Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Integrácia Žiakov s Postihnutím

Integracia prva polka (integracia_ziakov_s.doc)

Integrácia žiakov s postihnutím

Patopsychológia, Psychológia ľudí s postihnutím

Počiatky- antika

               Senzorické vnímanie človeka

Ladislav Kosč- vymedzil definíciu psychológiu ľudí s postihnutím

1. psychologická disciplína, ktorá sa odmeriava na skúmanie zákonitostí špecifického priebehu psychologických procesov, stavov a vlastností, celkovej štruktúry osobností postihnutia a zákonitostí psychologickej regulácie ich správania
2. význam pre všeobecnú psychológiu ( tupozrakosť- 1 oko nezaostruje, liečba: zdravé oko sa zakryje, aby sa choré oko prinútilo pracovať )
3. behinderte Kinder, výnimočné, handicapované, postihnuté
4. anomálni, atypický

Špeciálne nedostatky- nezistil, postihnutí ľudia potrebujú braylovo písmo, aby uspokojili bežnú potrebu čítať

Postihnutí- ľudia, u ktorých existuje zjavný nedostatok ( deficit ) orgánu alebo jeho funkcie, ktoré modifikuje procesy poznávania, nadobúdanie sociálnych spôsobilostí a ich uplatňovanie u ktorého sa súčasne vyskytnú špecifické osobitosti v genéze, štruktúre a dynamike osobnosti.

Vývin postojov k postihnutiu

1. z historického hľadiska → môžeme zistiť z archeologických vykopávok, malieb, že ľudia boli postihnutí pred písomníctvom

1. REGRESÍVNY POSTOJ – postihnutých vylučovali, zabíjali / nestačili ich uživiť /

2. UTILITA- vymedzovali sa schopnosti postihnutých – stredovek

3. CHARITA- zabezpečenie základných potrieb postihnutých  - stredovek

4. HUMNITA- zvýšená pozornosť o človeka – 14. – 16. stor.

5. ALTRUIZMUS- nezištný postoj – 17. – 19. stor.

6. REHABILITÁCIA, EMANCIPÁCIA – liečenie, osamostatnenie 19. -20. stor.

7. PREVENCIA INTEGRÁCIA – koniec 20. stor. – postmoderná spoločnosť

8. INKLÚZIA- nevyjadrovanie – koniec 20. stor.- zač. 21. stor.

~8 základných postojov vyskytuje sa v histórii

-  v minulosti sa vzdelávali postihnutí žiaci, ale boli do bežných škôl len umietnení, bez zvláštnej pozornosti, pretože zlyhávali, začali sa umiestňovať do špeciálnych škôl

Cieľ: poskytnúť vzdelanie, keď skončia školu, integrovanie do života

- tento spôsob nebol najvhodnejší, lebo efekt je integrácia už od materskej školy

Vonkajšie diferencovanie- prejavuje sa v rozličných typoch škôl, orientovanie na defekty

Začiatok  18 stor. špecifické školy existovali, odmietanie integrácie

Neskôr- začiatok v škandinávskych krajoch, v Kanade

Integrácia - realizuje sa ako proces

                - rozvoj osobnosti, dôležitú úlohu hrá individuálny prístup

Inklúzia – integrácia, žiadna teória integrácie nie je vypracovaná

ZNAKY INTEGRÁCIE

1. integrácia nie je závislá od odstrániteľnosti defektu
2. integrácia je závislá od odstrániteľnosti defektivity / porucha vzťahu postihnutého k nepostihnutému, k výchove, k práci, vzdelaniu

- ide o odstránenie pocitu menejcennosti a problém s adaptáciou

     3. dynamický charakter

     4. dosihne sa za špeciálnych podmienok, rehabilitačných, výchovnovzdelávacích, enkulturačných a ergonomických opatrení

Enkulturáčných - / vpravenie sa do kultúrneho postihnutia /

Ergonomických - / prispôsobenie rôznych prostriedkov ktoré uľahčujú život

      5. predpokladaný vysoký stupeň schopnosti sebarehabilitácie, sebavýchovy, sebarealizácie

