Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné základy finančného práva

Vypracovane otazky (vypracovanie.doc)

1. Financie, ich podstata, funkcie a členenie.

Financie sú sústavou spol. ekon. vzťahov, ktoré sú spojené s tvorbou , rozdeľovaním, a použitím peňažných fondov všetkých ekonomických subjektov.

Z ekon. hľadiska pod financiami treba rozumieť sústavou peňažných operácii  s reálnymi peniazmi prostredníctvom ktorej dochádza k zmene peňažnej masy. Peňažnou masou rozumieme hotovostné a bezhotovostné peniaze.

Peňažné operácie v užšom slova zmysle:

1. Fiskálne operácie sú to tie ,kt. majú nenávratný charakter. Napr. dane

2. Kreditné (úverové) operácie jedná sa o poskytovanie a splácanie, majú dočasný , návratný charakter.

3. Asekuračné operácie čiže poisťovacie operácie

4. Sekuritné operácie tu patrí obchodovanie s cennými papiermi, prostredníctvom búrz

5. Transformačné operácie súvisia s kvalitatívnou zmenou peňažnej masy, napr. zmenu hotovosti na bezhotovostnú, zmena meny.

6. Dôchodkové operácie spojené s výplatou pracovných dôchodkov, kapitálových dôchodkov (dividendy), sociálnych dôchodkov(sirotský , vdovský)

Peňažné operácie v širšom slova zmysle sú  tovarovo peňažné operácie, ktoré súvisia s kúpou tovarov, výmenou tovarov a služieb.

Financie delíme na súkromné a verejné financie.

Súkromné financie , patria tu financie obchodných spoločností, domácností, cirkvi, občianske združenia. Stoja mimo pozornosti právnej regulácie.

Verejné financie sú sústava peňažných vzťahov ktoré vznikajú pri tvorbe ,rozdelení a použití tých peňažných fondov , ktoré sú spojené s činnosťou orgánov verejnej moci.

Verejné financie sa členia na štátne financie a na lokálne financie.

Štátne financie sa členia na štátny rozpočet, financie štátnych účelových fondov a iných verejných fondov, financie štátnych podnikov.

Lokálne financie( alebo financie územnej samosprávy)

2.  Základné články verejných financií.

Verejné financie sú sústava peňažných vzťahov ktoré vznikajú pri tvorbe ,rozdelení a použití tých peňažných fondov , ktoré sú spojené s činnosťou orgánov verejnej moci.

Verejné financie sa členia na štátne financie a na lokálne financie.

Štátne financie sa členia na štátny rozpočet, financie štátnych účelových fondov a iných verejných fondov, financie štátnych podnikov.

čl. 58  ústavy. Finančné hospodárenie SR sa spravuje štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom. Je to celoštátny fond peňažných prostriedkov. Príjmy sa pohybujú okolo 320 miliárd. SR stále žije na dlh.

Druhé centrum financovania tvoria štátne fondy a iné peňažné fondy. Máme tri fondy. Len NRSR môže zriadiť fond. Štátny fond rozvoja bývania, Národný jadrový fond, Environmetálny fond. Majú vlastné príjmy ,vlastné výdavky, nie sú napojené na štátny rozpočet. Predtým sme mali 12 fondov.

Iné verejné peňažné fondy : Fond národného majetku(privatizačný fond) , Študentský pôžičkový fond, Fond ochrany vkladov, umelecké fondy, literárny fond,

Hospodárenie s peniazmi zo štátnych fondov je regulované rovnakým zákonom ako pre štátny rozpočet. Nie však iné verejné fondy.

Štátne podniky : Napr. Lesy Slovenskej republiky, Slovenská pošta už nie. Tiež tvoria súčasť verejné financie.

Lokálne financie ( alebo financie územnej samosprávy) majú dve zložky rozpočet obce a VÚC, peňažné fondy , ktoré tvoria mimo svojich rozpočtov.

Funkcie verejných financií

1. alokačná funkcia –prostredníctvom verejných financií sa zabezpečujú sociálne tovary(tie ktoré nemožno zabezpečiť prostredníctvom trhového mechanizmu, napr. zdravotníctvo, školstvo)
2. distribučná funkcia – prostredníctvom verejných financií sa rozdeľuje a znova rozdeľuje národný dôchodok. Neustály kolobeh peňazí.
3. stabilizačná funkcia – verejné financie sú považované za nástroj na dosiahnutie makroekonomických cieľov. Napr. udržateľná inflácia, zamestnanosť, cenová stabilita.

3.  Predmet, pojem a systém slovenského finančného práva.

Predmetom finančného práva sú financie ako spoločensko ekonomické vzťahy, ktoré sa realizujú pomocou peňazí.

Väčšina peňažných vzťahov tvoriacich zložku FP, je regulovaná objektívnym právom. FP sa zaraďuje do odvetvia verejného práva. Ale vykazuje aj aspekty súkromnoprávnej povahy. Stierajú sa rozdiely medzi verejným a súkromným právom.

Finančné právo predstavuje významný nástroj štátu na ovplyvňovanie procesov v spoločnosti predovšetkým ekonomicky, sociálne.

FP  treba považovať za formu organizácie, existencie, realizácie a ďalšieho rozvoja tých spoločenských vzťahov ktoré ovplyvňuje.

Predmetom úpravy finančno právnych noriem sú spoločensko-ekonomické vzťahy, kt.. sú v spojení s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných fondov za účelom zabezpečenia úloh a potrieb štátu, samosprávy., iných verejnoprávnych subjektov. Peňažný vzťah je širší ako finančný. Peňažný vzťah upravený finančnými normami je finančný vzťah.

Systém FP:

Vnútorné členenie tohto právneho odvetvia na skupiny alebo súbory právnych noriem, ktoré sa takto koncentrujú na podklade obsahovej totožnosti alebo príbuznosti tých vzťahov ,ktoré upravujú.

Členenie FP:

Na časť všeobecnú a osobitnú.

Do všeobecnej časti patria také normy, ktoré sú spoločné pre niekoľko skupín finančných vzťahov. Vzťahy, ktoré upravujú finančnú kontrolu, organizáciu a činnosť finančných orgánov.

Do osobitnej časti zaraďujeme systém verejných rozpočtov, clo a colné konanie, finančné hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácii , hospodárenie VŠ, normy ktoré upravujú hospodárenie štátnych podnikov, finančné hospodárenie neziskových subjektov, právne normy upravujúce slovenskú menu a peňažný obeh, devízové hospodárstvo štátu, organizácia a činnosť bánk.

Systém verejných rozpočtov:

1.rozpočtové právo, tvorí najdôležitejšiu časť rozpočtového práva. Upravujú predovšetkým rozpočtovú sústavu, proces, rozpočtové pravidlá, štátny dlh, štátne fin. aktíva, štátne fin. pasíva.

2.Clo a colné konanie :colné právo. Upravuje podstatu a druhy cla, problematiku colných režimov, colné konanie, colné schválené určenie.

3. normy, ktoré upravujú hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií

4. upravujú tvorbu a použitie fondov  verejných VŠ a zásady hospodárenia.

5. predpisy ktoré upravujú existenciu  nadácií, neziskových organizácii  a upravujú tvorbu  a použitie

6. normy upravujúce hospodárenie štátnych podnikov. Tvorba a použitie finančných zdrojov, a finančných fondov

7. menové právo, právna úprava peňažnej jednotky a pravidlá peňažného obehu

8. Systém bánk a komerčných poisťovní. Čiže bankové právo

9. devízové právo, úprava otázok devízové hodnoty a ich členenie, práva a povinnosti tuzemcov a cudzozemcov, problematika devízových orgánov a ich pôsobnosti.

Postavenie FP v systéme práva

Nie je kodifikované právne odvetvie, ale má spoločný predmet právnej regulácie a to z oblasti verejného aj súkromného práva. Nepôsobí izolovane. Aj procesné normy.

Štátne právo, daňové právo, správne právo, trestné právo a medzinárodné právo ale aj hospodárske právo. Z oblasti súkromného práva má spoločné s občianskym a obchodným právom.

4. Ústavné pramene slovenského finančného práva.

Pramene (formy vyjadrenia práva, ktoré štát verene a zároveň výslovne vyhlasuje, teda sú to formy ktorých sa právne normy nachádzajú) finančného práva,  sú všetky štátom stanovené alebo uznané formy práva, v ktorých nachádzajú svoje vyjadrenie finančné právne normy ako pravidlá správania sa subjektov v oblasti finančných vzťahov. Vyjadrené sú v normatívnych právnych aktoch, nazývaných aj finančno-právne predpisy. Delíme ich :

1. pôvodné normatívne právne akty (ústava, ústavné zákony a zákony)
2. odvodené normatívne právne akty
3. medzinárodne zmluvy
4. právne normy európskych spoločenstiev

ad a)

Ústava je najvýznamnejší prameň aj finančného práva. Celý rad článkov zakotvuje súčasne aj princípy, ktoré považuje za princípy finančno-právnych vzťahov. Povinnosti môžu byť ukladané iba na základe zákona a v jeho medziach.

Bezprostredne články 56,57,58,60,65,86,93 a 119.

