zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Správne právo

 

Otázky zo správneho práva (spravne_pravo-_otazky.doc)

SPRÁVNE PRÁVO

 

1. otázka

1. Napíšte pojem SP

- správne právo je odvetvie slovenského právneho poriadku, ktoré upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy, a to tie, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, medzi správnymi orgánmi a právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom.

 

2. Napíšte hlavné pramene SP

  1. normatívne právne akty-    všeobecne záväzné právne predpisy
  2. výsledky normotvornej činnosti subjektov tvorby práva
  3. sú to: ústava a ústavné zákony
  4. zákony a medzinárodné zmluvy
  5. vykonávacie právne predpisy
  6. normotvorná činnosť orgánov územnej samosprávy
  7. organizačné normy
  1. rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho Súdu SR
  2. normatívne zmluvy
  3. súdne, resp. správne precedensy
  4. právne obyčaje
  5. iné pramene (formy) práva

 

3. Popíšte všeobecnú časť SP

  1. systém správneho práva
  2. subjekty správneho práva
  3. štruktúra a podstata správnych orgánov
  4. výkon verejnej správy
  5. správny proces
  6. metódy a formy verejnej správy
  7. vlastná kontrola verejnej správy
  8. zodpovednosť vo verejnej správe

- spoločné celej oblasti ver. správy, majú všeobecný charakter

 

4. Popíšte problematiku kodifikácie SP (aj otázka 28)

  1. SP je dynamickým odvetvím práva, najširším a nekodifikovaným odvetvím práva
  2. Nekodifikovateľnosť je daná veľkým rozsahom SP
  3. je obsiahnuté vo veľkom množstve právnych predpisoch (zákonov a podzákonov)
  4. je to odvetvie založené na všeobecných právnych predpisoch
  5. Uskutočnila sa len čiastková kodifikácia, napr. školského práva alebo zdravotníckeho.
  6. SP má príliš veľký rozsah zákonov a vyhlášok, je to príliš živá oblasť- zákony a vyhlášky sa  menia

 

5. Charakterizuj štátnu správu ako sústavu orgánov

Z organizačného hľadiska: súhrn orgánov štátnej správy, prípadne len výkonných orgánov štátu. Štátna správa tvorí spolu so samosprávou verejnú správu. Orgány štátnej správy vykonávajú výkonnú, nariaďovaciu a podzákonnú činnosť.

1. štátna správa

  1. ústredná štátna správa - vláda, ministerstvá 14 a ďalšie ústredné orgány
  2. miestna(územná) štátna správa - krajské úrady 8, obvodné úrady 50

2. Samospráva

  1. územná (obecné zastupiteľstvo, primátor, starosta)
  2. záujmová
  3. Špecializovaná miestna štátna správa - na úsekoch cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva atď.

3. verejnoprávne inštitúcie

 

- samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu, a aj za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele i metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto jej činnosti reguluje právo, a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný tiež internými normatívnymi aktmi orgánov štátnej správy.

 

2. otázka

6. Popíšte doručenie v správnom konaní

  1. predpokladá písomnú formu
  2. slúži na oznamovanie dôležitých úkonov v konaní. Predpokladá písomnú formu.
  3. do vlastných rúk
  4. doručenie poštou
  5. doručenie prostredníctvom zamestnanca orgánu Vs
  6. doručenie priamym vydaním na správnom orgáne
  7. doručenie verejnou vyhláškou

FO-Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk. Ak  nebol  adresát  písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia  zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť  v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

PO- Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo organizáciám, doručujú sa pracovníkom  oprávneným za orgány alebo organizácie prijímať písomnosti. Ak niet takých pracovníkov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo organizáciu konať. Písomnosti  určené advokátom sa doručujú advokátskej poradni. Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť  iba tomuto zástupcovi. Ak však účastník  konania má  osobne v  konaní niečo  vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

 

