Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Informatika a Pc 2

Tahak na skusku (tahaky.doc)

        Informácia je slovo s mnohými význammi, ktoré závisia na kontexte, ale vo všeobecnosti dá sa opísať ako:

-predpis blízky pojmom význam, poznatok, inštrukcia, komunikácia, reprezentácia a mentálny podnet,

-zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu.

-Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch.

Informácia = Význam, ktorý človek prisudzuje dátam.

Informáciami rozumieme správu, ktorá odstraňuje neistotu nebo nevedomosť, dátami zase rozumieme akékoľvek zaznamenané poznatky alebo fakty.

Ako zvláštny pojem tu vystupuje tiež znalosť, ktorá predstavuje určité zobecnené poznanie určitej časti reality. Informáciu je teda možno chápať ako dáta s nejakým pridaným významom (dáta + význam).

Dáta je výraz pre údaje, používané pre popis nejakého javu nebo vlastnosti pozorovaného objektu. Dáta sa získavajú meraním nebo pozorovaním, a v princípe je možné ich rozdeliť na  dáta spojité a dáta atributívne. Dáta spojité sa pritom vzťahujú k nejakej spojitej stupnici, dáta atributívne nie (k vlastnosti).

Na základe rôznych hľadísk rozlišujeme informatiku na:

Teoretickú informatiku: Matematické metódy hrajú dôležitú úlohu pri formulácii a skúmaní algoritmov, ako aj pri konštrukcii počítačov. Príkladmi podoblastí teoretickej informatiky sú teória formálnych jazykov, teória automatov, teória zložitosti a sémantika (náuka o obsahovom význame slova).

Aplikovaná informatika: Informatika je v tomto prípade aplikovanou vedou, ktorá ovplyvňuje iné odbory a mnohé vedné disciplíny. Skúma automatizovateľnosť procesov v rozličných oblastiach pomocou počítača.

IKT (informačno-komunikačné technológie)

Technológie vzťahujúce sa k spracovaniu informácie (zvyčajne počítačové systémy a siete a príslušné programové vybavenie). IKT sa podieľajú významnou mierou (až 50%) na tvorbe národného produktu priemyselne vyspelých štátov.

Doterajšie tri klasické výrobné sektory ktoré boli určujúce v industriálnej spoločnosti pre tvorbu HDP (prvovýroba, spracovateľský priemysel a služby) sa rozširuje o 4. sektor – informačný sektor:

Primárny informačný sektor

-Výroba počítačovej a komunikačnej techniky, vrátane základných a kompletizujúcich komponentov (počítače, telekomunikačná technika, príslušenstvo)

-Poskytovanie informačných služieb v širokom zmysle (pre výskum, R&D, vzdelávanie, riadenie podnikov, banky, poisťovne, vo výrobe, štátnej správe, ...

Sekundárny informačný priestor

-Plánovanie, koordinovanie, rozhodovanie, kontrola verejnej správy, súkromných podnikov, regiónov atď.

-vzdelávanie budúcich používateľov (ECDL)

Vývoj spracovania dát a informácií

Samotný proces zosúladenia potrieb užívateľov informačných systémov s možnosťami technológie sa postupne vyvíja v niekoľkých kvalitatívnych úrovniach: , ...

Manažment dát. Ide o základnú úroveň, ktorá sa koncentruje na zvládnutie ukladania a výberu dát, rýchlosť prístupu k dátam, bezpečnosť a pod. Táto úloha je vykonávaná prevádzkovo-transakčnými systémami, podporujúcimi spracovanie dát typicky v ekonomickej oblasti, obchodnej činnosti a vo výrobe. Úroveň manažmentu dát dosiahla u nás väčšina organizácií. Aplikáciu tejto úrovne sa označuje ako podnikové informačné systémy. Technologicky sú podnikové informačné systémy budované na databázových technológiách ako OBDS a na komunikačných technológiách v počítačových sieťach.

Manažment informácií. Manažment informácií predstavuje posun od technologického chápania problematiky informačného systému k chápaniu informačnému (informácia je považovaná za tovar alebo za konkurenčnú výhodu). Informačné systémy slúžia na analýzy množstva dát, prezentujú väzby medzi nimi a vytvárajú odvodené informácie. Dáta sa získavajú z podnikových transakčných systémov. Technologicky sú tieto informačné systémy postavené na technológiách ako OLAP, data warehouse. Aplikačné systémy sú podľa určenia viacerých druhov: DSS, EIS, MIS, BIS .

Manažment informačných procesov. Manažérska práca obecne je založená na zvládnutí riadených procesov - teda výber dát, ich spracovanie, transformácia na informácie, vyhodnotenie informácií  ohľadom na situáciu, rozhodnutie. Podnikové činnosti a výrobné operácie prebiehajú v čase a v informačných systémoch sú zaznamenávané o nich záznamy. Záznamy môžu byť uložené v dátovom sklade, môžu byť analyzované ale to ešte neznamená, že informácie sú účelne distribuované na miesta, kde by sa dali využiť z aspektu splnenia podnikových cieľov. Cieľom manažmentu informačných procesov je definovať procesy tak, aby celý životný cyklus výrobku bol podporovaný informačnou technológiou. Informačné procesy možno chápať ako informačné toky vnútri organizácie aj ako toky mimo nej. Ďalším rysom informačných procesov je načasovanie dodávky „správnych informácií“ na „správne  miesto“ v „správnom čase“. Nestačí len zaistiť prístup k informáciám, ale v tejto úrovni ide o to, riadiť distribúciu informácií podľa ich informačného obsahu v súlade s aktuálnymi potrebami podniku. Technologicky sú informačné systémy postavené na technológií intranetu, resp. extranetu. Aplikácie počítajúce s manažmentom informačných procesov sú v podnikoch strojárskeho charakteru predovšetkým systémy PDM.

Manažment znalostí. Informácia bez toho, aby bola zasadená do kontextu, nemá hodnotu. Manažment znalostí obsahuje identifikáciu zdrojov informácií a znova použiteľných znalostí, ktoré majú význam pri plnení podnikových cieľov organizácie. Zdroje znalostí sa môžu nachádzať vnútri organizácie ako aj mimo nej (na serveroch univerzít, kooperujúcich organizácií, verejnej správy alebo privátnych poskytovateľov). Ďalej manažment znalostí obsahuje vytvorenie plánu použitia identifikovaných zdrojov informácií a znalostí. Tiež sa musí určiť, na aké problémy budú znalosti aplikované. Počas fungovania znalostného informačného systému sa priebežne  vytvárajú nové znalosti, archivujú sa a pri využívaní už vytvorených znalostí dochádza k spätnej väzbe, čím sa znalosť obohacuje o ďalšiu skúsenosť. Posilňovanie znalostí sa často označuje ako „učenie sa“ a takáto organizácia ako „učiaca sa organizácia“ alebo sa používa termín „inteligentný“, napr. v kontexte s výrobnými systémami IMS - Intelligent Manufacturing System .

ALGORITMIZÁCIA

Aby sme mohli správne zostaviť vhodné inštrukcie do postupnosti, ktorá rieši určitý problém, musíme toto riešenie formulovať (slovne, graficky, programom) tak, ako ho rieši počítač.

Tento predpis sa označuje ako algoritmus. Je to predpis pre riešenie danej triedy úloh; presný a logicky jednoznačne určený postup na vykonanie určitej sústavy operácií(algoritmický proces) alebo popis takého postupu.

Vlastnosti: rezultativnosť, konečnosť, hromadnosť, opakovatľnosť

Inštrukcia

Činnosť počítača spočíva v automatickom vykonávaní inštrukcií v CPU.  Inštrukcie sú uložené v ROM vo forme radu čísel. Inštrukcia sa skladá z dvoch častí:

operačný kód ,  adresná časť – postupnosť čísel definujúcich adresy  (alebo hodnota času, označanie zariadenia a pod.)

Delenie podľa zamerania

1. pre úlohy vedecko-technických výpočtov

-Vstupuje malé množstvo dát. Na vstupných dátach sú vykonané zložité aritmeticko-logické operácie a zo spracovania vystupuje malé množstvo dát

 2. pre úlohy na spracovanie hromadných dát - vstupuje veľké množstvo vstupov, na ktorých sú vykonané jednoduché aritmeticko-logické operácie a zo spracovania vystupuje veľké množstvo dát

Delenie podľa univerzálnosti

Univerzálne programovacie jazyky

-podporujú štruktúrovaný prístup k programovaniu

-         PL1, COBOL, ADA, C, C++

Špeciálne programovacie jazyky

-Pre riešenie numerických, simulačných, grafických úloh

Na komunikáciu s bázou dát

podľa formy zápisu algoritmu

procedurálne, algoritmické – umožňujú zápis algoritmov/procedúr pre spracovanie úloh  na počítači

neprocedurálne, opisné – obsahujú definované úlohy, algoritmus spracovania je implicitne obsiahnutý v definícii jazyka. Algoritmus je druhotný

CASE

-sú nástroje, ktoré uľahčujú a racionalizujú prácu programátorov

-sú nástroje na plánovanie, navrhovanie a implementáciu počítačových systémov

-základom je užívateľské grafické prostredie, ktoré dokáže vkladať a upravovať informácie o príslušnej aplikácií. Tieto informácie pozostávajú z požiadaviek zákazníka a funkčných modelov popisujúcich aplikáciu a jej detaily – algoritmy a štruktúru súborov.

Používateľom systému CASE  je projektant, ktorý systém CASE  využíva ako pracovný nástroj pri procese prác a používa ho na skvalitnenie kontroly verzií medzi jednotlivými časťami programu. Používa CASE  na zlepšenie komunikácie používateľa systému a riešiteľa. Kategória software, ktorá poskytuje komplexné vývojové prostredie pre programátorské tímy.

Redakčný systém

Umožňuje jednoduchú správu obsahu oddelenú od grafiky a štruktúry stránok. To znamená, že bežný užívateľ môže ľubovoľne meniť obsah stránok a nemusí pritom ovládať žiadny programovací, či skriptovací jazyk (HTML, PHP, JavaScript). Vzhľad stránky je často definovaný v šablónach, z ktorých si užívateľ podľa svojich potrieb vyberie a aplikuje ju na vytvorený obsah. Skúsenejší užívateľ alebo administrátor pritom môže vytvárať vlastné šablóny a má tak pod kontrolou celú prezentáciu.

Operačný systém (angl. operating system) je v podstate softvérové vybavenie počítača, ktoré vykonáva základné riadenie všetkých zdrojov počítača a komunikáciu s užívateľom. Je to nenahraditeľné rozhranie pri komunikácii hardvéru a softwéru. Bez operačného systému nie je možné počítač používať, pretože všetky príkazy užívateľa musí najprv spracovať OS. Takisto používajú OS aj všetky programy.

Bios predstavuje rozhranie medzi hardwarom a vyššími vrstvami programového vybavenia. Jeho veľkou výhodou je , že predstavuje štandardizované programové rozhranie.

-prevedie úvodným textom po spustení počítača

-umožňuje nastaviť základné parametre počítača

-zavedie operačný systém

-poskytuje operačnému systému prostriedky

PROGRAMY APLIKÁCIÍ

-Obslužné programy (programy pre správu súborov, antivirúsové, komprimačné, ...

-Kancelárke aplikácie (textové editory, tabuľkové procesory, publikačné nástroje,  

-Grafické editory (CADD, 3 modelovanie, ...

-internetové nástroje (prehliadač, klient el. pošty, správa kontaktov, ...

-multimediálne (prehrávač audio, video, ...

SOFTWARE

Na každý sa vzťahujú autorské práva!:

-FREEWARE – voľne šíriteľný program, program možno kopírovať a používať bezplatne, nie je ho možné pozmeňovať a potom predávať.

-SHAREWARE – program možno bezplatne používať po určitý čas, potom je potrebné program zaregistrovať.

-Public Domain – autor sa zrieka autorských práv, resp. umožňuje program upravovať.

Softwarová ochrana sa realizuje antivírusovými programami. Funkcie, ktoré AVP poskytujú možno rozdeliť do 3 skupín:

1. Konkrétne antivírusové techniky
2. Obecné antivírusové techniky
3. Preventívna ochrana.

Metódy detekcie skenovanie

-Program porovnáva reťazce kódov obsiahnuté v internej databáze antivírusového programu s reťazcami v skenovaných súboroch.

