Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Filozofická fakulta / Psychológia

Pamäť (pamat_-_prednasky_brezina_+_pardel,_boros.doc)

Všeobecná charakteristika pamäti

Rozhodujúca úloha:         H. Ebbinnghaus

                        G. E. Mủller

súbežne s:         E. Thorndike

                I. P. Pavlov

Ebbinghaus: otázky vštepenia a uchovávania si vedomia – verbálne formulovaný obsah

Thorndike: výskum získavania praktických spôsobov správania

Pavlov: zistenie vplyvu skúsenosti na priebeh organických procesov

slovenskí, nemeckí, francúzski autori: psychológia pamäti

anglickí hovoriaci: psychológia učenia ← zrieknutie sa pozostatkov koncepcie duševnej dispozície, prechod od aspektu štrukturalistického k aspektu funkčnému v chápaní psychiky ako dôsledku objektívnej metódy výskumov.

Szewczuk:

Vplyvom pôsobenia určitých podnetov na organizmus a vplyvom vlastného aktívneho prispôsobovania sa týmto podnetom mení sa vzťah medzi organizmom a okolitým svetom.

Zmena: buď v rozsahu podnetov, na ktoré organizmus reaguje, buď v zväčšení reakcie na tie isté podnety, alebo napokon v obidvoch prípadoch.

Rozšírenie spojenia organizmu s obklopujúcim ho svetom, ktoré prebieha vo všetkých týchto prípadoch = zapamätávanie.

Zapamätávanie         1. neúmyselné

                        2. úmyselné        a.) organizované: učenie v užšom slova zmysle.

                                        b.) neorganizované

UČENIE

ÚMYSELNÉ ZAPAMÄTÁVANIE

ZAPAMÄTÁVANIE

Rohracher:

1. Osobitne hovorí o európskom výskume vštiepenia a reprodukcie verbálnych obsahov.

2. zvlášť podáva súhrnnú charakteristiku na jednej strane behavioristickú a na druhej strane „ruský prístup“.

Procesy pamäti

Zapamätávanie – utváranie dočasných nervových spojov, ktoré sa môžu neskôr obnovovať, „oživovať“.

= podmienka alebo predpoklad uchovania v pamäti

Vybavovanie – reprodukcia (aktívne vybavenie)

                 rekognícia / znovupoznanie

Nie je to len fotografická reprodukcia minulosti, je to proces aktívny, bezprostredne usmerňovaný úlohami, ktoré stavia praktická činnosť.

                = výsledok alebo prejav toho, že sa daný jav uchoval v pamäti

Znovupoznanie – prv vzniknuté spoje sa aktualizujú pri bezprostrednom opätovnom pôsobení podnetov na človeka.

                - súvisí s vnímaním / opätovné vnímanie

Pamäť ako psychický proces = zapamätávanie (vštepovanie), uchovanie a vybavovanie psychických zážitkov a psychomotorických úkonov. Pamäť je psychický proces, ktorým si subjekt uchováva a sprítomňuje skúsenosti.

Pamäť ako schopnosť človeka = trvalejšie neuropsychické predpoklady a vlastnosti osobnosti zapamätať si a vybaviť skúsenosti.

Definície pamäti

Szewcuzk: Pamäť je vlastnosť organizmu, presnejšie jeho nervovej sústavy, ktorá je založená na schopnosti uchovávať poznané skutočnosti, získané pri najrôznejších činnostiach; uchováva zároveň aj spôsob poznania týchto činností.

Sokolov: Pamäť ako odraz toho, čo sa udialo v minulej skúsenosti. Utvárajú sa dostatočne pevné dočasné spoje (zapamätávanie) a neskúr sa aktualizujú alebo uvádzajú do činnosti (vybavovanie a znovupoznanie).

Teplov: Pamäť ako odraz predošlej skúsenosti, tkvejúci v zapamätaní, uchovaní a nasledujúcom vybavení alebo znovu poznaní toho, čo sme skúr vnímali, prežívali alebo robili.

Petrovskij: Pamäť ako zapamätávanie, uchovanie a následné vybavovanie (reprodukovanie) skúseností indivíduom.

Princípy asociácie.

Zapamätať si určitý objekt = uviesť ho do vzťahu k nejakým iným objektom.

Aristoteles: princípy asociácie

1. asociácie podľa dotyku (v priestore a v čase)

Vnem, predstava alebo myšlienka o danom predmete má za následok vybavenie iných predmetov alebo javov, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste súčasne s nimi alebo bezprostredne za nimi.

(učenie sa cudzím slovám, telefónnym číslam, poradiu úloh, ...)

2. asociácie podľa podobnosti

Obrazy predmetov a javov vyvolávajú v našom vedomí predstavy, ktoré sú im v podobné

v akýchkoľvek ohľadoch. Generalizácia, zovšeobecnenie nepodmieneného spoja, pri ktorom

zhodné podnety, ktoré sa od seba ešte dosť neodlíšili, vyvolávajú tú istú reakciu.

