Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / fonetika, fonologia, lexikologia
suprasegmentálne javy (07_supraseg._javy.doc)
Suprasegmentálne javy: (prozodické)
- časová modulácia reči :
a) kvantita –sa prejavuje na nositeľoch slabičnosti - sonantách a viaže sa na každú slabiku. Slabika je dôležitá, lebo ma dištinktívnu funkciu. V spisovnej slovenčine sa uplatňuje tzv. mórové chápanie kvantity. Mora ( X ) je časové trvanie jedného krátkeho nositeľa slabičnosti. Ak ide o dlhého nositeľa slabičnosti ( dlhú slabiku ), jeho trvanie ma dve móry ( XX ). Dĺžková hodnota dvoch susediacich slabík vrámci slova, je najviac troj-morová.
Napr. ( krásny - krás-ny ) ( pekný - pek-ný )
XX - X X - XX
b) pauza – je prerušenie artikulačného prúdu, teda prestávka v reči
– vetný sek je artikulačný prúd medzi dvoma pauzami
; delenie pauzy:
1/ FIZIOLOGICKÁ - na nádych
2/ VYZNAMOVA - pomáha členiť dlhšiu a zložitejšiu výpoveď
3/ UMELECKA - význam pri úmyselnom zdôraznení textu a jeho časti
c) tempo – súvisí s rýchlosťou artikulácii jednotlivých hlások spojených do slabík, delenie:
- individuálne – viaže sa na jednotlivca a odráža naše psychické a fyzické rozpoloženie
- skupinové – viaže sa na istú skupinu ľudí ( Taliani, Španieli )
d) rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík.
- silová modulácia reči :
- intenzita hlasu –závisí od sily artikulačného prúdu, od rozkmitania hlasiviek a od utvárania dutín nad a pod hrtanom. Umožňuje odlišovať dôležité časti textu od menej dôležitých.
- prízvuk - je viazaný v slovenčine na prvú slabiku slova.
Napr. ( zajtra pôjdeme domov – prízvuk- zajtra pôjdeme domov )
- dôraz - sa nazýva aj vytny prízvuk. Prejavuje sa na slove, ale chápe sa ako vlastnosť celej vety. Význam výpovede súvisí s členením na východisko a jadro.
Východisko ( V ) - je to čo predstavuje známu vec.
Jadro ( J ) - je niečo nové.
- výpoveď môže mať objektívne poradie V - J.
subjektívne poradie J -V.
- emfáza ( citový doraz ) - je modifikáciou dôrazu a je prejavom citového postoja
hovoriaceho k výpovedi. Zvyknú sa predlžovať samohlásky.
3. tónová modulácia reči:
a) hlasový register - vzniká nasadením hlasu do istej výšky, teda tóniny.
- v nižšom tóne – pochmúrna nálada
- vyžšia tónina - veselá nálada
b) melódia - je pohyb, alebo zmena tónovej zložky reči. Ide o zmenu výšky hlasu pri
reči. Vzniká činnosťou hlasiviek. Zmenu rýchlosti otvárania a zatvárania
hlasiviek – kmitanie - sa vníma ako zmena výšky tónu a ako melódia reči.
Melodická zložka je pri znelých hláskoch najme pri samohláskach.
Melodema - je najväčší melodický pohyb, ktorý sa nachádza na jadre
výpovede.
TYPY MELODIE:
1/ konkluzívna kadencia - klesavá melódia
2/ antikadencia - stúpavá melódia
3/ semikadencia – polokadencia – klesa v polovici melódia
Konkluzívna kadencia
- vyskytuje sa v oznamovacích vetách, rozkazovacích vetách (Uprac si!), zvolacích vetách (Dnes je krásne!), želacích vetách (Kiežby už nepršalo!), ako aj v doplňovacách otázkach: otázk, ktoré sa začínajú opytovacím zámenom, pretože čakáme na ňu nejakú odpoveď (Kedy prídeš?)
Antikadencia
- vyskytuje sa v zisťovacích otázkach: môžeme na ne odpovedať áno/nie (Budeš jesť tú polievku?)
Semikadencia
- vyskytuje sa v súvetí – na konci prvej vety (Myslel som si, že zajtra prídeš.), (Chcel som sa ťa opýtať, čo si o tom myslíš), (Rád by som vedel, aký máš deň)
Prízvuk
enklitiky – príklonky, ktoré sa prikláňajú k predchádzajúcemu slovu: všetky tvary slovesa byť (som, si, je, sme, ste, sú,...); zámená (mi, ti, mu, jej, ho, ju, nám, vám,...); ukazovacie zámená (ten, tá, to)
proklitiky – predkolnky, pokladajú sa za ne jednoslabičné spojky, a častice (a, i, aj, keď, ak, že, či...)
Melódia vety
15
15