-Pokiaľ program narazí na kódy zhodné s kódmi vírusov, ohlási napadnutie súboru.

-Spoľahlivosť ochrany závisí na aktuálnosti databázy známych vírusov.

Metódy detekcie Heuristicka analyza

-Využíva analýzu obsahu súboru z hľadiska ich funkcie (AVP môže byť napríklad podozrivé, že testovaný program sa snaží otvárať iné spustiteľné programy a zapisovať do nich).

-Analýza simuluje chovanie skúmaného súboru, ako by sa choval v počítači.

Metódy detekcie porovnavanie

-AVP si pri prvom spustení vytvorí databázu informácií o súboroch uložených v PC.

-Počas prevádzky potom porovnáva napr. veľkosť súboru a pri zmene varuje o možnej nákaze.

Metódy detekcie Rezidentna ochrana

-Po štarte PC sa do pamäte automaticky zavedie rezidentný antivírusový prgram, ktorý monitoruje činnosť PC.

-V prípade podozrivých operácií (zápis do systémových oblastí diskov, modifikácie spustiteľných programov a pod.) spustí poplach.

-Spotrebúva výkon počítača.

Spyware

Dnes u nevyhnutným vybavením je aj program na odstraňovanie spywarových a adwarových infekcií z počítača. Spyware (angl. spy software – špionážny softvér) je program, ktorý zhromažďuje vaše súkromné údaje – adresy navštívených stránok, prihlasovacie mená a heslá – a odosiela ich na cudzie servery, ktoré ich potom môžu zneužiť. Spyware býva často pribalený k rôznym „free“ verziám programov a jediná rada znie: Neinštalovať neoverený softvér!

Adware

Názov spyware sa čiastočne zlieva s označením adware (angl. advertisment software), čo je program obsahujúci modul slúiaci na sledovanie pouívateľ- ských zvyklostí pri surfovaní: aké stránky navštevujete, kedy a ako dlho si ich prezeráte. Takýto softvér vám takisto môže meniť domovskú stránku v prehliadači, pravidelne otvára reklamné vyskakovacie okná, nainštalova nevyiadané panely s nástrojmi a meni nastavenie vytáčaného telefónneho spojenia (potom voláte do riadne vzdialeného zahraničia). Dialer

PAPER PUBLISHING

Technologická príprava podkladov pre tlač je 2. etapou prípravy publikácie. Podstatným výsledkom prípravy tlačoviny je jej grafická úprava - teda rozmiestnenie obrázkov, textu atď. na ploche. V tejto práci je potrebné rešpektovať zásady estetiky, grafického designu a typografické pravidlá v záujme čitateľnosti publikácie. Táto činnosť sa odborne označuje ako zlom. Po korektúre zlomu nasleduje spracovanie elektronického dokumentu pre tlačiareň - tzv. postscript. Dokument je kombináciou rastrových a vektorových prvkov, ktoré je potrebné vzhľadom na tlačiarenskú technológiu konvertovať na raster odpovedajúci rozlíšeniu tlačiarne. PostScript je programovací jazyk pre popis stránky známy od druhej polovice 80. rokov, ktorý sa stal štandardom  DTP. Súbor uložený ako postscript sa pred tlačou prepočítava  interpreterom a odovzdáva softwarovému alebo hardwarovému RIP-u (RIP - Raster Image Procesor). Výsledkom sú tlačiarenské body na papieri alebo filme.

CD-ROM PUBLISHING

Publikovanie na CD-ROM je možné rozdeliť do troch etáp: príprava dát, spracovanie aplikácie v publikačnom programe a kopírovanie (lisovanie) nosičov. Prvá etapa je podobá ako pri príprave tlače pre potreby tlače. Na prípravu multimediálnych aplikácií sa používajú špecializované programy pre tvorbu multimediálnych aplikácií označované ako autorské nástroje. Tu hrozí ďalšie úskalie. Aby bolo médium čitateľné, je potrebné na jeho prezeranie spustiť prehliadač, ktorý interpretuje dáta pre príslušný operačný systém počítača. Keďže operačné systémy sú rôzne,  tu vzniká prvý problém. Druhým problémom je optimalizácia rozlíšenia. Budúci čitateľ môže mať monitor s rôzne nastaveným rozlíšením a túto skutočnosť je potrebné brať do úvahy pri návrhu grafiky. Ďalší problém spočíva v technológii spracovania multimediálnej aplikácie - animovaniej grafiky a vizuálnych efektov ako je  zmena textu po nabehnutí kurzorom a pod. V súčasnosti sú v hre dve riešenia: animačné programy (Flash a Shockware) alebo exe aplikácia.

WEB PUBLISHING

Ak máme určité dokumenty, často ich chceme zverejniť na spravodajskom serveri prostredníctvom  internetu/intranetu. Služba WWW bola pôvodne vyvinutá ako pomôcka na zdieľanie a publikovanie výsledkov vedeckého výskumu. V súčasnosti poskytuje služba WWW univerzálne prostredie pre prístup k hypertextovo previazaným dokumentom a dátam databáz. Prostredie web prehliadača sa stáva novou platformou, v rámci ktorej sa môžu prevádzkovať rôzne aplikácie nezávisle od operačného systému. Web dokumenty sú vytvorené na báze štandardu HTML (HyperText Markup Language). Štýl vzhľadu web stránky na obrazovke možno definovať pomocou štýlového jazyka CSS (Cascading Style Sheets).

Grafický modelár - základ systému CAD

Ako prvotná informácia o výrobku alebo súčiastke sa používa geometrická informácia, ktorá ich charakterizuje z hľadiska tvaru, rozmerov, a topológie prvkov. Preto je grafická informácia základným výrazovým prostriedkom  na popísanie súčiastky alebo výrobku a preto je základom systému CAD je grafický modelár. V zásade grafické systémy pristupujú ku grafickému objektu dvoma spôsobmi: ako 2D objektu alebo ako 3D objektu. V 2D sa modelovanie objektu realizuje pomocou lomenej čiary (priamka, oblúk, ...). Hranám sú pridelené rôzne atribúty - farba čiary, hrúbka, kóta, alebo sprievodný text.  Na 2D modelovaní sú založené tzv. 2,5D systémy. Ich princíp je založený na tom, že pomocou operácií translácie alebo rotácie  sa z rovinného útvaru vytvorí efekt 3D objektu. Pomocou  operácií skladania relatívne jednoduchých objektov sa môže vytvoriť komplexné teleso. 3D modelovaním sa vytvára priestorový model objektu.