(básnické metafory, ...)

3. asociácie podľa kontrastu

Obrazy predmetov a javov vyvolávajú v našom vedomí v určitom ohľade k nim protikladné obrazy a javy. Zakladá sa na vzájomnej indukcii nervových procesov, keď silné podnety vyvolávajú počiatočný silný vzruch a hneď za tým následný útlm v tých istých častiach mozgovej kôry.

(čierna – biela, obor – trpaslík, hlučný – tichý, ...)

Podľa asocianizmu je pamäť utváranie spojení, asociácií medzi psychickými obrazmi, ktoré sa časovo stretnú vo vedomí človeka. Čím častejšie sa stretávajú, tým sa utvorí medzi nimi silnejšie spojenie (asociácia).

Podľa asocianistov je spájanie mechanické zväčšovanie všetkého, čo je prežívané v časovom susedstve nezávisle od všetkého ostatého, teda nezávisle aj od obsahu zážitku.

Kritika asocianizmu: Pavlov

Asociáciu považoval za podmienené reflexy. Dával prednosť fyziológii.

Teórie vysvetľujúce pamäť

„O pamäti“ – Herman Ebbinghaus; 1885

Zaviedol objektívny a kvantitatívny prístup ku skúmaniu pamäti človeka.

Skúmanie pomocou bezvýznamových slabík. Zjednodušil tak experimentálne podmienky a vylúčil vplyv asociácií vytvorených predtým.

- metodologicky nečisté; skúmal len na svojich 2 dcérach

Vychádzal z asocianizmu, asociačné spoje sa však uplatňujú pri zapamätávaní takého materiálu, ktorý neobsahuje významové vzťahy.

T. Meynert – „teória vybehania“  (prepracoval T. Ziehen)

Nervové vlákna, ktorými často prebiehajú vzruchy, stávajú sa vodivejšími, vznikajú „vybehané spoje“ medzi určitými gangliovými bunkami.

Fyziologické teórie pamäti

Pamäť je utváranie nových spojov, nových dočasných spojov medzi centrami podráždenia, vyvolaných podnetmi z okolitého sveta i z vnútra organizmu.

Rozdiely medzi dočasným spojom a asociáciou: Pavlov

1. teória dočasných spojov vychádza zo spojenia organizmu s objektívne jestvujúcim svetom. Princíp dočasného spoja je výrazom objektívnych zákonitostí.

2. teória asociácii má úplne subjektívny charakter, podľa nej princíp asociácie je výrazom subjektívnej zákonitosti.

Smirnov

Fyziologickým základom pamäti je plastickosť nervového systému, ktorá sa prejavuje tým, že každý nervovo – mozgový proces zanecháva po sebe stopu. Táto stopa mení povahu ďalších procesov a podmieňuje možnosť ich opätovného vznikania v čase, keď chýba podnet.

Ukázalo sa, že rozhodujúcou podmienkou vznikania pamäťových stôp je zmena vzťahov medzi nervovými bunkami predovšetkým na synapsiách.

Od nervových buniek vybiehajúce axóny sa buď stýkajú s dentritmi iných buniek, buď sa vracajú späť k telu svojej bunky. Vplyvom takejto štruktúry kontaktov vzniká možnosť cirkulácie reverberujúcich (reverbere – odrážať) okruhov podráždenia, nepresahujúceho hranice daného systému považujú niektorí bádatelia za fyziologický základ procesu uchovávania stôp. V týchto okruhoch dochádza k prechodu stúp z tzv. krátkodobej pamäti do dlhodobej.

Trvalá pamäťová stopa nevzniká naraz, pamäťová stopa je výsledkom nervového procesu, ktorého začiatok môžeme ohraničiť pôsobením podnetu. ktorý však pokračuje aj po prerušení pôsobenia daného podnetu.

(po epileptických záchvatoch, úrazoch si ľudia spomenú na zážitky z minulosti, ale nie na bezprostredné udalosti tesne pred úrazom alebo záchvatom)

Tvorba pamäťových stôp:         1. fáza – novoutvárané spojenia sú labilné

                                2. fáza – po efektívnom ukončení štúdia sa akoby samovoľne opakuje a utvára pevné spojenie (konsolidačná, štrukturálna fáza)

Penfield

Vždy keď normálny jedinec vedome na niečo zameria svoju pozornosť, zároveň sa to zaznamenáva do temporálneho kortexu obidvoch hemisfér. Inak povedané, všetky stimulácie, ktorým subjekt venuje pozornosť, sú zaznamenané v mozgu. Prejavy temporálnych lalokov označuje ako psychické odpovede a nazýva ich „interpretačným kortexom“. Nepovažuje ho však za sídlo pamäti, pretože jeho chirurgické odstránenie neanuluje pamätanie si práve vybavenej udalosti.