7. Vymenujte procesné povinnosti účastníkov správneho konania

  1. urobiť podanie na príslušnom orgáne
  2. odstrániť nedostatky podania
  3. doplniť náležitosti podania predpísané osobitnými právnymi predpismi
  4. bez meškania oznámiť skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca alebo člena  správneho orgánu, len čo sa o niečom dozvedel
  5. zvoliť spoločného splnomocnenca pre doručovanie (pri pozemkovom konaní)
  6. uplatniť námietky a pripomienky na ústnom pojednaní
  7. urobiť procesný úkon v určenej lehote
  8. navrhnúť dôkazy, kt. sú mu známe
  9. predložiť listinu potrebnú na vykovanie dôkazov
  10. predložiť predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste
  11. nesťažovať priebeh konania
  12. uviesť v čestnom vyhlásení pravdivé údaje
  13. podrobiť sa výkonu rozhodnutia
  14. a ďalšie povinnosti vyplývajúce im nielen zo správneho poriadku, ale aj z osobitných právnych predpisov

8. Vymenuj procesné práva účastníkov správneho konania

  1. dať návrh na začatie konania a byť upovedomený o začatí konania
  2. žiadať o potvrdenie prijatia podania
  3. byť upovedomený o postúpení podania
  4. žiadať o postúpenie veci
  5. byť prizvaný na ústne pojednávanie
  6. nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy
  7. požiadať o odpustenie zmeškania lehoty
  8. vziať späť návrh na začatie konania
  9. navrhnúť dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke
  10. navrhovať doplnenie dokazovania
  11. právo na oznámenie rozhodnutia
  12. odvolať sa proti rozhodnutiu a vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré podali iní účastníci konania
  13. navrhnúť výkon rozhodnutia, jeho odklad a upustenie od výkonu rozhodnutia
  14. podať námietky proti úkonom a opatreniam spojených s výkonom rozhodnutia

 

9. Charakterizuj účastníkov správneho konania

  1. ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, môže

    byť PO a FO

  1. ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo

   dotknuté

  1. ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmov, alebo

    povinnostiach priamo dotknutý, a to až to času, kým sa preukáže opak

  1. ten, komu osobitný právny predpis takéto postavenie priznáva

 

10. Popíšte lehoty a počítanie lehôt v správnom konaní

  1. Lehotou rozumieme ohraničenú dĺžku času, ktorá je stanovená na vykonanie dôležitých procesných úkonov alebo ktorá je určená na splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo rozhodnutia
  2. 2 typy - lehoty zákonné a lehoty určené správnym orgánom
  3. V správnom poriadku sú určené podľa dní, mesiacov a rokov
  4. počítanie lehoty:
  1. lehota beží od nasledujúceho dňa po obdržaní
  2. Lehoty sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca
  3. nesmie skončiť v deň pracovného pokoja, ale v pracovný deň.

3. otázka

11. Popíš štruktúru orgánov v pôsobnosti ministerstva vnútra

 

•Zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

•Zákon NR SR č.515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

•Zákon NR SR č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

•Zákon NR SR č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva

•Zákon NR SR č.387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

•Zákon NR SR č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách

•Zákon NR SR č.315/2001 Z.t. o Hasičskom a záchrannom zbore

•Zákon NR SR  č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore

 

12. Popíš štruktúru orgánov v pôsobnosti ministerstva financií SR

•Zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

•Zákon NR SR č.150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly

•Zákon NR SR č.652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

•Zákon NR SR č.440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly

•Zákon NR SR č.291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

 

13. Vymenuj rozhodovacie procesy vo verejnej správe

Rozhodovacie procesy vo verejnej správe sú samostatným druhom riadiaceho rozhodovania, ktoré smerujú k ovplyvňovaniu riadiaceho systému v súlade s vytýčeným cieľom.

Medzi základné druhy rozhodovacích procesov patria:

  1. proces (rozhodovanie) v oblasti normotvornej činnosti /legislatívy/
  2. proces (rozhodovanie) v oblasti riadiacej a organizátorskej činnosti verejnej správy   (pri vydávaní tzv. vnútorných aktov verejnej správy)
  3. proces (rozhodovanie) v oblasti aplikácie hmotného práva, teda v individuálno-rozhodovacej činnosti (rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach občanov a organizácii). Ide o proces v klasickom zmysle slova (užšie poňatie procesu vo verejnej správe)
  4. iný autori uvádzajú aj proces (rozhodovanie)  plánovacej činnosti
  5. proces (rozhodovanie)  v poznávacej činnosti

 

14. Vysvetli, čo je orgán štátnej správy

Orgán štátnej správy = orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene, uskutočňuje úlohy a funkcie štátu výkonnou a nariaďovacou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačnoprávna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou štruktúrou.

 

Pojem orgán štátnej správy, charakterizujú tieto črty:

  1. z pohľadu svojho postavenia v spoločnosti je orgán štátnej správy štátnym orgánom, má všetky základné znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia.
  2. ide o zvláštny  druh štátneho orgánu. Jeho osobitosť sa prejavuje v tom, že od iných   štátnych orgánov sa odlišuje v druhu činnosti, ktorú vykonáva.
  3. orgán štátnej správy tvorí samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte, napr. od zastupiteľských orgánov, súdov, prokuratúry, ako aj od iných orgánov štátnej správy.

        

 

15. Vymenuj technicko- organizačné princípy výstavby a činnosti VS

= určité zásady a organizačné možnosti, ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov verejnej správy.

  1. princípy územný, odvetvový, a funkčný
  2. princípy kolegiálny a monokratický
  3. princípy centralizácie, decentralizácie, koncentrácie a dekoncentrácie
  4. princípy volebný a vymenovací

                                                                

4. otázka

16. Popíš zásadu aktívnej spoluúčasti účastníkov správneho konania a správnych orgánov (2. základ. zásady)

Zásada aktívnej účasti účastníkov konania znamená, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní tak, aby účastníci konania, t.j. FO a PO, mohli úspešne hájiť svoje práva a záujmy (§3 ods.2 SP).

Spoluprácu účastníkov konania so správnym orgánom je treba chápať predovšetkým ako ich právo, ktoré realizuje využitím ich procesných práv.

Účastník správneho konania je súčasne nositeľom procesných povinností, plnenie ktorých zabezpečuje nevyhnutnú mieru jeho spolupráce so správnym orgánom.

Toto právo a povinnosť spolupracovať so správnym orgánom v priebehu celého konania je dôležité predovšetkým pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie.

 

17. Popíš zásady – dispozičnú, oficiality v správnom konaní.

Správny  poriadok umožňuje dva spôsoby začatia správneho konania:

  1. Na návrh účastníka konania – zásada dispozičná
  2. Bez návrhu  - z podnetu správneho orgánu – zásada oficiality.

Tieto zásady sa uplatňujú aj pri preskúmavaní rozhodnutí (§ 53 SP, § 62 ods.1, §65 SP)

 

18. Popíš zásadu zákonnosti v správnom konaní

Zásada zákonnosti presahuje rámec zásad správneho konania, pretože ide o jeden z ústavných princípov uplatňovaných v spoločnosti, a teda nielen v správnom konaní. Zákonnosť je podmienená existenciou práva. Premieta sa v niekoľkých formách.

1. Správne orgány musia postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi t.j. predpismi hmotného i procesného práva (všeobecnými i osobitnými), ktoré sa na danú vec vzťahujú.

2. Každé rozhodnutie v konaní musí byť v súlade so zákonmi

V prvom rade v rámci základných pravidiel, kde správny poriadok ustanovuje povinnosť správnym orgánom postupovať v konaní v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať príslušný orgán, vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať predpísané náležitosti.