CAD (Computer Aided Design) - univerzálne grafické systémy umožňujúce spracovanie grafiky v 2D (obrázky, výkresy náčrty ...) resp. v 3D (modely), často rozšírené o špecializované moduly: moduly pre statické a dynamické modelovanie a katalógy normalizovaných prvkov, resp. špecializované systémy ako DFM - Design for Manufacturing, DFA - Design for Assembly DFC, - Design for Cost, DFE - Design for Ecology a iné.

DWG Vlastný formát vypracovaný firmou Autodesk pre systém AutoCAD na popis výkresu. Vzhľadom na počet aplikácií sa stal defacto výmeným štandardom v oblasti CAD.

Rendering

Vizualizovaný solid model vytvorený v Pro/Engineer. Modelovanie umožňuje posúdiť desing výrobku este pred jeho výrobou.

Rapid Prototyping

Súčasné navrhovanie je charakteristické plnohodnotným navrhovaním technického objektu ako 3D objektu. 3D model je jadrom komplexného informačného systému strojárskeho podniku. Návrh sa realizuje s ohľadom na funkčnosť budúceho technického objektu (Concurrent Engineering). Počas návrhu sa používajú metódy vizualizácie založené na virtuálnej realite (Virtual Prototyping). 3D objekt sa môže rýchle vyrobiť na 3D tlačiarňach (Rapid Prototyping) alebo je vyrábaný priamo z 3D modelu na výkonných CNC strojoch (CAM).

CAD/CAM (Computer Aided Design /Computer Aided Manufacturing) - systémy pre komplexný návrh výrobku a jeho výrobu v rámci určitej technológie, najmä obrábanie na viacosích obrábacích centrách.

CAE (COMPUTER AIDED ENGINEERING) - počítačové systémy na  analýzy, optimalizáciu konštrukcie výrobku. Príkladom CAE je napr. metóda konečných prvkov (FEA = Finite Element Analysis), simulácia tekutinových mechanizmov a pod.

Neutrálne výmenné formáty

DXF (Data Exchange File) Tento formát vznikol ako výmenný súbor pre aplikácie ako AutoCAD a stal sa neutrálnym výmenným formátom. Ide o ASCII súbor, ktorý je z hľadiska zápisu pomerne neúsporný.

IGES (Initial Graphics Exchange Specification) Všeobecne uznávaný neutrálny výmenný grafický formát na prenos geometrických dát o objekte návrhu, vyvinutý pre ANSI. Podporuje prenos 3D modelov.

STEP (Standard for the Exchange of product Model Data) Formát STEP bol normalizovaný normou ISO a predstavuje neutrálny výmenný fomát určený pre CAD, CAD/CAM, CAPP ale aj na integráciu Cax systémov do podnikových informačných systémov. Predstavuje ideálnu formu pre popis súčiastky vo všetkých fázach jej životného cyklu.

Virtuálna realita

VRML. (Virtual Reality Modeling Language) - popisuje 3D scénu úspornou formou ako ASCII text s hierarchickou štruktúrou. Zdrojový súbor možno pomocou doplňujúcich modulov (plug-in) do WWW prehliadačov dekódovat a vďaka tomu potom prezerať technické objekty    z ľubovoľného uhla a pozície alebo s nimi volne manipulovat.

LOGICKÉ MODELY USPORIADANIA DÁT

Logický dátový model slúži k vnútornému popisu dát v systéme riadenia bázy dát. Rozhodujúcim spôsobom určuje vlastnosti databázy. Najznámejší model  pre vyjadrenie väzieb medzi dátami je model relačný. Je založený na systéme tabuliek, obsahujúcich dáta a väzby medzi jednotlivými tabuľkami (relácie). Bol vyvíjaný predovšetkým pre prácu so znakmi a číslami.

Jazyk, ktorý sa používa na manipuláciu s reláciami sa nazýva relačná algebra. Ten sa využíva aj ako dotazovací jazyk. Americkým úradom pre normalizáciu ANSI ako štandard pre komunikáciu s relačnými databázami bol stanovený jazyk SQL Structured Query Language).

Nevýhodou relačného modelu je prísne štruktúrovaný pohľad na dáta, čo nevyhovuje súčasným požiadavkám na prácu s neštruktúrovanými dátami. Preto vznikli objektovo orientované databázové systémy.

Objektový databázový systém

V 90-tych rokoch vo väzbe na vývoj objektových jazykov vznikli OODBS, ktorých hlavným prínosom bolo zvýšenie úrovne abstrakcie dátového modelu. Jeho základnou vlastnosťou je možnosť enkapsulácie dátových objektov a definovanie metód pre každý objekt. Sú to systémy, ktoré sa využívajú hlavne v oblasti nasadenia systémov : CAD/CAM, CIM, CASE, GIS, Dokumentografické systémy, ...

Ďalšie systémy s ktorými sa môžeme stretnúť sú dynamicky vyvíjané sú:Hypertextový databázový systém, znalostný databázový systém, expertný databázový systém, ...

Spracovanie dát pre potreby manažérskeho rozhodovania

-V prvej fáze je potrebné zvládnuť správu podnikových dát, správnosť a rýchlosť spracovania, čo riešia bežné prevádzkové systémy typu EIS ako SAP R/3, BAAN a pod., ktoré sú postavené nad štandardnou prevádzkovou databázou (Oracle, Sybase, SQL Server a pod.).

-Tieto dáta je potrebné premeniť  do podoby použiteľnej pre analýzu a prezentáciu, tzn. akumulovať množstvo informácií, očistiť ich a transformovať. V tejto vrstve  je potrebné rozhodnúť, odkiaľ budú nástroje pre podporu manažérskeho rozhodovania čerpať dáta, či je potrebné vytvárať datový sklad (Data Warehouse) alebo datový trh (Data Mart).

-Posledná vrstva má za úlohu sprístupniť informačný obsah dát tým, že vytvára odvodené informácie. Do tejto vrstvy, ktorá sa zvyčajne označuje ako Business Intelligence, patrí analýza dát a prezentácia informácií v najvhodnejšej podobe pre koncového používateľa..