Zhrnutie:

Objektívnym základom pamäti je skutočnosť, že nový podnet sa zapamätáva v dôsledku jeho zapojenia sa do reflexného oblúka, že v reflexnom charaktere zapamätávania je aj jeho podstata ako psychického procesu, ktorý spojuje organizmus s celým obklopujúcim svetom, so všetkým čo má preň význam.

Fyzikálne a chemické teórie pamäti

Podľa fyzikálnych teórii / teórií neurónových modelov prechod akéhokoľvek impulzu cez určitú skupinu neurónov zanecháva fyzickú stopu.

Biochemické výskumy: dvojstupňový charakter procesu zapamätávania.

1. stupeň – (bezprostredne po pôsobení podnetu) v mozgu prebieha krátkotrvajúca elektrochemická reakcia vyvolávajúca spätné fyziologické zmeny v bunkách = fyziologický základ mechanizmu krátkodobej pamäti.

2. stupeň – vlastná biochemická reakcia spojená so vznikom nových potenciálov, neprebiehajú spätné chemické zmeny v bunkách = považuje sa za mechanizmus dlhodobej pamäti.

Chemické teórie pamäti

Špecifické chemické zmeny prebiehajúce v nervových bunkách pod vplyvom vonkajších podmienok sú základom mechanizmu procesov spevňovania, uchovávania a obnovovania stôp. Ide o rôzne preskupovanie bielkovinových molekúl neurónov a predovšetkým molekúl tzv. nukleidových kyselín.

Deoxirybonukleidová kyselina DNK sa považuje za nositeľa genetickej, dedičnej pamäti, rybonukleidová kyselina RNK za základ autogenetickej, individuálnej pamäti.

Podráždenie nervovej bunky → zväčšenie obsahu RNK zanechávanie dlhších biochemických stôp, poskytujúcich jej schopnosť rezonovať na opakované pôsobenie „známych“ podnetov a nerezonovanie na iné vplyvy, tvorí skrytý mechanizmus pamäti.  

Experimenty: Chemické látky sa prenášali z vyučených zvierat na nevyučené.

Teórie pamäti príslušníkov amerického konekcioanlizmu

Bain

Podstatnú úlohu pri zapamätávaní hrajú city dynamizujúce činnosť jedinca. Formuloval tézu, že sú uchovávané tie pohyby a činnosti, ktoré jedincovi prinášajú úžitok, zatiaľ čo iné sú eliminované.

→ E. L. Thorndike – vypracovanie 3 zákonov učenia.

1. zákon (nemožno považovať za originálny)

Zákon cviku – law of exercise / klasický asocianizmus

2. zákon (nemožno považovať za originálny)

Zákon pohotovosti – law of readiness

Fyzikálna zložka jeho zákonov, týka sa vedenia nervových dráh a pohotovosti rôzneho stupňa sympatických spojov k vodivosti nervového vzruchu.

3. zákon (ovplyvnený Bainom, ale prisudzuje sa mu originalita)

Zákon dôsledku – law of effect

„Animal Inteligence“ 1911

Príčinou uchovania jedných a neuchovania iných reakcií je ich emocionálny účinok.

E. R. Guthrie

„The Psychology of Learning“ 1935

Sformulovanie nového variantu konekcionalistického prístupu k učeniu.

Podľa neho sa neučíme podnetom ale reakciám, čiže nevznikajú spoje medzi podnetmi. Spojujú sa podnety s reakciami. Stačí jedno spojenie podnetov s reakciou, aby sa získala plná asociačná sila.

U Guthrieho sa spájajú podnety s reakciami a u klasických asocianistov sa spájali vnútorné deje, idey, predstavy.

C. L. Hull

Konekcionalistická teória založená na dynamickej relácii medzi organizmom a prostredím. Ak sa poruší priaznivý stav tejto korelácie, vniká potreba, ktorá vyvoláva aktivitu jedinca. Vďaka existujúcim, hotovým spojom v najjednoduchších podmienkach redukuje reflexná reakcia potrebu. Pri zložitých situáciách vniká séria neurčitých reakcií, ktorých zložky redukujúce potrebu vyvolávajú v neskorších analogických situáciách tendenciu na prevládnutie nad reakciami., ktoré potreby neredukovali.

Realizácia zapamätávania spočíva na základe dôsledku účinnosti reakcie. V prípade, že určitá reakcia vyvolaná podnetom uspokojuje potrebu, potom v dôsledku jej časového rozloženia vznikne tendencia rovnakého reagovania na identické opakujúce sa podnety alebo na podnety im podobné.