Článok 86 a 119 zakotvujú pôsobnosť NRSR a vlády pri tvorbe štátneho rozpočtu.

Čl. 56 zakotvuje existenciu nezávislej centrálnej banky, ktorou je národná banka Slovenska. Môže vydávať VZPP ak tak ustanoví zákon. Zakotvuje bankovú radu, ako najvyšší orgán. Podrobnosti o Národnej Banke Slovenska ustanoví osobitný zákon 566/1992 z. z.

Čl. 57, hovorí o tom, že SR je colné územie a teda chýba tu aj blanketová právna norma.

Čl. 58, je prameňom slovenského rozpočtového práva. Jeho obsahom je jednak to, že je tu zakotvená existencia štátneho rozpočtu, ktorým sa spravuje jeho hospodárenie. Zakotvuje sa zákonná forma štátneho rozpočtu. Rozpočtový proces je osobitným druhom zákonodarného procesu. Zákonom podľa ústavy majú byť upravené príjmy, pravidlá rozpočtového hospodárenia a vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov.  Podľa ústavy len príjmy majú byť upravené zákonom, čo je veľká chyba lebo samozrejme aj výdavky sa stanovujú zákonom o štátnom rozpočte. Je tu upravená aj otázka zriaďovania štátnych účelových fondov. Tieto sa zriaďujú zákonom.

Čl. 60 ústavy zakotvuje existenciu NKÚ SR, ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami rôznych subjektov. Vláda, ministerstvá ostatné ústredné orgány štátnej správy, obce , VÚC, nimi založené inštitúcie, - PO, kde má štát majetkovú účasť a pod.

Čl. 65, tento zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí ale aj VÚC. Tieto subjekty sú právnické osoby, ktoré samostatne hospodária s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami. Okrem tohto článku sa zakotvuje aj právo subjektov z titulu daní a poplatkov, ako aj možnosť žiadať o štátne dotácie.

Článok 86 zakotvuje pôsobnosť NRSR, a teda schvaľovanie zákonov majúcich finančnú povahu, prijímanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a pod.

Čl. 93 hovorí, o referende, a hovorí sa že predmetom referenda nemôžu byť štátny rozpočet a odvody.  Štátne podniky kedysi platili do štátneho rozpočtu odvody, čo bol dôležitejší príjem ako samotné dane. Nemožno ale odvodmi chápať napr. sociálne poistenie, ktoré si hradí zamestnanec alebo hradí zamestnávateľ lebo tie sa len ľudovo nazývajú „odvody“.

Čl. 119, tento zakotvuje pôsobnosť vlády SR, a táto prerokúva návrhy zákonov (aj štátny rozpočet) ešte pred tým ako sa dostanú parlamentu. Sleduje plnenie štátneho rozpočet a pod.

Prameň finančného práva – ústavný zákon 541/1992 o delení majetku ČSFR medzi Českú Republiku a Slovenskú Republiku. Tento je platný aj keď sa majetok už rozdelil.

Ďalším prameňom sú zákony, kde sú upravené ťažiskové vzťahy ako rozpočtové pravidlá, štátny rozpočet, colné konanie, finančné hospodárenie príspevkových a rozpočtových organizácií. Zákonmi je upravená oblasť devízového hospodárstva, bankovníctva, poisťovníctva. Slovenska a mena a pod.

Zákon o obecnom zriadení 369/1990 je prameňom aj finančného práva, aj keď je najmä prameňom správneho práva. To isté zákon 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov.

Zákon o štátnom podniku 111/1990 je prameň hospodárskeho práva ale má aj ustanovenia kde sa upravujú vzťahy finančného práva. No prameňmi sú len v časti, ktorá sa týka finančno-právnych vzťahov.

5. Ostatné pramene slovenského finančného práva.

Ad b)

Odvodené pramene, sem patria nariadenie vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia , normatívne akty obcí. O týchto predpisoch platí, že sú vydávane na vykonávanie zákonov, na ich konkretizáciu.

Napr. :

Vládne nariadenie o finančnom hospodárení štátnych podnikov.

Poskytovanie dotácií z rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku.

Ad c)

Napr. medzinárodné zmluvy o ochrane investícií. Významnou oblasťou je oblasť multilaterálnych zmlúv. Napr. všeobecná dohoda o obchode a clách (GATT) bola nahradená dohodou pod ktorou vznikla WTA.V 1990 sme sa stali členmi medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (Svetová banka), a medzinárodného menového fondu.

Ad d)

Právne normy európskych spoločenstiev. V rámci nich poznáme aj primárne aj sekundárne právo.

Primárne

Najväčší význam majú Rímske zmluvy podpísané v 1957 a cieľom bolo vytvoriť spoločný trh. A z týchto sú dôležitými článkami hlavne :

Čl. 8-9 európska centrálna banka, európsky systém centrálnych bánk, európska investičná banka

Čl. 23-27 colná únia

Čl. 56-60 voľný pohyb kapitálu a platieb.

Čl. 2689-280 rozpočtové a finančné hospodárenie európskych spoločenstiev. Ďalej sem treba zaradiť aj zmluvu o EÚ. Táto bola zmenená výrazne Amsterdamskou zmluvou.

Sekundárne

Majú charakter nariadení a smerníc a vydávajú ich príslušné orgány ES. Nariadenie z roku 1992, ktorým bol vyhlásený colný sadzobník ES. Ide tu o normatívne právne akty záväzné pre všetky štáty ES, členské štáty a občanov. Teda nie je potrebné aby boli prenesené do právneho poriadku štátu.

Smernice, pre tie je typické to, že sú to normatívne právne akty, ktorých zmyslom, je to aby si v jednotlivých členských štátoch právne úpravy neodporovali. Keď je vydaná smernica tak sa zaväzuje štát aby previedol príslušné zmeny v právnom poriadku štátu a to do určitej lehoty.

6. Finančno-právne normy, ich členenie a realizácia.

Finančnoprávne normy sú pravidlá správania sa subjektov v rámci finančnoprávnych vzťahov. Sú vynútiteľné štátnou mocou, delia sa na hypotézu, dispozíciu a sankciu.

Sankcie finančnoprávnych noriem sa delia na:

1. finančnoprávne (odvody a penále)
2. majetkové (prepadnutie tovaru alebo veci-colný zákon)
3. administratívnoprávne (zrušenie devízového oprávnenia)
4. trestnoprávne (daňové podvody..)

Finančnoprávne normy členíme podľa viacerých kritérií:

hmotné - procesné

rozpočtové – devízové - colné

miestne – celoštátne

časovo obmedzené - časovo neobmedzené

-majú väčšinou kogentný charakter

-finančnoprávne normy sa môžu týkať všeobecnej alebo osobitnej časti finančného práva

7. Finančno-právne vzťahy, ich prvky a charakteristické znaky.

Finančnoprávne vzťahy sú spoločenské vzťahy regulované finančnoprávnymi normami, v ktorých ich účastníci navzájom vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a povinností.

Znaky FP-vzťahov:

-podriadenosť

-týkajú sa tvorby, rozdeľovania alebo používania finančných fondov

-majú peňažnú alebo majetkovú povahu

Prvky finančnoprávnych vzťahov:

-subjekty (účastníci finančnoprávnych vzťahov)

-predmet (objekt, ktorého sa finančnoprávny vzťah týka)

-obsah (oprávnenia a právne povinnosti vyplývajúce z finančnoprávneho vzťahu)

-finančnoprávne skutočnosti (okolnosti s ktorými spájame vznik, zmenu alebo zánik finančnoprávnych vzťahov)

8. Charakteristika, právne postavenie, organizácia a úlohy finančných orgánov.

Finančná sústava je subjektívna stránka financií a netvoria ju len finančné orgány, tie sú organizačnoprávnymi formami finančnej sústavy.

- termín finančný orgán nie je definovaný zákonom

F.orgán je PO, ktorá vznikla zákonom a ktorá plní v medziach svojej kompetencie určité úlohy v oblasti finančnoprávnych vzťahov.

Sústava finančných orgánov v SR:

1. orgány štátnej správy pre oblasť financií a colníctva
2. finančné a iné orgány územnej samosprávy
3. orgány bankovej sústavy
4. iné – špecializované finančné orgány

Add 1

Orgány ŠS pre oblasť financií a colníctva sú orgánmi verejnej správy a členia sa na ústredné a miestne orgány.

Ústredným je Ministerstvo financií.

Miestnymi sú : daňové orgány, správy finančnej kontroly, colné orgány, finančné odbory krajských a okresných úradov

Ministerstvo financií:

- právomoci vymedzené v kompetečnom zákone č. 575/2001 o organizácií a činnosti vlády...

MF je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu.

-vykonáva štátny dozor nad sociálnym poistením

- kontroluje hospodárenie sociálnej poisťovne

-spravuje štátne finančné aktíva a pasíva

- tvorí rozpočet verejnej správy

-zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch

- v oblasti colníctva tvorí koncepciu colnej politiky, je odvolacím orgánom colného konania, otvára a ruší colné priechody

Miestne orgány:

Daňové orgány: postavenie upravuje zákon č. 150/2001 o daňových orgánoch. Daňové riaditeľstvo v BB a daňové úrady.