Klasifikácia informácií a ich zdroje

1. Podľa obsahu zobrazovaných procesov
           • ekonomické
           • neekonomické (mimoekonomické)

      2. Podľa pôvodu informácií
a) Informácie vonkajšie (externé)
   Informácie o hospodárskej politike, prieskume trhov, ...

        b) Informácie vnútorné (interné)
   podnikových cieľoch, programoch činnosti, stave podnikových zdrojov, priebehu  technoloických procesov, ...

       3. Podľa úrovní riadenia podniku

• strategické – sú charakteristické tým , že dosah ich použitia je dlhodobý, sú to informácie často globálneho charakteru, využívané predovšetkým pre formuláciu strategických cieľov organizácie. Vyznačujú sa nízkym stupňom konkrétnosti a opakovateľnosti. Z hľadiska riadiacej hierarchie prichádza s nimi do styku najmä vrcholný riadiaci stupeň.
• taktické – sú konkrétnejšie a uplatňujú sa najmä v etape hľadania ciest a prostriedkov na dosiahnutie cieľov. Ich stupeň konkrétnosti a opakovateľnosti v porovnaní so strategickými informáciami je vyšší
• operatívne – sú veľmi detailné, s veľkou mierou opakovateľnosti a využíva ich najmä manažment pôsobiaci na operatívnej úrovni riadenia, pri riešení každodenných problémov.

Informačné systémy podnikovej úrovne riadenia

Vo výrobných podnikoch časť existujúcich informačných systémov predstavujú MRP II/ERP systémy (systémy pre plánovanie výrobných a podnikových zdrojov). Informačné systémy podnikovej úrovne riadenia (ERP/MPR) sú  z  technologického hľadiska založené na transakčnom spracovaní údajov. Sú vybudované na databázových technológiách OLTP (On-line transaction processing). Informácie, ktoré vstupujú do systémov ERP/MRP sa zadávajú vo forme vypĺňaných formulárov. Vloženie údajov je podnetom pre vykonanie spracovania/transakcie nad vloženou množinou vstupných údajov. Informačné systémy ERP/MRP zvyčajne nepracujú počas celého dňa ale požadujú technologické prestoje pre zálohovanie údajov, ich reorganizáciu a dávkovo orientované výpočtové procesy. Spracúvajú veľké objemy údajov, ale početnosť transakcií za jednotku času nie je vysoká.

Informačné systémy procesnej úrovne riadenia

Na druhej strane sú vo výrobných podnikoch inštalované a prevádzkované  informačné systémy na procesnej úrovni riadenia. Do tejto kategórie patria riadiace systémy (programovateľné automaty, počítače, roboty DCS - distribuované riadiace systémy), meracie systémy, CNC stroje, užívateľské a operátorské rozhrania, zobrazovacie zariadenia, špecializovaný software (systémy pre sledovanie kvality, software pre programovanie riadiacich systémov,…) a inteligentné senzory. Informačné systémy na procesnej úrovni pracujú v reálnom čase, spracúvajú informácie zo senzorov v najkratšom možnom čase, s vysokým časovým rozlíšením (milisekundy až sekundy). Množstvo spracúvaných veličín nebýva veľké ale početnosť výskytu relevantných údajov a vykonávaných operácii za časovú jednotku je vysoká.

Informačné systémy prevádzkovej úrovne riadenia

Systémy pre komplexný výrobný dohľad  (MES ang. Manufacturing Execution Systems) prinášajú podnikom určitú sledovaciu schopnosť umožňujúcu monitorovať aktivity na prevádzkovej úrovni s vyšším časovým rozlíšením (hodina/minúta). MES systémy musia neustále analyzovať priebeh výrobného procesu, aby boli schopné reagovať na udalosti vznikajúce na procesnej úrovni. Z toho dôvodu vyžadujú prístup k informáciám o okamžitom stave výrobného procesu t.j. informačné prepojenie so systémami na procesnej úrovni.  Informačné systémy na prevádzkovej úrovni riadenia pracujú v reálnom čase ale s nižším časovým rozlíšením ako systémy na prevádzkovej úrovni. Vypĺňajú  medzeru medzi transakčne pracujúcimi informačnými systémami a systémami na procesnej úrovni, ktoré pracujú v reálnom čase s vysokým časovým rozlíšením. Obsahujú funkcie, ktoré umožňujú agregovať údaje, ktoré prichádzajú v reálnom čase z riadiacich systémov na procesnej úrovni, do foriem a časového rozlíšenia zodpovedajúceho pre ERP systémy.

Zber priestorových údajov

Údaje delíme do dvoch hlavných tried a to na:

1. geometrické údaje vrátane topologických vzťahov so susednými         objektmi,
2. popisné, tematické údaje.

1 Priame metódy zberu:

        1.1 Podrobné mapovanie

        1.2 GPS merania

        1.3 Fotogrametria a diaľkový prieskum Zeme

        1.4 Iné metódy  (napr. geologický prieskum, meranie ovzdušia, meranie hladiny, snímačmi na hľadanie vedení apod.)

2 Nepriame metódy zberu

        2.1 Digitalizácia (skenovanie a vektorizácia)

        2.2 Zadávanie alfanumerických údajov

Integrácia dát

Kľúčovým prvkom GIS je integrácia dát charakterizujúcich zemský povrch (geometrických) a deskriptívnych dát, ktoré charakterizujú doplnkové informácie. Ich spojením vznikajú geografické dáta. GIS sa od databázových systémov a grafických systémov líšia integráciou priestorových a nepriestorových dát.

Používané prístupy integrácie oboch typov databáz možno charakterizovať ako hybridné a integrované. Pri hybridnom riešení tvorcovia riešenia vychádzajú z predpokladu, že správa priestorových dát je iná ako správa dát nepriestorových a používajú vlastne  dve samostatné spolupracujúce databázy. Integrované systémy spravujú obe druhy dát v rámci jedinej databázy.

GIS možno rozdeliť podľa účelu nasadenia, spôsobu organizácie dát a práce s nimi do štyroch skupín:

-tzv. systémy pre digitálne mapovanie

        Ide o tradičné CAD systémy, u ktorých je nad grafické jadro použitá programová nadstavba pre mapovanie. Mapa je vytvorená klasickým CADovským spôsobom - jej štruktúra je organizovaná do vrstiev a jednotlivé mapové objekty sa skladajú z vektorových prvkov konkrétneho CAD systému. Takéto riešenie je vhodné na tvorbu digitálnych máp.