Hullove chápanie Pavlovovho podmieneného reflexu:

chýbajú 2 rozhodujúce zložky         1. potreba, ktorá predchádza pôsobeniu nepodmieneného podnetu a motivácia správania sa jedinca

                                        2. stretnutie pokrmu s chuťovým receptorom a potom nasledujúca redukcia potreby

Hullom podaná schéma Pavlovovho podmieneného reflexu.

Hullom interpretovaná adekvátna schéma podmieneného reflexu.

Pp

Pn

Rn

Pp – zvuk        Pn – pes dostáva mäso        Rn – slinenie, prehĺtanie

R

Pp

Pn

Z tejto teórie vyplýva, že Hull sa pokúsil o spojenie Pavlovovskej zásady podmieňovania s Thorndikeovským zákonom dôsledku, keď vyhlasuje, že morálne zákony určené pre situáciu podmienených reflexov platia aj pre situáciu vyjadrenú zákonom dôsledku.

O. H. Mowrer – pavlovovsko-thorndikeovská symbióza – dvojfaktorová koncepcia učenia. Svoju koncepciu budoval na výskume tzv. učenia vyhýbaniu a rozlišuje v procese zapamätávania (učenia) dve etapy: Od začiatku pôsobenie podnetu do emocionálnej reakcie.

        Od tejto reakcie k reakcii, ktorá ruší pôsobenie podnetu.

Podmieňovanie spája emócie s prv identifikovanými podnetmi a až neskúr vyvoláva táto emócia správanie – metódou skúšok a omylov podľa pravidiel Thorndikeovho typu.

Všetko učenie je učením signálov a identifikuje ho s podmieňovaním.

Americký konekcionalisti Pavlovovu teóriu zjednodušujú a nevnikajú hlbšie do myšlienkového kontextu jeho jednotlivých formulácii. → kritika Pavlova

Teórie spevňujúce

I. P. Pavlov: Subjekt si zapamätá to, čo je spevnené spojením s nepodmienenými alebo podmienenými zložkami správania.

E. L. Thorndike: Subjekt si zapamätá to, čo je preň výhodné a čo vyvoláva alebo ruší v subjekte existujúce napätie.

L. C. Hull: Jedinec si zapamätá to, čo redukuje jeho potrebu.

E. R. Mowrer: Subjekt si zapamätá to, čo v ňom vyvoláva nádej alebo strach.

Teória nespevňujúce

E. R. Guthrie: Subjekt si zapamätá to, čo ruší pôsobenie podnetu.

( + Tolman)

Mechanizmus zapamätávania – mechanizmus uzatvárania spojov

I. P. Pavlov – spoj vzniká v dôsledku prebehnutia vlny podráždenia do nervových buniek kôry vzrušených novým podnetom k tým bunkám kôry, v ktorých je skoncentrované podráždenie vyvolané nepodmieneným podnetom alebo dobre upevneným podmieneným podnetom.

- fyziologický charakter

Thorndike – Podnet → reakcia. Ak je reakcia pre organizmus významná, v tom prípade vyvoláva tzv. reakciu spevňujúcu. Je to reakcia neurónov.

- psychologický charakter

Mowrer – spoj je len materiálne neurónové spojenie medzi nejakými okrajovými orgánmi, ktoré vykonávajú danú reakciu a ktoré sú touto reakciou špecificky dráždené, a medzi určitou emóciou (nádej alebo strach).

- psychologický charakter

Teórie organizovania

→ z kritiky asociačnej teórie dotyku a spoluexistencie v čase.

Zástancovia: predstavitelia tvarovej psychológie – Wertheimer, Köhler, Koffka – vychádzajúci z holistických biologických koncepcií Drieschových ako i z výskumov Lashleya a jeho spolupracovníkov.

Na uchovanie / zapamätanie zložitej situácie nestačí len púhy styk v čase vzájomne indiferentných, ľubovoľných prvkov, že na to treba čosi viac.

Výskum: zapamätávanie radu bezvýznamových slabík a významových slov

Vysvetlenie:         bezvýznamové slabiky – nemajú organizáciu, netvoria tvary

                významové slová –organizovaný materiál

Proces organizovania zapamätávaného materiálu postupne do väčších významových celkov je základom prístupu tvarovej psychológie k problému pamäti.

H. Restorff: venoval sa problematike závislosti zapamätávania od štruktúry materiálu, od organizácie, ktorá spočíva priamo v materiály.

1.    čím je materiál lepšie zorganizovaný, tým ľahšie je jeho uchovanie

2.    nezorganizovaný materiál ( napr. bezvýznamové slabiky) sa  musí najprv zorganizovať, aby mohol byť uchovaný

Gestaltisti nahradili asociačnú teóriu hypotézou nervového poľa.

