Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Podnikateľské právo
Celé učivo z podnikateľského práva (podnikatelske_pravo.doc)
Obchodný zákonník
2 otázky:
1. Kto? - na koho sa vzťahuje
2. Čo? - aké vzťahy upravuje
Vzťahuje sa na podnikateľov pri podnikateľskej činnosti
podnikateľ
- osoba zapísaná v obchodnom registri
- osoba, ktorá podniká podľa živnostenského alebo iného oprávnenia
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť (samostatne pôsobiaci roľník)
podnikanie je činnosť, ktorá má určité znaky:
- sústavná činnosť (opakovanie určitých činností)
- samostatne vykonávaná podnikateľom
- vo vlastnom mene podnikateľa
- na vlastnú zodpovednosť
- za účelom dosiahnutia zisku
Občiansky zákonník - je všeobecný a generálny zákon pre všetko súkromné právo
Obchodný zákonník - osobný, špeciálny právny predpis
Obchodný zákonník
upravuje:
- právne postavenie podnikateľov
- obchodné záväzkové vzťahy (zmluvy)
- iné - vzťahy, ktoré s podnikaním súvisia (účtovníctvo podnikateľov, hospodárska súťaž, obchodný register)
Obchodné meno
- je dôležitý identifikačný znak
- meno fyzickej osoby:
- meno a priezvisko + dodatok, ktorý sa viaže k predmetu podnikania
- nesmie byť zameniteľné s iným obchodným menom (platí to len v rámci okresu)
- dodatok môže byť aj osobného charakteru (ml., st., syn, dcéra, a pod.)
- meno právnickej osoby
- je meno, pod ktorým je zapísaná do obchodného registra
- súčasťou obchodného mena musí byť organizačno-právna forma (a.s., s.r.o., š.p., atď.)
- nesmie byť zameniteľné s iným obchodným menom na celom území SR
- nehmotný statok a musí sa chrániť zákonom
- ak niekto ohrozí, poškodí, zneužije obchodné meno, súd ho požiada o zdržanie sa mena alebo o primerané zadosťučinenie (morálne alebo finančné) alebo žiada o náhradu škody
Podnik
- súbor zložiek hmotných (hnuteľné a nehnuteľné), nehmotných (obchodné meno, patenty, licencie software) a osobných, ktoré patria podnikateľovi a slúžia mu
Organizačné zložky podniku
- odštepný závod - zapisuje sa do obchodného registra, musí byť vyznačený, že ide o odštepný závod napr. Slovenska - odštepný závod
Majetok
- Obchodný majetok - súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie
- Obchodné imanie - súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním
- Čisté obchodné imanie - obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním
- Vlastné imanie - vlastné zdroje podnikania
Živnostenský zákon
Občiansky zákonník
- súkromné normy
- vzťahy medzi podnikateľmi
- sú na horizontálnej úrovni
Živnostenské podnikanie - vzťahuje sa fyzické aj právnické osoby, ktoré podnikajú podľa živnostenského zákona
- činnosť sústavná
- samostatne vykonávaná
- vo vlastnom mene podnikateľa
- na vlastnú zodpovednosť podnikateľa
- za účelom dosahovania zisku
- za podmienok stanovených živnostenským zákonom
Negatívne vymedzenie živnosti (čo živnosť nie je, čo nespadá pod živnostenský zákon)
- činnosti zákonom vyhradené štátu (napr. pošta)
- využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti (napr. autorský zákon)
- určité povolania a odbory činnosti (lekár, advokát, veterinár, zubár, audítor, daňový poradca, notár, banky, burzy, baníctvo, ...)
- prenájom nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov je živnosťou len vtedy ak sa s tým prenájmom poskytujú aj iné služby
- prenájom garáží a odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou len vtedy, ak sa poskytujú pre viac ako 5 motorových vozidiel alebo sú s tým prenájmom poskytované aj iné služby
Aby fyzická osoba mohla vykonávať živnostenské podnikanie musí spĺňať nasledovné podmienky:
- všeobecné podmienky
- vek nad 18 rokov
- spôsobilosť na právne úkony
- bezúhonnosť
- osobitné podmienky: vzdelanie, prax, skúšky, osvedčenie, atď.