-LIS (Land Information System)

        Ak chceme pomocou grafického systému evidovať a udržovať údaje o objektoch, ktoré sa na danom území nachádzajú, nevystačíme iba  s grafickým systémom. Počítačový systém, ktorý toto riešenie zabezpečí sa od čiste grafického systému líši tým, že zabezpečí organizáciu dát, vzťahujúcich sa k danému objektu a prístup k nim. Technicky sa tento problém zabezpečuje pomocou relačnej databázy. Toto riešenie sa tiež označuje ako Land Information System (LIS).   Typickými aplikáciami sú napr. technická mapa mesta alebo katastrálna mapa.

-GIS (geografické informačné systémy)

        Ak používateľovi nevyhovuje pre riešenie jeho problémov iba evidencia dát o danom území, ale požaduje od systému možnosť priestorovej analýzy, môže použiť tretiu kategóriu GIS - geografické informačné systémy. GIS sú postavené na digitálnom modeli terénu a používajú v oblasti územného plánovania, monitorovania a modelovania životného prostredia, v lesnom hospodárstve alebo poľnohospodárstve.

-MIS (manažérske informačné systémy)

        V poslednom čase ďalšiu významnú kategóriu grafických informačných systémov začínajú vytvárať manažérske informačné systémy (MIS) založené na geomarketingu. MIS majú nástroje na ad-hoc analýzy štruktúrovaných databáz a zobrazenie výsledkov tak, ako sú manažéri zvyknutí - zväčša v podobe grafov a tabuliek. Na analýzy dát, ktoré sú previazané s geograficky, sú MIS dopĺňané o relatívne jednoduché digitálne mapy, ktorých plochy sú previazané s dátami v relačných tabuľkách.

DMS (Document Management System) je taký systém, pomocou ktorého sa nám podarí previesť všetky používané dokumenty do elektronickej podoby a produktívne s nimi pracovať. Často sa DMS zjednodušene označuje ako systémy pre bezpapierovú kanceláriu.

DMS predstavuje viacero oblastí:

-Document Image Processing  - zaoberá sa obrázkovými  dokumentmi, teda dokumentmi, ktoré vznikli naskenovaním papierových dokumentov.

-Wokflow - zaoberá sa definovaním ciest (toku dokumentov) počas ich spracovania.

-Electronic Document Management - zaoberá sa správou elektronických dokumentov,

-Computer Output Laser Data (COLD) - je určený k indexovaniu a archivovaniu dát na optické, laserové alebo magnetické disky.

Digitalizácia papierových dokumentov

Digitalizácia spočíva v prevode klasickej dokumentácie do elektronickej podoby, tzn. do bitmap podoby:

1. Jednoduché indexovanie.        
Dokumenty sú naskenované pomocou skenera, vyčistené od dátových nečistôt, orezané a uložené na archivačné médium (pevné disky, CD-ROM alebo DVD-ROM a pod.). Dokumenty sú indexované podľa poradového čísla.2. Spracovanie pomocou manuálneho indexovania - Po naskenovaní sú indexy zapisované operátorom a následne uložené na nosič s kompletnou databázou indexov.

3. Poloautomatické spracovanie -Po naskenovaní sú indexy automaticky prideľované systémom,  časť dokumentov sa spracuje s využitím OCR a indexovanie je doplnené operátorom.

4. Automatické spracovanie -Niektoré dokumenty ako typizované formuláre,  umožňujú plnoautomatické skenovanie, rozpoznávanie  a indexovanie. Systém si generuje všetky indexy sám a vytvára príslušnú databázu indexov. Zásah operátora je nutný iba pri nečitateľných alebo poškodených dokumentoch

EPD

Modernejší a komplexnejší prístup k riešeniu správy dát, ktoré sa týkajú výrobku, predstavuje EPD (Electronical Product Definition). EPD integruje všetky informácie o výrobku od procesu jeho návrhu, cez jeho výrobu až po servis, resp. likvidáciu. EPD predstavuje integrovaný informačný systém, určený na správu a spracovanie dát o výrobku počas jeho celého životného cyklu výrobku.

Vektorizácia pre CAD

Skenovaním dostávame obrázok reprezentujúci výkres v rastrovom formáte (TIFF, CALS, GIF a pod). Nevýhodou rastrového formátu je problematickosť ďalšieho spracovania v CAD systéme a objem dát. Preto sa obyčajne naskenované podklady ešte ďalej spracovávajú vektorizáciou. Pomocou vektorizačného softvéru sa naskenovanom dokumente postupne nahradzuje typické usporiadanie rastrových bodov entitou (napr. rovná čiara, oblúk, textové znaky a pod.). Celý postup je pracný a používa sa hlavne na nekvalitné podklady. Automatická vektorizácia “rozpoznáva” entity automaticky. Ak výkresy obsahujú štandardné entity a podklad je veľmi kvalitný, automatická vektorizácia je veľmi produktívna. Väčšina výkresov však obsahuje časti, ktoré nie je výhodné vektorizovať automaticky a časti, ktoré sú relatívne jednoduché. Preto sa uplatňuje tzv. selektívna vektorizácia, pri ktorej sa vyberú časti výkresu, ktoré sa vektorizujú automaticky a iné pre svoju špecifičnosť ručne.

OCR (Optical Character Recognization)

Elektronické rozpoznávanie písma je funkcia, ktorá sa  týka prevodu papierových dokumentov do elektronické podoby. Ak potrebujeme digitalizovaný dokument nebo jeho určitú pasáž použiť následne  v iných softwarových produktoch, potrebujeme OCR. Systémy OCR prevedú vybraný dokument alebo jeho  časť do textovej a nielen do štandardnej obrazovej podoby. So získaným textom  je potom možné ďalej aktívne pracovať, keďže obrazová podoba (na uloženie dokumentu  v bitmapovom formáte je napr. často používaný TIFF) neumožňuje prakticky oveľa  viac ako prezeranie.

