Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ochrana práce

vypracované 6 otázok (op.doc)

1. Pojem a predmet ochrany práce

Právo na ochranu zdravia je jedným zo základných práv osôb v každej vyspelej demokratickej spoločnosti.Jeho súčastou je aj ochrana zdravia pri práci. Ochrana práce v pracovnom práve predstavuje osobitný systém opatrení, ktorý vyplýva z

1. p.predpisov
2. organizačných
3. technických
4. zdravotníckych
5. a sociálnych opatrení

zameraných na vytváranie pracovných podmienok zabezpečujúcich

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
2. zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

OP vo všeobecnosti znamená zlepšenie pracovného prostredia a kultúry práce.OP je neoddeliteľnou súčastou pracovnoprávnych vzťahov. OP je nielen realizáciou sociálnych práv zamestnancov, ale determinuje aj efektívnosť pracovnej sily..Zanedbávanie starostlivosti o ochranu práce má negatívny dopad nielen na konkrétneho zamestnávateľa, ale aj na celú spoločnosť.

2. Ochrana práce ako súčasť sociálnej ochrany

Ochrana práce ako súčasť sociálnej ochrany je právnym východiskom európskeho poňatia sociálnych práv. Sociálna ochrana je ambivalentný pojem chapaný v tomto kontexte jako cieľavedomá spoločenská činnosť jednotlivých subjektov zameraná na všestranný rozvoj osobnosti človeka.Využíva najmä ekomonické a právne nástroje, no je realizovaná aj prostredníctvom systému konrolných a dozorných orgánov, výchovou a vzdelávaním.

Dokumenty Zmluva  Európskeho spoločenstva (1997)NAJZÁKLADNEJŠÍ Dokument,Obsahom sú najmä preventívne opatrenia

Dokument:  Charta základných práv EÚ (2000)

1. Rešpektuje národné úpravy štátov ale zakotvuje, že každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a na lekárske ošetrenie

Rada európy Európska sociálna charta 1961

- prevenciu ochrany zdravia zabezpečuje štát, rozdiel je v tom, že zakotvuje povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len pre tých na ktorých sa z rôznych dôvodov zdravotné poistenie nevzťahuje a ktorý si ju nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

3. Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch a v práve EÚ

Medzinárodná organizácia práce v Ženeve (je súčasťou OSN), založená bola Versailskou zmluvou (1919), no prerušená činnosť bola počas 2. sv. vojny. Táto prijala viac ako 300 dohovorov, no okrem nich prevádza aj vedu a výskum v príslušnej oblasti.

1.  Dohovor číslo 130/1969 o zdravotnej starostlivosti a dávkach v nemoci

2. zdravie je základný predpoklad pre prácu
3. v prípade nemoci zabezpečuje aj dávky nie len zdravotnú starostlivosť

1. Dohovor číslo 155/1981 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí

4. každý členský štát má prijať opatrenia, ktoré sú medzinárodnými skúsenosťami overené
5. to znamená určitú unifikáciu

1. Dohovor číslo 161/1985 o závodných zdravotných službách

6. prevencia v oblasti zdravotnej starostlivosti, orgány na kontrolu zdravia pracovníkov

Konkrétne typy práce :Dohovor o ochrane pracovníkov pred prašným prostredím

1948   Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá valným zhromaždením OSN, zakotvila, že

       -   každý má právo na takú životnú úroveň aby mu zaručila zdravie a blahobyt

       -   právo na prácu,

       -   slobodná voľba zamestnania

       -   sloboda združovať sa v odboroch

       -   právo na zdravie je chápane ako predpoklad zárobkových aktivít a tým aj podmienkou

            realizácie práva na životnú úroveň

Avšak táto deklarácia nemá právnu silu ale stala sa základom formovania medzinárodného práva.

1948   Zakladajúca ústava WHO zakotvila právo na zdravie bez rozdielu pre všetkých, jedno zo základných ľudských

1977   „Zdravie pre všetkých“ dokument prijatí WHO.

