Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné základy finančného práva

PzP 3 - Finančné právo a jeho vzťah k iným odvetviam práva (prednaska_c.3.doc)

Finančné právo je súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti so sústreďovaním peňažných a nepeňažných prostriedkov do centralizovaných a decentralizovaných fondov štáty, orgánov územnej samosprávy, a iných verejnoprávnych subjektov a ich rozdeľovaním, a na zabezpečovanie úloh týchto subjektov.

Podstata každého javu sa prejavuje v jeho funkciách a tie sú :

1. fiskálna funkcia
2. pre distribučná funkcia
3. represívna funkcia
4. kontrolná funkcia
5. stimulačná funkcia

Pramene (formy vyjadrenia práva, ktoré štát verene a zároveň výslovne vyhlasuje, teda sú to formy ktorých sa právne normy nachádzajú) finančného práva,  sú všetky štátom stanovené alebo uznané formy práva, v ktorých nachádzajú svoje vyjadrenie finančné právne normy ako pravidlá správania z subjektov v oblasti finančných vzťahov. Vyjadrené sú v normatívnych právnych aktoch, nazývaných aj finančno-právne predpisy. Delíme ich :

1. pôvodné normatívne právne akty (ústava, ústavné zákony a zákony)
2. odvodené normatívne právne akty
3. medzinárodne zmluvy
4. právne normy európskych spoločenstiev

ad a)

Ústava je najvýznamnejší prameň aj finančného práva. Celý rad článkov zakotvuje súčasne aj princípy, ktoré považuje za princípy finančno-právnych vzťahov. Povinnosti môžu byť ukladané iba na základe zákona a v jeho medziach. Bezprostredne články 56,57,58,60,65,86,93 a 119.

Článok 86 a 119 zakotvujú pôsobnosť ..............

Čl. 56 zakotvuje existenciu nezávislej centrálnej banky, ktorou je národná banka Slovenska. Môže vydávať VZPP ak tak ustanoví zákon. Zakotvuje bankovú radu, ako najvyšší orgán. Podrobnosti o Národnej Banke Slovenska ustanoví osobitný zákon 566/1992 z. z.

Čl. 57, hovorí o tom, že SR je colné územie a teda chýba tu aj blanketová právna norma.

Čl. 58, je prameňom slovenského rozpočtového práva. Jeho obsahom je jednak to, že je tu zakotvená existencia štátneho rozpočtu, ktorým sa spravuje jeho hospodárenie. Zakotvuje sa zákonná forma štátneho rozpočtu. Rozpočtový proces je osobitným druhom zákonodarneho procesu. Zákon podľa ústavy majú byť upravené príjmy, pravidlá rozpočtového hospodárenia a vzťahy medzi štítnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov.  Podľa ústavy len príjmy majú byť upravené zákonom, čo je veľká chyba lebo samozrejme aj výdavky sa stanovujú zákonom o štátnom rozpočte. Je tu upravená aj otázka zriaďovania štátnych účelových fondov. Tieto sa zriaďujú zákonom.

Čl. 60 ústavy zakotvuje existenciu NKÚ SR, ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami rôznych subjektov. Vláda, ministerstvá ostatné ústredné orgány štátnej správy, obce , VÚC, nimi založené inštitúcie, na PO, kde má štát majetkovú účasť a pod.

Čl. 65, tento zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí ale aj VÚC. Tieto subjekty sú právnické osoby, ktoré samostatne hospodária s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami. Okrem tohto článku sa zakotvuje aj právo subjektov z titulu daní a poplatkov, ako aj možnosť žiadať o štátne dotácie. Článok 86 zakotvuje pôsobnosť NRSR, a teda schvaľovanie zákonov majúcich finančnú povahu, príjmanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a pod.

Čl. 93 hovorí, o referende, a hovorí sa že predmetom referenda nemôžu byť štátny rozpočet a odvody.  Štátne podniky kedysi platili do štátneho rozpočtu odvody, čo bolo dôležitejší príjem ako samotné dane. Nemožno ale odvodmi chápať napr. sociálne poistenie, ktoré si hradí zamestnanec alebo hradí zamestnávateľ lebo tie sa len ľudovo nazývajú „odvody“.

Čl. 119, tento zakotvuje pôsobnosť vlády SR, a táto prerokúva návrhy zákonov (aj štátny rozpočet) ešte pred tým ako sa dostanú parlamentu. Sleduje plnenie štátneho rozpočet a pod.

Prameň finančného práva 541/1992 o delení majetku českej a slovenskej federatívnej republiky ............ Tento je platný aj keď sa majetok už rozdelil.

Ďalším prameňom sú zákony, kde sú upravené ťažiskové vzťahy ako rozpočtové pravidlá, štátny rozpočet, colné konanie, finančné hospodárenie príspevkových a rozpočtových organizácií. Zákonmi je upravená oblasť devízového hospodárstva, bankovníctva, poisťovníctva. Slovenska a mena a pod.

Zákon o obecnom zriadení 369/1990 je prameň aj finančného práva, aj keď je najmä prameňom správneho práva. To isté zákon 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov.

Zákon o štátnom podniku 111/1990 je prameň hospodárskeho práva ale má aj ustanovenia kde sa upravujú vzťahy finančného práva. No prameňmi sú len v časti, ktorá sa týka finančno-právnych vzťahov.

Ad b)

Odvodené pramene, sem patria nariadenie vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia , normatívne akty obcí. O týchto predpisoch platí, že sú vydávane na vykonávanie zákonov, na ich konkretizáciu.

Napr. :

Vládne nariadenie o finančnom hospodárení štátnych podnikov.

Poskytovanie dotácií z rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku.

Ad c)

Napr. medzinárodné zmluvy o ochrane investícií. Významnou oblasťou je oblasť multilaterálnych zmlúv. Napr. všeobecná dohoda o obchode a clách (GATT) bola nahradená dohodou pod ktorou vznikla WTA. 1990 sme sa stali členmi medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (Svetová banka), a medzinárodného menového fondu.

Ad d)

Právne normy európskych spoločenstiev. V rámci nich poznáme aj primárne aj sekundárne právo.

Primárne

Najväčší význam majú Rímske zmluvy podpísané v 1957 a cieľom bolo vytvoriť spoločný trh. A z týchto sú dôležitými článkami hlavne :

Čl. 8-9 európska centrálna banka, európsky systém centrálnych bánk, európska investičná banka

Čl. 23-27 colná únia

Čl. 56-60 voľný pohyb kapitálu a platieb.

Čl. 2689-280 rozpočtové a finančné hospodárenie európskych spoločenstiev. Ďalej sem treba zaradiť aj zmluvu o EÚ. Táto bola zmenená výrazne amsterdamskou zmluvou.

Sekundárne

Majú charakter nariadení a smerníc a vydávajú ich príslušné orgány ES. Nariadenie z roku 1992, ktorým bol vyhlásený colný sadzobník ES. Ide tu o normatívne právne akty záväzné pre všetky štáty ES, členské štáty a občanov. Teda nie je potrebné aby boli prenesené do právneho poriadku štátu.

Smernice, pre tie je typické to, že sú to normatívne právne akty, ktoých zmyslom, je to aby sa v jednotlivých členských štátoch právne úpravy neodporovali. Keď je vydaná smernica tak sa zaväzuje štát aby previedol príslušné zmeny v právnom poriadku štátu a to do určitej lehoty.

Finančné právo vzťah ku iným právnym odvetviam

Nepôsobí samostatne je autonómne ma relatívnu samostatnosť, lebo upravuje vzťahy upravované spoločne v iných právnych odvetviach. Teda na jednej strane je to samostané odvetvie ale má spoločný predmet právnej úpravy k iným odvetviam.

Vzťah finančné právo a štátne právo a medzinárodné právo je rozobratý hore-

Vzťah finančné právo a daňové právo

Daňové právo upravuje iba aspekt tvorbu peňažných fondov. A to len dvomi formami a to daňami a poplatkami. No fondy sa tvoria aj inými peňažnými prostriedkami.

No nie legislatívno-technické prostriedky

Vzťah finančné právo a správne právo

Jeden okruh je : postavenie kompetencia, metódy a formy činnosti finančných orgánov.

Druhý je: právna úprava konania pred finančnými orgánmi

Celý rad finančných orgánov sú orgánmi verejnej správy.

Právna úprava konania pred finančnými orgánmi sú tri druhy úpravy :

1. upravujú aj normy FP aj SP napr. colné konanie
2. na určité konanie sa uplatňujú iba predpisy finančného práva, napr. rozhodovanie o poskytnutí a použití prostriedkov štátnych účelových fondov.
3. uplatňujú sa na konanie pred finančným orgánom iba predpisy správneho práva, prednostne. A to napr. porušenie finančnej disciplíny sú upravené ako konanie na základe zákon a o správnom konaní.

Vzťah finančné právo a trestné právo

Keďže finančné vzťahy sú tak závažné, že sú chránené normami trestného práva.

Trestný čin ohrozenie devízového hospodárstva, uvádzanie pozmenených falšovaných alebo cenných papierov, porušovanie obehu styku ....... so zahraničím.

Vzťah finančné právo a obchodné a občianske právo

Spoločné majú to, že upravujú zmluvné inštitúty s peňažnými vzťahmi. Zmluva o bežnom, vkladovom účte. Zmluva o pôžičke. Zmluva o otvorení akreditívu. Poistná zmluva a pod.

Všetky právomoci NBS sa týkajú vo veľkej miere inštitútov OZ a ObZ.

Zdroj : prednáška č.3 , http://sk.wikipedia.org/wiki/Finan%C4%8Dn%C3%A9_pr%C3%A1vo

Grúň, L.-Králik.: Základy finančného práva na Slovensku, Bratislava 2001