 

19. Popíš zásadu rýchlosti a hospodárnosti v správnom konaní

  1. Správne konanie sa má uskutočniť s najmenšími nákladmi ( požiadavka hospodárnosti ) a podľa možnosti čo možno v najkratšom čase (požiadavky rýchlosti).
  2. Iba rýchle konanie je dostatočne účinné.
  3. Uplatňovanie zásady rýchleho a hospodárneho rozhodovanie nesmie však viesť k porušovaniu iných zásad správneho konania.

 

20. Popíš územné usporiadanie SR

  1. Územné usporiadanie SR vyjadruje, že na našom území sú územné celky ( jednotky), ktorými sú podľa Ústavy SR Slovenská republika ako celok a obce. Súčasná právna úprava z roku 1996 zaraďuje medzi územné samosprávne celky nielen obce, ale aj vyššie územné celky.
  2. Územie SR je jednotné a nedeliteľné - 8 krajov, 79 okresov a 2893 obcí
  3. Územím každej obce je jej katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ak sa obec delí na časti, ktoré majú vlastné katastrálne územie.

 

SR i obce, majú postavenie právnickej osoby. Vystupujú teda samostatne vo vlastnom mene a môžu vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti. Každý z nich má svoje územie, kompetencie, orgány, príjmy a majetok.

 

 

5. otázka

  1. Popíšte obnovu konania a jej právne podmienky

Obnova konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky v SK.

Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím sa môže obnoviť na návrh účastníka konania, ak existuje niektorý z dôvodov §62 odsek 1.

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Návrh je treba podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.

Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.

Právne podmienky:

  1. právoplatné rozhodnutie môže napadnúť účastník konania i správny orgán z vlastnej vôle
  2. musí existovať niektorý z dôvodov §62 (71/1967)
  3. musí byť uskutočnené v ustanovenej lehote (subjektívna 3 mesiace, objektívna 3 roky)

 

  1. Popíšte spôsoby výkonu rozhodnutia v správnom konaní

Zákon rozoznáva prostriedky na vymáhanie peňažných plnení. Tento sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Problematika peňažných plnení je upravená v Občianskom súdnom poriadku:

  1. vymáhanie nepeňažných plnení
  2. náhradný výkon (Tento prostriedok spočíva v tom, že uloženú povinnosť (právo a výkon) vykoná na náklady a nebezpečie povinného tretia osoba)

Náhradný výkon (možno ním vymáhať zastupiteľné plnenie)

Nepriame donútenie sa realizuje ukladaním pokút. Toto sa používa na vymáhanie nezastupiteľných plnení.

Pri priamom donútení ide o krajný prostriedok, kedy splnenie povinnosti nemožno dosiahnuť ináč. V podstate ide o použitie násilia.

 

  1. Popíšte riadne opravné prostriedky v správnom konaní a ich právne podmienky

Odvolanie

Zásada dvojinštančnosti konania - každú administratívnu vec preskúma ešte ďalšia inštancia v odvolacom konaní za predpokladu, že na to dala podnet oprávnená osoba podaním odvolania.

Rozklad

Slúži ako obrana účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredných orgánov štátnej správy. O rozklade rozhoduje vždy vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Rozhodnutie o rozklade je konečné, nemožno proti nemu podať rozklad.

Právne podmienky odvolania (rozkladu):

  1. môže ho podať len účastník príslušného konania (alebo ním splnomocnený)
  2. odvolanie treba podať na príslušnom orgáne
  3. musí by podané v určenej lehote
  4. musia byť prípustné

 

  1. Popíšte prostriedky na zabezpečenie zákonnosti v správnom konaní

Zákonnosť sledujú tieto orgány/inštitúcie: výbory NRSR, vláda SR, Špeciálny úrad vlády SR, ministerstvá svojimi kontrolnými orgánmi, prokuratúra, súdy, ombudsman

 

  1. Popíšte formálne náležitosti rozhodnutia v správnom konaní
  1. písomné vyhotovenie rozhodnutia
  2. identifikačné údaje správneho orgánu
  3. identifikačné údaje účastníkov správneho konania
  4. dátum vyhotovenia rozhodnutia
  5. meno, priezvisko, funkcia osoby oprávnenej podpísať rozhodnutie
  6. vlastnoručný podpis vyššie uvedenej osoby
  7. otlačok úradnej pečiatky (štátna správa – okrúhla so štátnym znakom; samospráva – znakom obce)
  8. ostatné náležitosti podľa osobitných zákonov

 

6. otázka

  1. Popíšte subjekty správneho práva

Subjektom správneho práva je ten, kto je nositeľom práv a povinností ustanovených normami správneho práva.