1966   Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, tento dokument bol  

          vymožiteľný už medzinárodným právom

       -    Bolo už formulované ako právo každého

       -    každý má právo na spravodlivé podmienky a bezpečné a zdravotne nezávadné

             pracovné podmienky

       -    zdravie je jedno zo základných sociálnych práv

Európsky rozmer:

Dokumenty Zmluva  Európskeho spoločenstva (1997)NAJZÁKLADNEJŠÍ Dokument,Obsahom sú najmä preventívne opatrenia

Dokument:  Charta základných práv EÚ (2000)kapitola Solidarita

7. Rešpektuje národné úpravy štátov ale zakotvuje, že každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a na lekárske ošetrenie

Rada európy Európska sociálna charta 1961

- prevenciu ochrany zdravia zabezpečuje štát, rozdiel je v tom, že zakotvuje povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len pre tých na ktorých sa z rôznych dôvodov zdravotné poistenie nevzťahuje a ktorý si ju nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

4. Základne pramene úpravy ochrany práce v právnom poriadku SR

Ústava čl.36

……………

Zákonník práce zč.311/2001 v znp Zz

zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

5. Ochrana práce v Zákonníku práce

Čl.3 Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Čl.8 Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.

6. časť §146 (1) Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. (2) Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. (3) Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce. (4) Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (5) Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§147 Povinnosti zamestnávateľa  (1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. (2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

§148 Práva a povinnosti zamestnancov  (1) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. (2) Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

§149 Kontrola odborovým orgánom  (1) Odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa. Pritom má právo najmä a) kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,  b) kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať,  c) požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu,  d) upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov,  e) zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (2) O zákaze podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce. Ak požiada zamestnávateľ orgán inšpekcie práce o preskúmanie opatrenia odborového orgánu, je tento orgán povinný tak urobiť; až do jeho rozhodnutia platí opatrenie odborového orgánu. (3) Náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uhrádza štát.

§150 Inšpekcia práce Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.

6. Subjekty spolupráce pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

Základnými subjektmi spolupráce sú zamestnanec,zamestnávateľ a štát. Pokiaľ je o zamestnanca , treba si uvedomiť, že tento nie je pasívny predmet ale je aktívny subjekt lebo sa takisto bezprostredne zúčastňuje na ochrane práce, prostredníctvom odborových orgánov,zamestnaneckej rady a zamestaneckého dôverníka.

Zamestnanec§11

Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

Podľa 124/2006 žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe

Osobitné skupiny zamestnancov sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím,  Zamestnávateľ§7: 1) Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa 124/2006 uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy,  Štát

Podmienky je nutné rešpektovať a dodržiavať. Štát si vytvára osobitný systém ochrany na zabezpečenie ochrany pri práci.

1. Orgány: v oblasti ochrany zamestnancov pri práci, orgány na ochranu zdravia

§4 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je odvolacím orgánom vo veciach o ktorých rozhodol Národný inšpektorát práce v prvom stupni. Vytvára ročnú správu pre vládu SR o ochrane práce do 6 mesiacov od konca kalendárneho roku, a päťročnú správu pre EU o uplatňovaní zákona 125/2006 .

§5 Národný inšpektorát práce je orgánom štátnej správy a rozpočtovou organizáciou, má sídlo v Košiciach. Na jeho čele stojí generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce sociálnych vecí a rodiny. §6 je odvolacím orgánom pre veci, ktoré v prvom stupni rozhodli jednotlivé inšpektoráty práce. Predkladá ročné správy o činnosti NIP a ochrane práce najneskôr do troch mesiacov od konca kalendárneho roku. Poskytuje informácie o pracovných podmienkach.

§7 Inšpektorát práce sú orgány štátnej správy a rozpočtové organizácie, územné obvody a sídla majú zhodné s obvodmi a sídlami krajov. Na čele stojí hlavný inšpektor práce, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh generálneho riaditeľa NIP minister, zodpovedá generálnemu riaditeľovi (aby sa mohol stať musí mať 5. ročnú prax inšpektora práce).

2. Orgány na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov zákon č. 355/2007 o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva majú na starosti ochranu zdravia zamestnancov: Ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva (vedie centrálny register rizikových prác, vydáva a odoberá oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby), regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Konkretizácia §147 Zákonníka práce je Zákon 124/2006.

Zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

§6 ods. 3 upravuje čo je zamestnávateľ povinný poskytovať bezplatne zamestnancom. Pracovný odev, pracovnú obuv ak pracujú v prostredí, ktoré ich vystavuje mimoriadnemu opotrebeniu a znečisteniu. Zabezpečovať pitný režim, poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky na zabezpečenie ich telesnej hygieny.

§6 ods. 5 vraví, že zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracovisku kde pracujú aj nefajčiari a má zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu.