Lemmens, dôvod hodný ochrany napr. by bol predajca týchto zariadení, ktorý by stým mal problém vtedy by sa domáhať mohol.

Horizontálny priamy účinnok znamená, FO voči FO,  PO voči PO, FO voči PO a pod. Primárne právo môže mať takýto účinok pri týchto nemá. Teda horizontálny právny účinok smernica nemá. Teda nemožno sa odvolávať neprevedenej smernice v horizontálnom vzťahu. Vtedy by bol vlastne takýto jednotlivec sankcionovaný za štát. Teda obaja sú poškodený správaním štátu. V poslednej dobe sa ale objavujú rozhodnutia, kde sa od tohto odkláňa. Prípad Faccini Dori toto konanie C 91/92 sa ocitla na vlakovej stanici, kde bola oslovená že sa zúčastni jazykových kurzov a že od zmluvy odstúpi vo vkladu. Od nej možno odstúpiť v primeranej dobe (čo podľa talianskych súdov boli 3dni). Pani Faccini Dori hovorila o tom, že existuje smernica o podomovom predaji a táto zvádza právo odstúpiť od zmluvy minimálne v lehote 10 dní. Pani Faccini Dori hovorila, že by sa mala uplatniť táto smernica, keďže taliani ju nepreviedli. Lenže nastal problém, že priamy účinok chcele dosiahnuť voči obchodnej spoločnosti, ktorá je v rovnakej právnej pozícií ako ona. Ona nevedela o tom, že sa má odstúpiť do 10 dní. Teda aj spoločnosť Rekre bola postihnutá, najmä jej právna istota.

Tu vznikol princíp nepriameho účinku. Otázka či sa vnútroštátne právo sa nedá eurokonforme uplatniť. Teda súdny dvor poradil súdu talianskemu súdu aby to skúsil uplatniť.

Zdroj : prednáška č.9,

http://curia.europa.eu/arrets/TRA-DOC-SK-ARRET-C-0041-1974-200406990-05_00.html

http://www.euroiuris.sk/epc/index.php?page=EU&doc=APLIKACIA&lang=SK