Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / teória výchovy

pedagogicka_diagnostika.doc (pedagogicka_diagnostika.doc)

Pedagogická diagnostika

Pojem pedagogická diagnostika je poznávanie vonkajších a vnútorných podmienok rozvoja žiaka a školskej triedy vo vývine prostredníctvom výchovno - vzdelávacieho procesu v škole. Ak sa dá aj mimo školy. Diagnostika je prvým krokom úsilia o vplyv  na žiaka.

Diagnostika je proces poznávania a diagnóza je výsledok poznania. Na základe výsledku učiteľ môže urobiť charakteristiku žiaka. Pri pedagogickej diagnostike sa učiteľ zameriava na poznávanie celej osobnosti žiaka. Poznávanie je nepretržitý proces, ak žiak zmení svoje správanie učiteľ to musí brať na vedomie.

Rozlišujeme dva druhy pedagogickej diagnostiky:

1. Pedagogická diagnostika žiaka, čiže jednotlivca

2. Pedagogická diagnostika triedy, čiže skupiny.

Ciele pedagogickej diagnostiky:

Základný cieľ je optimalizovať osobnostný a sociálny rozvoj jednotlivca, čiže hľadať odpovede na otázky aký žiak je a aký by mohol byť, za akých podmienok sa môže zmeniť.

Špecifickým cieľom je poskytnúť objektívny obraz o aktuálnom stave pedagogického javu a je odporučením pre rozhodovanie sa o stratégiách výchovy.

Etapy diagnostického postupu:

1. Formulácia a spresnenie diagnostickej otázky a vstupná hypotéza: v priebehu edukačného procesu si učiteľ všíma prejavy žiakov a zisťuje príčiny správania sa žiakov, vytýči si možné hypotézy.

2. Cieľavedomé získavanie diagnostických údajov a voľba vhodných metód poznávania: učiteľ zisťuje príčiny správania sa žiaka a volí napr. metódu rozhovor s rodičom, alebo žiakom. Štúdium anamnézy, vývinu žiaka od narodenia.

3. Spracovanie, utriedenia a analýza diagnostických údajov: podľa druhu použitej metódy učiteľ robí kvalitatívnu, kvantitatívnu analýzu.

4. Konečná syntéza: dáva odpoveď na hypotézu, na vstupnú diagnostickú otázku. Na základe takéhoto poznania, učiteľ volí stratégiu pôsobenia na žiaka.  

Roviny pedagogickej diagnostiky:

1. Mikrodiagnóza – je každodenná poznávacia činnosť učiteľa, krátkodobá, je spojená s bezprostrednými výchovnými opatreniami. Je náročná, pretože učiteľ musí reagovať na prejavy žiakov a triedy, napr. upraviť tempo výkladu, alebo zaradiť nejakú relaxačnú činnosť pri nepozornosti žiakov, zmeniť plán vyučovania. Od tejto mikrodiagnostiky závisí úspech, alebo neúspech učiteľovho pôsobenia.

2. Základná denná diagnostika a z nej vyplývajúca diagnóza – je komplexnejšia a je to spojenie poznania správania sa žiaka s hodnotením a rozborom jeho výkonov.      

3. Dlhodobá diagnostika – je zhrnutie poznatkov o žiakovi a triedy a dovoľuje vypracovať charakteristiku o aktuálnej úrovni kognitívneho a osobnostného rozvoja žiaka.

Pedagogická diagnostika žiaka je poznávanie osobnosti jednotlivca vo vývine. Osobnosť chápeme ako dynamický, rozvíjajúci sa komplexný celok, ktorý je výsledkom doterajšieho života jednotlivca a je ustavičným aktívnym sa vyrovnávaním s vplyvmi prostredia.  

Závery, ktoré robíme majú ohraničenú platnosť, znamená, že poznávanie žiaka by malo byt sprevádzané nepretržitou korekciou vzťahov medzi nimi.  

Zložky poznávania jednotlivca

1. Vnímanie pozorovateľných prejavov a ostatné spôsoby registrácie údajov o žiakovi.

2. Interpretácia prejavov žiaka a ich začlenenie do sústavy doterajších poznatkov o žiakovi. Výrazné prejavy sa v správaní sa žiaka sú signálom na hlbšiu diagnostiku.  

3. Vyvodzovanie záverov o príčinách výkonov a správania sa a najmä úvahy o tom či môže žiak správanie zmeniť a čo na tuto zmenu pôsobí.

4. Charakteristika osobnosti, ktorá úzko súvisí s hodnotením žiaka a s formulovaním výchovných, alebo prevýchovných záverov.

Prekážky poznávania žiaka existujú určite subjektívne a objektívne prekážky. Subjektívne vyplývajú z toho, že aj učiteľ je len človek, človek sa môže pri poznávaní druhého pomýliť.  

Subjektívne prekážky pozorovania žiaka:

1. Vzťah sympatie a antipatie – nesympatických žiakov máme tendenciu podhodnocovať a naopak sympatických máme tendenciu nadhodnocovať.  

2. Prechodné psychické stavy učiteľa – keď máme zlú náladu máme tendenciu hodnotiť horšie a naopak keď máme dobrú máme tendenciu hodnotiť lepšie ako v skutočnosti.

3. Vplyv trvalých vlastnosti posudzovateľa – podľa seba súdim teba. Od vlastností učiteľa závisí ako poznáva svojich žiakov.

4. Nedostatočná presnosť pozorovania – znamená, že pri poznávaní môžme zameniť podstatné prejavy za nepodstatné. Všímame si nápadné prejavy, ktoré nemusia byť podstatné.

5. Nedostatočná presnosť registrácie zistení – že neregistrujeme všetky prejavy, ale vyberáme len niektoré prejavy v správaní a výkonov žiaka.  

6. Neprihliadanie na príčiny správania – táto chyba je spôsobená tým, že nemáme jednoznačnú terminológiu vlastností a prejavov osobnosti, ktoré spôsobujú, že napr. takú vlastnosť ako je disciplinovanosť môžme interpretovať rôznym spôsobom.

7. Priskoré zovšeobecnenie o správaní sa žiaka – môže mať formu predčasnej typizácie, čiže učiteľ si žiakov triedy na dobrých, zlých, znamená, že žiak : ako sa zapíšeš u učiteľa tak ta bude vidieť celý rok.

8. Nekritické preberanie povesti o žiakovi – môže viesť k nebezpečným omylom. Preberáme povesť, nesnažíme sa spoznať žiaka sami.