Správy finančnej kontroly: zákon č. 440/2000 o správach FK, sú to rozpočtové organizácie a sídlia v Bratislave, Zvolene a Košiciach.

- na čele riaditeľ menovaný/odvolávaný ministrom financií

- samostatný kontrolný orgán, do pôsobnosti patrí následná finančná kontrola, cenová kontrola, kontrola vyberania súdnych poplatkov, kontrola nakladania s majetkom štátu

- rozhodujú v konaní o porušení finančnej disciplíny

Colné orgány: zákon.č. 652/2004 o orgánoch šs v colníctve

Colné riaditeľstvo: na čele generálny riaditeľ menovaný/odvolávaný ministrom, sídli v BA, je rozpočtovou organizáciou, do pôsobnosti patrí správa a riadenie colnej správy

-je odvolacím orgánom vo vzťahu k colným úradom

-odhaľuje trestné činy, nedovolený vývoz, tranzit

Colné úrady: vymedzuje ich vyhláška

-preddavkové organizácie napojené na rozpočet colného riaditeľstva

-na čele riaditeľ menovaný/odvolávaný generálnym riaditeľom

-colné úrady hlavne vymáhajú clá..

-organizačnými zložkami sú pobočky a stanice

Colný kriminálny úrad: sídli v BA, na čele riaditeľ vymenovaný generálnym riaditeľom

-hlavná pôsobnosť je odhaľovanie nezákonných vecí v oblasti colníctva

Finančné odbory krajských a okresných úradov: zákon 515/2003 o k.ú. a o.ú.

-pôsobia hlavne ako iniciatívny a poradný orgán

Add 2

Finančné a iné orgány územnej samosprávy sa delia na

a, Finančné a iné orgány obcí: sem patria samosprávne orgány so všeobecnou pôsobnosťou, čiže obecné zastupiteľstvo, obecný úrad, finančné oddelenia komisie

b, Finančné a iné orgány samosprávnych krajov: zastupiteľstvo samosprávneho kraja, finančné komisie

Add 3

Orgány bankovej sústavy: NBS, obchodné al. komerčné banky, Ex-Im banky

- problematika meny a peňažného obehu

NBS: upravuje zákon č. 566/1992

-nezávislá centrálne banka SR

- NBS je súčasťou európskeho systému centrálnych bánk

- PO so sídlom v BA, nezapisuje sa do obchodného registra

- vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, udržuje cenovú stabilitu

- vedie konania, v ktorých vystupuje ako podnikateľský subjekt s vlastným majetkom

-podieľa sa na spoločnej menovej politike

-vydáva eurobankovky a euromince, zabezpečuje peňažný obeh

-vydáva obchodné mince, ktoré nie sú zákonnými peniazmi, slúžia na zberateľstvo

-analyzuje falošné bankovky a je oprávnená obchodovať s cennými papiermi, môže tiež viesť účty štátnej pokladnice

Obchodné a komerčné banky: zákon 483/2001 o bankách

Exportno-importná banka: zákon 80/1997

-nie je ani poisťovňa, ani zaisťovňa, ani banka

-je PO zapísaná do obchodného registra

-podporuje vývozné/dovozné aktivity financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov na zvýšenie konkurencie

Add 4

Iné špecializované finančné orgány: sú nimi devízové orgány, poistné orgány, štátna pokladnica, burza cenných papierov, agentúra pre riadenie trhu a likvidity, poisťovne a zaisťovne (95/2002 o poisťovníctve)

 -z. 291/2002 o štátnej pokladnici: orgán šs, rozpočtová organizácia zapojená na štatny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií, klientom štátnej pokladnice môžu byť (zo zákona)

a) štátna rozpočtová organizácia,

b) štátna príspevková organizácia,

c) štátny fond,

d) Sociálna poisťovňa,

e) zdravotná poisťovňa,

f) Slovenský pozemkový fond,

g) Fond národného majetku Slovenskej republiky,

h) verejná vysoká škola,

i) vyšší územný celok,

j) právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),

9.Právomoci najvyšších štátnych orgánov (NRSR a vláda SR) v oblasti financií.

Právomoci najvyšších štátnych orgánov v oblasti financií sú ústavne zakotvené v článkoch 86 a 119.

Do pôsobnosti NRSR podľa článku 86 patrí aj schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet.

Podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore aj o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.

Treba dodať, že právomoc štátu v oblasti financií sa týka len verejných financií, čiže tých, ktoré sú spojené s činnosťou orgánov verejnej moci. Na druhej stane NRSR prijíma všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa môžu týkať aj finančnoprávnych noriem zasahujúcich do súkromnej sféry.

1. Postavenie a pôsobnosť Ministerstva financií SR pre oblasť financií.

Ministerstvo financií:

- právomoci vymedzené v kompetečnom zákone č. 575/2001 o organizácií a činnosti vlády...

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

(1) Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly a vnútorného auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu spoločnosti, koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.

(2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje

a) tvorbu a uskutočňovanie politiky v oblastiach podľa odseku 1 vrátane rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a politiky spravovania majetku verejnej správy vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére,

b) výkon štátnej správy vo veciach správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, hypotekárneho bankovníctva, stavebného sporenia s výnimkou poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva, hazardných hier,

c) výkon štátneho dozoru nad vykonávaním sociálneho poistenia, dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie v stavebnom sporení, dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, činnosťou Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

2. Právne postavenie, druhy a úlohy daňových orgánov.

-zákon 150/2001 o daňových orgánoch

Organizácia daňových orgánov

(1) Daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "daňové riaditeľstvo") a daňové úrady.

(2) Na zabezpečenie výkonu niektorých činností daňového riaditeľstva daňové riaditeľstvo vytvára pracoviská daňového riaditeľstva, určuje rozsah ich činnosti a územný obvod pôsobnosti. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňových úradov.

§ 3

Postavenie a pôsobnosť daňového riaditeľstva

(1) Daňové riaditeľstvo sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov.

(2) Sídlom daňového riaditeľstva je Banská Bystrica.

(3) Daňové riaditeľstvo riadi generálny riaditeľ. Generálny riaditeľ zodpovedá za činnosť daňových orgánov ministrovi financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister.

(4) Vnútornú organizáciu daňového riaditeľstva schvaľuje minister na návrh generálneho riaditeľa.

(5) Daňové riaditeľstvo

a) zodpovedá za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov 1) daňovými orgánmi a navrhuje ich zmeny,

b) určuje vnútornú organizáciu daňových úradov,

c) navrhuje zmenu sídiel daňových úradov a ich počtu,

d) vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy vrátane vzdelávania zamestnancov daňových orgánov a obcí,

e) oznamuje orgánom činným v trestnom konaní podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov, 4a)

f) vytvára, udržiava a prevádzkuje daňový informačný systém, vedie centrálny register všetkých daňových subjektov, aktualizuje bázu dát a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu, 5)

g) informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch. 8)

(6) Daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva

a) vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

b) vykonáva kontrolu dodržiavania práv a povinností daňových subjektov a vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu 4) a na tento účel je oprávnené vstupovať do prevádzkových priestorov daňových subjektov alebo prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier,

c) rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom a obciam v daňovom konaní, 6)

d) rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí a preskúmava právoplatné rozhodnutia daňových úradov a obcí mimo odvolacieho konania, rozhoduje o povolení obnovy konania alebo nariaďuje obnovu konania, ak v daňovom konaní rozhodovalo v poslednom stupni,

e) rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom v správnom konaní podľa osobitného predpisu 7) a v rozsahu podľa osobitného predpisu, 4)

f) vykonáva vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe poverenia ministerstva,

g) je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.

§ 4

Pôsobnosť daňových úradov

(1) Daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo viacerých obcí, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Riaditeľ za činnosť daňového úradu zodpovedá generálnemu riaditeľovi daňového riaditeľstva.

(3) Daňový úrad

a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, 5) v rámci ktorej najmä

1. eviduje a registruje daňové subjekty,

2. eviduje a účtuje daňové príjmy,

3. vyhľadáva neregistrované daňové subjekty,

4. vymáha daňové nedoplatky vrátane nedoplatkov na zrušených daniach a na odvodoch platných do 31. decembra 1992,

5. vypracúva metodiku daňovej kontroly a plán daňovej kontroly,

6. riadi pracovisko daňového úradu,

7. kontroluje daňové subjekty,

b) vykonáva na žiadosť daňového riaditeľstva analýzu uplatňovania osobitných predpisov, 1)

c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, 5) a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne,

d) rozhoduje v správnom konaní, 7)

e) kontroluje vyberanie poplatkov a vymáha ich podľa osobitného predpisu; 2) vykonáva správu súdnych poplatkov súvisiacu s ich evidovaním a vysporiadaním podľa osobitného predpisu, 3)

f) informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch, 8)

g) oznamuje orgánom činným v trestnom konaní podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov, 4a) o čom podáva informáciu daňovému riaditeľstvu,

h) vykonáva vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe poverenia ministerstva,

i) vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu, 4)

j) vytvára, udržiava, prevádzkuje a aktualizuje bázu dát daňového informačného systému a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu, 5)

k) zabezpečuje spracovanie súhrnných účtovných výkazov predkladaných obcami.

