Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / teória výchovy

9._teoria_vychovy_(tahak).doc (9._teoria_vychovy_(tahak).doc)

Za teoriu výchovu sa považuje v širšom slova zmysle pedagogika. V užšom slova zmysle je jej predmetom skumania a zaujmu výchova.

Cieľavedomosť, zámernosť a formatívnosť patria medzi základné znaky výchovy.

Pedagogicka teleológia je veda kt sa osobitne zaobera otazkou výchovných cieľov.

Podľa Kučerovej plnohodnotná osobnosť je bytosťou autent.,tvoriv.,slobod.,zodpov.,totál. a celistvou.

-autentická osobn. je tá, kt chape poriadok prírody, civilizácie,kultúry v sebe i mimo seba.

-tvorivá je osobn. je tá kt. neprijima čo je dane ale pretver. to v mene hodnôt, kt. uznava.

-slobodna je taká bytosť, kt. pozna nutnosť

-zodpovedna je taka kt. zodpoveda za svoje činy a skutky

-celistva je taka osobnosť kt vyrovnana,harmonicka,s vnutornou integritou

-totálna je taka bytosť, kt sa rozvija v uplnosti, schopnosti zmyslov, intelektualnych a motorických ,

            v uplnosti vzťahov poznávacích, pretvaracích a hodnotových.

Funkcie cieľov výchovy: 1.orientačna a antipačna funkcia cieľov. 2. motivačné a stimulačne funkcie    

                                   cieľov výchovy 3. realizačne funkcie cieľov výchovy 4. regulačne funkcie cieľov

Hľadiska klasifikácii cieľov výchovy: 1. hľadisko subjektovo-objektove(ciele vonk. a vnut.) 2.obsahove

hľadisko(celk. a čiastk) 3.podľa rozsahu(ciele všeob,konkret,jedinečne) 4.hľadisko významove(ciele strategicke,takticke,operatívne) 5.hľadisko náročnosti(ciele max,optim,min) 6.hľadisko záväznosti(ciele všeob zaväz, orient,vyber-zaväz,nezaväz.) 7. časova naročnosť(ciele blízke,stredne, vzdial)

Klasifikácia cieľov výchovy podľa:

-dichotomického členenia:a) ciele vzdelávacie( poznávacie, vecné) ide o požiadavky na vedomosti, spôsobilosti a návyky  b)ciele výchovné(formatívne)- požiadavky na vlastnosti, postoje, mravné a charakterové kvality osobnosti žiaka

- trichotomického členenia:a) vzdelávacie ciele-čo vedieť-poznávací proces b) výchovné ciele-ako sa správať, ako konať c)výcvikové ciele-vedieť pracovať, konať, správať sa

Zložky výchovneho cieľa: mravná,esteticka,polytechnicka,pracovná,telesná

Výchovný proces–Je podmienený spoločensky a psychicky. Je zložitý a dialektický proces. Je to cieľavedomý, zámerný a plánovitý proces, ktorým je riadená životná aktivita človeka.

Predmet pedag.–výchova ako cieľaved., plánov., zámerný proces utvár. a rozvíjania osobnosti človeka.

Prostriedky výchovy (Bližkovský): a) sústava výchovno–vzdelávacích činiteľov (rodinná, verejná výchova) b) sústava výchovno–vzdelávacích obsahov (sebavzdelávanie, sebavýchova) c) sústava výchovno–vzdelávacích metód a prostriedkov d) výchovné prostredie

Jednostranné modely a koncepcie:

a) Pedeutocentrický model–výchovné dianie sa podriaďuje vychovávateľovi. (bezdetná výchova)

b) Pedocentrický model–bezcieľna výchova. c) Voluntaristický model–maximálne požiadavky na výchovu. d) Technocentrický model–jednostranné orientovaný na výchovné prostriedky.

d) Funkcionálny model–zahrňuje vonkajšie a vnútorné podmienky.

Modely výchovného vplyvu: a) Racionálny model–preferuje racionálny poriadok života školy.

b) Humanistický model–protipól racionálneho modelu. Založený na dôvere v silu medziľudských, humánnych vzťahov c) Postmodernistický model–predpokladá spätosť školy s prostredím.

d) Integrovaný model–kombinácia prechádzajúcich modelov.