Právnická osoba musí mať zodpovedného zástupcu - fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území SR a spĺňa všeobecné a osobitné podmienky
- je na základe pracovnoprávneho vzťahu k podnikateľovi a zodpovedá za odbornú prevádzku činnosti a dodržiavanie právnych noriem
Delenie živností
- ohlasované - podnikateľ môže začať podnikať v momente ohlásenia
- remeselné (príloha č. 1)
- viazané (príloha č. 2)
- voľné
- koncesované
- na ich prevádzkovanie je potrebný súhlas štátu
- vzniká doručením koncesnej listiny
- na koncesované živnosti nie je právny nárok
podľa predmetu podnikateľskej živnosti delíme živnosti na:
- obchodné
- výrobné
- poskytujúce služby
- právna úprava v živnostenskom registri sa skladá z dvoch častí:
- verejná
- neverejná - sem môžu nahliadnuť len súdy, polícia a orgány činné v trestnom konaní
- zápis má len deklaratórny účinok
Prevádzkareň
- priestor, kde podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť (nepatria sem vedľajšie priestory (sklady) a sídla)
- zákon hovorí ako má byť prevádzkareň označená
Zmeny
- pri vykonávaní živnosti je potrebné ohlásiť živnostenskému úradu zmenu do 15 dní od ich ustanovenia
Zánik živnostenského oprávnenia
- z vôle podnikateľa
- rozhodnutím živnostenského úradu (zrušenie živnostenského oprávnenia)
- smrť - pokračujú dediči
Živnostenský zákon
- verejnoprávny charakter
- vzťahy medzi štátom a podnikateľmi
- sú na vertikálnej úrovni
Sankcie v živnostenskom práve
udeľuje ich živnostenský úrad za:
- neoprávnené podnikanie
- iné porušovanie zákona (neustanovenie zodpovedného zástupcu, neohlásenie prevádzkarne, zastavenie podnikania)
sankcie:
- pokuty - hranica výšky pokút je odstupňovaná od druhu sankcie
- pozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia
Formy podnikania
- individuálne podnikanie (podľa ž.z.)
- spoločné podnikanie (obchodné spoločnosti a družstvo, podľa obch. z.)
- iné formy podnikania
- tiché spoločenstvo (zmluva o tichom spoločenstve),
- združenie bez právnej subjektivity
- záujmové združenie právnických osôb
Združenie bez právnej subjektivity
Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti. Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu. Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez
zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1,nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol;
je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení. Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o zaobstarávaní spoločných vecí jednomyseľne. Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje. Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak. Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch. Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Záujmové združenia právnických osôb
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia “). Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu)a bydliska (sídla)a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.
Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov,
vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok. Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na krajskom úrade, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť. K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu. Združenie zaniká výmazom z registrácie. Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Spoločné formy podnikania
Všeobecné ustanovenia
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
Činnosť uvedenú v § 30 ods. 2 môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb tam uvedených. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.
Založenie spoločnosti
Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená.
Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve.
Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina vyhotovená, ak zákon neustanovuje inak, vo forme notárskej zápisnice. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva.
Základné imanie
Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.
Vklad spoločníka
Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti.
Nepeňažným vkladom môže byť len hodnota oceniteľná peniazmi, ktorú môže spoločnosť hospodársky využiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú prípustné. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra. Ak je vkladom vec a spoločnosť k nej nenadobudla vlastnícke právo, spoločník, ktorý sa na poskytnutie tohto vkladu zaviazal, je povinný do 90 dní zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná spoločníkovi vec vrátiť.