  1. FO: právna subjektivita vzniká narodením a zaniká smrťou.
  2. PO: právna subjektivita sa chápe ako celok
  3. SO: orgány ŠS a orgány verejnoprávnych korporácií

 

Orgánom štátnej správy rozumieme orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene, uskutočňuje úlohy a funkcie štátu výkonnou a nariaďovacou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou štruktúrou.

Postavenie občanov v správnoprávnych vzťahoch je vždy ku konkrétnemu subjektu verejnej správy podriadené a teda nerovné. Správnoprávna subjektivita občana vyjadruje jeho spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ustanovených normami správneho práva.

Správnoprávna subjektivita právnických osôb je vždy subjektivitou verejnoprávnou.

 

  1. Popíšte dve hlavné metódy činnosti verejnej správy

Presviedčanie

Metóda presvedčovania je základnou a najdôležitejšou metódou cieľavedomého pôsobenie pomocou ktorej verejná správa uskutočňuje svoje všestranné úlohy a funkcie.

  1. Priame presviedčanie - spravovaný subjekt jev priamom kontakte so spravujúcim subjektom,
  2. Nepriame presviedčanie - spravujúci subjekt pôsobí na spravovaný subjekt sprostredkovane.

Donucovanie

  1. priame (nastoľuje sa žiadaný právny stav)
  2. nepriame (protiprávny stav sa bezprostredne neodstraňuje)

  1. Prečo sa nedá správne právo kodifikovať

Nekodifikovateľnosť SP je spôsobená početnosťou noriem, početnosťou a rôznorodosťou administratívnoprávnych vzťahov. Ďalším dôvodom je aj dynamika rozvoja spoločenských vzťahov.

 

  1. Popíšte výkonný charakter štátnej správy
  1. Vyjadruje vzťah štátnej správy k zastupiteľskej sústave, ktorú v SR reprezentuje NRSR.
  2. Spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných právnych aktov štátnej moci, prostredníctvom ktorých sa realizujú základné úlohy štátnej správy, predovšetkým zabezpečovanie hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja.
  3. Významnou mierou sa podieľa na tvorbe štátnej politiky, ako aj na tvorbe samotných zákonov.

 

  1. Popíšte podľa akých pravidiel sa určuje miestna príslušnosť správnych orgánov (§7)

Určuje, ktorý z vecne príslušných SO je vzhľadom na územie svojej pôsobnosti príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Kritériá: ak ide o činnosť účastníka, miesto tejto činnosti

       ak ide o nehnuteľnosť, miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza

        v ostatných prípadoch je miestna príslušnosť stanovená trvalým pobytom účastníka

        konania, ak ide o PO, tak jej sídlom

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.

 

7. otázka

31. Vysvetli príslušnosť správnych orgánov + ktorý správny orgán musí rozhodnúť

Správny orgán rozhoduje v správnom konaní na základe vecnej, funkčnej a miestnej príslušnosti - je to určenie, ktorý orgán, v ktorých veciach, v ktorom stupni bude konať.

Vecná  – vzťah určitého orgánu k danej veci, vecne príslušný orgán je nielen oprávnený, ale aj povinný konanie uskutočniť,

Funkčná – kt. org. útvar vecne a miestne príslušného SO je príslušný v danej veci konať

Miestna – ktorý SO je vzhľadom na územie svojej pôsobnosti príslušný v danej veci konať

 

32. Popíš štátnu správu ako činnosť (skriptá str. 57 alebo prednáška č. 3 zo 6. 3. 2007)

Štátna správy je samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu, a aj za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele i metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto jej činnosti reguluje právo, a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný tiež internými normatívnymi aktmi orgánov štátnej správy.