Hypotéza nervového poľa – pôsobením určitého podnetu vzniká v nervovom poli dynamický proces, po ktorom v čase, keď podnet prestáva pôsobiť, ostáva stopa. Táto stopa, podľa tvarových psychológov je zmenou v zorganizovaní hmoty nervovej sústavy a dostáva sa, alebo sa môže dostať do kontaktu s aktuálnym procesom.

Rohracher: predpoklady rozvinuté tvarovou psychológiou sa dajú rozšíriť a spresniť v prípade, ak sa namiesto pojmu „tvar“ použije pojem „usporiadanie“ a ak sa bude vychádzať zo zistení, že jednotlivé obsahy každého vnemu usporiadajú podľa významu, ktorý majú pre vnímajúceho...

Toto „subjektívne významové usporiadanie“ vedie k tomu, že pri rovnakých objektívnych podmienkach vznikajú u rôznych ľudí rôzne vnemy a že sa najsilnejšie vštepia tie jednotlivosti, ktoré majú pre individuálne uspokojenie záujmov a potrieb osobitný význam.

Geštalt:                 - vyhýbali sa preskúmaniu fyziologických teórii pamäti

- obmedzili sa na biologické úvahy (Koffka, hartman)

- odmietli asociačnú teóriu

- popreli spojenia medzi podnetmi a reakciami

Petrovskij: Spevňovanie = bezprostredné dosiahnutie cieľa činnosti subjektu.

Adams: 3 teórie pamäti.

1. Teória rozpadu stopy
2. Teória interferencie
3. Teória permanentnej pamäti

Procesy pamäti

- rôzne funkcie, ktoré spĺňa pamäť v živote a činnosti človeka

4. zapamätávanie ( vštepovanie, upevňovanie)
5. vybavovanie (reprodukcia a znovupoznanie)
6. uchovávanie a zabúdanie

Zapamätávanie (vštepovanie)

1. fáza procesu pamäti

Prebieha upevňovanie nového tým, že sa spája s materiálom nadobudnutým dávnejšie.

Začína vštepovaním

1. mimovoľné (neúmyselné) zapamätávanie

        to, čo na nás silne zapôsobí, vyvolá hlboký cit, čo nás živo zaujíma

        prevažne epizodický a náhodný charakter

2. vedomé (úmyselné) zapamätávanie

        vytyčuje sa cieľ niečo si zapamätať

        produktívnejšie ako neúmyselné

Úmyselné zapamätávanie, ktoré má charakter špeciálne organizovanej cieľavedomej práce, spojenej s aplikáciou určitých postupov pre čo najefektívnejšie osvojovanie si vedomosti, úmyselné zapamätávanie sa označuje ako učenie.

memorovanie – mnohonásobné, mechanické opakovanie

Úspešné zapamätávanie        ~        porozumenie materiálu

                                ~        zameranie, úmysel zapamätať si niečo trvalejšie

                                ~        vzťah zodpovednosti k vytýčenému materiálu

                                ~        vedomie potreby si materiál zapamätať

                                ~        chápanie významu v užšom i širšom zmysle slova

Experiment:         Osoby klasifikovali podľa obsahu predkladané obrázky. Nemali si ich zapamätať. Po skončení experimentu ich mali reprodukovať. (Zinčenko)

                1. variant: osoby čítali vety tak, že mali zistiť, či sú čítané vety správne, ale nemali si ich zapamätať.

                2. variant: osoby si mali zapamätať vety bez toho, aby zisťovali, či sú správne.

→ produktívnosť bola vyššia pri neúmyselnom zapamätávaní, čiže pri 1. variante.  (Smirnov)

→ Len sám úmysel nemôže byť príčinou zapamätávania. Čiže príčinu lepšieho zapamätávania treba hľadať v tom, že osoby konali cieľavedomú určitú špeciálnu činnosť.

Pamäť je vlastnosť organizmu, jeho NS, založená na schopnosti uchovania poznanej skutočnosti získanie pri najrôznejších činnostiach , pričom sa zároveň uchováva aj spôsob poznania týchto činností.

→ ak má mať úmyselné zapamätávanie optimálny efekt, je potrebné, aby sa spájalo s realizovaním takej činnosti, ktorá si od nás vyžaduje značnú rozumovú aktivitu, aby sa úmyselné zapamätávanie príslušného materiálu  spájalo s motívmi, cieľmi a spôsobmi činnosti človeka. (sovietski psychológovia)

Idealisti – (Bergson) – 2 druhy pamäti

        1. telesná / fyziologická – sprostredkuje mechanické zapamätávanie

        2. duchovná – základ logického zapamätávania; nie je závislá od činnosti mozgu

Mechanické zapamätávanie

Jedna časť materiálu sa spája s druhou len preto, že po sebe nasledujú v čase, bez logických súvislostí medzi časťami ~ jednotlivé dočasné spoje

Uplatňuje sa v prípadoch, keď         - je potrebné zapamätať si údaje, ktoré samy o sebe neobsahujú významové, podstatné, logické súvislosti (názvy, symboly, označenia).

