Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ochrana práce

Medzinárodná organizácia práce (medzin+irodn+i_organiz+icia_pr+ice.doc)

Ciele a činnosti Medzinárodnej organizácie práce

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP") má za svoj cieľ podporu sociálnej spravodlivosti a medzinárodne uznávaných ľudských, pracovných a sociálnych práv. Bola založená v roku 1919 v rámci Versailleského mierového procesu a v roku 1946 bola ako prvá prijatá do systému Organizácie Spojených národov.

MOP je založená najmä na týchto cieľoch a zámeroch:

a) práca nie je tovar;  b) sloboda prejavu a sloboda združovania sa sú základnými podmienkami pokroku;  c) každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;  d) zápas proti každému nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou v každom národe a cestou nepretržitého a sústredeného medzinárodného úsilia, v ktorom sa zástupcovia pracovníkov (zamestnancov) a zástupcovia zamestnávateľov, majúci rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, spoločne zapoja do slobodnej diskusie a do demokratického rozhodovania s cieľom podporovať všeobecné blaho.

V súčasnom období MOP presadzuje tieto strategické ciele:

a) podpora a realizácia pracovných noriem a základných zásad a práv pri práci,  b) vytváranie väčších príležitostí pre ženy a mužov na zabezpečenie dôstojného zamestnania a dôstojného príjmu,  c) zvýšenie pokrytia a účinnosti sociálnej ochrany pre všetkých,  d) posilnenie trojstrannosti (tripartity) a sociálneho dialógu.

MOP formuluje a vytvára medzinárodné pracovné normy - dohovory a odporúčania MOP (minimálna úroveň základných pracovných práv) najmä v oblastiach:

- sloboda združovania a právo organizovať sa (vytváranie zo strany zamestnávateľov a zo strany pracovníkov /zamestnancov/ organizácií na presadzovanie a ochranu ich práv a záujmov, práva zamestnávateľov, práva pracovníkov /zamestnancov/, odborové práva);  - sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie, kolektívne zmluvy;  - odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;  - účinné zrušenie detskej práce;  - odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie;  - podmienky zamestnania a pracovné podmienky;  - bezpečnosť a zdravie pri práci;  - inšpekcia práce;  - minimálne normy sociálneho zabezpečenia;  - rovnosť príležitostí a zaobchádzanie atď.

MOP ponúka odbornú spoluprácu a pomoc v oblastiach profesného vzdelávania, pracovnej rehabilitácie a zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, politiky zamestnanosti, pracovnej administratívy, riadenia, družstiev, malých a stredných podnikov, štatistiky práce a pod. Podporuje rozvoj nezávislých organizácií zamestnávateľov a nezávislých organizácií pracovníkov (zamestnancov).

Sídlom MOP je Ženeva, oficiálnymi jazykmi sú anglický jazyk a francúzsky jazyk. Ďalšími úradnými jazykmi sú aj španielsky jazyk, arabský jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk a čínsky jazyk.

Členská základňa Medzinárodnej organizácie práce

Členmi MOP môžu byť len štáty. MOP má 181 členských štátov.

Štruktúra Medzinárodnej organizácie práce

V rámci systému Organizácie Spojených národov má MOP unikátnu trojstrannú (tripartitnú) štruktúru za účasti zástupcov zamestnávateľov, zástupcov pracovníkov (zamestnancov) ako rovnocenných partnerov vlád členských štátov MOP. Zložkami členského štátu MOP sú teda zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia pracovníkov (zamestnancov).

Základom štruktúry MOP sú tri hlavné orgány:

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce (skrátený názov Medzinárodná konferencia práce) je najvyšším a reprezentatívnym orgánom MOP - zhromaždením zástupcov členov (členských štátov), zasadá spravidla v júni každého roku v Ženeve; osobitná konferencia sa zaoberá pracovnými a sociálnymi otázkami v oblasti námorníctva. Každý člen MOP (členský štát MOP) je zastúpený na konferencii dvoma vládnymi delegátmi, jedným delegátom za zamestnávateľov a jedným delegátom za pracovníkov (zamestnancov), ako aj poradcami k jednotlivým bodom programu zasadnutia konferencie. Náklady na účasť trojstrannej (tripartitnej) delegácie na konferencii z príslušného členského štátu MOP uhrádza tento štát z vládneho rozpočtu na tento účel. Na konferencii sa prijímajú medzinárodné pracovné normy MOP (dohovory MOP, protokoly k dohovorom MOP, odporúčania MOP), prebieha rozprava o celosvetových významných sociálnych a pracovných otázkach, prijíma sa rozpočet na dvojročné obdobie spolu s finančnými príspevkami jednotlivých členských štátov MOP a volia sa členovia Správnej rady Medzinárodného úradu práce.

Správna rada Medzinárodného úradu práce: je výkonný orgán MOP, ktorý sa trikrát ročne schádza v Ženeve (spravidla v novembri, v marci a v júni). Správna rada sa skladá z 56 titulárnych (riadnych) členov (28 zástupcov vlád, 14 zástupcov zamestnávateľov a 14 zástupcov pracovníkov /zamestnancov, odborov/) a 66 zastupujúcich členov (28 zástupcov vlád, 19 zástupcov zamestnávateľov a 19 zástupcov pracovníkov /zamestnancov, odborov/). Desať z titulárnych (riadnych) vládnych kresiel tvoria stáli členovia správnej rady t. j. štáty s najväčším priemyselným významom (Brazília, Čína, Francúzsko, Nemecko, India, Taliansko, Japonsko, Ruská Federácia, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a USA). Ostatní vládni členovia správnej rady sú volení na obdobie 3 rokov Generálnou konferenciou MOP s ohľadom na pomerné zastúpenie jednotlivých regiónov sveta.. Členovia za zamestnávateľov a za pracovníkov (zamestnancov, odborov) v správnej rade sú volení v rámci ich samostatného postavenia. Správna rada volí generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, rozhoduje o konkrétnej politike MOP, realizácii programov, navrhuje rozpočet a program činnosti, ktoré sú následne postúpené na schválenie Medzinárodnej konferencii práce.

Správna rada má šesť výborov:

- Výbor pre slobodu združovania (CFA);  - Výbor pre program, financie a administratívu (PFA);  podvýbor pre výstavbu (PFA/BS)  podvýbor pre informačné a komunikačné technológie (PFA/ICTS)  - Výbor pre právne otázky a medzinárodné pracovné normy (LILS);  - Výbor pre zamestnanie a sociálnu politiku (ESP);  podvýbor pre nadnárodné podniky (MNE)  - Výbor pre sektorálne a odborné zasadnutia a súvisiace otázky (STM);  - Výbor pre odbornú spoluprácu (TC).

Ďalej správna rada môže vytvárať, keď je to potrebné, pracovné skupiny. Správna rada vytvorila pracovnú skupinu pre sociálne rozmery globalizácie (WP/SDG).

Medzinárodný úrad práce: je stály sekretariát MOP a centrom každodenných aktivít, ktoré sú riadené Správnou radou Medzinárodného úradu práce. V jeho čele je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce, ktorý je volený Správnou radou Medzinárodného úradu práce na päťročné obdobie a môže byť opakovane zvolený. Medzinárodný úrad práce zamestnáva približne 1 900 úradníkov z viac než zo 100 štátov sveta, či už v ženevskom ústredí, ako aj vo 40 úradoch po celom svete. Ďalších asi 600 expertov sa zúčastňuje rôznych misií v rámci programov odbornej spolupráce. Medzinárodný úrad práce prevádzkuje výskumné a dokumentačné stredisko a nakladateľstvo, ktoré vydáva široké spektrum odbornej literatúry. Úrad tiež prevádzkuje medzinárodné vzdelávacie centrom MOP v Turíne.

Aktivity Medzinárodnej organizácie práce

Základnou činnosťou MOP je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem MOP, ktoré sú prijímané vo forme dohovorov MOP, vo forme protokolov k dohovorom MOP a vo forme odporúčaní MOP a týkajú sa predovšetkým: slobody združovania a ochrany práva organizovať sa; kolektívneho vyjednávania; odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce; účinného zrušenie detskej práce; odstránenia diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie; podmienok zamestnávania a pracovných podmienok; bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; inšpekcie práce; minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia; rovnosti príležitostí a zaobchádzania a ďalších významných otázok.