      6. závislá od úpravy materiálno – technických podmienok existencie postihnutého

      7. proces, ktorého úroveň možno odstupňovať

→ neštastne realizovaná integrácia – motívy ekonomické / šetrenie /

2 základné prístupy k integrácii

1. asimilačný

2. koadaptačný

Podľa asimilačného modelu je integrácia splývanie postihnutých s nepostihnutými

Podľa koadaptačného modelu je integrácia partnerské súžitie s nepostihnutými

Asimilačný smer – zväčšuje rozdiely medzi postihnutými a nepostihnutými

Koadaptačný smer – vedie k vzájomnej spokojnosti, priestor pre sebarealizáciu postihnutých vytvorí rovnoprávnosť, istoty koexistencie, partnersto

                             - je potrebné zmeniť postoje, myslenie

70. roky prijatie zákonov integrácie v Škandinávii

Postoje na Slovensku k postihnutým

~ Vygotskij- psychika je spoločensky podmienená

  Maslov- vypracoval systém hodnôt

~ spoločnosť vplýva na postihnutého, núti ho do nevýhodného postavenia, spoločnosť považuje niečo iné za nebezpečné

~ 1993 v minulosti bol názor, že postihnuté dieťa môže ohroziť zdravie učiteľov a žiakov v triede

~ na dieťa vplýva najskôr a najviac rodina → ich postoje – rodič pociťuje hanbu za to, že má postihnuté dieťa – postupne sa to zlepšuje

Postoje rodičov k vlastnému postihnutému dieťaťu

1, Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia- rodič postihnutého príma objektívne, nepodceňuje ho, ani nepreceňuje

- nevyjadruje pocity viny, vzdoru / prečo mne sa to stalo ? /

- viera rodiča  v dieťa mu dodá psychickú oporu

2, odmietavá reakcia – popieranie toho, že dieťa je postihnuté

- neakceptuje postihnutie, trvá na nadmernej ambicioznosti, úspešnosti

- závislosť od nervového systému- ak ho má dieťa slabší,  nároky ho ubíjajú

3, nadmerné ochranárstvo- rodičia sú zaujatí súcitom a to vyjadrujú nadmernou starostlivosťou, nedovolia dieťaťu sa rozvinúť

4, skryté zavrhovanie- rodičia dieťa zavrhujú, ale nedajú to najavo, vnútri ho odmeitajú, narovnako ho zakrývajú prílišnou starostlivosťou

5, otvorené zavrhovanie – dieťa sa otvorene príma s odporom

6, idealizácia postihnutého dieťaťa – rodič si ho idealizuje, teší sa z každej maličkosti, prílišné chválenie vedie k tomu, že si myslí, že vie všetko najlepšie / v skutku je to podceňovanie /môže to viesť k tomu, že odmieta prostredie

~ veľkú rolu hrá aj súrodenec postihnutého, môže sa cítiť citovo deprimovaný

             * buď je zaťažený povinnosťami je neuspokojená potreba

             * musí znášať výsmech rovesníkov, snaží sa zaujať kamarátov iným spôsobom-neg.

             * rodičia veľa od neho chcú, no pritom sa mu venujú menej, viac času venujú

                postihnutému

             * pocit viny nepostihnutého, že on nie je postihnutí

             * na jednej strane ho má rád, no na 2 strane sa za neho hanbí

Rola starých rodičov

→ buď sa im venujú alebo ich odmietajú

Postoje v súvislosti s integráciou / Konkrétne výskumy /

1993- čím je človek vzdelanejší, tým vie viac o zrakovom postihnutí

       - čím je človek vzdelanejší, tým pozitívnejší vzťah k zrakovému postihnutiu

       - ženy pociťujú viac ľútosti k zrakovo postihnutím ako muži

       - zrakové postihnutie bude ako 2. najneprijateľnejšie

ZISTILI: Poznatky o zrakovo postihnutých boli dostačujúce

               S vekom poznatky nestúpali

               Zrakové postihnutie sa umiestnilo na 2 mieste

               Ženy nepociťovali viac ľútosti ako muži

               Muži nemali väčšiu snahu pomôcť im ako ženy

                   └ sluchovo postihnutí na 2. mieste

/ altruizmus → pomoc bez toho, aby sa niečo očakávalo /

→ kognitívna zložka            

Pedagogická integrácia

- nie je cieľom, je prostriedkom integrácie

- dynamický postupne sa rozvíjajúci jav cieľového charakteru, v ktorom dochádza k partnerskému súžitiu, komunikácii a kooperácii postihnutých a intaktných účastníkov pedagogického procesu za podmienky vzájomne vyváženej adaptácie behom ich výchovy a vzdelávania, pri obojstrannom aktívnom podiele na riešení výchovno -vzdelávacích situácii

- nebola možná v žiadnej krajine, lebo boli problémy pedagogické, materialistické

- vyžadovali si zmeny postojov učiteľov, žiakov, rodičov, postoj i nepostoj detí, postoje postihnutých k integrácii, príprava detí intaktných na to, že budú vzdelávaní spolu s postihnutými

Princípy pedagogickej integrácie:

1, princíp rešpektovania potrieb integrácie

2, princíp rešpektovania emancipácie v integrácii → cítiť sa rovnoprávne

3,  princíp partnerstva postihnutých a intaktných

4, dvojsmernosti procesu integrácie

5, plurality možností integrácie

6, odstupňovanie integračných výstupov

7, jednoty výchovy, vzdelávania a rehabilitácie v integrácii

Stupne integračného postupu

- či ide o totálnu výchovno-vzdelávaciu integráciu alebo či o čiastočnú v niektorých vzdelávacích procesoch

Totálna- žiak je v normálnej triede

Kombinovaný model- žiak je zaradený do bežnej školy, neskôr do špeciálnej školy alebo naopak

Nižší stupeň integrácie- žiak je zaradený do špeciálnej triedy v bežnej škole

Zo všeobecných foriem integrácie vzdelávania je najúčinnejšie podporovať:

Kmeňová návšteva vzdelávacích zariadení- tá škola, kde by patril, keby nebol postihnutí

Obrátená integrácia- zdravé deti by chodili do škôl s postihnutými napr. Materská škola

→ uplatňovať špeciálne triedy pri školách bežného typu

→ nutné podporovať integratívne formy mimoškolskej výchovy

→ pre integratívne vzdelávanie súčasná realita výchovného -vzdelávania nie je priaznivá

→ doškoľovanie personálu, školských psychológov o postihnutých

→ podporovaním poradenských služieb, podporovaním rodín postihnutých – odborné, stimulácia detí a rodín

→ sprostredkovať info o odborných štúdiách, modeloch odborným pracovníkom

→ spolupráca pracovníkov z praxe medzi jednotlivými krajinami

ZHRNUTIE

Vzdelanie formou individuálnej integrácie v systéme bežného školstva 1

→ sociálna integrácia v špeciálnych triedach bežných škôl 2

V špeciálnych školách 3

Výchova v predškolskom zariadení v špeciálnych triedach alebo v špeciálnej materskej škole ( formou individuálnej integrácie ) 4

Špeciálne pedagogické poradenstvo poskytujú- pedagogicko psychologické poradne, špeciálno-pedagogické poradne, školské logopedické poradne, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, DIC- detské integračné centrum

Ich úloha: poskytnúť pomoc v procese integrácie do spoločnosti v spolupráci s rodinou, školou, odbornými lekármi, sociálnymi pracovníkmi, poskytnutie odbornej pomoci školám, ktoré navštevujú postihnuté deti

Výhody a nevýhody segregácie a integrácie

Výhody vzdelávania postihnutých

1, odborníci, špecialisti, vzdelaný špeciálny pedagóg

2, v špeciálnej škole je zabezpečená liečebná rehabilitačná starostlivosť, poradenská služba, sociálna starostlivosť