(4) Daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti (§ 1). Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec.

3. Právne postavenie a úlohy správ finančnej kontroly.

Správy finančnej kontroly: zákon č. 440/2000 o správach FK, sú to rozpočtové organizácie napojené na rozpočet Ministerstva financií a sídlia v Bratislave, Zvolene a Košiciach.

- na čele riaditeľ menovaný/odvolávaný ministrom financií

- samostatný kontrolný orgán

Zamestnanci správ finančnej kontroly majú pri plnení úloh podľa tohto zákona postavenie verejných činiteľov

Správa finančnej kontroly

a) vykonáva následnú finančnú kontrolu

b) vykonáva cenovú kontrolu

c) kontroluje správu a nakladanie s majetkom štátu

d) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny a cenovej disciplíny v rozsahu e) ukladá pokuty v rozsahu

f) vymáha odvod, penále a pokutu

g) spolupracuje s orgánmi Európskej únie v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

h) kontroluje vyberanie súdnych poplatkov

*podľa osobitných predpisov

1. Orgány bankovej sústavy, ich štruktúra, právne postavenie a pôsobnosť.

Orgány bankovej sústavy: NBS, obchodné al. komerčné banky, Ex-Im banky

- problematika meny a peňažného obehu

NBS: upravuje zákon č. 566/1992

-nezávislá centrálne banka SR

- NBS je súčasťou eu systému centrálnych bánk

- PO so sídlom v BA, nezapisuje sa do obchodného registra

- vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, udržuje cenovú stabilitu

- vedie konania, v ktorých vystupuje ako podnikateľský subjekt s vl. majetkom

-podieľa sa na spoločnej menovej politike

-vydáva eurobankovky a euromince, zabezpečuje peňažný obeh

-vydáva obchodné mince, ktoré nie sú zákonnými peniazmi, slúžia na zberateľstvo

-analyzuje falošné bankovky a je oprávnená obchodovať s cennými papiermi, môže tiež viesť účty štátnej pokladnice

Obchodné a komerčné banky: zákon 483/2001 o bankách

Exportno-importná banka: zákon 80/1997

-nie je ani poisťovňa, ani zaisťovňa, ani banka

-je PO zapísaná do obchodného registra

-podporuje vývozné/dovozné aktivity financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov na zvýšenie konkurencie

2. Právne postavenie Národnej banky Slovenska, jej organizácia a normotvorba.

NBS: upravuje zákon č. 566/1992, čl. 56 ústavy

-nezávislá centrálne banka SR

- NBS je súčasťou eu systému centrálnych bánk

- PO so sídlom v BA, nezapisuje sa do obchodného registra

- vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, udržuje cenovú stabilitu

- vedie konania, v ktorých vystupuje ako podnikateľský subjekt s vl. majetkom

-podieľa sa na spoločnej menovej politike

-vydáva eurobankovky a euromince, zabezpečuje peňažný obeh

-vydáva obchodné mince, ktoré nie sú zákonnými peniazmi, slúžia na zberateľstvo

-analyzuje falošné bankovky a je oprávnená obchodovať s cennými papiermi, môže tiež viesť účty štátnej pokladnice

Organizácia NBS:

1) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska (ďalej len "banková rada"). Banková rada určuje

a) menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach Národnej banky Slovenska,

b) zásady výkonu a organizáciu výkonu dohľadu nad finančným trhom a vo veciach dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska rozhoduje v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.

Banková rada má jedenásť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a ôsmi ďalší členovia, z ktorých najviac traja nemusia byť v pracovnom pomere k Národnej banke Slovenska.

2) Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky; ak neboli vymenovaní zo zamestnancov Národnej banky Slovenska, dňom vymenovania im vzniká pracovný pomer k Národnej banke Slovenska.

(3) Ôsmich ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska.

(4) Funkčné obdobie členov bankovej rady je päťročné. Funkčné obdobie guvernéra, viceguvernéra alebo iného člena bankovej rady začína plynúť dňom účinnosti jeho vymenovania do príslušnej funkcie. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena bankovej rady opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

3. Pôsobnosť Národnej banky Slovenska. Vzťah  Národnej banky Slovenska k obchodným bankám.

Upravuje zákon 566/1992 o Národnej banke Slovenska

Národná banka Slovenska predkladá vláde návrhy zákonov v oblasti peňažného obehu.

Národná banka Slovenska vedie zoznam bánk.

Národná banka Slovenska môže v rámci svojich obchodov so Slovenskou republikou

a) viesť účty Štátnej pokladnici podľa osobitného predpisu, 4b)

b) poskytovať ďalšie služby Štátnej pokladnici podľa osobitného predpisu, 4b)

c) spolupracovať so Štátnou pokladnicou podľa osobitného predpisu. 4b)

Národná banka Slovenska v oblasti finančného trhu prispieva k stabilite finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže; pritom Národná banka Slovenska vykonáva

a) dohľad nad finančným trhom podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, 1b)

b) ďalšie činnosti v oblasti finančného trhu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 1b

NBS vydáva bankové povolenie pre banky bez ktorého nemôžu vykonávať bankovú činnosť.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobného styku podľa osobitného zákona

Národná banka Slovenska je oprávnená vykonávať s bankami, so zahraničnými bankami a s inými finančnými inštitúciami všetky druhy obchodov vrátane operácií na finančných trhoch. Národná banka Slovenska je oprávnená vyberať si zmluvné strany a určiť podmienky obchodov a iných činností, ktoré vykonáva, pričom Národná banka Slovenska ako súčasť Európskeho systému centrálnych bánk postupuje podľa osobitných predpisov a ďalších pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk a ako súčasť Eurosystému odo dňa zavedenia eura aj podľa osobitných predpisov a ďalších pravidiel platných len pre Eurosystém.

4. Právne postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v colníctve.

Colné orgány: zákon.č. 652/2004 o orgánoch šs v colníctve

Colné riaditeľstvo: na čele generálny riaditeľ menovaný/odvolávaný ministrom, sídli v BA, je rozpočtovou organizáciou, do pôsobnosti patrí správa a riadenie colnej správy

-pôsobí celoštátne

-utvára a prevádzkuje informačné systémy

- plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok, psychotropných látok, exotických rastlín a zvierat...

-je odvolacím orgánom vo vzťahu k colným úradom

-odhaľuje trestné činy

- zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare , ktorému bolo pridelené colne schválené určenie

Colné úrady: vymedzuje ich vyhláška

-preddavkové organizácie napojené na rozpočet colného riaditeľstva

-na čele riaditeľ menovaný/odvolávaný generálnym riaditeľom

-colné úrady vymáhajú clá, riešia colné priestupky, zaisťujú preclenie tovaru

-organizačnými zložkami sú pobočky a stanice

- na čele pobočky colného úradu a na čele stanice colného úradu je vedúci. Vedúceho pobočky colného úradu a vedúceho stanice colného úradu vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

Colný kriminálny úrad: sídli v BA, na čele riaditeľ vymenovaný generálnym riaditeľom

-hlavná pôsobnosť je odhaľovanie nezákonných vecí v oblasti colníctva, hlavne plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov a zisťovania ich páchateľov

5. Finančná kontrola, jej podstata, pojem a druhy. Právna úprava finančnej kontroly.

Verejné financie musia byť vždy pod určitou kontrolou, pretože ide o zdroje ktoré je potrebné aby boli regulované.

Verejné financie a výdavky musia zabezpečovať fungovanie štátu. Preto sa príslušnými normami reguluje táto oblasť. Za takýmto účel je určená finančná kontrola, ktorá je špecifickým druhom ľudskej činnosti, ktorej obsahom je porovnávanie predpokladaného stavu so stavom existujúcim. Treba porovnať to čo je s tým čo sa predpokladalo alebo čo by malo byť. Cieľom každej takejto kontroly je zistiť príčiny, prijať opatrenia na odstránenia odchýlok.

Charakterizuje sa ako kontrolná činnosť príslušných finančných orgánov. Má aj osobitné funkcie :

1. poznávacia funkcia
2. porovnávacia funkcia
3. preventívna funkcia
4. represívna funkcia

Ad A)

hovorí sa jej aj funkcia identifikačná. Jej úlohou je poznanie existujúceho stavu a odhalenie príčin, pre ktoré existuje nesúlad medzi daným a predpokladaným stavom.

Ad B)

Táto slúži na komparáciu stavu existujúceho a stavu prepokladaného.

Ad C)

Táto vedie k nabádaniu príslušných subjektov k finančnej disciplíne. Táto funkcia smeruje k subjektom, ktoré sú kontrolované do budúcna ale aj voči ostatným subjektom.

Ad D)

Hovorí sa jej aj postihová funkcia, táto nastáva v prípadoch keď ku porušeniu finančnej disciplíny dostane postih.  Jej cieľom je aby boli efektívne využívané verejné prostriedky.