                                        - významové, logické súvislosti medzi údajmi sú príliš vzdialené, skryté, keď ich človek nemôže hneď postrehnúť a využiť pri zapamätávaní.

Slovno-logické zapamätávanie

Uplatňuje sa v prípadoch, keď si zapamätávame podstatné, vnútorné, zovšeobecnené, t. j. logické súvislosti, bezprostredne spojené s rečou a myslením ~ spoje podľa zmyslu

- oveľa produktívnejšie ako mechanické zapamätávanie

analyticko-syntetický rozbor: vydelenie logických oporných bodov

dôkladné prečítanie si materiálu za účelom         a.) nájsť v ňom najdôležitejšie časti

                                                b.) nájsť medzi nimi súvislosti a utvoriť osnovu

                                                c.) dať každej časti názov

osvojenie si základného obsahu: rozdeľovanie na väčšie časti

detailnejšie zapamätávanie: rozdeľovanie na menšie časti

spájanie nových zapamätaných poznatkov s poznatkami osvojovanými prv

zistiť zhodu a odlišnosť (rozdiely) nových poznatkov vo vzťahu k poznatkom z predchádzajúcej skúsenosti

utváranie názorných predstáv zapamätávaných súvislosti

diagramy, tabuľky, schémy, obrazy, ..., ktoré ilustrujú vzťahy medzi javmi a predmetmi, ktoré sa majú zapamätať

Opakovanie

pochopenie samo o sebe nevedie k presnému a trvalému zapamätávaniu

Fyziologické hľadisko: upevňujú sa dočasné spoje, stávajú sa diferencovanými, môžu sa vytvárať nové sústavy spojov

efektívnosť opakovania ~ dokonalá organizácia opakovania

jednotvárne opakovanie = útlm príslušných nervových buniek

1. rozmanitosť

2. doplňovacie opakovanie, zapamätávanie prebieha nerovnomerne a skákavo

Kladná úloha reprodukcie zapamätávaného materiálu:         - aktivizuje mozgovú kôru

- rýchlejšie a diferencovanejšie    ..utváranie dočasných spojov

opakovanie         – koncentrované: opakovania nasledujú bezprostredne za sebou

– časovo rozdelené: opakovania sú od seba oddelené väčšími či menšími        časovými intervalmi (trvalejšie)

Sokolov: 2 – 3 dni prestávky

Volkov: 1 deň prestávky

Fyziologické hľadisko: koncentrované opakovanie – rýchlo vyvoláva tzv. ochranný útlm

 časovo rozdelené opakovanie – počas prestávok sa bunkám vracia ich práceschopnosť

Smirnov + iní

Rozsiahlejšia látka:         1. zapamätávanie v celosti

                        2. zapamätávanie po častiach

                        3. kombinované zapamätávanie -najlepšie (Šardakov)

„asociácie v kruhu“ – vznikajú pri zapamätávaní po častiach, napr. básní → problém reprodukovať naučený materiál ako jednotný celok

Vplyv množstva materiálu na zapamätávanie

Čas zapamätávania nevzrastá priamoúmerne k množstve materiálu, ale oveľa viac.

Experiment: Lyon, podľa Sokolov – zapamätávanie si slabík a slovných textov.

Závislosť zapamätávania od kvality, od obsahu a charakteru osvojovaného textu

Experiment:         Čítanie súvislého textu – zapamätali si viac

(Zankov)        Čítanie jednotlivých viet – menej si zapamätali

Čítanie súvislého textu – presnosť reprodukcie je menšia

                Čítanie jednotlivých viet – presnosť reprodukcie je väčšia

Experiment:        Rozdiely pri zapamätávaní opisných a vysvetľovacích textov v závislosti od veku → lepšie sa zapamätávajú vysvetľovacie texty (Komissarčiková)

Vybavovanie

1. reprodukcia – vybavenie si zapamätaného bez priameho pôsobenia prv zapamätaného objektu, pôsobenie nejakého vonkajšieho podnetu, súvislosti, ktorá vzniká v predstavách alebo myšlienkach.

2. znovupoznanie / rekognícia – vybavenie si obsahu alebo udalosti pod vplyvom opakovaného vnímania, pri opätovnom pôsobení toho istého alebo podobného objektu, ktorý bol kedysi zdrojom pamäťovej stopy

(charakteristický zážitok, že predmet sme už niekde videli, melódiu počuli, ...)

7. úplne znovupoznanie
8. ... (rôzne stupne znovupoznania)
9. neúplne znovupoznanie

Fyziologické hľadisko: znovupoznanie nastáva vtedy, keď tie isté, alebo im podobné podnety aktivizujú nimi skôr utvorené (staré) dočasné spoje.