3, celý personál špeciálnej školy stykom s postihnutými nadobúda skúsenosť

4, špeciálnu školu možno ľahšie vybaviť ako bežnú školu, materskú školu

5, počet detí v triede je menej ako v bežnej škole, pomer detí na učiteľa ( 8) je individuály prístup

6, špeciálne školy sú internátne- učitelia majú viac času na učenie aktívne využitie voľného času, poskytnutie veľkého priestoru na rôzne podujatia

7, keďže sa pohybujú postihnuté deti medzi postihnutými, netrpia natoľko komplexom menejcennosti a ľahšie sa adaptujú

Nevýhody špeciálnej školy

- väčšina škôl je internátneho typu ( jediná bola v Leviciach, teraz aj v Bratislave ), z hľadiska vývoja je to zlé, pretože deti sú odlúčené od rodiny

Deprivácia- dlhodobé neuspokojovanie potreby

- dieťa je odtrhnuté zo širšieho prostredia ( kamaráti, súrodenci ..) → problém nadväzovania sociálnych kontaktov

- po skončení internátnej školy deťom chýbajú sociálne zručnosti – ako osloviť zdravé deti, ..

- žiak sa porovnáva s rovnako postihnutými → znižovanie jeho motivácie

- nízky výber povolania

- odlišnosť od ostatných detí, deti bývajú spolu s ostatnými v izbe ( žiadne súkromie), všetky odlišnosti biorytmu

Prednosti integrácie vzdelávania

1. každodenná bezprostredná účasť v živote rodiny

2. spoločné vzdelávanie podporuje sociálne učenie a zabraňuje vyčleňovaniu k okrajovým skupinám

3. prítomnosť žiaka s postihnutím v bežnej škole má pozitívny vplyv na zdravých žiakov, naučiť sa humanizmu, bojovať s prekážkami

4. zdraví žiaci sú tolerantnejší a tým pádom sú voči slabým, obe skupiny spoznávajú, že majú slabé aj silné stránky

5. bežná škola poskytuje postihnutým širšiu škálu povolaní

6. integrované programy sú lacnejšie

Nevýhody

1. učitelia v bežných školách nemajú špeciálne pedagogicko-psychologické vzdelanie

2. postihnutí žiak pociťuje medzi zdravými osamelosť, komplex menejcennosti, a to preto, že trieda musí byť pripravená pred tým – rozhovor učiteľa so žiakmi

3. integrovaným chýba základná úroveň zručností, skúseností, pretože doma za neho všetko robia

4. ak žiak nevie niečo urobiť a učiteľka ho ospravedlňuje, prehlbuje sa pocit menejcennosti

5. Výhody a obavy rodičov nepostihnutých detí

6. postihnuté deti môžu mať negatívny postoj k nepostihnutím, práve preto by mala byť trieda vopred pripravená

Podmienky úspešnej školskej integrácie

Mohly by sme si zhrúť podmienky úspešnej integrácie postihnutých žiakov do škôl bežného typu podľa anglického vedca Mittlera.

1, musia si to želať rodičia postihnutých, aby mohli zodpovedne rozhodnúť kam dať svoje dieťa, potrebujú mať odborné rady lekárov, psychológov, špeciálnych pedagógov. U nás začínajú poskytovať špeciálno-pedagogické poradne, avšak ich kapacita a vybavenie nestačí.

2, poskitnutie špeciálnej starostlivosti pri učení špeciálnym pedagógom

3, nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti a ostatných žiakov v škole

4, súčinným využitím prostiredkov sú potrebné vyššie dotácie efektívne využité pre celú školu

5, postihnuté deti musia mať možnosť zúčastňovať sa na všetkých činnostiachspolu s ostatnými žiakmy, nie je možné žiakov s postihnutím vylučovať

6, legislatívne doriešenie problemytiky školskej integrácie

7, špeciálna príprava učiteľov nepostihnutých žiakov, ako aj špeciálneho pedagóga