Každá jedna finančná kontrola je vnímaná v dvoch rovinách :

1. kontrola na oblasť finančných vzťahov
2. kontrolu, ktorú uskutočňujú prevažne finančné orgány

-zákon 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite

-FK je súhrn činností, ktorými sa overuje

a)splnenie podmienok na poskytnutie verejných financií,

b)dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami,

c)dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,

d)splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie ich  vzniku

-ústredným orgánom FK je ministerstvo financií

FK môže byť 1. predbežná 2. priebežná 3. následná

(1) Predbežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje každú svoju finančnú operáciu.

(2) Priebežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje finančné operácie vybrané jeho vedúcim zamestnancom. 7)

(3) Následnú finančnú kontrolu vykonáva orgán verejnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov 1) a oprávnení zamestnanci Európskej komisie alebo jej riadne vymenovaní zástupcovia

Kontrolné orgány ale aj kontrolované orgány sú povinné pri následnej kontrole dodržiavať určité pravidlá. Teda kontrola musí byť na základe poverenia, ktoré vydá zodpovedný štatutár a toto oprávnenie musí byť predložené pri začiatku kontroly a musí s nim byť oboznámený kontrolovaný subjekt.

Všetci zamestnanci takéhoto subjektu môžu vstupovať, požadovať doklady, vyžadujovať potrebnú súčinnosť.

Sú povinný oznámiť začiatok kontroly, termín kedy sa predpokladá skončenie kontroly a musí sa preukázať ako kontrolór. Musí vydávať potvrdenie o prevzatí týchto dokladov. Táto súčinnosť spočíva v tom, že sa podávajú rôzne vysvetlenia a orgán je povinný oboznámiť s výsledkami kontroly, kontrolovaný subjekt. Každá jedna kontrolná správa musí byť prerokovaná a kontrolný orgán má právo uložiť aj opatrenia na odstránenie nedostatkov a má povinnosť odovzdať správu kontrolovaného subjektu. Ak zistí nedostatky tak oznámi tento nedostatok nadriadenému orgánu.

Práva a povinnosti kontrolovaného subjektu :

Tento subjekt je povinný vytvoriť všetky podmienky pre výkon kontroly a umožniť vstup do objektov a dostaviť sa na prerokovanie správy, musí dbať o to aby boli dodržané pravidlá nakladanie s osobnými údajmi. Kontrolovaný subjekt je v rámci následnej finančnej kontroly musí spolu s kontrolovaným orgánom podpísať zápisnicu. Pokiaľ ju nepodpíše tak uvedie výhradu a zároveň kontrolovaný subjekt môže požadovať uplatnenie výhrady voči námietkam kontrolného orgánu.

Vždy je rozhodujúce to v ktorých oblastiach činnosti sa táto kontrola vykonáva :

1. rozpočtová kontrola

Kontroluje sa využívanie prostriedkov rozpočtov a môžu ju vykonávať vláda SR, NRSR a úrad vlády. Okrem toho ministerstvo financií, správy finančnej kontroly a osobitné kontrolné útvary jednotlivých inštitúcií.

2. banková kontrola

Vykonáva sa v rámci bankového dohľadu NBS a kontroluje sa ňou aj činnosť komerčných bánk a v niektorých prípadoch robí kontrolu aj ministerstvo financií. Najmä pri stavebnom sporení a hypotekárnych úveroch.

3. daňová kontrola

Túto realizuje daňové riaditeľstvo, daňové úrady, ministerstvo financií, obecné úrady (pri miestnych daniach, ktoré im do kompetencie spadajú).

4. colná kontrola

Túto uskutočňuje ministerstvo financií, colné riaditeľstvo a colné úrady.

5. devízová kontrola

Ministerstvo financií a NBS.

Zákon o kontrole v štátnej správe tento stanovuje základnú kontrolu pre : úrad vlády, plnenie úloh štátnej správy. V rámci kontroly tento úrad a jeho pôsobnosť sa vzťahuje na ostatné ministerstvá a priamo spadajúce orgány.

Všetky kontrolné orgány majú osobitné postavenie, ktoré vyplýva priamo zo zákona. Dôležitosť finančnej kontroly, táto je nevyhnutná a existuje osobitná právna úprava o finančnej kontrole a audite. Tento zákon veľmi podrobne upravuje postavenie ministerstva financií. Tento zákon definuje finančnú kontrolu ako súhrn činností, ktorými sa overuje splnenie podmienok na použitie verejných prostriedkov. Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na kontrolu, ktorú vykonáva najvyšší kontrolný úrad (tento je splnomocnený ústavou a osobitným zákonom). NKÚ vystupuje ako nezávislý orgán priamo zakotvený v ústave.

Audit  (zákon priamo rozlišuje využívanie prostriedkov k dosiahnutiu stanoveného cieľa a definuje audit ako finančný, audit zhody, audit výkonnosti, systémový audit a audit informačných systémov)

Prostredníctvom auditu sa kontroluje oprávnenosť nakladania a správneho použitia finančných zdrojov.

Hodnotí sa tu účtovná závierka. Audit zhody dodržiavanie právnych predpisov. Audit výkonnosti mieru hospodárnosti.

Audit informačných systémov či sú dostatočne využívané informačné systémy

6. Najvyšší kontrolný úrad – postavenie, pôsobnosť a právomoc.

Má osobitné postavenie v sústave orgánov kontroly, posilnené je to tým, že je priamo zakotvené v ústave  čl. 60-64. Je to nezávislý orgán kontroly hospodárenia, ktorý kontroluje hospodárenie majetku, záväzkov, štátu a verejnoprávnych inštitúcií. Hospodárenie vo fonde národného majetku.

Môže kontrolovať majetok, finančné prostriedky, a majetkové práva obcí. Kontroluje sa majetok, záväzky, majetkové práva a pohľadávky za ktoré prebrala SR záruku a kontroluje aj majetkové finančné práva, ktoré sa poskytli SR, v rámci rozvojových programov. Kontrola  NKÚ sa vzťahuje na vládu na ministerstvá a iné ústredné orgány, obce, VÚC a na ich právnické osoby, na kontrolu štátnych účelových fondov, verejnoprávnych inštitúcií a právnických osôb, ktoré majú majetkovú účasť štátu. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na fond národného majetku a na právnické a fyzické osoby, ktoré nakladajú s majetkami  ministerstiev a ostatných ústredných orgánov.

Pokiaľ ide o výkon samosprávy je rozlišovaný priamy výkon a prenesený výkon (tu môže vykonávať kontrolu aj vláda). Kontrolór je volený obecným zastupiteľstvom. Kontrola príjmov a výdavkov obce, hospodárenie s majetkom príspevkových organizácií, ktorých je obec zriaďovateľom a má povinnosť prekladať obecnému zastupiteľstvu výsledky kontroly a raz ročne musí aj vypracovávať odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce pred ich schválením.

NKÚ plní všetky úlohy, ktoré mu stanovuje osobitný zákon a môže zriaďovať kontrolné útvary aj mimo sídla NKÚ (Ing. Jasovský je predsedom). Finančná kontrola a jej výsledky majú slúžiť k tomu akým spôsobom sa využívajú verejné zdroje. Majú zároveň slúžiť ako podklad pre legislatívu vlády, keďže podstatným spôsobom sa môžu znižovať náklady na jednotlivé inštitúcie. Kontrola nakladania prostriedkov EÚ (tu pôsobia aj orgány EÚ).

Na čele NKÚ je predseda, ktorého spolu s podpredsedom menuje/odvoláva NRSR. Predsedom a podpredsedom môže byť občan voliteľný do NRSR, zvolení najviac v dvoch po sebe idúcich 7 ročných obdobiach. NKÚ predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej Rade SR a vždy, keď o to NRSR požiada.

19. Slovenské rozpočtové právo, jeho pojem, pramene a ústavné princípy.

Je jeden z podsystémov finančného práva. Je to najdôležitejší podsystém finančného práva. Nie je samostatným právnym odvetvím.

(v užšom zmysle) Patria sem právne normy upravujúce otázky, týkajúce sa postavením a funkciami verejných rozpočtov, ich príjmami a výdavkami (obce a VÚC) ďalej normy upravujúce rozpočtový proces a rozpočtové zásady a výšku príjmov a výdavkov.

(v širšom zmysle) Zaraďujú sa aj právne normy, ktoré opravujú príjmovú a výdavkovú časť verejných rozpočtov. Daňové a poplatkové právne normy, a právne normy upravujúce financie týchto rozpočtov.

Je tvorené právnymi normami, ktoré upravujú spoločenské vzťahy, ktoré sa týkajú tvorby rozdeľovania a používania verejných rozpočtov. Pri tejto regulácií vznikajú vzťahy, tzv. rozpočtové právne vzťahy.

Je pre nich charakteristické, že sa týkajú celoštátneho fondu peňažných prostriedkov, subjektom týchto vzťahov sú orgány, ktoré reprezentujú štát, obec alebo VÚC.

Vo výnimočných prípadoch môžu byť subjektmi týchto vzťahov, aj FO alebo PO ak sa napr. poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu.

Rozpočtovo-právne vzťahy sú finančno-právnymi vzťahmi.