Nepeňažný vklad do spoločnosti a jeho peňažná hodnota sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom. Ak hodnota nepeňažného vkladu prevyšuje 1 000 000 Sk alebo ak je predmetom vkladu podnik, jeho časť, alebo ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, potrebné sú posudky dvoch znalcov. Posudok musí obsahovať aspoň
a) opis nepeňažného vkladu,
b) spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého vkladu do spoločnosti s prípadným príplatkom nad hodnotu vkladu.
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa, pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností, primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.
Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, zodpovedá za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky jej ocenenia podľa odseku 1.
Ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy, alebo stanov nevyplýva nič iné.
Správa vkladu
Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Návrh na vklad vlastníckeho práva k vloženej nehnuteľnosti je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať do 15 dní od vzniku spoločnosti.
Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť, vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohoto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Osoba, ktorá uviedla vo vyhlásení vyššiu sumu, než ktorá je splatená, ručí veriteľom spoločnosti za jej záväzky až do výšky, v akej neboli veritelia z majetku spoločnosti uspokojení.
Podiel
Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak, vyrovná sa podiel v peniazoch.
Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).
Vznik spoločnosti
Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia preukazu živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia.
Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.
Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.
Do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnosť jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.
Zo záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia alebo niektorý z nich za spoločnosť do dňa jej vzniku, sú zaviazaní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom jej vzniku, pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne.
Zákaz konkurencie
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.
Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Osoby, ktoré sú členmi štatutárnych alebo iných orgánov spoločnosti, môžu zo svojej funkcie odstúpiť. Sú však povinné oznámiť to orgánu, ktorého sú členmi, prípadne orgánu, ktorý ich zvolil alebo vymenoval. Výkon ich funkcie sa končí dňom, keď ich odstúpenie prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ich zvolil alebo vymenoval, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Tento orgán je povinný prerokovať ich odstúpenie na najbližšom zasadaní po tom, čo sa o ich odstúpení dozvedel, pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú lehotu inú.
Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení tohto zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Ak zákon, stanovy alebo spoločenská zmluva neustanovujú inak, môžu sa štatutárne a iné orgány uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, a na uznesenie je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedajúceho. Stanovy alebo spoločenská zmluva môžu pripustiť aj písomné hlasovanie alebo hlasovanie pomocou prostriedkov oznamovacej techniky okrem zasadania orgánu, pokiaľ s tým súhlasia všetci členovia orgánu. Hlasujúci sa potom považujú za prítomných.
Rezervný fond
Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť v rozsahu, v ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti alebo na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti.
Rezervný fond vytvára povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť z čistého zisku. Rezervný fond sa môže vytvoriť už pri vzniku spoločnosti príplatkami spoločníkov nad hodnotu vkladov
Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Zrušenie a zánik spoločnosti
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 31 ods. 3).
Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Spoločnosť sa zrušuje:
a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,
b) dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená,
c) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté,
d) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,
e) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo jej premene na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo, alebo
f) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý z iného dôvodu než pre nedostatok majetku spoločnosti, nepovažuje sa spoločnosť za zrušenú. Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia.
Pokiaľ pôsobnosť štatutárneho orgánu neprechádza na likvidátora alebo správcu konkurznej podstaty, môže ju štatutárny orgán vykonávať po zrušení spoločnosti len v rozsahu potrebnom na vykonanie likvidácie.
Súd môže na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a o jej likvidácii, ak
a) ak sa v čase dlhšom ako jeden rok nekonalo valné zhromaždenie alebo neboli zvolené orgány spoločnosti, alebo spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť,
b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikateľskú činnosť,
c) zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločnosti alebo sa založením, splynutím alebo zlúčením spoločnosti porušil zákon,
d) spoločnosť nevytvorila pri založení rezervný fond alebo rezervný fond pravidelne nedopĺňa (§ 124 ods. 1).
e) spoločnosť porušuje ustanovenie § 56 ods. 3.
Súd môže pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určiť lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo.
Zrušenie spoločnosti bez likvidácie
Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa premení na inú formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené osobitným zákonom.
Pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú ku dňu podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti pre vznik novej spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva sa musí podať súčasne s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej spoločnosti a zápis novej spoločnosti alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu. Ak nie sú splnené podmienky pre uvedené zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie. Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo.
Pri splynutí prechádza imanie zaniknutých spoločností na spoločnosť vzniknutú splynutím, pri zlúčení prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na spoločnosť, s ktorou sa táto spoločnosť zlúčila.
Pri rozdelení spoločnosti prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo spoločností vzniknutých rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie zaviazaná spoločne a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zlučovanej spoločnosti a zápis zmeny pri spoločnosti, s ktorou sa zanikajúca spoločnosť zlúčila, sa takisto vykoná k tomu istému dňu.
Každému zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti vzniká vklad do majetku novej spoločnosti alebo družstva vo výške jeho podielu na majetku doterajšej spoločnosti, pokiaľ z rozhodnutia o zrušení spoločnosti nevyplýva niečo iné.
Likvidácia spoločnosti
Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje iný spôsob vyporiadania jej imania.
Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza v rámci § 72 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri. Ak je vymenovaných viac likvidátorov a z vymenovania nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý likvidátor.
Obchodné spoločnosti
Verejná obchodná spoločnosť
Základné ustanovenia
Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.
Obchodné meno musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“, ktoré môže byť nahradené skratkou „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“. Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“.
Spoločenská zmluva musí obsahovať :
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
c) predmet podnikania spoločnosti.
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva.
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutých.
Na konanie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutých.
Komanditná spoločnosť
Základné ustanovenia
Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).
Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť primerane ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistov ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.
Spoločenská zmluva musí obsahovať :
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
c) predmet podnikania,
d) určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti,
e) výšku vkladu každého komanditistu.
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár.
Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva.
Práva a povinnosti spoločníkov
Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári.
V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.
Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu sa nevyžaduje súhlas ostatných spoločníkov. Ustanovenia § 115 platia obdobne.
Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.
Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.
Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Základné ustanovenia
Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.
- Spoločnosť môže založiť jedna osoba.
- Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.
Osoba, ktorá už založila spoločnosť ako jediný zakladateľ, alebo osoba, ktorá sa stala jediným spoločníkom v spoločnosti, môže založiť ďalšiu spoločnosť len vtedy, ak preukáže, že skôr založená spoločnosť alebo spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom, má uhradené
a) daňové a colné záväzky,
b) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie,
c) príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
d) mzdy svojim zamestnancom.
Spoločenská zmluva musí obsahovať :
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
c) predmet podnikania (činnosti),
d) výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet,
e) mená a bydliská prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti,
f) mená a bydliská členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje.
Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.
Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:
a) odmietnutie konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti,
b) schvaľovanie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku a úhrady strát,
c) schvaľovanie stanov a ich zmien,
d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141),
e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania,
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121,
i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
j) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.
Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.
Konatelia
Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním. Osoba odsúdená za taký trestný čin sa môže stať konateľom najskôr po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas výkonu trestu.
Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva, stanovy alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.
Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Dozorná rada
Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.
Dozorná rada:
a) dohliada na činnosť konateľov,
b) nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje,
c) preskúmava ročnú účtovnú závierku,
d) podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.
Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.
Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.
Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.
Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie (136).
Zmena spoločenskej zmluvy
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie.
Zvýšenie a zníženie základného imania
Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné už pred týmto splatením.
Akciová spoločnosť
Základné ustanovenia
Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“.
Akcia je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa tohto zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.
Akcia musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu,
c) označenie, či akcia je na doručiteľa alebo na meno, pri akcii na meno akcionára,
d) výšku základného imania a počet akcií v čase vydania akcie,
e) dátum vydania a podpisy dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.
Akcie môžu znieť na rôznu hodnotu. Ak je vydaných viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu a určenie práv s ním spojených aspoň odkazom na stanovy. Iné druhy akcií, než ktoré upravuje tento zákon, sa nesmú vydávať.
Založenie a vznik spoločnosti
Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia.
Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, podpíše zakladateľskú listinu. Podpisy na zakladateľskej zmluve a na zakladateľskej listine musia byť úradne overené. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov spoločnosti.
Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 000 000 Sk.
Zakladateľská zmluva
Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),
b) navrhované základné imanie,
c) počet akcií a ich menovitú hodnotu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených,
d) upisované vklady jednotlivých zakladateľov,
e) ak sa má na vytvorenie základného imania spoločnosti použiť nepeňažný vklad, aj určenie predmetu nepeňažného vkladu a jeho ocenenie doložené odborným odhadom.
Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať:
a) čas a miesto upisovania akcií,
b) postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,
c) miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky,
d) spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.
Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií
Zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (§ 163).
Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií.
Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste.
Ustanovujúce valné zhromaždenie
Upisovatelia, ktorí splnili povinnosť ustanovenú v § 165 a 168, sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Zakladatelia zvolajú ustanovujúce valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo upísanie navrhovaného základného imania.
Ak zakladatelia nedodržia lehotu ustanovenú v odseku 1, považuje sa upisovanie akcií za neúčinné a nastanú účinky § 167 ods. 2.
Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len keď boli upísané akcie v hodnote navrhovaného základného imania s výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie a splatilo sa aspoň 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Na navrhovanú menovitú hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada.
Ustanovujúce valné zhromaždenie je spôsobilé uznášať sa, ak sa na ňom zúčastňujú upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorí splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť ich menovitej hodnoty. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri začatí zakladateľ splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, dokiaľ nie je zvolený predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia.
Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov s väčšinou upísaných akcií, ktorí sa zúčastňujú na jeho zasadaní. Rozhodnutie schválené touto väčšinou môže určiť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje iná väčšina alebo súhlas všetkých prítomných upisovateľov oprávnených na hlasovanie.
Ustanovujúce valné zhromaždenie:
a) rozhoduje o založení spoločnosti,
b) schvaľuje stanovy spoločnosti,
c) volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.
Ak ustanovujúce valné zhromaždenie rozhodne, že pripúšťa upísanie akcií nad navrhnutú výšku základného imania, rozhodne o jeho novej výške. V tomto prípade je účinné upísanie akcií upisovateľmi, ktorí najskôr upísali akcie do novourčenej výšky základného imania. Upisovateľ akcií nad pôvodne navrhnutú výšku základného imania nadobúda hlasovacie právo, ak ustanovujúce valné zhromaždenie zvýši základné imanie zahŕňajúce ním upísané akcie a upisovateľ splatí aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.
Ustanovujúce valné zhromaždenie schvaľuje na základe odborného odhadu výšku nepeňažných vkladov. Ustanovujúce valné zhromaždenie nesmie určiť vyššie ocenenie nepeňažného vkladu než ocenenie uvedené v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine alebo určené v odbornom odhade doloženom pri upisovaní akcií.
Od zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sa môže s výnimkou zvýšenia základného imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých prítomných upisovateľov.
Konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá zahŕňa okrem uznesenia aj zoznam upisovateľov, menovitú hodnotu akcií upísaných každým z nich, ako aj výšku splatenej časti ním upísaných akcií a zvolených členov orgánov spoločnosti.
Založenie spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií
Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia.
Právne postavenie, ktoré má pri založení spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií ustanovujúce valné zhromaždenie, majú zakladatelia. Ak zo zakladateľskej zmluvy nevyplýva niečo iné, vyžaduje sa na rozhodovanie prítomnosť všetkých zakladateľov a súhlas zakladateľov, ktorí upísali väčšinu akcií. Rozhodnutie zakladateľov musí mať formu notárskej zápisnice.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcií jedna právnická osoba.