8, pozitívne postoje riaditeľa, učiteľov, rodičov nepostihnutých detí, celého personálu školy k deťom s postihnutím a k celej školskej integrácii

9, vybudovanie poradenských služieb pre postihnutých žiakov, ich rodičov, učiteľov

Faktory vyvolávajú zlyhanie adaptačných schopností detí:

a, faktory vnútorné + pamäť, pozornosť, emocionálna motivácia a sebareflexia jedinca

b, faktory vonkajšie: 1, rodina postihnutého dieťata - ochota spolupracovať so špeciálnopedagogickým pracoviskom, očakávania rodičov, informovanosť

                     2, organizácia špeciálno-pedagogickej starostlivosti: včasná depistáž, komplexnosť, dostupnosť

                     3, organizácia práce v materskej škole, zabezpečenie špeciálnych pedagógov

                     4, škola- organizácia vyučovacieho procesu, frontálne vyučovanie nie je vhodné, nemala byť pevne stanovená dĺžka vyučovacej hodiny, možnosť ohmatania, cieľom školy je pripraviť pre život, osobná zaujatosť učiteľov, nedôvera učiteľov, kurzy, informovanosť učiteľov z oblasti špeciálnej pedagogiky, okruhy, ktoré výrazne ovplyvňujú ich kompetencie pre integráciu žiakov

    a, základné informácie o postihnutých a zameranie na postihnutých

    b, premenlivosť systému dieťa- škola ( postihnutie nie je nemennou vlastnosťou )

    c, kooperácia vo vyučovaní ( 2 UčITELIA )

    d, zhodné a rozdielne výchovno vzdelávacie ciele v integrovanom vyučovaní

Úlohy ktorých plnenie je predpokladom integrácie:

1, urýchlene začať s prípravou verejnosti na integráciu

2, ihneď začať s psychologickou prípravou učiteľov

3, v príprave učiteľa zaviesť aj prípravu na integráciu

4, premietnuť v príprave špeciálnych pedagógov požiadavky integrácie ( zatiaľ nie su )

5, pripravené diagnostické postupy, ktoré by boli zamerané na možnosť predikcie schopností detí pripravovať sa

6, pripravenosť špeciálne vyučovacie a výchovné programy

7, experimentálne vytvorené tvorivé tímy učiteľov a špeciálnych pedagógov

8, výskumné, respektívne experimentálne sledovanie prípadov, pokusov čiastočnej, respektívne obrátenej integrácie a ich pravidelné vyhodnocovanie

Vývin a súčastný stav školskej integrácie postihnutých na Slovensku

- zbierka zákonov z roku 1993 o školsých zariadeniach

- vzdelávanie formou individuálnej integrácie

- vzdelanie formou sociálnej integrácie

- vzdelávanie v špeciálnych školách

- výchova v predškolských zariadeniach  

- začiatky integrácie boli vo Škandinávii, ISA, západné štáty- Nemecko, Anglicko, naša krajina v roku 1989

- v legislatíve zohrala úlohu Warnockova správa- zhodnotené spôsoby vzdelávania ľudí v Anglicku, vyústilo to do úplne nového školského zákon, dala zmeny nielen v Taliansku ale aj v Kanade

- pred medzinárodnými zákonmi bol už zákon z roku 1975 – vzdelávanie pre všetky postihnuté deti

- významné boli aktivity odborníkov, lekárov, rodičov postihnutých

- Deklarácia práv mentálne postihnutých

- Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, 1994  na pôde OSN

- Helsinská deklarácia o rovnosti a službách pre ľudí s mentálnym postihnutím 1996

- Rada Európy vyhlásená roku 2003 za európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím vo zvýšenej miere sa  organizovali podujatia pre postihnutých

- od 80. rokov 20. storočia v rámci Európy dochádza k spoločnej stratégii zamerania na postihnutých- otázky postihnutia postaviť za primárne a spája sa s problematikou ľudských a občianskych práv

- rada Európy vyhlásila v roku 2003 za jeden z problémov celkovej politiky štátu začleniť ľudí s postihnutím a zabezpečiť im najvyššiu kvalitu života

- širšia informácia o postihnutých, o ich právach...

- v Bratislave rada európy vydala v roku 2003 publikáciu

- Štandardné pravidlá – vytvárajú pravidlá právnych a ekonomických záležitostí

,, Štáty by mali uznať princíp pre získanie ZŠ, SŠ, VŠ pre deti a dospelých v integrovanom prostredí. Štáty by mali zabezpečiť, aby vzdelávanie postihnutých bolo pevnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému 2 základné modely pre vyučovanie postihnutých- ––-segregačný

integračný

- u nás sa zo zákonu umožňuje, aby sa postihnuté deti v týchto formách vyučovali

- vzdelávanie formou individuálnej integrácie v systémoch bežného školstva – do školy možno zapojiť aj žiakov zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých alebo s chybami reči

- vzdelávanie formou sociálnej integrácie v špeciálnych triedach bežných škôl- pri školách možno zriaďovať špeciálne triedy pre žiakov zrakovo, sluchovo, telesne, mentálne postihnutých alebo s chybami reči

- vzdelávanie v špeciálnych školách- segregované vzdelávanie

- výchova v predškolských zariadeniach pomocou individuálnej integrácie v bežných materských školách alebo formou sociálnej integrácie v špeciálnych triedach bežných materských škôl, segregované vzdelávanie v MŠ

- v roku 1997 vyšli metodické pokyny ako má integrácia vzdelávania pomôcť školským špeciálnym pedagógom: výchova dieťaťa s prvkami vzdelávacích aktivít na základe individuálnych programov, i keď je dieťa umiestnené v domove sociálnych služieb

- výchova a vzdelávanie dieťaťa dochádzajúcim učiteľom v rodinnom prostredí – imobilný, dlhodobo chorý, v procese rekonvalescencie

- výchova a vzdelávanie v špeciálnych školách internátnych, ktoré sa považujú za vhodné pre deti so strednými a ťažkými i ľahšími stupňami postihnutia u detí zo sociálno znevýhodneného prostredia

- výchova a vzdelávanie s dennou dochádzkou pre deti so strednými a ťažšími stupňami postihu, ktorým rodinné prostredie je vyhovujúce, ale z rozličných príčin integrované vzdelávanie je neperspektívne

- výchova a vzdelávanie v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede bežnej školy vyučovaním vybraných vyučovacích predmetov v bežnej triede

- výchova a vzdelávanie v triede bežnej ZŠ, pričom vyučovanie týchto resp. niektoré vyučovacíe predmety má žiak zabezpečiť individuálne a pričom vyučovanie týchto predmetov zabezpečí pedagóg mimo triedy

- výchova a vzdelávanie v bežnej triede ZŠ so školským pedagógom v triede ZŠ s konzultáciami v škole so špeciálnym pedagógom alebo z pedagogicko- psychologickej poradne

- výchova a vzdelávanie žiakov v bežnej ZŠ s minimálnou podporou špeciálneho pedagóga

Právo rozhodovať o prijatí žiaka má riaditeľ školy

Neskôr boli podmienky integrácie vyučovania usmerňované v pokynoch – neodporúča sa príjmať postihnuté, iba za určitých podmienok

- integrované vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím na výtvarnej, telesnej a hudobnej výchove

Riaditeľ rozhoduje na základe: treba vytvoriť špeciálny komplexný tým, za ktorý je zodpovedný špeciálny pedagóg a tento tým má vytvárať podmienky pre postihnutých v bežnej škole a majú poskytnúť servis pre rodičov aj postihnutého žiaka, členom tohto týmu je učiteľ bežnej školy, školský psychológ, rodičia, zdravotná sestra, logopéd, rehabilitačná sestra, administratívna sila...

Špeciálny pedagóg mohol pracovať aj s ľuďmi z pedagogickej poradne – môžu radiť riaditeľovi, či prijať alebo neprijať žiaka ak riaditeľ chce prijať, je povinný v spolupráci so špeciálnym pedagógom alebo špeciálne pedagogické poradenstva oboznámiť príslušných zamestnancov školy s dôsledkami a možným vplyvom diagnózy integrovaného žiaka na výchovno vzdelávací proces, oboznámiť s pomôckami ´, ktoré bude potrebovať, zabezpečiť ich a uskladniť

Treba zabezpečiť legislatívu na integráciu, mala by vychádzať z ujasnenej koncepcie, ktorá by obsahovala všetku potrebnú legislatívu, aj s vykonávanými  procesmi, pokynmi, ktoré by slúžili pre potreby riaditeľov a všetkých zamestnancov

-v takej škole nemožno potlačiť postihnutie, ale ho posilňuje

- postihnutého treba vyučovať v bežnej škole, pretože bude integrovaní v bežnej škole , pretože bude integrovaní do spoločnosti

- aby sa prelomili steny našich špeciálnych škôl- aktívna a činnostná účasť postihnutého v spoločnosti

- vidiaci musia zmeniť vzťah k nevidiacim a slepcom  

Podmienky úspešnej školskej integrácie

 Stupne ( formy ) školskej integrácie

1. otázka: myslíte si  že má integrácia význam? Ak áno, aký ?

- rovnaká šanca pre všetkých

- odstránenie nespravodlivosti a nerovnosti medzi ľuďmi

- rozvíjanie individuality, pozitívne sebahodnotenie, rozhodovanie

- učí spolu žiť, intaktné deti poznávajú vlastnosti  postihnutých detí a vytvárajú si pozitívny vzťah k spolužitiu

2. otázka: aké podmienky musí žiak s postihnutím spĺňať, aby bol integrovaný?

1, správa zo psychologického vyšetrenia- obsahuje info o všeobecne intelektových schopnostiach, špeciálnych intelektových schopnostiach, komunikačných schopnostiach, osobnostných vlastnostiach

2, správa špeciálneho pedagóga- info o druhu a stupni postihnutia, o konkrétnych výchovno vzdelávacích schopnostiach žiaka, odporúčaných pedagogických postupoch, návrhy o skúšaní a hodnotení žiaka

3, vyjadrenie lekára

4, odporúčanie poradne

5, žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa

Nemusí byť špeciálny pedagóg:

Ak- dieťa je schopné plniť požiadavky učebného plánu a učebných osnov bez väčšieho obmedzenia ( výnimka môže byť technická a telesná výchova )

   - svojím správaním a zdravotným stavom nenarúša priebeh vyučovania a pozornosť ostaných žiakov

   -postihnutý žiak v bežnej škole nevyžaduje nadmernú individuálnu starostlivosť

Spĺňa kritériá na integráciu

Kritéria pre školu, ktorá integruje postihnutých

- vytvorenie miesta pre špeciálnych pedagógov alebo zabezpečiť spoluprácu so špeciálnym pedagógom

- zabezpečenie technicko-materiálnych potrieb a pomôcok a špeciálnych učebníc

Individuálna INTEGRáCIA: - postihnutý žiaci sú zaradený do tried s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám

3, Predpoklady ktoré sú dodržané

- počet žiakov v triede – najideálnejší – 2. žiaci postihnutý a 18 nepostihnutých

Koľko postihnutých žiakov je v takejto triede ?

Ambulantný  pohyb učiteľa, navštívi školu a radí pri výchove a vzdelávaní postihnutých žiakov a chodí aj priamo k žiakom

- flexibilná školská dochádzka – pre postihnuté deti je charakter nerovnomerný vývin sprevádzaný narušením psychomotorických funkcií ( nesústredenosť, nepokoj, unavitelnosť)

Individuálny výchovno-vzdelávací proces – súčasť povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka

- vypracúva ho školský špeciálny pedagóg, triedny učiteľ

- obsahuje info o žiakovi a osobitostiach vplyvom jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces, požiadavky na úpravu školského prostredia, učenie postupov, organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu, učenie plánov a osnov