Činnosti ŠS: výkonná, nariaďovacia, organizačná.

 

33. Vysvetlite pojem správny orgán.

1. Je to orgán štátnej správy, ale len pri rozhodovaní o právach, ekonomických záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb

2. Iný subjekt, na ktorý bolo zákonom prevedené právo a povinnosť rozhodovať o predmete správneho konania

 

34.Dôvody zastavenia správneho konania.

Správny orgán zastaví konanie ak:

  1. zistí, že ten kto podal návrh na začatie konania nie je účastníkom konania nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán
  2. účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania
  3. účastník zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania
  4. účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený
  5. odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu
  6. v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil
  7. zistí že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak
  8. zistí že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu
  9. zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak
  10. tak ustanoví osobitný zákon

 

35. Popíš vady individuálnych správnych aktov (str. 98)

Ak individuálne správne akty nespĺňajú právnymi predpismi ustanovené náležitosti, všeobecné aj osobitné, považujú sa za vadné.

Vady  - právne a skutkové

 

                       vady kompetencie a právomoci

                       vady hmotnoprávnej povahy

                       vady procesné

Princíp prezumpcie platnosti (správnosti) aktu = základný právny princíp, ktorý sa uplatňuje pri posudzovaní právnych dôsledkov vád individuálnych aktov je.

Z hľadiska právnych dôsledkov (vzťahujú na ich platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť)

  1. vady opraviteľné
  2. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a 
  3. vady také závažné, že majú za následok nulitu aktu.

 

8. otázka

36. Popíšte postúpenia podľa správneho poriadku

Súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania - ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.

Rozlišujeme postúpenie podaniapostúpenie veci

  1. ak SO nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému SO a upovedomiť o tom účastníka konania.
  2. na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže SO postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému SO toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

 

37. Popíš akými spôsobmi sa zúčastňujú obyvatelia obce na činnosti obce

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, t.j. občania, ktorí sú v obci prihlásený na trvalý pobyt:

  1. cez volené orgány
  2. zhromaždením ľudu
  3. referendom

38. Vysvetli, čo je to predpojatosť v správnom konaní (o čom to je)

Predpojatosť je taký pomer zamestnanca správneho orgánu k účastníkovi konania a jeho zástupcovi alebo k veci tvoriacej predmet konania, ktorý nezabezpečuje objektívne prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Pochybnosť o nepredpojatosti je daná:

  1. pomerom zamestnanca správneho orgánu k veci,
  2. pomerom zamestnanca správneho orgánu k účastníkovi konania alebo k ich zástupcom,
  3. je účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi priamo podriadený,
  4. má k účastníkovi dôverne priateľský alebo nepriateľský pomer,
  5. účasťou zamestnanca na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa.

 

Pracovník  správneho  orgánu  je  vylúčený z prejednávania a rozhodovania  veci,  ak  so  zreteľom  na  jeho  pomer  k  veci, k účastníkom konania  alebo k ich  zástupcom možno mať  pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

 

39. Vymenujte dôkazné prostriedky podľa správneho poriadku

  1. listiny (najčastejšie, verejné alebo súkromné, sú vydávané št. orgánmi v rámci ich právomoci)
  2. výsluch svedka (svedok – nezastupiteľná osoba, svedecká výpoveď je obč. povinnosťou)
  3. obhliadka (bežný, vlastné priame pozorovanie)
  4. znalecký posudok (odborné posúdenie dôležitých skutočností, SO ustanoví znalca)
  5. všetko to môže nahradiť čestné vyhlásenie

 

40. Čo je to verejná správa.