EDMS

Systémy EDM (Electronic Document Management Systems) je možné definovať ako špecifické DIP systémy, ktoré umožňujú vkladanie, organizovanie, ukladanie a vyhľadanie dokumentov počas celého životného cyklu dokumentu vo výrobnom podniku: teda od jeho vzniku, cez kontrolu, cez zmenové modifikácie a ich schvaľovanie až po archiváciu dokumentov.

Medzi základné úlohy, ktoré typické EDMS riešia patria najmä: riadenie projektu, komplexná správa výkresov a ostatných dokumentov na úrovni podniku, správa výrobných dát a kusovníkov, komunikácia medzi jednotlivými oddeleniami podniku, riadenie toku dát, integrácia systémov CAD/CAM/CAE so systémami plánovania, podpora zmenového konania s bezpečnou archiváciou všetkých revízií, dlhodobé archivovanie a  skladovanie dát.

PDM

Špecifické systémy EDM aplikované vo výrobe sú označované ako systémy PDM (Product Data Management). Tieto systémy v sebe obsahujú optimálne spojenie dvoch kategórii systémov - Data Managementu a Process Managementu.

Okrem toho majú prepracovanú podporu evidencie štruktúry výrobku (Structure Data Management), zmenového konania (Change Management),  tímovej spolupráce (Collaborative Management), bezpečnosti a prístupu cez internet (tenký klient).

Technologicky sú vybudované na architektúre klient-server a majú prepracovanú podporu databázových systémov a CAD systémov.

Data Management

Každý systém PDM by z hľadiska Data Managementu mal splňovať štyri základné požiadavky:

-Klasifikovať komponenty. Komponenty sú do databázy zadávané na základe tried, ktoré sú určené podľa typu obchodných  aktivít. Najpoužívanejším modelom pre klasifikáciu komponentov je  systém riadenia BOMs (Bill of Materials). Komponenty sú  hierarchicky organizované a štruktúrované. Preto používatelia systémov Data  Management môžu voliteľne nastavovať jednotlivé  triedy komponentov a na ich základe s týmito dokumentmi pracovať a  využívať informácie, ktoré obsahujú. Na základe štruktúry  vytvorené v BOM je možné jednotlivé komponenty vyhľadávať,  triediť a spracovávať.

-Klasifikovať dokumenty. Klasifikácia dokumentov spočíva v klasifikácii  podľa typu ukladaných dokumentov do systémov Data Managementu, teda podľa toho, či sa jedná o súbory DWG, DXF, 3D modely DWG, technické publikácie PDF alebo DOC,  tabuľky  XLS atd.

-Štruktúrovať produkty. Pomocou štruktúry BOMs je možné definovať  štruktúru výrobku. Tento proces sa zvykne označovať ako rozpad  kusovníka. To znamená, že daný výrobok sme schopní rozložiť na  jednotlivé časti a ku všetkým týmto častiam získať všetky potrebné informácie.

-Vytvárať dotazy na dáta. Systém by mal umožňovať vytvárať na  základe atribútov vytvárať dotazy na dáta, ktoré PDM  systém obsahuje

Process Management poskytuje nástroje pre riadenie aktivít používateľov,  definuje postupy, ako majú byť dáta vytvárané a modifikované. Systémy Process Managementu majú tri základné funkcie:

1. Riadia prácu s dátami, umožňujú ich v čo najvyššej miere využívať. Táto časť sa spravidla označuje ako Work Management.

2. Riadia toky dokumentov medzi používateľmi systému PDM. Táto časť sa spravidla označuje ako Workflow Management.

3. Uchovávajú všetky informácie o modifikáciách dát, ktoré boli vykonané, jednoducho o každej manipulácii s dátami v rámci PDM systému. Táto časť sa spravidla označuje ako Work History Management.

PLM (Product Lifecycle Management) je kompletné riešenie správy všetkých údajov o produkte, procesov zmien súvisiacich s produktom, štruktúr a konfigurácií produktu a projektov vývoja produktu. PLM teda riadi a spravuje všetky informácie celého životného cyklu produktu. Používateľ PLM môže okamžite získať všetky informácie, ktoré sú pre daný produkt relevantné. Pre riadenie veľkých vývojových projektov rôznych produktov má PLM prepojenie na projektový systém. Priehľadnosť vzťahov medzi zdrojmi, rozpočtom a procesmi vývoja produktu umožňuje aktívne riadenie projektov podporované workflow systémom.

PLM nie je jeden produkt ide o súbor systémov systémov od CAD, CAM, CAE, ... cez PDM, podporu TPV simuláciu výroby až po komunikáciu so zákazníkmi a subdodávateľmi.

Primárne obchodné a marketingové informácie vznikajú pri hodnotení trhu, analýze príležitostí na trhu, marketingových akciách, komunikácii so zákazníkmi, ponukách, predaji tovaru a poskytovaní služieb. Identifikujú príležitosti na trhu, zákazníkov a výrobky pre nich určené. Základným výsledkom primárnych informácií je nájdenie zákazníka (segmentu, trhu), ktorého potreby je firma schopná a pripravená uspokojiť a premeniť ich na dopyt. Ďalej je potrebné takýto dopyt realizovať ako objednávku, a skutočne ju náležitým spôsobom uspokojiť.  Primárne marketingové a obchodné informácie sú tak premenené na tok výrobkov smerom k zákazníkom. Vytvárajú sa predpoklady pre realizáciu tzv. informačne-logistickej reťaze.

Sekundárne podnikové prevádzkové informácie sú generované predovšetkým z primárnych informácií. Ich prostredníctvom musí byť zaručené, že uspokojenie dopytu konkrétneho zákazníka sa skutočne realizuje tak, ako to bolo dohodnuté v zákazke a naviac, či bude toto uspokojenie pre firmu dostatočne efektívne. Sekundárne informácie neslúžia v konečnom dôsledku k ničomu inému, ako k tomu, aby firma optimálnym spôsobom zaobchádzala s výnosmi - nakupovala polotovary a služby, vyvíjala nové produkty, vyrábala, platila za svoju réžiu, zlepšovala svoje technológie a rozvíjala svoje ľudské zdroje.

Logistická reťaz – dôvod integrácie podn. Inf. systémov

Obe skupiny informácií musia byť navzájom previazané tak, aby bola zaistená vzájomná informačná previazanosť medzi obchodným a marketingovým podnikovým procesom na jednej strane a ostatnými podnikovými procesmi na strane druhej, hlavne sú dôležité väzby na finančný manažment a výbobno-logistické operácie.