Pramene rozpočtového práva :

Ústava SR

Čl. 58, 60, 65 – princíp hospodárskej samostatnosti obcí a VÚC, čl. 93 – čo nemôže byť predmetom referenda.

čl. 58: Finančné hospodárenie SR sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom. Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon. Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet sa zriaďujú zákonom.

čl. 60: Pôsobnosť NKÚ pri hospodárení s prostriedkami rozpočtov a verejných financií.

čl. 65: Obec a VÚC sú PO, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svoj

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004)

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (583/2004)

Zákon o obecnom zriadení

Zákon o samospráve vyšších územných celkov

Zákon o štátnom rozpočte (každoročne prijímaný)

Rozpočtová sústava je súhrn všetkých rozpočtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú a podľa, ktorých prebieha rozpočtové hospodárenie štátu a ďalších verejnoprávnych subjektov.

U nás ju tvorí štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC, rozpočty štátnych účelových fondov.

Finančné hospodárenie štátu prebieha podľa štátneho rozpočtu. Do rozpočtovej sústavy sa zapájajú aj vzájomné vzťahy medzi obcami (subjektmi sústavy).

Ovplyvňuje ju faktory ako :

štátoprávne usporiadanie, ekonomika daného štátu, územnosprávne členenie...

20. Ekonomická a právna podstata štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy.

Existujú rôzne definície štátneho rozpočtu, chápe sa ako finančno-ekonomická kategória tak sa definuje ak sústava peňažných vzťahov prostredníctvom, ktorých sa tvorí rozdeľuje a používa celoštátny fond peňažných prostriedkov.

V ekonomickom nazeraní sa chápe ako základný finančný program štátu, ktorý zahrňuje očakávané prímy a výdavky v danom rozpočtovom období a ktorý sa schvaľuje formou zákona.

V právnom nazeraní je to mocenský akt štátu, ktorý sa schvaľuje vo forme zákona v rámci osobitného konania (rozpočtový proces)

21.  Druhy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu .

-zákon 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu :

Príjmom sú

-dane, pokuty sankcie od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo bydlisko na území SR, okrem daní, ktoré sú príjmom rozpočtu obce alebo rozpočtov VÚC.

-dane od FO alebo PO, ktoré majú bydlisko mimo územia SR a ktoré majú príjmy zo zdrojov na území SR.

-poplatky, pokuty a iné sankcie spojené s poplatkom.

-správne a súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu.

-úroky z prostriedkov, získaných z úverov,

-príjmy kapitol,

-odvody za porušenie finančnej disciplíny z výnimkou tých, ktoré prichádzajú z EÚ

-výnosy z majetkových účasti štátu,

-príjmy z prevodu majetku vo vlastníctve štátu

-úroky z účtov vedených štátnou pokladnicou v NBS

Výdavky štátneho rozpočtu :

Výdavky štátnych rozpočtových organizácií,

Príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,

Výdavky, ktoré sa poskytujú v zmysle medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná.

Odvody EÚ.

Výdavky spojené s medzinárodnou pomocou rozvojovým krajinám.

Výdavky na úhradu nákladov, preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC.

Záväzky, ktoré je štát povinný platiť v zmysle osobitných predpisov.

Výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu.

Z výdavkov sa môžu poskytovať dotácie pre FO aj PO a tieto sa poskytujú na základe žiadosti, okrem dotácie na náhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC, dotácie verejným vysokým školám. Dotácie na financovanie spoločných programov SR a Európskej únie a dotácie verejným VŚ poskytuje správca kapitoly..

Rozsah a podmienky poskytovania dotácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý je zároveň orgánom štátnej správy.

Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú vo forme bežných a kapitálových výdavkov. Kapitálové výdavky možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Bežné sa musia vrátiť štátu ak sa nespotrebujú. Napr.: výdavky na obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, plán na viacero rokov.

Bežné výdavky z výnimkou miezd, platov, služobných prímov a ostatných osobných vyrovnaní, ktoré boli poskytnuté fyzickej alebo právnickej osobe po 1.10. rozpočtového roka,  a ktoré nebolo možné použiť do konca rozpočtového roka možno použiť do 31.marca nového rozpočtového roka. Napr.: mzdy, platy, výdavky na vojnové účely.

Výdavky zo štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie.

Príjmy a výdavky sú organizačne usporiadané do kapitol.

Kapitolu tvorí rozpočet, každého ministerstva, vrátane rozpočtov, rozpočtových organizácií, ktoré sú napojené na jeho rozpočet. Každé jedno ministerstvo si môže vytvárať rozpočtové organizácie.

Kapitoly iné : Rozpočet kancelárie NRSR, prezidenta SR, úradu vlády SR, najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry, najvyššieho kontrolného úradu, SIS, všeobecnej pokladničnej správy, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet jednotlivého ministerstva.

Kapitola má svojho správcu. Jeho povinnosťami sú vypracovať návrh rozpočtu príslušnej kapitoly v súlade z vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte. Je povinný tento návrh predkladať v termíne, určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy. Usmerňuje hospodárenie z rozpočtovými prostriedkami kapitoly, zverejňuje údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Organizácia

Verejné rozpočty: štátny rozpočet, obcí, miest, štátnych účelových fondov

Príjmom obce :

Daň z nehnuteľností, za psa, za nevýherné hracie prístroje, daň za ubytovanie.

Príjmom VÚC:

Jedine daň z motorových vozidiel.

Rozpočtové rezervy

Sú určené na krytie nepredvídaných výdavkov, v danom štáte, tvoria ich najmä :

1. rozpočtová rezerva vlády
2. rezerva predsedu vlády
3. rezerva na prostriedky európskej únie a odvody európskej únie

Výšku týchto rezerv schvaľuje Národná rada zákonom o štátnom rozpočte.

O hospodárení z rozpočtovými rezervami podáva NRSR správu národnej rade.

Rozpočtové provizórium

Situácia keď nie je zákon  štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schválený NRSR do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie štátu v čase od 1. januára až do účinnosti nového zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom.

Počas neho sa rozpočtové hospodárenie štátu spravuje zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Limity sú v tom, že výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok, a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

Možno prekročiť o  :

1. výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
2. výdavky na úhradu výnosov, zo štátnych cenných papierov,
3. výdavky na splácanie úrokov, z prijatých úverov alebo pôžičiek
4. úhradu dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby aj FO nárok priamo zo zákona.
5. o odvody do rozpočtu EÚ.
6. o poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií.

Tieto rozpočtované príjmy a výdavky v období rozpočtového provizória sa zúčtujú po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

22. Rozpočty územnej samosprávy, ich členenie, postavenie a právna úprava.

Zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy 583/2004

Tu sa hovorí aj o obci a VÚC. Je to veľmi podobné a odchýlky tu ale sú.

Rozpočet obce je základný spôsob hospodárenia obce, vyjadrujú samostatnosť hospodárenia.

Obsahujú :

Príjmy a výdavky v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám. No iba k tým FO, ktoré sú podnikateľmi obce na území danej samosprávnej jednotky. Aj vzťahy k samotným obyvateľom (FO nepodnikateľom).

V daňovom práve máme inú definíciu pojmu nehnuteľnosť.

Príjmy rozpočtu obce týmito sú :

1. výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu
2. nedaňové príjmy z vlastníctva a prevodu vlastníctva majetku obce
3. výnosy z finančných prostriedkov obce
4. sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou
5. dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce
6. dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy.
7. Prostriedky z EÚ.

Obce môže na plnenie svojich úloh použiť aj zisk z podnikateľskej činnosti, prostriedky z finančných fondov.

Výdavkami sú záväzky obce, ktoré vyplývajú z plnenia povinností, ktorý vyplývajú z osobitných predpisov.

Výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy.

Úroky z prijatých úverov pôžičiek návratných finančných výpomocí.

Záväzky vyplývajúce zo spolupráce s inou obcou či VÚC.

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a to právnickým osobám zakladateľom, ktorých je obce a to na konkrétne úlohy akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja obce. Obec môže poskytovať aj dotácie inej obci alebo VÚC ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri živelnej pohrome havárií alebo podobnej udalosti.

Obec a VÚC môže vytvárať : peňažné fondy, ktorých obsahom je prebytok rozpočtu za minulý rozpočtový rok, zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení, zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov. Zostatky neprepadajú a o ich použití rozhoduje príslušné zastupiteľstvo. Obec a VÚC povinne vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom a to najmenej 10 % z prebytku rozpočtu.

23. Druhy príjmov a výdavkov rozpočtov obcí .

Zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy 583/2004

(1) Príjmy rozpočtu obce sú:

a) výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu, 11)

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,

c) výnosy z finančných prostriedkov obce,

d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,

e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,

f) podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu, 5)

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov, 12)

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj

a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len "peňažné fondy"),

b) zisk z podnikateľskej činnosti,

c) návratné zdroje financovania,

d) združené prostriedky.

(1) Z rozpočtu obce sa uhrádzajú - výdavky

a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,

f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,

g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,

i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

(3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

(4) Právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, 14) všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, 15) na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

(5) Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí 8) alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu, 16) alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného predpisu, 16) môže použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu 16) alebo na nadobudnutie majetkových účastí na podnikaní takej právnickej osoby.

(6) V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 a 4 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh obce.

24. Druhy príjmov a výdavkov rozpočtov vyšších územných celkov.

Zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy 583/2004

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku

(1) Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú:

a) výnos miestnej dane podľa osobitného predpisu, 11)

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku vyššieho územného celku a z činnosti vyššieho územného celku a jeho rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,

c) výnosy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku,

d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené vyšším územným celkom,

e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,

f) podiely na iných daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu, 5)

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

i) účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného celku na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov, 13)

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť aj

a) prostriedky peňažných fondov,

b) zisk z podnikateľskej činnosti,

c) návratné zdroje financovania,

d) združené prostriedky.

(3) Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až f). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. g) až j) môže vyšší územný celok použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku

(1) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú

a) záväzky vyššieho územného celku vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,

c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d) výdavky spojené so správou, s údržbou a so zhodnocovaním majetku vyššieho územného celku a majetku iných osôb, ktorý vyšší územný celok užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným vyšším územným celkom alebo s obcou, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti vyššieho územného celku vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,

f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce alebo z členstva v medzinárodnom združení, 17)

g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných vyšším územným celkom a výdavky na úhradu výnosov z nich,

i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia vyššieho územného celku.

(3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže vyšší územný celok použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

(4) Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja územia vyššieho územného celku. Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie aj iným obciam alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

(5) Právnickej osobe neuvedenej v odsekoch 2 a 4 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, môže vyšší územný celok poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku len na podporu všeobecne prospešných služieb, 14) všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, 15) na podporu podnikania a zamestnanosti.

(6) Ak vyšší územný celok zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu 16) alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby podľa osobitného predpisu, 16) môže vyšší územný celok na tieto účely použiť rozpočtové prostriedky; rozpočtové prostriedky môže použiť aj na úhradu členských príspevkov. 17)

(7) V rozpočte vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2, 4 a 5 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh vyššieho územného celku.

25. Rozpočtový proces v SR, jeho právna úprava a jednotlivé etapy.

Rozpočtový proces

Je to procesnými normami rozpočtového práva upravený pracovný postup, ako aj vzájomné práva a povinnosti štátnych orgánov, štátnych organizácií, obcí a VÚC pri zostavovaní, prerokovaní a schvaľovaní návrhu verejných rozpočtov ako aj pri ich plnení, a rovnako sa to vzťahuje aj na zostavovanie a prerokovanie a schvaľovanie návrhov záverečných účtov. Tento proces možno chápať ako osobitný druh zákondarného procesu, dokonca sa označuje aj ako legislatívny proces sui generis. Jeho rozdiel je v tom, že tento proces je nepretržitý a nesmie byť prerušený, je pravidelný, je časovo ohraničený. Osobitosťou je aj to, že o návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje len v 2 a 3 čítaní a prideľuje sa všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru. Zákon o štátnom rozpočte nesmie meniť rušiť a dopĺňať iné zákony.

Pravidelná ročná periodicita

Právna úprava:

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy 523/2004

zákon o štátnom rozpočte /každoročne/

zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy 583/2004

Pozostáva z troch etáp :

1. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu
2. etapa plnenia a realizácie rozpočtu
3. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu

Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp je aj rozpočtová kontrola.

Ad 1)

Sú práce na návrhu rozpočtu, ktoré ministerstvo financií riadi a usmerňuje. Návrh rozpočtu predkladá ministerstvo financií vláde a to do 15.8. ak vláda neurčí iný termín a tomto návrhu rozhoduje vláda do 30.9 bežného roka.

Vláda potom predloží návrh rozpočtu do 15.10 NRSR, ak národná rada nerozhodne inak. Zákon o štátnom rozpočte by mal byť prijatý do konca decembra.

Ad 2)

Etapa plnenia alebo realizácie rozpočtu, je to spôsob pod ktorým jednotlivé subjekty realizujú jednotlivé potreby. S výnimkou verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade zo zákonom 523/2004 (rozpočtové pravidlá verejnej správy) je možné použiť aj v nasledujúcom roku. Subjekt sa nesmie zaväzovať v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok. Realizáciu verejného rozpočtu zabezpečuje štátna pokladnica.

Ad 3)

Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet na príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia, súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy. Tento obsahuje najmä údaje o príjmoch a výdajoch štátneho rozpočtu, prehľad o stave vývoji dlhu verejnej správy, údaje o aktívach a pasívach verejnej správy. Vrátanie bilancie štátnych aktív a štátnych pasív. Obsahuje prehľad o požití rozpočtových rezerv. Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu vláde. Táto predkladá NRSR návrh záverečného účtu najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

26. Vzťah rozpočtového procesu a zákonodarného procesu a ich právne vyjadrenie. /viď predošlú otázku/

27. Rozpočtové zásady (pravidlá) a ich právne zakotvenie.

Rozpočtové zásady :

1. časové ohraničenie rozpočtu
2. zásada vyrovnanosti rozpočtu
3. zásada účelovosti výdavkov
4. zásada včasnosti rozpočtu
5. zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených potrieb
6. zásada verejnosti
7. zásada špecifikácie rozpočtov
8. zásada hospodárnosti
9. zásada zisťovania rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

ad 1)

Prejavuje sa v dvoch výrazových formách a to ako zhoda rozpočtového roka s kalendárnym rokom (nie v každom štáte je to tak), ďalšou je časové použite rozpočtových prostriedkov vo výlučne stanovenom období. Zároveň má táto zásada formálno-právny aj iný význam. Čo znamená, že možno uzatvoriť účty o hospodárení, štátu, obce alebo VÚC alebo iných verejnoprávnych subjektov po uplynutí kalendárneho roka. Hmotnoprávny význam je v to, že obmedzuje použiteľnosť schválených prostriedkov na stanovené ročné obdobie. Hmotnoprávny význam znamená, že rozpočtové prostriedky môžu byť použité len do konca rozpočtového obdobia. Podľa platnej právnej úpravy tie výdavky, ktoré nebudú realizované do konca roka, budú zaťažovať rozpočet budúceho roka.

Ad2)

Zásada vyrovnanosti rozpočtu znamená, že pri koncipovaní rozpočtu sa vychádza z toho aby obe časti rozpočtu boli vyrovnané. Teda apriori sa snažia aby rozpočet vyrovnaní bol. Zchodkovitosť znamená, že výdavky prevyšujú príjmy.

Ad 3)

Znamená, že rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba na ten účel na ktorý boli štátnym rozpočtom alebo iným verejným rozpočtom určené. Na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. Táto zásada sa vzťahuje predovšetkým na etapu plnenia alebo realizácie rozpočtov. Oblasť rozpočtového práva platí tu, že príjmy sú neúčelové. Právna úprava vychádza aj z takých situácií, keď vzniknú potreby, ktoré nie sú kryté v danom rozpočtovom roku. Virementy, presuny rozpočtových prostriedkov, ktoré znamenajú určitú výnimku. Môžu nastať v dôsledku sociálnych a ekonomických potrieb ak niektoré nie sú kryté v danom rozpočtovom roku.

Ad 4)

Zásada včasnosti rozpočtu – táto stanovuje požiadavku aby bol rozpočet schválený pred začatím rozpočtového roka. Táto zásada stanovujme požiadavku aby bol rozpočet schválený pred začiatkom rozpočtového roka. Rozpočtové hospodárenie štátu alebo VÚC sa riadi rozpočtovým provizóriom.

Ad 5)

Zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených potrieb. Vzťahuje sa to na výdavky na , ktoré sa pri zostavovaní rozpočtu nepamätalo alebo plnia nejaké nové úlohy. Ak vznikne v priebehu roka potreba úhrady , ktorá nie  je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená možno túto úhradu realizovať rozpočtovým opatrením. Rozsah týchto opatrení, ktoré môže vláda realizovať sa ustanovuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtovými opatreniami sú buď presuny rozpočtových prostriedkov alebo povolené prekročenie limitu výdavkov, viazanie rozpočtových prostriedkov.

Presun rozpočtových prostriedkov tieto sa uskutočňujú v tom prípade ak ide o výhradu nevyhnutného výdavku, ktorý nebol v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečený. V takomto prípade môže správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť presunom prostriedkov v rámci svoju rozpočtu (kapitoly). Výnimka zo zásady účelovosti výdavkov.

Povolené prekročenie limitu výdavkov, o tomto rozhoduje ministerstvo financií.

Viazanie rozpočtových prostriedkov pod týmto sa rozumie časové a vecné obmedzenie ich použitia. Ministerstvo financií viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly predovšetkým z týchto dôvodov :

1. delimitácia alebo prechod úloh na iný subjekt
2. na rozvoj informačných a komunikačných technológií
3. na základe rozhodnutia vlády (ak je tu nesúlad medzi prímami a výdavkami v štátnom rozpočte)
4. aj správca rozpočtovej kapitoly môže viazať rozpočtové prostriedky v rámci svojej kapitoly (o nich môže rozhodnúť vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo financií), ak v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na plnenie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly alebo ak neplní rozpočtovaný príjem o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok o ktorom ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu

ad 6)

Zásada verejnosti, táto je jedna z najdôležitejších a vychádza z toho , že sa jedná o vec verejnú a prejavuje sa v tom, že návrh štátneho rozpočtu sa najprv prerokúva vo výboroch kde sú poslanci, ktorý sú volený zo strany občanov a samotný zákon o štátnom rozpočte je vyhlásený jeho uverejnením v zbierke zákonov. Prejavuje sa aj v tom, že NRSR pravidelne prerokúva plnenie a informácie ohľadom štátneho rozpočtu.

Ad 7)

Aj ako Zásada špecializácie príjmov a výdavkov rozpočtov. Vychádza z nutnosti podrobnejšieho členenia príjmov a výdavkov, podľa určitého systému. V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Podľa tejto sa jednotne triedia príjmy a výdavky verejných rozpočtov.

Poznáme :  

1. druhovú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
2. organizačnú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
3. ekonomickú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
4. funkčnú klasifikáciu (používa sa na porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa výdavkov verejnej správy) – ustanovuje ju osobitný prepis, ktorým je vyhláška štatistického úradu.

Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy. Pod týmto pojmom rozumieme systematické jednotné a záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov.

Ad 8)

Zásada hospodárnosti slúži so zásadou účelovosti výdavkov a jej podstatou je to ako subjekty hospodária s jednotlivými rozpočtovými prostriedkami. Možno ich použiť len na krytie nevyhnutných výdavkov, a to čo najefektívnejšie. Výdavky môžu byť použité len na účel, ktorým boli určené v danom rozpočte a súvisí s tým aj porušenie finančnej disciplíny, k tejto dôjde napr.

1. ak sa poskytne alebo použijú verejné prostriedky v rozpore s určeným účelom
2. ak sa poskytnú alebo použijú verejné prostriedky nad rámec opatrenia, čím dochádza k vyššiemu čerpaniu
3. ak sa prekročí lehota, ustanovená alebo určená na použite verejných prostriedkov
4. ak sa neodvedú prostriedky subjektu verejnej správy v danej lehote a stanovenom rozsahu.

Ad 9)

Zásada zisťovania rozpočtových dôsledkov, právnych predpisov a iných opatrení. Vychádza z toho, že pri návrhoch zákonov a iných VZPP predkladaných na rokovanie vlády alebo NRSR, ktoré ak majú dopad na štátny rozpočet musia byť uvedené finančné dôsledky. Súčasťou dôvodovej správy je dopad na štátny rozpočet.

28. Právna úprava colníctva. Podstata a druhy cla.

Dlhá história, hmotné a procesné

Najvýraznejšie zmeny nastali po vstupe SR do EÚ. Je to neoddeliteľná súčasť finančného práva, tvorí pododvetvie, ako rozpočtové, devízové.. je tvorené súborom právnych noriem patriacich po systémovú bázu finančného práva, sú to PN regulujúce pôsobnosť organov ŠS v oblasti colníctva, organizáciu colnej správy, práva a povinnosti deklaranta ako aj iných osôb zúčastnených na colnom konaní, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, delikty a vymáhanie nedoplatkov(colné ), relatívne samostatné odvetvie.

Pramene:

1. normatívne právne akty
2. norm. zmluvy
3. právo Európskych spoločenstiev,

NPA: ústava a ústavné zákony, nariadenia, všeobecné záväzné predpisy

Ústava: čl. 13 ods. 1, čl. 57 – je to prejav zachovania a vyjadrením zvrchovanosti SR v hospodárskej sfére.

Colný zákon 199/2004- upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, pri pohybe tovaru medzi EU a tretími štátmi; vychádza z dvoch pravidiel, komunitárna úprava má prednosť pred národnou úpravou, každý prípad je potrební riešiť s komunitárnou úpravou aj národnou úpravou, tzn. Colný kódex,  podanie odvolania nemá odkladný účinok, aj keď náš správny poriadok hovorí, že má taký účinok.

Zákon o organizácií činností vlády a orgánov štátnej správy 575_2001, upravuje postavenie MF, čo je ústredný orgán

O orgánoch št. správy v colníctve 652_2004 upravuje postavenie a pôsobnosť orgánov: colné riaditeľstva, ...??

Zákon o štátnej službe colníkov 200_1998 vznik zmenu a skončenie štátnej služby colníkov

Normatívne zmluvy:

MN dokumenty, kto sa stali právom nášho práva

Právo európskych spoločenstiev:

Nariadenia, ktoré majú prednosť: nariadenie Rady 2913_92 ustanovuje sa Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov (colný kódex)

Vykonávacie nariadenie 2454_93 zavádzajúce ustanovenie pre vykonanie nariadenia 2913_92

CLO:

Pôvod v gréckom slove telos- platenie, lehota, hranica, neskôr sa skratka slova ako tol, z čoho vznikol pojem clo. Rôzne pojmové vymedzenie, prof. slovinský, peňažné plnenie vyberané štátom pri prechode tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu. Sú rôzne členenia druhov ciel Existujú rôzne druhy cla.

V SR sa uplatňuje valorické- vyjadrené percentuálne, špecifické vyjadruje hodnotu tovaru, kombinované vzniká kombináciou.

29. Colné konanie, jeho právna úprava a priebeh. Rozhodnutie v colnom konaní.

Colné konanie:

Právnymi normami upravený postup, v ktorom o právach a povinnostiach osôb v súvislosti z dovozom, vývozom a prepravou tovaru cez územie SR rozhodujú colné orgány, právne relevantní konanie upravené hlavne v sekundárnych prameňoch práva EU, ktoré v súlade s čl. 7 ods. 2sú záväzné a aplikovateľné, táto úprava však nie je komplexná, preto úpravu niektorých Q ponecháva na jednotlivé členské štáty, u nás colný zákon, avšak ani táto úprava nie je dostatočná, preto v spoločných ustanoveniach sa hovorí, že na colné konanie sa subsidiárne použije správny poriadok, ale colný zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Charakteristické znaky colného konania:

1. colné orgány rozhodujú o konkrétnych právach a povinnostiach jeho účastníkov,
2. účastníci konania disponujú povinnosťami a právami
3. konanie prebieha v určitých procesných
4. výsledkom konanie je rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia konkrétne právne pomery účastníka, rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, alebo sa deklaratórne zisťuje existencia určitého práva, povinnosti alebo vzťahu- záväzná informácia o momenklatúrnom(?) zatriedení tovaru, začína len na základe dispozičnej zásady návrhu účastníka konanie, návrhom na začatie je colné vyhlásenie, ktorým  deklarant stanoveným spôsobom a formou prejavuje vôľu aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, tovar obchodného charakteru
5. colné režimy: voľný obeh, tranzit- prechod, colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom, dočasné použitie, pasívny zušľachťovací styk, vývoz,

Podávanie colného vyhlásenia

6. písomná forma cez zariadenie na spracovanie údajov, ústne alebo iným konkludentným úkonom- fikcia podania colného vyhlásenia
7. písomná forma: tlačivo Jednotný colný doklad, elektronicky- od 7_2006 sa pre režim vývoz uplatňuje len elektronicky, taxatívne vymenovanie pri ústnej forme, ak ide o tovar neobchodného charakteru, potom môže byť ústne rozhodnutie

Priebeh colného konania: časový úsek od okamihu začatia až po vydanie rozhodnutia, dochádza k celému radu procesných úkonov na strane deklaranta aj colného úradu.

Na strane deklaranta: môže požiadať o opravu jedného alebo viacerých údajov v colnom vyhlásení, nebude mu vyhovene ak už mu bolo oznámene, že sa vykoná prehliadka tovaru, ak colný úrad zisti, že tieto udaj esu nesprávne, alebo ak je tovar prepustený, môže požiadať o zrušenie už prijatého colného vyhlásenia, nemožno ho vziať späť, zruší ho len v taxatívne vymenovaných prípadoch, ak šlo o omyl, alebo vzhľadom na vážne okolnosti nemôže byť prepustený do daného režimu

Na strane colného úradu: musí odmietnuť prijatie vyhlásenia ak nie je príslušný vo veci konať, ak nie sú splnené náležitosti na podanie colného vyhlásenia, ak je predmetom dovozu alebo vývozu tovar, ktorého dovoz alebo vyvoz je z hľadiska ochrany zdravia, ŽP zakázaný alebo obmedzený; môže odmietnuť ak nie je miestne príslušný, ak nie je urobený počas úradných hodín, alebo mimo colného priestoru

Rozhodnutia:

- upravuje správny poriadok, s určitými odchýlkami, rozdiel je v tom, že v CP existuje rozhodnutie ústne, aj konkludentné, na niektoré rozhodnutia sa nevzťahuje všeobecný predpis správneho konania, t.j. písomné rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu; rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje predpis o správnom konaní, lebo je  poučení na subsidiárne použijú opravné prostriedky so SP, rozhodnutia na ktoré sa nevťahuje ani CZ ani SP- ústne rozhodnutia, nedá sa proti nim odvolať.