Cieľové hodnoty školy: a) rozvoj individuality žiaka a jeho vlastností b) rozvoj socializácie jedinca

c) utvár. sociálneho postavenia žiaka.d) utvár. žiackych sociál. väzieb na úrovni škola–rodina–verejnosť

Základné modely výchovných systémov školy: a) Elementárny model b) Základný model

c) Participačný model d) komplexný výchovný model

Priebeh výchovného procesu–vzdelanie získava jedinec v procese vzdelávacom, ktorý prebieha na vyučovaní. Morálne hodnoty človeka sa formujú vo výchovnom procese.

Vzdeláv. a výchov. proces:nemôžeme stotožniť. Oba prebieh. v dialekt. jednote. Navz. sa podmieňujú.

Priebeh výchovného procesu z hľadiska vývoja a výchovy jednotlivca:

a) Heteronómne obd.–obdobie predškolského veku. U dieťaťa sa formujú  návyky a zvyky mravného správania a charakterové vlastnosti. b) Autonómne obdobie–keď dieťa dozrie pre školskú dochádzku. Keď ma vytvorenú štruktúru sociálnych skúsenosti, mravných návykov a zvykov.

Etapy výchovného procesu: 1) motivácia a požadovanie žiadúceho chovania, stanovenie úloh, ktoré sa majú riešiť.2) riešenie vytýčených úloh, realizácia požiadaviek v praktickom konaní. Tak vznikajú zručnosti, návyky aj zvyky. 3) Prehlbuje sa reálne uvedomenie a presvedčenie žiakov. Formujú sa mravné vlastnosti žiakov. 4) rozvíja schopnosť uvedomelo a samostatne sa stavať k požiadavkám, samostatne usmerňovať svoje konanie podľa mravných zásad.

Priebeh výchovného procesu z hľadiska formovania triedneho kolektívu–

a) Prípravná etapa–organizačné obdobie, v ktorom sa majú zhromaždiť materiálne a iné predpoklady       výchovnej práce. b) Prvá etapa výchovného procesu–požiadavky na žiakov kladie organizátor triedneho kolektívu. c) Druhá etapa–vtedy, keď sa okolo organizátora vytvára jadro, aktív triednej samosprávy. Jadro podporuje plnenie požiadaviek kladených organizátorom. d) Tretia etapa–začína vtedy, keď môžeme hovoriť o triednom kolektíve. Kolektív triedy sa stáva aktívnym subjektom výchovy.

e) Štvrtá etapa–každý člen kolektívu kladie požiadavky na seba. Je subjektom výchovy.

Výchovné princípy: 1.p. nazoroveho pluralizmu 2. p. mravnosti a tolerancie 3. p.demokracie a humanizmu 4.p. cieľavedomosti a cieľavedomeho činnostneho zamerania a aktivity 5.p. social.

konsenzu vo výchove 6. p. jednoty teorie a praxe, výchovy a vzdelavania

Klasifikácia metód:1.metody pôsobiace na intelekt-metody presvedčovania a vysvetľovania 2.metody pôsobiace na vôľu-met.cvičenia a vysvetľovania 3.metody pôsobiace na city-met. mravn. hodnotenia

Vanekova klasifikácia výchovných metod:1. zákl. metody, kt. smer. z troch hlavných zložiek duševna-obl. rozumova,citová a vegetatívna 2. metody komplexne, kt. ovplyvn. viac zložiek súčasne 3.metody esteticko-výchovne pôsob. na základe využ. umel. diel.

J.Grác metody výchov. pôsob. delí na:1.objasňovanie-klasifikácia 2. presvedčovanie-persuázia

3.ukazovanie-demonštrácia 4. príklad.-exemplifikácia 5. cvičenie-excercitácia 6. zhodnoc-valorizacia

Podľa M. Zelinu najčast. sa uvadzajú nasled. metody:požiadaviek, presvedčovania, precvičovania,

                                                                                     povzbudzovania, kladneho vzoru(príkladu)

-metoda presvedčovania-pôsob. na rozum.,intelekt. stranku osobnosti žiaka.Presvedč. možno uskutoč.

 nasled. formami:vysvetľovanie,eticke rozhovory a besedy,diskusie, referaty, prednašky

-metoda cvičenia a navykania-take metody,v kt. sa na utvar. chovania žiakov podieľa ich činnosť

-metoda mravneho hodnotenia-suhlas alebo nesuhlas s konanim žiakov

-metoda povzbudenia-vplyv na psychiku,city,vôľu.Formy povzbudenia:prejav. suhlasu, prejav. dôvery,

 pochvala žiaka vyučuj.,pochvala riaditeľom,pochvala pred rodičmi,pochvala spojena s odmenou

-metoda trstania-podľa J.Hendrycha na tresty sa môžeme dívať z troch hľadísk:1. trest ako zastrašovanie

 2. trest ako odplata 3. trest ako náprava

Prostriedky výchovy: rozumieme predmety,javy,veci, kt. v spojitosti s použ. formou a met. vých.

                                   činnosti využíva subjekt výchovy(učiteľ.rodič)

Medzi hlavné výchovné prostriedky patria: hra,režim,práca,vých-vzdel. prostr,sústava vých.-vzdel.

                                                                metod, súst. vých-vzdelav. obsahov, súst. vých-vzdel. činiteľov

Prostriedky výchovy:predmety, javy, veci, ktoré využíva subjekt výchovy (učiteľ, rodič), aby dosiahol vytýčené výchovné ciele. Môžu to aj byť vonkajšie a vnútorné podmienky.

Hlavné výchovné prostriedky–hra, režim, práca, výchovno-vzdelávacie činitele rodinnej, školskej, verejnej vých., výchov-vzdelávacie obsahy, výchovno-vzdeláv.metódy, výchovno-vzdeláv. prostredie.

Výchovné prostriedky podľa Gráca: rozvíjanie poznatkov vedy a techniky, šírenie kultúrnych hodnôt, vzorov, noriem. Tvorba a šírenie foriem zábavy. Pestovanie telesnej výchovy.

Denný poriadok: a) Pojem denného poriadku–súbor noriem, ktorými je organizovaný životný proces.

Výchovný poriadok–výchovne organizovaný život v rodine, škole. b) zložky denného poriadku–výchovné zamestnanie detí, odpočinok a voľný čas detí, spánok detí, zamestnanie detí–hra a práca. práca je pre deti učenie,odpočinok a zábava–čas medzi zamestnaním a spánkom. odpočinok môže byť aktívny a pasívny, spánok–nevyhnutný proces pre zdravie a život. Skladá sa z: zaspávanie, ľahký spánok, hlboký a veľmi hlboký spánok, fáza paradoxného spánku.

c) Princípy denného poriadku–podľa Vanĕka: spoločenské, hygienické, pedagogické princípy poriadku.

1) Spoločenské–princíp rovnosti, princíp dodržiavania prijatých noriem, princíp vecnej zdôvodnenosti noriem poriadku. 2) Hygienické–najzákladnejšie požiadavky hygieny.

3) Pedagogické–Pozitívny ráz denného poriadku. Harmonická vyváženosť rozumových, emočných a pohybových prvkov. Prihliadnutie k vekovým a individuálnym zvláštnostiam.

Hra ako výchovný prostriedok: pre dieťa najprirodzenejšia činnosť. Neodmysliteľná súčasť. Hra prináša radosť. Hra slúži učeniu. Hra nemá charakter výsledného konania.

Význam hry:všestranný rozvoj osobnosti. Rozumová výchova. Rozvoj poznávacích schopností.Vplýva na mravný vývin dieťaťa, telesný, citový význam. Význam pre pracovnú a technickú činnosť.

Druhy hier: Podľa Buhlerovej: a) Funkcion.–založené na jednoduchých pohyboch. b)Fikcionálne–úlohové hry. Dieťa kŕmi bábiku. c) Konštrukt.–dieťa sa učí narábať s materiálom,látkami,predmet.

                     Podľa Pirjova: a) Tvorivé–deti si samé zvolia námet hry. Hry na školu, učiteľa.

b) Hry s pravidlami–1) Pohybové hry–rozvíja sa pohybová schopnosť. 2) Didaktické hry–dieťa sa učí hrou. Majú presnú štruktúru, úlohy, pravidla. Hádanky, slovné hry.

Rozvoj hier: a) Prvé štádium–5.-6. rok. Obdobie hračiek, obdobie domáckeho hrania. Dieťa má k hračkám vlastnícky vzťah. b) Druhé štadium–6.-11./12. rok.Obdobie prechodu od hračiek a hier

v dome ku hrám v skupine, na dvore. Chalani–bojové, loptové, pohybové hry. Baby–varenie, šitie pre bábiky. c) Tretie štádium–obdobie dospievania, hry strácajú detský charakter. Prechod do športových činností a hier.