Marketingové informačné systémy

Logickým krokom firiem pri získavaní konkurenčnej výhody na vyspelých trhoch sú marketingové informačné systémy. Ich poslaním je manažment primárnych obchodných a marketingových informácií. Znamená to identifikovať a integrovať informácie týkajúce sa relevantného marketingového okolia a hlavne zákazníkov, aby bolo možné optimálne identifikovať potencionálnych zákazníkov resp. ich potreby a efektívne riadiť ich uspokojovanie tak, aby firma dosiahla zisk. Ideálnym riešením je poznanie zákazníkov natoľko, že v okamžiku, keď im firma ponúkne  nový výrobok alebo službu, pocítia silnú potrebu nákupu.

Samotný pojem "marketingový informačný systém" je však pomerne nový a jeho obsah nie je doteraz celkom ujednotený. Napriek tomu je nesporné, že marketingový informačný systém musí zaistiť informačnú podporu firemného marketingu. V dnešnom logisticky orientovanom podniku musí marketingový informačný systém tento špecifický podnikový proces efektívne podporovať. Navyše musí byť marketingový informačný systém integrovaný do už existujúcich viac-menej komplexných informačných systémov s väzbou na existujúce OLTP a OLAP databázy tak, aby sa pre firmu už získané obchodné informácie ešte viac zhodnotili. Základom marketingového informačného systému je databáza na podporu obchodu a marketingu. V tejto databáze sú uložené informácie nutné pre vyhľadávanie potencionálnych zákazníkov,  realizuje sa  segmentácia trhu a  sú vedené súbory informácií o jednotlivých zákazníkoch (komunikácia, ponuky, kontakty apod.). Táto databáza reprezentuje podstatnú časť marketingového a obchodného procesu. Potenciálni zákazníci sú spravidla najskôr identifikovaní oddelením marketingu, realizuje sa hromadná komunikácia a marketingové kampane. Neskoršie starosť o potencionálneho zákazníka preberá obchodné oddelenie a komunikácia sa individualizuje, takže je vo firme spravidla jedna spoločná databáza na podporu obchodu a marketingu. Pre identifikáciu a integráciu kvalitatívne i kvantitatívne rozdielnych informácií o marketingovom výskume a informácií, ktoré poskytne o relevantnom okolí marketingové spravodajstvo, sa využívajú iné databázy, spravidla dokumentovo resp. objektovo orientované.

CAS (Computer Aided Selling), ktorý predstavuje počítačovú podporu obchodných činností, spravidla ide  elektronickú kartotéku zákazníkov, spojenú s nástrojmi pre individuálnu aj hromadnú komunikáciu (e-mail, fax, sms) a s funkcionalitou pre plánovanie a hodnotenie obchodnej činnosti.

CRM (Customer Relationship Management) znamená integráciu a efektívne riadenie všetkých činností firmy, ktoré sa vzťahujú k zákazníkovi; CRM sa chápe ako integrácia CAS so systémami na podporu zákazníkov, systémami zákazníckych služieb (napr. call-centrum, hot-line), systémami na podporu servisu (záručný a pozáručný servis) a internetový obchod (bussines-to-customer).

Marketingové informačné systémy je možné z hľadiska funkcionality rozdeliť do nasledovných kategórií:

-komunikácia so zákazníkmi (elektronické kartotéky),

-marketing a predaj (samostatné marketingové informačné systémy),

-marketingové analytické nástroje,

-systémy CRM integrované do systému riadenia výroby.

Samostatné marketingové informačné systémy

Rozšírenie funkcionalít predovšetkým o analytické nástroje a o ďalšiu informačnú podporu obchodu napr. funkcionalitu pre tvorbu ponúk, evidenciu objednávky, integráciu informácií o marketingovom okolí (marketingové spravodajstvo) a integráciu informácií o trhu (segmentácia, trendy, výskumy) sú charakteristické pre samostatné marketingové informačné systémy. Niektoré z nich podporujú aj rôzne marketingové analýzy, iné sú koncipované ako samostatné informační systémy alebo je možná ich integrácia do komplexných podnikových informačných systémov. Väčšinou sú tieto systémy založené na relačných databázach (často založené na platforme MS Office), ale existujú aj výnimky na platforme Lotus Notes.

Marketingové analytické nástroje

Zaujímavé a v praxi významné sú samostatné informačné subsystémy, ktoré poskytujú marketingové výskumy a spravodajstvo. Výskumy sú zamerané na spotrebné a mediálne chovanie populácie s náväznosťou na životný štýl. Dáta z výskumu sa potom spracovávajú pomocou systémov pre podporu mediálneho plánovania reklamných kampaní a analýzu marketingových výskumov, ktoré poskytujú informácie o životnom štýle zákazníkov a médiách vhodných pre hromadnú komunikáciu s nimi.

Väzba marketingových IS na iné IS

U veľkých spoločností je bežná prax ukladania informácií o zákazníkoch, obchodných projektoch alebo dokumentoch, majúcich historickú hodnotu v papierovej podobe. Problémom je potom dostupnosť takýchto informácií v podnikových archívoch založených na informačnom systéme. Riešením je vytvorenie elektronického archívu pomocou systémov pre prevod dokumentov do elektronickej podoby a ich archivácie (EDM). Evidencia dokumentov, publikácií alebo inej technickej dokumentácie je možná pomocou knižničných informačných systémov. Toto riešenie je používané veľkými spoločnosťami, spravujúcimi vlastné knižnice a archívy technickej alebo patentovej literatúry. Ďalšia väzba marketingových systémov je na komplexný informačný systém podniku (EIS), na moduly pre plánovanie objemu finálnych výrobkov (Forecasting) a na moduly pre plánovanie výroby na základe objednávky (Order). Dáta z týchto systémov poskytujú obraz o aktuálnom stave predaja a výroby a spracované pomocou technológii OLTP a MIS poskytujú informácie vhodné pre rozhodovanie na úrovni top manažmentu (strategické riadenie kanála).  Iný smer väzby predstavuje operatívne využívanie informácií o požiadavkách zákazníkov s prepojením na operatívne plánovanie a riadenie výroby (Supply Chain Management), čo umožňuje znižovať zásoby a spružniť dodávky. (operatívne riadenie produktového kanála)