Príbuznosť (familiarity) vymedzená ako frekvencia stimulácie a významovosť ako počet asociácii na slová v danom časovom úseku sa chápali ako pozitíva znovupoznania.

Gorman; Shepard

Experiment: s použitím slov z frekvenčného slovníka Thorndikea- Lorgeho;

tento predpoklad sa nepotvrdil → platnosť interferenčnej hypotézy zabúdania aj v oblasti rekognície

Šipoš

Experiment: znovupoznanie slov, urobil analýzu odpovedí z hľadiska frekvencie a gramatickej kategórie v snahe overiť získanie interferenčného vplyvu frekvencie

→        a.) vysoko frekvenčné slová majú významovo vyšší podiel chybovosti pri identifikácii slov

→        b.) pamäťovo najstabilnejšie sú substantíva, najlabilnejšie adjektíva

→        c.) príbuznosť i významovosť zhoršuje znovupoznanie slov, a to pôsobením interferencie

Sečenov

Znovupoznanie je jeden z najjednoduchších psychických aktov, nemožno ho považovať za spoľahlivé kritérium uchovania minulých dojmov v našej pamäti.

Sokolov

Znovupoznanie ako jednoduchší a geneticky mladší proces ako vybavovanie.

Petrovskij

Hovorí iba o vybavovaní a charakterizuje ho ako proces pamäti, následkom ktorého prebieha aktualizácia prv zapamätaného obsahu psychiky, jeho „prenesením“ z obdobnej pamäti do pamäti operatívnej.

Znovupoznanie:         - spoznanie                

                        - vlastné vybavenie         - úmyselné        

                                                - neúmyselné

                        - rozpamätávanie

Rubinštejn

Spomienka ako predstava, ktorá sa vzťahuje na viac či menej presne určený moment v histórii nášho života.

vybavovanie         - mimovoľné        

- zámerné (spája sa s intenzívnou myšlienkovou činnosťou)

Spomínanie –v priestore a čase lokalizované vybavovanie obrazov našej minulej skúsenosti

Uchovanie a zabúdanie

uchovávanie – zložitý, dynamický proces, ktorý sa uskutočňuje v podmienkach istým spôsobom organizovaného osvojovanie a zahŕňa v sebe rozmanité procesy prepracovania materiálu.

10. výberový charakter ( významný materiál, spojený s potrebami človeka)

zabúdanie         - nemožnosť rozpamätať sa alebo znovupoznať

- nesprávne spomínanie alebo znovupoznanie

logická pamäť

Ebbinghaus

krivka zabúdania

mechanická pamäť

Pierón

výskum zapamätávania 50 čísel (metóda ako Ebbinghaus); rozdielne výsledky

→ medzi číslami sa skôr utvorili vzťahy ako medzi bezvýznamnými slabikami u Ebbingahausa

Binet

problém zabúdania významového materiálu

Rubinštejn

Reminiscencia - Paradoxný, no veľmi významný jav

Najbližší interval po prvej reprodukcii ( 2 -3 dni, aj dlhšie) nielenže nedáva vždy výrazné zníženie reprodukcie, ale práve naopak, táto „odložená“ reprodukcia je veľmi často úplnejšia a dokonalejšia než vybavovanie, ktoré nasleduje bezprostredne po vnímaní alebo osvojovaní.

I. P. Pavlov

Na obnovenie vyhasnutých reflexov je potrebný menší počet opakovaní ako pri ich prvom utváraní.

Časové zabúdanie; spojené s činnosťou zápornej indukcie

proaktívny, dopredu pôsobiaci útlm – vplyv predchádzajúcej činnosti na vytváranie spojov v nasledujúcej činnosti

retroaktívny, spätne pôsobiaci útlm – záporný vplyv nasledujúcej činnosti; činnosť, ktorá nasleduje po učení, vyvolá útlm práve vytvorených dočasných spojov

podobnosť – zhoršujúci činiteľ retroaktívneho útlmu

Zabúdanie

Fyziologické hľadisko:

Štrukturálne zmeny gangliových bunkách zapríčinené výmenou látok, opotrebovaním, starobou.