Činnosť MOP je finančne zabezpečená prostredníctvom finančných príspevkov členských štátov MOP podľa schválenej príspevkovej stupnice a schváleného rozpočtu.

Všetky prijaté medzinárodné pracovné normy MOP (dohovory MOP, protokoly k dohovorom MOP a odporúčania MOP) sa rozosielajú jednotlivým členským štátom MOP, ktoré sú podľa článku 19 odseku 5 písm. b) Ústavy MOP (XIII. časť (čl. 387 až čl. 427) Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými a združenými a Nemeckom a Protokol podpísané vo Versailles 28. júna 1919, č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav /ďalej len „Ústava MOP"/) povinné predložiť prijatý dohovor MOP, protokol k dohovoru MOP orgánom, do ktorých právomoci táto záležitosť patrí (zákonodarnému zboru, parlamentu) a to najneskoršie do jedného roka od skončenia príslušného zasadnutia Medzinárodnej konferencie práce, alebo ak to z výnimočných dôvodov nie je možné, čo najskôr, najneskoršie však do 18 mesiacov od skončenia zasadnutia konferencie. Prijatý dohovor MOP Medzinárodnou konferenciou práce je multilaterálna medzinárodná zmluva prezidentskej povahy a nadobúda platnosť až vtedy, keď dohovor MOP vo väčšine prípadov ratifikujú aspoň dva členské štáty MOP.

Prijaté odporúčanie MOP spravidla dopĺňa príslušný dohovor MOP a nadobúda platnosť dňom prijatia Medzinárodnou konferenciou práce. Prijaté odporúčanie MOP členské štáty neratifikujú, pretože odporúčanie nemá znaky medzinárodnej zmluvy.

Členské štáty MOP informujú generálneho riaditeľa MÚP o opatreniach prijatých podľa čl. 19 odseku 5 písm. c) Ústavy MOP, či dohovor MOP, protokol k dohovoru MOP, odporúčanie MOP boli príslušnému orgánu predložené. Pokiaľ členský štát MOP dohovor MOP neratifikuje má len povinnosť na vyzvanie Správnej rady MÚP podať správu o stave zákonodarstva a praxe v oblasti upravenej neratifikovaným dohovorom a uviesť dôvody brániace ratifikácii. Ak sa rozhodne o ratifikácii dohovoru MOP, je ratifikačná listina zaslaná generálnemu riaditeľovi MÚP, u ktorého je zaregistrovaná.

V súlade s čl. 19 odsekom 8 Ústavy MOP prijatie dohovoru MOP alebo odporúčania MOP Medzinárodnou konferenciou práce alebo ratifikácia dohovoru MOP členským štátom MOP nemá v nijakom prípade nepriaznivý vplyv na zákon, rozhodnutie, obyčaj alebo dohodu, ktoré upravujú výhodnejšie podmienky príslušných pracovníkov, než sú tie, ktoré upravuje dohovor MOP alebo odporúčanie MOP.

Každý člen MOP súhlasí podľa článku 22 Ústavy MOP s tým, že bude vypracovávať správy o opatreniach prijatých za účelom uplatňovania a vykonávania ratifikovaných dohovorov MOP, tieto správy sa vypracovávajú v termínoch a forme, ktoré stanoví Správna rada MÚP.

V prípade, že nie sú ratifikované dohovory MOP dodržiavané v príslušnom členskom štáte MOP, môžu byť podávané sťažnosti MÚP.

Príslušný dohovor MOP môže byť revidovaný rozhodnutím Generálnej konferencie MOP na jej príslušnom zasadnutí. Odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, príslušný dohovor prestane byť prístupný ratifikácii zo strany členských štátov MOP.

Príslušný dohovor MOP môže byť doplnený protokolom. Protokol k príslušnému dohovoru MOP schvaľuje Generálna konferencia MOP.

Príslušný dohovor MOP vo väčšine prípadov môže člen (členský štát) MOP vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje; takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania. Člen (členský štát) MOP, ktorý nepoužil právo vypovedať príslušný dohovor v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcej vete, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom dohovor bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia v priebehu jedného roka.

Bratislava

13. augusta 2007

Spracoval:

JUDr. Boris Vavro

odbor záležitostí Európskej únie a medzinárodnoprávnych vzťahov  MPSVR SR