Verejnou správou sa v spoločnosti zorganizovanej do štátu rozumie správa verejných záležitostí (NR SR, vláda, prezident, súdy, prokuratúra) realizovaná ako prejav výkonnej moci v štáte vláda.. Je ústredným pojmom správneho práva.

Verejná správa sa skladá:      štátna správa  - ústredná štátna správa

                                                  - miestna štátna správa

 

         samospráva    - územná

                                  - záujmová

 

         verejnoprávne inštitúcie

9. otázka

41. Popíšte podmienky výkonu rozhodnutia v správnom konaní

Na začatie výkonu rozhodnutia je potrebný samostatný podnet, ktorým je:

  1. existencia právneho podkladu, titulu (zmier, rozhodnutie, výkaz nedoplatkov zostavený správnym orgánom)
  2. márne uplynutie lehoty na plnenie
  3. lehota na plnenie (trojročná prekluzívna lehota)

 

42. Popíšte náhradné doručenie v správnom konaní

Náhradné doručenie spočíva v tom, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručiteľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že príde znovu písomnosť doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným, doručiteľ uloží písomnosť na pošte alebo na obecnom (mestskom) úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

43. Popíšte dôvody prerušenia v správnom konaní  

Prerušenie konania

(1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(2) Správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(4) Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
(5) Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

 

44. Vymenujte druhy zastúpenia v správnom konaní

zo zákona

= zákonní zástupcovia – zastupujú účastníka konania pri nedostatku veku účastníka. Zo zákona sú to rodič alebo osvojiteľ.

ustanovený správnym orgánom

= opatrovník – napr. v prípade že vekovo nedostatočný účastník nemá zákonného zástupcu, ak je účastník konania procesne nespôsobilý, účastníkovi sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu.

na základe splnomocnenia = ak účastník nechce v konaní konať sám ustanoví si zástupcu:

                                                - na základe písomného plnomocenstva,

            - na základe plnomocenstva vyhláseného do zápisnice.

 

45. Popíšte metódu organizačno-technického pôsobenia verejnej správy

Metóda organizačno-technického pôsobenia sa vyznačuje využívaním technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých odvetviach a odboroch verejnej správy.

Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci.

Kritériom je najmä skutočnosť, či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity fyzických alebo právnických osôb a ako intenzívne.

Takmer právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení, nosičov databáz, všeobecne informačných prostriedkov a pod.

Tieto sú právne relevantné ak sú formou uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť            pokyn alebo výzvu je adresát povinný splniť alebo rešpektovať.

Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov, ktorými sa zasahuje špecifickým spôsobom do súkromnej sféry.

 

10. otázka

46. Popíšte lehotu na rozhodnutie v správnom konaní.

  1. V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, SO rozhodne bezodkladne
  2. V ostatných prípadoch, je SO povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania
  3. Vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní
  4. Ak SO nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodom upovedomiť.
  5. Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
  6. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok. Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.

 

47. Popíšte zásadu dvojstupňového konania.

Táto zásada pripúšťa možnosť, aby sa prvostupňové rozhodnutie, vydané v konaní, ak sa proti nemu podalo odvolanie, preskúmalo v odvolacom konaní. To znamená, že účastník konania má právny nárok, aby na jeho žiadosť rozhodnutie orgánu prvého stupňa preskúmal odvolací orgán bez ohľadu na to, či dôvod je objektívny alebo subjektívny.

 

48. Vymenujte prostriedky na dosiahnutie účelu a priebehu správneho konania..

Predvolanie, predvedenie, poriadkové opatrenie, predbežné opatrenie, rozhodnutie, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní

 

49. Charakterizujte obec podľa zákona o obecnom zriadení.

Obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi.

 

50. Popíšte právne podmienky preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

1. právoplatné rozhodnutie musí byť preskúmanie len z podnetu správneho orgánu

2. v pôvodnom konaní musel byť porušený zákon

3. musí byť ukončené v trojročnej tzv. preklúznej lehote