Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / teória výchovy

ciel_vychovy.doc (ciel_vychovy.doc)

Cieľ výchovy

Cieľavedomosť je základným znakom výchovy.  Vymedzenie cieľa výchovy je najťažším, ale najdôležitejším krokom vo výchove. Cieľ výchovy určuje aj obsah, metódy, vzťah medzi učiteľom a žiakom, charakter celého výchovného pôsobenia.

Príčiny problémov:

1. Nejednotnosť rodičov – znamená, že každý rodič má legitímne právo vychovávať svoje dieťa podľa svojho cieľa.

2. Nejednotnosť v radoch učiteľov – znamená, že učitelia majú legitímne právo veriť, že cieľ ktorému veria je najlepší.

3. Nejednotnosť politicko-vládna – znamená, že v demokratickej spoločnosti fungujú strany od ľavicových po pravicové a z toho vyplývajú aj tlaky na učiteľa.

Učitelia v súčasnosti sú sami morálne neistí a táto neistota sa prejavuje aj vo výchovnom pôsobení. V súčasnosti nie je teoreticky spracovaný etický kódex človeka v demokratickej spoločnosti,  táto teoretická nespracovanosť zabraňuje aby sa rozvíjala aj teória výchovy.  Učitelia často pôsobia intuitívne bez teoretického zdôvodnenia svojich zámerov.

Požiadavky na formulovanie cieľa výchovy:

1. Cieľ výchovy nesmie byť neuskutočniteľný a veľmi vzdialený.  

2. Nemal by byť konečný aby umožňoval ďalší rozvoj človeka.

3. Musí byť všeobecný aby postihol všetko ľudské, ale súčasne vyhovoval každému človeku a musí byť rozpracovaný do postupných krokov pre každého člena skupiny osobitne.

4. Nesmie stavať do protikladu potreby indivídua a spoločnosti.

Ciel výchovy podľa Kučerovej:

Cieľom výchovy v demokratickej spoločnosti je výchova plnohodnotnej osobnosti. Táto osobnosť by mala byť autentickou, tvorivou, slobodnou, zodpovednou, totálnou a celistvou.

Autentická osobnosť je taká, ktorá chápe poriadok prírody civilizácie, kultúry, sebe i mimo seba. Vie a dokáže byť sama sebou. Podľa Kučerovej: Je múdra i mravná, vzdelaná a vychovaná a život berie ako šancu a úlohu.

Tvorivá osobnosť neprijíma pasívne to čo je dané, ale pretvára svet v duchu hodnôt ktoré uznáva. Podľa Kučerovej: Tvorivá osobnosť poľudšťuje svet a chce ho urobiť ľudskejším.

Slobodná osobnosť podľa Kučerovej: je bytosť ktorá si uvedomuje a realizuje svoje možnosti. Je relatívne nezávislá a v priebehu svojho života sa postupne zbavuje púd závislosti. Musí byť zároveň aj zodpovedná.

Zodpovedná osobnosť je taká, ktorá zodpovedá za svoje činy pred sebou samým a pred spoločnosťou a neprenáša tú zodpovednosť na niekoho iného. Zodpovednosť je úcta k ľudskému životu aj k cudziemu, jeho minulosti aj budúcnosti.

Osobnosť totálna znamená bytosť, ktorá sa rozvíja v úplnosti, po stránke telesnej, rozumovej a emocionálnej. Pri výchove prostredníctvom vzdelávania by sme sa mali zamerať aj na rozvoj emócií.

Osobnosť celistvá je bytosť harmonická, vyrovnaná a vnútorne integrovaná.  Integrácia osobnosti umožňuje odstup od sveta a vie ktoré texty zmeniť môže a ktoré nemôže.

Cieľ výchovy podľa Zelinu:

Formuluje ho podľa stránok osobnosti, ktoré chceme vplyvom výchovy rozvíjať.

Kognitivizácia osobnosti, znamená prvým cieľom výchovy je podnecovať pozitívny vzťah k poznaniu a možnostiam vlastného sebarozvoja.

Emocionalizácia osobnosti, znamená aby človek vzdelaný bol aj dobrým človekom. Úlohou výchovy je rozvíjať city človeka.

Motivácia a aktivizácia človeka, aby človek chcel a nie musel sa učiť rozvíjať, správať sa.

Socializácia znamená naučiť človeka správať sa k iným ľuďom, naučiť ho spoluvytvárať dobre vzťahy v skupinách.

Aksiologizácia človeka, ide o dve základne úlohy. Prvou je naučiť ho hodnotiť, zhodnocovať a rozhodovať sa. Druhou je schopnosť prijímať progresívne hodnoty, do systému svojich hodnôt.

Kreativizácia osobnosti, ide o rozvoj tvorivosti, naučiť človeka tvorivému prístupu k sebe, svetu i k spoločnosti.

Funkcie cieľov výchovy:

1. orientačná: udáva smer výchovnému pôsobeniu

2. motivačná: znamená, že dobre vytýčené ciele motivujú k žiaducemu správaniu

3. realizačná: vytýčený cieľ je potrebný nato aby sme vedeli čo mame na ktorej vyučovacej hodine robiť

4. regulačná: jasne vytýčené ciele umožňujú aj diagnostickú činnosť a umožňujú korigovať edukačný proces

Členenie cieľov výchovy:

1. Podľa hľadiska subjektovo – objektového: ciele vonkajšie a vnútorné.

2. Hľadisko obsahové: ciele čiastkové a celkove.

3. Podľa rozsahu: ciele všeobecné, konkrétne a jedinečné.  

4. Z hľadiska významu: ciele strategické, taktické a operatívne.

5. Z hľadiska náročnosti: ciele maximálne, optimálne a minimálne.

6. Podľa záväznosti cieľov: ciele všeobecne záväzné, orientačné, výberové, nezáväzné.  

7. Z hľadiska času: ciele blízke, stredné a vzdialené.

8. Podľa jednotlivých zložiek osobnosti:  zameraný na rozumový rozvoj, telesný  a emocionálny.

Metódy poznávania žiakov

Základné metódy poznávania žiakov:

1. pozorovanie  

1. čo sa dá zistiť

2. prekážky pozorovania

2. rozhovor  

1. ako pripraviť rozhovor

2. kladenie otázok

3. čo sa dá zistiť rozhovorom okrem verbálnych veci

3. dotazník  

1. kedy sa používa

2. výhody, nevýhody

4. anamnéza  

1. prehľad o vývine žiaka, ktorého poznávame

2. osobné údaje (meno, dátum nar., bydlisko..)

3. rodinná anamnéza (počet súrodencov, choroby hlavne ako poruchy mozgu, zraku, sluchu, údaje o rodičoch, ako žijú, vekove rozdiely v rodine, vzťah ku dieťaťu, zamestnanie)

4. výchovné podmienky (citove podmienky, kvalita podnetov v rodine, kultúrne podmienky, komunikácia v rodine, hrubosť vo vyjadrovaní, delikty v rodine, krutosť, agresivita v rodine)

5. informácie o ďalšej rodine (kontakty so starými rodičmi a ostatných príbuzných, či boli telesné vady, mravne delikty, defekty).

5. vlastná anamnéza

1. úrazy, ochorenia a ďalšie choroby v priebehu vývinu

2. používanie alkoholu a fajčenie v rodine

3. doterajší telesný a psychicky vývin a problémy v jednotlivých vývinových obdobiach

4. výchovné vplyvy rodiny (autorita rodičov, štýl výchovy v rodine, spôsoby trestania, starostlivosť, kontrola plnenia povinnosti, dodržiavania denného režimu . . . )

Charakteristika žiaka má byť úplná a dynamická, musí sa opierať o údaje získané metódami poznávania žiaka.

Charakteristika žiaka obsahuje:

1. základne údaje o žiakovi (vek, škola, bydlisko…)

2. životné podmienky a rodinná výchova (rodičia, štýl výchovy)

3. zdravotný stav a doterajší vývin žiaka (výška, váha, telesný typ, zdravotný stav súčasný a životospráva).

4. úroveň psychického vývinu žiaka – prospech, údaje o rozumovom vývine, schopnosti žiaka, predstavivosť, pamäť, myslenie. Citový vývin žiaka – temperament

5. vývin vôľových vlastnosti a schopnosť sebaregulácie – ochotu žiaka plniť si úlohy, aktivita, samostatnosť, vytrvalosť.

6. záujmy žiaka

7. základné mravné rysy – charakter žiaka (vzťah k sebe samému, k ostatným ľuďom, učiteľom, spolužiakom, k školskej práci, vzťah k telesnej práci a disciplíne…)

8. celkový profil žiaka a jeho spoločenská činnosť – účasť žiaka na spoločenskom živote triedy, postavenie v triednom kolektíve (objektívne len sociometriou) – subjektívna výpoveď žiaka, zapájanie sa žiaka do verejného života.

9. záver – návrhy pre ďalší rozvoj osobnosti žiaka.

Morálka a mravná výchova

Druhy morálok

1. pôžitku
2. duševného blaha a šťastia

3. optimizmu a pesimizmu
4. egoizmu a altruizmu.

Základné funkcie morálky

1. regulatívna funkcia
2. normatívna

3. poznávacia

4. prognostická
5. komunikatívna a informačná.

Obsah mravnej výchovy

1. výchova k vlastenectvu
2. disciplíne

3. humanizmu a demokracii

4. vôľových a charakterových vlastnosti
5. výchova k uvedomelému manželstvu a rodičovstvu.

Základné princípy výchovy k manželstvu a rodičovstvu

1. princíp úzkej spolupráce rodičov a školy

2. etickosti

3. princíp  primeraného a individuálneho prístupu

4. princíp vedeckosti a pravdivosti

5. princíp dôvery

6. princíp spontánnosti

7. princíp imunizácie

8. princíp  koedukácie

9. princíp aktivity žiaka

10. princíp komplexnosti vo VMR

11. princíp vedúcej osobnosti pedagóga.

Pedagogická diagnostika

Pojem pedagogická diagnostika je poznávanie vonkajších a vnútorných podmienok rozvoja žiaka a školskej triedy vo vývine prostredníctvom výchovno - vzdelávacieho procesu v škole. Ak sa dá aj mimo školy. Diagnostika je prvým krokom úsilia o vplyv  na žiaka.

Diagnostika je proces poznávania a diagnóza je výsledok poznania. Na základe výsledku učiteľ môže urobiť charakteristiku žiaka. Pri pedagogickej diagnostike sa učiteľ zameriava na poznávanie celej osobnosti žiaka. Poznávanie je nepretržitý proces, ak žiak zmení svoje správanie učiteľ to musí brať na vedomie.

Rozlišujeme dva druhy pedagogickej diagnostiky:

1. Pedagogická diagnostika žiaka, čiže jednotlivca

2. Pedagogická diagnostika triedy, čiže skupiny.

Ciele pedagogickej diagnostiky:

Základný cieľ je optimalizovať osobnostný a sociálny rozvoj jednotlivca, čiže hľadať odpovede na otázky aký žiak je a aký by mohol byť, za akých podmienok sa môže zmeniť.

Špecifickým cieľom je poskytnúť objektívny obraz o aktuálnom stave pedagogického javu a je odporučením pre rozhodovanie sa o stratégiách výchovy.

Etapy diagnostického postupu:

1. Formulácia a spresnenie diagnostickej otázky a vstupná hypotéza: v priebehu edukačného procesu si učiteľ všíma prejavy žiakov a zisťuje príčiny správania sa žiakov, vytýči si možné hypotézy.

2. Cieľavedomé získavanie diagnostických údajov a voľba vhodných metód poznávania: učiteľ zisťuje príčiny správania sa žiaka a volí napr. metódu rozhovor s rodičom, alebo žiakom. Štúdium anamnézy, vývinu žiaka od narodenia.

3. Spracovanie, utriedenia a analýza diagnostických údajov: podľa druhu použitej metódy učiteľ robí kvalitatívnu, kvantitatívnu analýzu.

4. Konečná syntéza: dáva odpoveď na hypotézu, na vstupnú diagnostickú otázku. Na základe takéhoto poznania, učiteľ volí stratégiu pôsobenia na žiaka.  

Roviny pedagogickej diagnostiky:

1. Mikrodiagnóza – je každodenná poznávacia činnosť učiteľa, krátkodobá, je spojená s bezprostrednými výchovnými opatreniami. Je náročná, pretože učiteľ musí reagovať na prejavy žiakov a triedy, napr. upraviť tempo výkladu, alebo zaradiť nejakú relaxačnú činnosť pri nepozornosti žiakov, zmeniť plán vyučovania. Od tejto mikrodiagnostiky závisí úspech, alebo neúspech učiteľovho pôsobenia.

2. Základná denná diagnostika a z nej vyplývajúca diagnóza – je komplexnejšia a je to spojenie poznania správania sa žiaka s hodnotením a rozborom jeho výkonov.      

3. Dlhodobá diagnostika – je zhrnutie poznatkov o žiakovi a triedy a dovoľuje vypracovať charakteristiku o aktuálnej úrovni kognitívneho a osobnostného rozvoja žiaka.

Pedagogická diagnostika žiaka je poznávanie osobnosti jednotlivca vo vývine. Osobnosť chápeme ako dynamický, rozvíjajúci sa komplexný celok, ktorý je výsledkom doterajšieho života jednotlivca a je ustavičným aktívnym sa vyrovnávaním s vplyvmi prostredia.  

Závery, ktoré robíme majú ohraničenú platnosť, znamená, že poznávanie žiaka by malo byt sprevádzané nepretržitou korekciou vzťahov medzi nimi.  

Zložky poznávania jednotlivca

1. Vnímanie pozorovateľných prejavov a ostatné spôsoby registrácie údajov o žiakovi.

2. Interpretácia prejavov žiaka a ich začlenenie do sústavy doterajších poznatkov o žiakovi. Výrazné prejavy sa v správaní sa žiaka sú signálom na hlbšiu diagnostiku.  

3. Vyvodzovanie záverov o príčinách výkonov a správania sa a najmä úvahy o tom či môže žiak správanie zmeniť a čo na tuto zmenu pôsobí.

4. Charakteristika osobnosti, ktorá úzko súvisí s hodnotením žiaka a s formulovaním výchovných, alebo prevýchovných záverov.

Prekážky poznávania žiaka existujú určite subjektívne a objektívne prekážky. Subjektívne vyplývajú z toho, že aj učiteľ je len človek, človek sa môže pri poznávaní druhého pomýliť.  

Subjektívne prekážky pozorovania žiaka:

1. Vzťah sympatie a antipatie – nesympatických žiakov máme tendenciu podhodnocovať a naopak sympatických máme tendenciu nadhodnocovať.  

2. Prechodné psychické stavy učiteľa – keď máme zlú náladu máme tendenciu hodnotiť horšie a naopak keď máme dobrú máme tendenciu hodnotiť lepšie ako v skutočnosti.

3. Vplyv trvalých vlastnosti posudzovateľa – podľa seba súdim teba. Od vlastností učiteľa závisí ako poznáva svojich žiakov.

4. Nedostatočná presnosť pozorovania – znamená, že pri poznávaní môžme zameniť podstatné prejavy za nepodstatné. Všímame si nápadné prejavy, ktoré nemusia byť podstatné.

5. Nedostatočná presnosť registrácie zistení – že neregistrujeme všetky prejavy, ale vyberáme len niektoré prejavy v správaní a výkonov žiaka.  

6. Neprihliadanie na príčiny správania – táto chyba je spôsobená tým, že nemáme jednoznačnú terminológiu vlastností a prejavov osobnosti, ktoré spôsobujú, že napr. takú vlastnosť ako je disciplinovanosť môžme interpretovať rôznym spôsobom.

7. Priskoré zovšeobecnenie o správaní sa žiaka – môže mať formu predčasnej typizácie, čiže učiteľ si žiakov triedy na dobrých, zlých, znamená, že žiak : ako sa zapíšeš u učiteľa tak ta bude vidieť celý rok.

8. Nekritické preberanie povesti o žiakovi – môže viesť k nebezpečným omylom. Preberáme povesť, nesnažíme sa spoznať žiaka sami.  

 Výchovný proces a jeho priebeh

Najdôležitejším činiteľom pri výchove je vlastná aktivita. Pri pochopení podstaty výchovného procesu vychádzame z aktivity človeka.  

Aktivitu môžme rozčleniť do troch druhov činností:

1. Uspokojovanie potrieb – to sú činnosti, ktoré človek vykonáva aby uspokojil svoje ľudské potreby (potreba istoty, bezpečia, lásky).

2. Učebné činnosti v širokom slova zmysle – zaraďujeme jednak zámerné a nezámerné učenie. Zámerné výchovou a nezámerné socializáciou.

3. Tvorivá činnosť, ktorá je najvýznamnejšia pre človeka, pretože rozvíja osobnosť bez vonkajšieho nátlaku.

Na základe týchto činností vymedzujeme tri rôzne typy výchovného procesu:

1. Starostlivosť – týmto typom riadime činnosti zamerane na uspokojovanie potrieb človeka.

2. Priame výchovné pôsobenie – týmto typom riadime činnosti učebné. Tento typ sa týka vyučovania v škole.

3. Nepriame výchovné pôsobenie – týka sa činnosti, ktoré sú tvorivé. Učiteľ ho realizuje tak, že zorganizuje učebnú činnosť ako tvorivú činnosť.

Kvality výchovného procesu:

1. Dosahovanie učebných cieľov, čiastková výchova. Túto kvalitu dosiahneme vtedy ak činnosť je samoúčelná, alebo činnosť nevyužijeme na iný ciel ako naučiť sa obsah.

2. Dosahovanie vzdelávacích cieľov, individuálna výchova. Personalistická výchova. Pri tejto kvalite riadime výchovný proces tak, že činnosť využijeme nielen rozumový rozvoj, ale aj na nonkognitívny rozvoj osobnosti.  

3. Dosahovanie výchovných cieľov, spoločenská výchova. Socializácia osobnosti. Pri tejto kvalite organizujeme činnosť tak, že prostredníctvom nej pôsobíme na vytváranie vzťahov medzi členmi skupiny.

Dialektický model chápania výchovy: Výchovný proces je usmerňovanie, riadenie životnej aktivity človeka a vytváranie podmienok jeho rozvoja pozitívnom smere.

Autoritatívny model: Činnosť sa podriaďuje vôli vychovávateľa, alebo učiteľa.

Pedocentrický model: Všetko sa riadi podľa vôle vychovávaného.

Voluntaristický model výchovy: Ktorý, absolutizuje ciele výchovy, požiadavky na výchovu sú maximálne.  

Technocentrický model: Je jednostranne orientovaný na prostriedky výchovy.

Funkcionálny model: Zahrňuje do výchovy aj nezámerné výchovné pôsobenie.

Modely výchovy vychádzajúce z rôznych cieľov výchovy:

1. Racionálny model výchovy – je model založený na koncepcii, ktorá preferuje racionálny poriadok školy. Vyžaduje prijatie tohto poriadku všetkými členmi na základe dohody. V tomto modeli sa rešpektujú normy, ktoré sú platné v určitej inštitúcii.  

2. Humanistický model výchovy – je založený na dôvere v medziľudské vzťahy, ktoré by mali spočívať v partnerstve, kooperácii, schopnosti dohodnúť sa, vypočuť sa, schopnosti hľadať alternatívne možnosti riešení. Je charakteristický slobodou rozhodnúť sa.

3. Postmodernistický model výchovy – predpokladá spätosť školy s prostredím, ktoré je premenlivé, nestabilné, dynamické a preto neumožňuje pevnú štruktúru. Obsahy sa modifikujú, menia podľa prostredia.  

4. Integrovaný model výchovy – je kombináciou predchádzajúcich modelov. sústreďuje sa na jedinca, na vzťahy a snaží sa ovplyvňovať život triedy, školy v súlade so spoločnosťou.

Modely výchovy sa sústreďujú hlavne na:

1. Rozvoj individuality žiaka, jeho individuálnych vlastnosti.

2. Rozvoj socializácie jednotlivca a jeho vzťahov k iným ľuďom.

3. Utváranie sociálneho postavenia žiaka (školské, ale aj iné dobre výsledky).

4. Utváranie žiackych sociálnych väzieb na úrovni škola, rodina, verejnosť.

Etapy výchovného procesu:

1. Heteronómne obdobie: vek do prvej triedy základnej školy, predškolské obdobie. Charakteristické je tým, že dieťa do vstupu do školy nie je schopné mravného hodnotenia svojich činov a iných činov. Učí sa predovšetkým napodobňovaním.

2. Autonómne obdobie: začína školskou zrelosťou, dieťa by malo mať utvorenú základnú štruktúru mravných návykov a zvykov. Jeho aktivita je už usmernená na základe rozumu.  

Priebeh výchovného procesu z hľadiska jednotlivca:

Prípravná etapa jednotlivca, je vstupnou diagnostikou. Diagnostikovanie správania, školskej výkonnosti a príčin tohto východiskového stavu.

1. Etapa: motivácia požadovaného správania. Dať zmysel požiadavkám, ktoré od žiakov vyžadujem. V tejto etape požiadavka musí byť konkrétna, kontrolovateľná, skontrolovaná.

2. Etapa: realizačná. Požiadavky realizujeme v každodennom konaní. Len tak vznikajú návyky a zvyky žiadúceho správania ktoré môžme dosiahnuť len opakovaním. Na základe toho sa vytvárajú mravné návyky a zvyky správania sa.

3. Etapa: do tejto etapy sa dostane človek na základe návykov a zvykov, formuje sa a prehlbuje uvedomenie a presvedčenie a vytvárajú sa mravné vlastnosti. V tejto etape je vhodne dať priestor pre rozhodovanie.

4. Etapa: ideálny stav. Je charakteristická tým, že človek si vie sám na seba klásť požiadavky, plniť ich, prestáva potrebovať vonkajší tlak. Podstatne je, že človek dokáže odolávať negatívnym vplyvom.

1. Chápanie teórie výchovy- v širšom slova zmysle

                                               -v užšom slova zmysle      

Teória výchovy patrí k jadrovým pedagogickým disciplínam. Jej predmetom záujmu je skúmanie výchovy, jej zákonitostí v užšom zmysle slova; otázky cieľa výchovy a jeho konkretizácia v zložkách výchovy a v obsahu výchovy.

-v širšom zmysle slova = celá pedagogika. Pedagogika dospelých = andragogika, pedeutológia

-v užšom zmysle slova = dynamická a flexibilná

2. Ako chápe výchovu J. A. Komenský

–  videl vo výchove všeobecné umenie, ako ľudí vzdelávať vo vedách, formovať ich v mravoch

- Spencer - definoval výchovu ako prípravu na plné žitie.

- J. J. Rousseau - výchova má napomáhať prirodzenému vývinu jednotlivca, treba rozvíjať biologické sily, schopnosti a vlastnosti.

3. Čo je to teleológia:

Pedagogická teleológia - veda, ktorá sa zaoberá otázkou výchovných cieľov.

4. M. Zelina v koncepcii tvorivo humanistickej výchovy rozpracoval mimopoznávaciu oblasť výchovy do systému KEMSAK= do 6 oblastí nonkognitívnych funkcií a procesov, ide o tieto ciele (vymenuj):

1. kognitivizácia človeka
2. emocionalizácia osobnosti
3. motivácia a aktivizácia osobnosti
4. socializácia a komunikácia
5. axiologizácia človeka
6. kreativizácia osobnosti

5. Ciele výchovy plnia nasledovné funkcie:

                    4 ciele :      -     orientačná a anticipačná

7. motivačné a stimulačné funkcie cieľov výchovy
8. realizačné funkcie
9. regulačné funkcie

1. Klasifikácia cieľov výchovy podľa:

- dichotomického členenia- ciele vzdelávacie = poznávacie, vecné = ide o požiadavky na       vedomosti, spôsobilosti a návyky

10. ciele výchovné = formatívne = požiadavky na vlastnosti, postoje, mravné a charakterové kvality osobnosti žiaka

    - trichotomického členenia - vzdelávacie ciele = čo vedieť = poznávací proces

11. výchovné ciele = ako sa správať, ako konať
12. výcvikové ciele = vedieť pracovať, konať, správať sa

2. Podľa Bliž(š)kovského existujú viaceré modely výchovného procesu: uveďte so stručnou charakteristikou!

13. dialektický model = optimálny model vzťahov medzi cieľom, subjektom, objektom, prostriedkami a podmienkami výchovy. Ciele smerujú k projektovaniu osobnosti, realizujú sa prostredníctvom obsahu výchovno - vzdelávacej práce za aktívnej účasti žiaka a učiteľa, pri optimalizácii voľby prostriedkov pôsobenia a podmienok výchovy. V praxi však často dochádza k preceňovaniu určitého činiteľa zo systému výchovy. Tak vznikajú jednostranné modely výchovy.
14. pedeutocentrický model= podľa neho všetko výchovné dianie sa podriaďuje vôli vychovávateľa. V ňom je absolutizovaná rola subjektu výchovy. Ide o “bezdetnú “ výchovu.
15. pedocentrický model = v ňom sa absolutizuje rola objektu výchovy- vychovávaného, ide o „bezcieľnu“ výchovu.
16. voluntaristický model = absolutizuje cieľ výchovy , požiadavky na výchovu sú maximálne.
17. technocentrický model = je jednostranne orientovaný na výchovné prostriedky a samoúčelné „metodikárčenie“.
18. funkcionálny model = zahŕňa do výchovy aj nezámerné utváranie ľudí vonkajšími a vnútornými podmienkami výchovy. Absolutizuje systémotvornú rolu podmienok výchovy.

3. Uveďte výchovné princípy

            7 princípov       -    princíp názorového pluralizmu

19. princíp mravnosti a tolerancie
20. princíp demokracie a humanizmu
21. princíp cieľavedomosti a cieľavedomého činnostného zamerania a aktivity
22. princíp sociálneho konsenzu vo výchove
23. princíp jednoty teórie a praxe, výchovy a vzdelávania
24. princíp primeranosti veku a individuálneho prístupu

4. Uveďte výchovné metódy pôsobiace na intelekt

              4 metódy          -    prednášky

-    etická beseda

-    vysvetľovanie

                                        -    presvedčovanie (persuácia)

5. Uveďte výchovné metódy pôsobiace na city = metódy mravného hodnotenia:

           A.)Metódy povzbudzovania - vyjadrenie súhlasu

                 -  prejavenie dôvery

                 -  pochvala

           B.)Metódy trestania:

11. Uveďte formy trestov:      

                                            - vyjadrenie nesúhlasu

25. odloženie výhody alebo zábavy
26. zrušenie výhody alebo zábavy
27. pokarhanie
28. znížená známka zo správania

1. Uveďte metódy pôsobiace na vôľu = metódy cvičenia a navykania

    - charakteristika: cieľom využitia týchto metód je formovanie pozitívnych návykov a zvykov    mravného konania a správania žiakov. Ich podstatou je opakovanie činností. Na základe takéhoto opakovania vznikajú tzv. dynamické stereotypy, ktoré predstavujú určitý súbor zautomatizovaných činností. Kvalita dynamických stereotypov často limituje kvalitu výkonu určitej činnosti. Do skupiny metód pôsobiacich na vôľu zaraďujeme všetky tréningové metódy (mentálny + športový tréning).

2. Vysvetlite 1 vetou:

    étos = základná kategória v etike a mravnej výchove, = zvyk, obyčaj, mrav, = chápe sa ako podstatný každého kultúrneho spoločenstva ľudí a každého duchovno-kultúrneho vyvinutého jedinca.

- etika = teória morálky, teoretické učenie o morálke,

- morálka = duchovno-praktický fenomén, ktorý je možno charakterizovať ako systém základných hodnôt, noriem, pravidiel, požiadaviek, podľa ktorých by sa mali ľudia v každodennom živote správať a konať.

- mravy = relatívne ustálený spôsob správania riadiaci sa morálnymi požiadavkami uznávanými v určitom spoločenskom prostredí, akceptovanými určitou spoločenskou skupinou, národom, etnikom.

- mravnosť = zložitý jav ľudského žitia, je všeobecným mravným normám, zvyklostiam a štandardom zodpovedajúce správanie, spočívajúce na individuálnom rozhodnutí v príslušnom spoločensko - kultúrnom kontexte.

3. Charakterizujte mravné normy

Mravné normy- regulujú nielen vonkajšiu , ale i vnútornú motivačnú stránku ľudského správania a systém mravných vzťahov. Mravná norma je predpis, ktorý osobnosť prijíma a osvojuje si vo vlastnom sebauvedomovacom procese. Norma sa pretvára na vnútornú hodnotu. Ide o kreatívny, hlboko subjektívny proces vo vedomí osobnosti.

     Právne normy = upravujú predovšetkým vonkajšiu, rezultatívnu stránku správania sa ľudí. Tieto normy sa odrážajú zákonoch, sú pre všetkých občanov záväzné a štátne ustanovizne si aj donútením vyžadujú ich plnenie. Majú sociálno - príkazový charakter. Poukazujú na to ako sa nemá postupovať, stanovujú sankcie za porušenie poriadku.  

15. Vymenujte druhy axiológie- mravných hodnôt

      humanisticko - mravné hodnoty

- základné pravidlá ľudského spolužitia: úcta, šľachetnosť, sebaobetavosť, súcit, hrdosť, úprimnosť, vernosť, dôvera, ohľaduplnosť, solidárnosť, zdvorilosť, pokora, znášanlivosť, pracovitosť, vzájomná pomoc, poslušnosť, sebaovládanie, ctižiadostivosť, trpezlivosť, žičlivosť, korektnosť, …

- mravné kategórie základného substančného významu: blaho, dobro, zlo, spravodlivosť, povinnosť, zodpovednosť, česť, dôstojnosť, zmysel života, šťastie, svedomie, tolerancia, mier,…

1. Vymenujte základné klasické metódy mravnej výchovy

                               metóda klarifikácie = objasňovania,

                               metóda persuácie = presviedčania,

                               metóda exemplifikácie = príkladovania,

                               metóda exercitácie = cvičenia,

                               metóda valorizácie = zhodnocovania

17. Vymenujte aktivizujúce metódy mravnej výchovy

     - zážitkové učenie, kooperatívne učenie, situačno - problémové metódy, metódy hrového učenia, observačné učenie, sociálno-psychologický výcvik

18. Charakterizujte persuáciu = metódu presvedčovania

    -  jej cieľovým zámerným smerovaním je pomáhať utváraniu presvedčenia ako hlavného hodnotového prvku mravného vedomia. Presvedčovací proces možno rozvíjať len na báze úprimnosti , dôvery a vzájomnej úcty zúčastnených osôb. Presvedčovanie nemožno ovládnuť, je nenásilné.

                                 exemplifikácia = metóda príkladovania

    -    svojou názornosťou a konkrétnosťou v reálnej životnej podobe dynamizuje a zmyslutvorne vnímateľne umocňuje a upevňuje mravné požiadavky žiadúceho správania vytváraním názorových a príťažlivých vzorov, ideálov, modelov. Vzor alebo živý model vo svojej hodnotovo-mravnej podstate musí priťahovať sám od seba, byť vnútorne motivujúcim a činnostne aktivizujúcim. Napodobňovanie vo sfére mravnosti iba vo vonkajšej stránke správania vzoru stráca svoju subjektívnu mravnú podstatu, nepreniká hlbšie do osobnosti vzoru, do jeho vnútorného sveta. V mravnej  výchove pri využívaní metódy príkladovania je určujúci ako vzor človek v celej jeho integrálnej štruktúre.

19. Charakterizujte nasledovné aktivizujúce metódy mravnej výchovy

- zážitkové učenie = zážitok sa stal novým fenoménom a základnou metodickou kategóriou moderného chápania vied o výchove človeka. Zážitkové metódy učenia môžu napomáhať prehlbovať účinnosť celého procesu mravného formovania osobnosti , za predpokladu, že „prežitie“ nezostáva finálnou fázou, ale nastupuje mravno-hodnotová reflexia, aby z  neuvedomených prejavov, z vnútorného cítenia a prežitia, vzniklo vedomé pochopenie, rozvinul sa proces mravného hodnotového prežívania, aby sa potenciálna hodnotovosť zmenila na skutočnú prijatú hodnotu.

- kooperatívne učenie = stratégie a metódy kooperatívneho učenia svojou podstatou vedú k rozvoju empatického a prosociálneho správania, k senzitivite, k porozumeniu, k rozvoju priateľských vzťahov, k prekonávaniu interpersonálnych bariér. Rozvojom kooperatívnych spôsobilostí možno dosiahnuť prirodzené potlačenie agresívneho správania. Kooperatívne spôsobilosti majú svoj morálny rozmer a sú nezlučiteľné s agresívnym správaním.

20. Antický humanizmus = vznešené ideály ľudskosti, ideál krásy a dobra človeka (kalokagatia),   ktorý harmonicky rozvíja svoje duševné i fyzické schopnosti.

     Kresťanský humanizmus = existoval vo feudálnej spoločnosti. Vznikol na začiatku nášho letopočtu. Zdôrazňoval „súcitnosť, milosrdnosť“ človeka k človeku. Orientoval človeka na posmrtný život.

21. Renesančný humanizmus = existoval ako kultúrny prúd vzdelancov a umelcov v 13.-14. storočí v západoeurópskych krajinách. Bol filozofickým názorom vznikajúcej buržoázie a mal pokrokové prvky. Jeho predstavitelia sa usilovali o oslobodenie človeka od asketizmu. Vyzdvihoval skutočný, radostný život, slobodné rozvinutie osobnosti človeka a spravodlivosti medzi ľuďmi.

    Osvietenský humanizmus = čerpal z renesančného humanizmu a usiloval sa rozšíriť ho na široké masy ľudí. Zdôrazňoval dôležitosť  vzdelania, osvety. Ovplyvnil ľudí aj u nás.

    Utopický humanizmus = vyzdvihol myšlienky ľudskej rovnosti, právo na prácu a pod. Ako prvý sformuloval požiadavku „ od každého podľa jeho schopností a každému podľa potrieb“         C. Saint- Simon, R. Owen,… Jeho predstavitelia sa domnievali, že spoločnosť možno pretvoriť bezkonfliktným spôsobom, šírením ideí a ľudskosti.

22. Metódy humanizačného procesu výchovy podľa Mihálika vymenujte

     10 metód komunikácia, vysvetľovanie, dialóg, napodobňovanie, hra, dramatizácia, demonštrácia, skúšanie, hodnotenie, klasifikácia.

23. Prostriedky výchovy žiakov k uvedomelej disciplíne

    školský poriadok, pedagogický denník, školské výlety - exkurzie, nástenné noviny, žiacka knižka, stretnutie s rodičmi.

24. Etapy estetickej výchovy

                                       -     etapa percepcie

29. etapa interiorizácie = zvnútorňovania
30. produktívna etapa

25. Vymenujte základné funkcie telesnej výchovy a charakteristika

     - vzdelávacia funkcia = orientuje sa na racionálnu zložku osobnosti. Jej obsahom je súhrn vedomostí, ktoré žiaci nadobúdajú v týchto oblastiach: - história telesnej výchovy, najvýznamnejší športovci a ich život, pravidlá hier a športov, materiálne zabezpečenie, bezpečnosť pri športe.

- výchovná funkcia = je primárne orientovaná na vytvorenie a cieľavedomý rozvoj pozitívneho vzťahu k pohybu a športu

- zdravotná = kompenzačná funkcia- v rámci nej sa pedagóg orientuje na praktický výkon telesných cvičení v rôznych formách.

26. Triedny učiteľ má plniť tieto funkcie aspoň – 9 funkcií

-koordinuje úsilie všetkých vyučujúcich pri zvyšovaní celkovej úrovne vedomostí žiakov,

- získava a zhromažďuje informácie o žiakoch a podľa potreby vypracováva ich komplexné hodnotenie.

-sleduje správanie žiakov svojej triedy, celkový prospech, dochádzku do školy, koordinuje požiadavky učiteľov na domáce úlohy, písomné práce, komplexné preverovanie vedomostí,...

-vedie základnú pedagogickú evidenciu- triednu knihu, triedny výkaz, najdôležitejšie písomné administratívne dokumenty, pedagogický denník, vypisuje vysvedčenia, potvrdenia o návšteve školy, dokumenty o žiakoch na základe vyžiadania orgánov štátnej správy,...

-spoluorganizuje  mimoškolskú a mimotriednu činnosť žiakov svojej triedy, efektívne využívanie voľného času,

-spolupracuje s výchovným poradcom, pri profesijnej orientácii žiakov, s učiteľmi a vychovávateľmi v školskej družine, v školskom klube, v domovoch mládeže, internátoch,...

- na úrovni stredných škôl, SOU spolupracuje s majstrami odbornej výchovy, vedúcimi praktických stredísk a ich pracovníkmi a pod,...

-spolupracuje s rodičmi pri ich aktívnej účasti na riadení triedy, s triednym výborom rodičom, rady rodičov,...

- osobitnú pozornosť venuje individuálnemu rozvoju žiakov, formovaniu partnerských vzťahov a výchove k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu.

27. Uveďte funkcie triedneho učiteľa 8 funkcií

- riadiaca -funkcia, -organizačná, -koordinačná a integračná, -výchovná, -vzdelávacia, -aktivizačná, stimulačná, -normatívna, formatívna,- diagnostická, kontrolná.

28. Charakterizujte tieto funkcie triedneho učiteľa:

- riadiaca- uveď aj štýly riadenia =  triedny učiteľ riadi vzdelávaciu  a výchovnú prácu v triede. Je za ňu zodpovedný. Preto sa usiluje zabezpečiť kvalitne vlastnú vzdelávaciu a výchovnú činnosť i všetkých zainteresovaných učiteľov, výchovných pracovníkov v triede i mimo nej. Pre realizáciu vzdelávacích a výchovných aktivít vo svojej triede vytvára želané materiálne a sociálne podmienky, zabezpečuje prenos a konkretizáciu hlavných úloh spoločnosti a školy na podmienky triedy. Triedny učiteľ sa tak významne podieľa nielen na riadení výchovno - vzdelávacej práce vo vlastnej triede, ale je súčasťou riadiaceho systému na škole. Je zároveň orgánom riadiacim aj riadeným. Riadiaci proces musí byť tvorivý, dynamický, mal by vychádzať z optimálnej diagnostiky priebehu a výsledkov výchovy a vzdelávania a smerovať k optimálnej prognóze vývinu osobnosti žiakov ako individualít i celého triedneho kolektívu. Poznáme 3 štýly riadenia:- autoritatívny, demokratický, liberálny.

- organizačná smeruje k organizačnému zabezpečeniu celej činnosti v triede. Od spolupráce s učiteľmi, vychovávateľmi, rodičmi, s verejnosťou, vedúcimi záujmových útvarov až po konkrétnu výchovnú prácu so žiakmi svojej triedy. Vážne organizačné funkcie plní najmä na začiatku školského roka. Dohliada, aby v triede bolo požadované materiálne zabezpečenie ako tabuľa, audiovizuálne prostriedky, výzdoba triedy, zabezpečí požadovanú dokumentáciu- triedny výkaz, triedna kniha, potrebný počet učebníc, školských potrieb,...

29.Vysvetlite

- výchovná funkcia triedneho učiteľa = jadro jeho činnosti = riadenie a plánovanie, predovšetkým vlastná výchovná práca triedneho učiteľa s celým kolektívom triedy, ale aj s jednotlivými žiakmi. Mal by iniciovať dobré vzťahy medzi spolužiakmi , učiteľmi, zamestnancami školy, poukazovať na nezmyselnosť vojen, rozvíjať demokratické cítenie a myslenie žiakov, tolerantnosť, čestnosť, pracovitosť, venovať pozornosť výchove k humanizmu, vlastenectvu,...Cieľom učiteľovej práce je výchova pre život tak, aby si žiak vedel nájsť svoje miesto v živote a v spoločnosti.

-normatívna a formatívna funkcia = normatívnu f. spĺňa učiteľ tým, že určuje na základe školských dokumentov, spoločenských požiadaviek a hlavných úloh školy, ciele výchovného pôsobenia v triede a hľadá optimálne prostriedky na ich realizáciu.

Formatívna funkcia je realizovaná vo výchovno - vzdelávacom procese, na vyučovaní i mimo neho. Vplýva na prostredie, v ktorom dieťa žije, aby aj ono prispievalo k pozitívnym výsledkom. Ale hlavne organizuje, riadi, realizuje vlastný výchovný proces. Pre realizáciu normatívnej funkcie triedny učiteľ musí dôkladne poznať také dokumenty, ako sú: Pracovný poriadok pre pedagogických a ostatných pracovníkov, Klasifikačný poriadok, Školský poriadok, hlavné úlohy školy,...

30. Vysvetlite

- diagnostická funkcia = triedny učiteľ sleduje osobnosť žiaka, zhromažďuje informácie o jeho vývoji, sleduje jeho správanie, dochádzku, prospech, študijnú a záujmovú aktivitu, profesijné záujmy, celkový vývoj, sleduje štruktúru kolektívu, osobné, výberové, funkčné vzťahy, hodnotí, v akom štádiu vývoja je triedny kolektív,  a na základe správnej diagnózy  stanovuje prognózu ich ďalšieho vývoja.

31.Základnou funkciou, úlohou i povinnosťou triedneho učiteľa je formovať vzťahy v triede, ktorej riadením je poverený.

32. V triede existujú isté poriadky : 2 poriadky formálne a neformálne

33. Čo zaraďujete do formálneho poriadku triedy

- formálne je trieda organizovaná tak , aby čo najlepšie plnila svoje funkcie. To je zabezpečené tým, že triedy sú zriaďované na základe istých zásad, ktoré boli určené školou, jej vedením. To stanoví počet žiakov v triede, rozvrh hodín,...

34.  Čo zaraďujete do neformálneho poriadku triedy

-úroveň neformálnych vzťahov je ovplyvnená úrovňou žiakov, ich predchádzajúcimi vzťahmi, kvalitou jednotlivcov, ich schopnosťou komunikácie. Tak sa vytvárajú funkcie vodcov, podriadených.  

35. V triede sa uplatňujú určité sociologické kategórie, školské a triedne štruktúry uveďte aspoň 3:

           a.) vodcovstvo

           b.) poradie

           c.) vytváranie skupín  

36. Z formálneho hľadiska sa skupiny utvárajú podľa (3 atribúty) + neformálneho hľadiska(1z2)

        z formálneho hľadiska podľa: 1. nadania

                                                           2. práce

                                                           3. výsledkov

        z neformálneho podľa:            1. záujmy

                                                     2. sympatie

37. Uveďte znaky kolektívu

1. kolektív je skupina lúdi charakterizovaná spoločnými cieľmi
2. kolektív sa vyznačuje spoločnou trvalou činnosťou
3. kolektív je vnútorne organizovaný útvar
4. vyznačuje sa vnútornými vzťahmi
5. je spätý s ostatnými kolektívmi školy

38. Postup pri utváraní triedneho kolektívu (charakterizujte 1 vetou)

1. etapa: utváranie kolektívu: Učiteľ kladie požiadavky na žiakov. Je sprostredkovateľom spoločenských požiadaviek na žiakov. – Triedny učiteľ zohráva dôležitú úlohu, a to nielen schopnosťou správne stanoviť požiadavky, ale aj ich primeranosťou, vlastnou osobnosťou, schopnosťou získať si deti v triede.
2. etapa: vytváranie aktívu triedy, triednej samosprávy. Triedny učiteľ pomáha, ale nezasahuje do tvorby triedneho  aktívu
3. etapa: vytvára sa kolektív: Jadru, samospráve sa podarilo získať na svoju stranu väčšinu žiakov. Z objektu výchovy sa členovia kolektívu stávajú subjektom výchovy.
4. etapa: najvyššia. V nej funguje triedny kolektív ako samosprávny orgán. Nižšie, triedne kolektívy spolupracujú s celoškolským kolektívom. Tým sa významne podieľajú na plnení úloh celej školy

39. Vzťahy v kolektíve sú 2. uveďte

1. osobno - výberové ( priateľské )
2. funkčné

40. Pedagogická diagnostika je:

         - Teória a prax pedagogického poznávania, posudzovania, klasifikovania a hodnotenia individuálnych zvláštností osobnosti, vychovávaného so zreteľom k podmienkam a prostriedkom výchovy a vyústením do prognózy a návrhov na optimalizáciu rozvoja žiaka ako jednotlivca i celej triedy.- Základným princípom je „dlhodobé i krátkodobé zisťovanie, rozprávanie, posudzovanie, hodnotenie a utriedenie istých javov, skutočností podľa vlastnosti kritérií, ktoré diagnosticky sledujeme a podľa, systému, ktorý odpovedá danej poznatkovej sústave, danej vede“

41. Etapy pedagogickej diagnostiky (podľa Hrabala)

1. formulácia  a spresnenie otázky a vstupnej (subjektívnej) hypotézy
2. zámerné získavanie diagnostických údajov prostredníctvom adekvátnych diagnostických  metód
3. utriedenie, analýza a spracovanie diagnostických údajov
4. syntéza údajov o prostredí, o osobnosti
5. diagnostický zaver a pedagogické opatrenia

42. Metódy pedagogickej diagnostiky

-a.) metódy priameho poznávania : metóda pozorovania, metóda rozhovoru so žiakom,            metóda prirodzeného  experimentu

-b.) metódy nepriameho poznávania : metóda dotazníka, ankety, štúdium dokumentov,   anamnéza, rozhovor s rodičmi  a ďalšími výchovnými činiteľmi, rozbor výsledkov                                                    činnosti žiakov

        -c.)metódy diagnostiky skupiny žiakov – triedy: sociometrické metódy

        -d.)metódy diagnostiky prospechu, vedomosti : skúšky - rôzne druhy písomných a ústnych                                       skúšok

43. Vysvetlite podstatu sociometrickej metódy + autor

        J.L. Moreno – náuka o skúmaní sociálnych vzťahov a vnútornej štruktúre sociálnych skupín. Využitie sociometrickej metódy v práci učiteľa je mnohostranné. Umožňuje pozorovanie vzájomných vzťahov žiakov v triede pri činnosti, pri realizácii určitej úlohy alebo pri skúmaní vzájomnej sympatie, antipatie, voľby výberu, príťažlivosti, neobľúbenosti.

44. Klasická sociometrická metóda klasifikuje 6 druhov vzájomných interpersonálnych vzťahov :

1. vzájomná voľba
2. jednostranná voľba
3. jednostranná voľba a jednostranné odmietnutie
4. vzájomná ľahostajnosť
5. jednostranné odmietnutie
6. vzájomné odmietnutie

45.  Spolupráca triedneho učiteľa s rodičmi. Podľa E. Gajdošovej existuje 5 typov rodičov a ich postojov k spolupráci s učiteľmi a uveď všetky:

1. typ: rodič, ktorý sa vyhýba spolupráci so školou
2. typ. Rodič, ktorý neakceptuje pozvania do školy, je ľahostajný ku spolupráci
3. typ: rodič, ktorý potrebuje povzbudenie a podporu pre nadviazanie spolupráce so školou
4. typ: rodič, ktorý chce spolupracovať so školou a ktorý prichádza s vlastnými nápadmi a návrhmi na efektívnu spoluprácu
5. typ: príliš aktívny, autoritatívny rodič, ktorý by rád v škole dominoval a kontroloval spoluprácu sám.

46. existuje 5 základných mechanizmov socializácie

1. sociálne učenie kladným alebo záporným spevňovaním (odmeny + tresty)
2. napodobňovaním a identifikáciou
3. Sociálnym informovaním

47. Uveďte vnútrorodinné  faktory členenia z hľadiska procesu socializácie

1. Kultúrne faktory
2. Demografické faktory
3. Ekonomické faktory

48. Uveďte aspoň 3 druhy rodiny

1. Úplná rodina
2. Neúplná rodina
3. Nukleárna rodina

49. Uveďte funkcie rodiny

1. biologická funkcia
2. ekonomická funkcia
3. výchovná funkcia
4. psychohygienická a emocionálna funkcia
5. ochranná funkcia
6. socializačná funkcia
7. rekreačná funkcia

50. Uveďte druhy dysfunkčných rodín

1. nezrelá rodina
2. preťažená rodina
3. ambiciózna rodina
4. perfekcionistická rodina
5. autoritárska rodina
6. rozmazľujúca (protekcionistická) rodina

51. Uveďte formy spolupráce triedneho učiteľa s rodičmi

        1.   Triedne schôdze rodičov

        2.   Návštevy triednych učiteľov v rodine a rodičov v škole

4. Písomný styk triedneho učiteľa s rodičmi
5. Otvorený deň pre rodičov
6. Komunikačný kruh
7. Zrkadlo minulého týždňa

52. Čo je to sebavýchova

-je sústavná činnosť človeka zameraná na cieľavedomé formovanie seba samého.

53. Rozvoj osobnosti je determinovaný

54. Kým sa človek dostane k sebavzdelávacej činnosti musí prekonať 3 stupne

      1.) poznať zvyky, mravy a mentalitu prostredia

      2.) dopracovať sa k formám činnosti, ktoré si vyžaduje verejná mienka

      3.) slobodný a vedomý výber formy vlastnej činnosti  

55. Uveďte jednotlivé 5 fáz sebavýchovy

     1.) samostatná a objektívna orientácia v hodnotách

     2.) sebadiagnóza

     3.) plánovanie sebarozvoja

     4.) schopnosť sebausmernenia, sebariadenia, schopnosť realizovať sebarozvojový program

     5.) hodnotenie sebavýchovného procesu