Stanovy
Stanovy musia obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) predmet podnikania (činnosti),
c) výšku základného imania a spôsob splácania akcií,
d) počet a menovitú hodnotu akcií, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa,
e) spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,
f) počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,
g) výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob dopĺňania,
h) spôsob rozdelenia zisku,
i) dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,
j) spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a
k) postup pri dopĺňaní a zmene stanov.
Stanovy podľa potreby takisto upravia:
a) vydávanie rôznych druhov akcií (napr. zamestnanecké akcie), ich označenie, počet a práva s nimi spojené a
b) pravidlá pre vydávanie dlhopisov podľa § 160 a práva s dlhopismi spojené.
Vznik spoločnosti
Registrový súd vykoná zápis spoločnosti do obchodného registra, ak sa preukáže, že v súlade s týmto zákonom:
a) sa riadne konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, ak je jeho konanie predpísané,
b) upisovatelia upísali celú hodnotu základného imania a splatili aspoň 30 % základného imania tvoreného peňažnými vkladmi s výnimkou zamestnaneckých akcií,
c) boli schválené stanovy spoločnosti,
d) boli zvolení členovia orgánov spoločnosti.
Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva.
K návrhu na zápis sa prikladá zakladateľská zmluva, prípadne zakladateľská listina, schválené stanovy a notárska zápisnica osvedčujúca konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Ak tento zákon nevyžaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia, prikladá sa notárska zápisnica o rozhodnutí zakladateľov ohľadne otázok prerokúvaných inak na ustanovujúcom valnom zhromaždení.
Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti
Po schválení ročnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky môže valné zhromaždenie rozhodnúť, že časti zisku alebo iného majetku spoločnosti prevyšujúce základné imanie, ktoré nie sú účelovo viazané, sa použijú na zvýšenie základného imania spoločnosti. Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií.
Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj akcie, ktoré sú v majetku tejto spoločnosti podľa § 161 ods. 1.
Zníženie základného imania
O znížení základného imania rozhoduje na návrh predstavenstva valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. O znížení základného imania môže valné zhromaždenie hlasovať len vtedy, ak je na ňom prítomná nadpolovičná väčšina všetkých akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií. V rozhodnutí valného zhromaždenia sa uvedie dôvod zníženia základného imania, rozsah zníženia, spôsob, ktorým sa má vykonať, a lehota na predloženie akcií spoločnosti.
Základné imanie nemožno znížiť pod jeho minimálnu výšku ustanovenú v § 162 ods. 3.
Zníženie základného imania spoločnosti zahŕňa predovšetkým akcie, ktoré sú v jej vlastníctve.
Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov dlhopisov (§ 160).
Rezervný fond
Spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67) v dobe a vo výške určenej stanovami. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom po prvý raz zisk vytvorí, a to vo výške najmenej 20 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % z hodnoty základného imania. Tento fond sa ročne dopĺňa o sumu určenú stanovami, najmenej však 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak.
Ak sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovej hodnote akcií (emisné ážio), a splatená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné ážio.
DRUŽSTVO
Základné ustanovenia
Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“.
Družstvo musí mať najmenej päť členov; to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie ďalších členov alebo zánik členstva doterajších členov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety.
Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.
Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.
Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra (zapisované základné imanie). Zapisované základné imanie musí byť najmenej 50 000 Kčs.
Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad).
Nedeliteľný fond
Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Stanovy môžu určiť, že sa vytvára vyšší nedeliteľný fond alebo ďalšie zabezpečovacie fondy.
Nedeliteľný fond sa nesmie použiť za trvania družstva na rozdelenie medzi členov.
Rozdelenie zisku
Na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri prerokovaní ročnej účtovnej závierky
Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti.
Stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.
Orgány družstva
Orgánmi družstva sú:
a) členská schôdza,
b) predstavenstvo,
c) kontrolná komisia,
d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.
Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.
Ak je členom družstva právnická osoba, je povinná splnomocniť fyzickú osobu konať za ňu v orgáne družstva.
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.
Členská schôdza
Najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).
Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.
Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.
Do pôsobnosti členskej schôdze patrí:
a) meniť stanovy,
b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie,
c) schvaľovať ročnú účtovnú závierku,
d) rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty,
e) rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania,
f) rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva,
g) rozhodovať o splynutí, zlúčení, premene, rozdelení a o inom zrušení družstva.
Členská schôdza rozhoduje o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie o niektorej veci vyhradila.
Predstavenstvo
Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.
Predstavenstvo sa schádza podľa potreby. Musí sa zísť do 10 dní od doručenia podnetu kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.
Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.
Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak určujú stanovy, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.
Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ vymenúvaný a odvolávaný predstavenstvom.
Kontrolná komisia
Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva. Kontrolná komisia má najmenej troch členov.
Kontrolná komisia sa vyjadruje k ročnej účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie zisku alebo úhrady straty družstva.
Na zistené nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zaistenie nápravy.
Kontrolná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.
Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.
Kontrolná komisia je oprávnená vyžadovať si u predstavenstva akékoľvek informácie o hospodárení družstva. Predstavenstvo je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej komisii všetky skutočnosti, ktoré môžu mať závažné dôsledky v hospodárení alebo postavení družstva a jeho členov. To isté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi.
Na jednotlivé úkony môže kontrolná komisia poveriť jedného alebo viacerých členov, ktorí v tejto veci majú oprávnenie žiadať informácie v rozsahu oprávnení kontrolnej komisie.
Orgány malého družstva
V družstve, ktoré má menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza.
Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou.
V družstvách s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako päť členov, určia spôsob rozhodovania a štatutárny orgán stanovy.
Zmluvy, záväzkové vzťahy
- zmluva vzniká keď sa strany dohodnú na jej obsahu
Osobitné spôsoby uzatvárania zmlúv:
- verejný návrh na uzavretie zmluvy (paragrafy zrušené)
- obchodná verejná súťaž (paragrafy zrušené)
- zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (paragrafy zrušené)
Zabezpečovacie prostriedky v obchodnom práve:
- ručenie (paragrafy zrušené)
- banková záruka
- záložné právo - založiť možno vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú, vzniká záložnou zmluvou (písomná alebo ústna)
vzniká:
- 1. pri hnuteľných veciach:
- odovzdaním
- záložnou zmluvou registrovanou v registri záložných práv (vedú ho notári)
- 2. pri nehnuteľných veciach:
- registrovaním záložnej zmluvy na katastri nehnuteľností
ak dlžník neplní svoje povinnosti veriteľ môže speňažiť zálohu a uspokojiť svoju potrebu voči dlžníkovi
- zádržné právo - je právo zadržať hnuteľnú vec dlžníka až do času kým dlžník nesplní svoj dlh, na zadržanú vec musí mať veriteľ právny dôvod
- uznanie záväzku - uznaním záväzku sa prerušuje plynutie premlčacej doby a začína plynúť nová premlčacia doba, maximálna hranica premlčacej doby je 10 rokov - počíta sa od doby kedy začala plynúť prvýkrát (premlčanie v občianskej sfére: 3 ročné, v obchodnej sfére: 4 ročné)
Zodpovednosť za:
- omeškanie - úrok z omeškania
- vady - reklamácia
- škodu
- bezdôvodné obohatenie
Preklúzia - právo prepadne, zanikne uplynutím preklúznej doby
Zmluvy
- kúpna zmluva - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
- zmluva o dielo - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
- zmluva o kúpe prenajatej veci - zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
- mandátna zmluva - mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
- ostatné zmluvy - zmluva o predaji podniku, zmluva o úvere, licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva, zmluva o uložení veci, zmluva o skladovaní, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o nájme dopravného prostriedku, zmluva o prevádzke dopravného prostriedku, zmluva o sprostredkovaní, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o tichom spoločenstve, zmluva o otvorení akreditívu, zmluva o inkase, zmluva o bankovom uložení veci, zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte