Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / teória výchovy

vychovny_proces_a_jeho_priebeh.doc (vychovny_proces_a_jeho_priebeh.doc)

Výchovný proces a jeho priebeh

Najdôležitejším činiteľom pri výchove je vlastná aktivita. Pri pochopení podstaty výchovného procesu vychádzame z aktivity človeka.  

Aktivitu môžme rozčleniť do troch druhov činností:

1. Uspokojovanie potrieb – to sú činnosti, ktoré človek vykonáva aby uspokojil svoje ľudské potreby (potreba istoty, bezpečia, lásky).

2. Učebné činnosti v širokom slova zmysle – zaraďujeme jednak zámerné a nezámerné učenie. Zámerné výchovou a nezámerné socializáciou.

3. Tvorivá činnosť, ktorá je najvýznamnejšia pre človeka, pretože rozvíja osobnosť bez vonkajšieho nátlaku.

Na základe týchto činností vymedzujeme tri rôzne typy výchovného procesu:

1. Starostlivosť – týmto typom riadime činnosti zamerane na uspokojovanie potrieb človeka.

2. Priame výchovné pôsobenie – týmto typom riadime činnosti učebné. Tento typ sa týka vyučovania v škole.

3. Nepriame výchovné pôsobenie – týka sa činnosti, ktoré sú tvorivé. Učiteľ ho realizuje tak, že zorganizuje učebnú činnosť ako tvorivú činnosť.

Kvality výchovného procesu:

1. Dosahovanie učebných cieľov, čiastková výchova. Túto kvalitu dosiahneme vtedy ak činnosť je samoúčelná, alebo činnosť nevyužijeme na iný ciel ako naučiť sa obsah.

2. Dosahovanie vzdelávacích cieľov, individuálna výchova. Personalistická výchova. Pri tejto kvalite riadime výchovný proces tak, že činnosť využijeme nielen rozumový rozvoj, ale aj na nonkognitívny rozvoj osobnosti.  

3. Dosahovanie výchovných cieľov, spoločenská výchova. Socializácia osobnosti. Pri tejto kvalite organizujeme činnosť tak, že prostredníctvom nej pôsobíme na vytváranie vzťahov medzi členmi skupiny.

Dialektický model chápania výchovy: Výchovný proces je usmerňovanie, riadenie životnej aktivity človeka a vytváranie podmienok jeho rozvoja pozitívnom smere.

Autoritatívny model: Činnosť sa podriaďuje vôli vychovávateľa, alebo učiteľa.

Pedocentrický model: Všetko sa riadi podľa vôle vychovávaného.

Voluntaristický model výchovy: Ktorý, absolutizuje ciele výchovy, požiadavky na výchovu sú maximálne.  

Technocentrický model: Je jednostranne orientovaný na prostriedky výchovy.

Funkcionálny model: Zahrňuje do výchovy aj nezámerné výchovné pôsobenie.

Modely výchovy vychádzajúce z rôznych cieľov výchovy:

1. Racionálny model výchovy – je model založený na koncepcii, ktorá preferuje racionálny poriadok školy. Vyžaduje prijatie tohto poriadku všetkými členmi na základe dohody. V tomto modeli sa rešpektujú normy, ktoré sú platné v určitej inštitúcii.  

2. Humanistický model výchovy – je založený na dôvere v medziľudské vzťahy, ktoré by mali spočívať v partnerstve, kooperácii, schopnosti dohodnúť sa, vypočuť sa, schopnosti hľadať alternatívne možnosti riešení. Je charakteristický slobodou rozhodnúť sa.

3. Postmodernistický model výchovy – predpokladá spätosť školy s prostredím, ktoré je premenlivé, nestabilné, dynamické a preto neumožňuje pevnú štruktúru. Obsahy sa modifikujú, menia podľa prostredia.  

4. Integrovaný model výchovy – je kombináciou predchádzajúcich modelov. sústreďuje sa na jedinca, na vzťahy a snaží sa ovplyvňovať život triedy, školy v súlade so spoločnosťou.

Modely výchovy sa sústreďujú hlavne na:

1. Rozvoj individuality žiaka, jeho individuálnych vlastnosti.

2. Rozvoj socializácie jednotlivca a jeho vzťahov k iným ľuďom.

3. Utváranie sociálneho postavenia žiaka (školské, ale aj iné dobre výsledky).

4. Utváranie žiackych sociálnych väzieb na úrovni škola, rodina, verejnosť.

Etapy výchovného procesu:

1. Heteronómne obdobie: vek do prvej triedy základnej školy, predškolské obdobie. Charakteristické je tým, že dieťa do vstupu do školy nie je schopné mravného hodnotenia svojich činov a iných činov. Učí sa predovšetkým napodobňovaním.

2. Autonómne obdobie: začína školskou zrelosťou, dieťa by malo mať utvorenú základnú štruktúru mravných návykov a zvykov. Jeho aktivita je už usmernená na základe rozumu.  

Priebeh výchovného procesu z hľadiska jednotlivca:

Prípravná etapa jednotlivca, je vstupnou diagnostikou. Diagnostikovanie správania, školskej výkonnosti a príčin tohto východiskového stavu.

1. Etapa: motivácia požadovaného správania. Dať zmysel požiadavkám, ktoré od žiakov vyžadujem. V tejto etape požiadavka musí byť konkrétna, kontrolovateľná, skontrolovaná.

2. Etapa: realizačná. Požiadavky realizujeme v každodennom konaní. Len tak vznikajú návyky a zvyky žiadúceho správania ktoré môžme dosiahnuť len opakovaním. Na základe toho sa vytvárajú mravné návyky a zvyky správania sa.

3. Etapa: do tejto etapy sa dostane človek na základe návykov a zvykov, formuje sa a prehlbuje uvedomenie a presvedčenie a vytvárajú sa mravné vlastnosti. V tejto etape je vhodne dať priestor pre rozhodovanie.

4. Etapa: ideálny stav. Je charakteristická tým, že človek si vie sám na seba klásť požiadavky, plniť ich, prestáva potrebovať vonkajší tlak. Podstatne je, že človek dokáže odolávať negatívnym vplyvom.