Pamäť

- príjem, uchovanie a spracovanie informácií

- kompletný skladovací proces

Retencia         – psychická odpoveď

                ~ veľa premenných

Attkinson

2 hlavné dimenzie

        Permanentné štrukturálne znaky

11. senzorický register        - senzorická pamäť
12. krátkodobý sklad                - krátkodobá pamäť
13. dlhodobý sklad                - dlhodobá pamäť

Riadiace procesy

14. kódovacie postupy
15. operačné opakovanie
16. hľadacie stratégie

Duálna koncepcia – krátkodobá pamäť + dlhodobá pamäť

Badeley

krátkodobá pamäť – trvajúca sekundy (bufferstore)

                             – ak je porušená, ovplyvňuje celú pamäť

Senzorická pamäť    - nie je to krátkodobá pamäť

→ rýchly rozpad informácii, ktoré si jedinec osvojil sa registruje v senzorickom registri ► senzorická pamäť = má vizuálny charakter / vizuálna modalita - ikonická

Sperling – 70. roky 20. storočia

tachystoskopická prezentácia

trvanie stopy v ikonickej pamäti – niekoľko milisekúnd – ikona

~ intenzita osvetlenia, dĺžka podnetu, ...

experimentálne dokázané – zabúdanie prebieha rýchlym rozpadom a maskovaním

rýchly rozpad – prejavuje sa znížením pozornosti odpovede

maskovanie – podmienené sekundárnym podnetom, ktorý pôsobí po podnete (hlavný podnet je tak krátky a tak potlačený ostatnými podnetmi)

Transfer zo senzorickej do krátkodobej pamäte

Extrakcia – skenovanie → iba niektoré prejdú do inej pamäte, ostatné sa stratia

„zoskenujem celú situáciu a extrahujem niektoré, ostatné sa stratia“

Transfer z krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte

~ na ostatných Ψ procesoch, nie tak na pamäti

(pozornosť, pamäť – výrazné interfunkčný charakter)

Opakovanie                   riadiace procesy, ktoré informácie posúvajú z KP do DP;

Kódovanie                fyziológia mozgu

opakovanie:         Attkinson, Schiffrin –fixný počet položiek, celok

udržať celok najdlhšie v KP

kódovanie:         opakovanie jednotlivých položiek → prechod do DP

Opakovanie                - udržanie informácie v KP

                        - transfer do DP

Kódovanie                - transfer do DP

elaborácia – uskladnenie informácie, ktorá má mediačný charakter, je spojená s rečou

- úzko súvisí s kódovaním, s rečou

Dlhodobá pamäť

- modulárny systém = každý modul: iná funkcia + iná anatomická väzba

Penfield

Permanentná pamäť – informácie na úrovni KP a DP, ktoré zostanú navždy, všetko si zapamätáme

pamäťový sklad ako v PC; ale nie sme schopní si všetko vybaviť

PP – pracujem s ňou v spánku alebo v hypnóze alebo déjà vú

Všetky pamäťové stopy – okrem senzorického skladu – sú uskladnené v pamäti navždy!!!

Keby sme nezabúdali                - nie sme schopní vnímať

- nie sme schopní hierarchizovať

                                - nevnímame reálne okolie

Schizofrénia – skvelá permanentná pamäť

                spájajú sa nepodstatné veci, ktoré iní zabúdajú

Pamäť        - krátkodobá

- dlhodobá – explicitná, deklaratívna

Dlhodobá pamäť                - epizodická        

                                - sémantická        

                                - implicitná

                                - priming

                                - klasické podmieňovanie

                                - neasociatívne učenie

Tulring

deklaratívna / explicitná

podal pohľad na organizáciu DP

DP →                 1. epizodická

                2. sémantická

                3. procedurálna = nedeklaratívna = implicitná

vedomé vybavovanie si z pamäti

epizodická

individuálny autobiografický záznam našej skúsenosti

epizóda – hlbšia pamäťová stopa

sémantická

vedomosti, ktoré sa týkajú jazyka, pravidiel, poučiek, ...

STUPOR        - zabrzdený v sociálnych kontaktoch, v motorike

- veľký emocionálny zážitok

- déjà vú

procedurálna

podobá sa na pamäť, ktorú rozpracoval Ryely → pamäť je charakterizovaná „ vedieť ako“ –  „knowing how“

zapamätávanie si dôležitých sledov

(hudobné nástroje, rozoznávanie obrazov... + motorické činnosti)

Amnézia – rovnaké zabúdanie aj epizodických aj sémantických informácií

– vracajú sa k čo najstaršej pamäti (starí ľudia)

explicitná / deklaratívna

- vyjadrená slovne – slovne popísaná

implicitná / nedeklaratívna

- systém, ako riešiť úlohy; bez premennej reči

- úlohy, pri ktorých prebiehalo učenie – AKO?

- vedomé vybavovanie si udalosti

procedurálna

- vedomá, nabitá emocionálne, manuálna

(otváranie konzervy)

- v podvedomí

priming

- aktivácia 1 alebo viacerých pamäťových obsahov skrz pamäťový podnet

- prežíva sa vedome

- ovplyvňuje kognitívne procesy

- zabezpečuje prepojenie medzi explicitnou a implicitnou pamäťou

- aktivuje schopnosti prežívania implicitnej pamäti – nevedomia

Sternberg

priming        1. percepčný – vplyv podnetu        

                2. koncepčný