Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Filozofická fakulta / Psychológia

Všeobecná psychológia - Pozornosť (pozornost_-_brezina_2._semester-_prednasky.doc)

Pozornosť

- veľký význam v rámci ostatných procesov

- nemá svoj vlastný produkt

- nie je samostatné merateľná

zmení sa EEG záznam, ale len preto, že sa zmenia ostatné psychické procesy

pozornosť

pociťovanie                vnímanie                pamäť                myslenie        emocionalita

myslenie: myslíme všetci rovnako – v pojmoch

pozornosť: veľké rozdiely medzi ľuďmi

Deti: nemajú dobrú pozornosť

Veľmi to závisí od veku, už aj rozdiely pár mesiacov ( napr. 6 ročné a 6,5 ročné dieťa)

Dospievajúci: vrcholná schopnosť pozornosti

70 % pozornosti premrháme

Pozornosť        ~ od veku

                ~ od individuálnych rozdielov   („obdobie zaspatia“)

teória of Galperin

tvrdí, že pozornosť má svoj vlastný produkt (iba on to tvrdí)

interiorizovaná kontrola činnosti = pozornosť

teória of Vigotskij = teória interiorizácie

História

obdobie diagnostikovania pozornosti

Wundt                                                  Bourdon

v 30. rokoch záujem pohasol

James                                                  Kreppelin

Lange                                                         Meky

Geštalt

Behavior

50. roky – výrazná zmena: „kokteil party fenomén“

Chery → Broadbent

teória filtra: uviedla pozornosť do centra verejnosti, záujmu

podobná s teóriami pamäte

Galperin: tréning pozornosti

Pozornosť        - nevyvíja sa tak jednoznačne ako ostatné procesy

- asi 100 rokov výskumu

Titchener - úmyselná a neúmyselná pozornosť

Skúmanie pozornosti: metodologická otázka

Rešpektovanie systémového charakteru

- najdynamickejšia

Pozornosť         - kolíše

- závisí od bioelektrickej aktivity mozgovej kôry

pozornosť

- má tendenciu sa meniť

Pozornosť        - úmyselná

- neúmyselná

Druhy pozornosti

1. receptívna

        - spracovanie periférnej stimulácie

2. vnútorná

        - zameraná na kontrolu myšlienkových a pamäťových operácií

3. motorická

- orientovaná na kontrolu pohybov; jedny z prvých, ktoré vypínajú

4. mimovoľná

        - udržanie pozornosti mimovoľnými podnetmi

5. zámerná

        - vzniká na základe uvedomenia si potreby pozornosti

Chalupa, Ďurič

Determinanty pozornosti

1. vnútorné

        - celkový psychický a fyzický stav

2. vonkajšie

        - stimulačné a situačné

Vnútorné d. p.         - fyzické

- psychické

Vonkajšie d. p         A.         - stimulačné

                                - situačné

pozornosť klesá pri         - prahových podnetoch

- extrémoch

~ časové trvanie

~ otázka novosti podnetu        - fyzikálne hľadisko

~ zložitosť podnetu        - pozornosť klesá rovnako pri veľmi zložitých aj pri veľmi  jednoduchých podnetoch

B.        - druh vykonávanej činnosti

„či poznám, čo ma čaká“

C.        - vnútorné podmienky

motivácia: ak sme motivovaní, pozornosť je lepšia

Verkes-Dodsonov zákon – premena vnútorných podmienok v rámci vonkajších determinatov

Experiment: 3 skupiny

1. skupina: dostane lepšiu známku        2. skupina: nie je dôležité, ako to spravia        

3. skupina: ak spravia chybu, bude zle    → najlepšie: 1. skupina, najhoršie: 3. skupina

                        D.        - výsledky činnosti

Pravidelné informovanie o tom, ak sa to robí ( či dobre, alebo zle)

Informácie o tom, čo to v priebehu časového obdobia ide o.k., pozornosť sa zvyšuje (Týka sa to aj medziľudských vzťahov)

Spánok: najmenej 5 hodín, dosiahnuť vnútornú hranicu

α

α

γ

γ

γ

β

β

β

teraz      hlboký spánok    snívam                                                                zobúdzam sa

          - fyziologické javy                                        - psychické javy

engram – pamäťová stopa

vytvára sa v spánku (aj)

Vlastnosti pozornosti

zameranosť

selektivita

koncentrácia                        dynamické – stále sa meniace charakteristiky analyzované

oscilácia                        z hľadiska experimentov citlivé na zmeny (stres, deprivácia..)

fluktuácia

Chmelař, Chalupa

Zameranosť

- prípravná organizácia psychickej činnosti

- úzko súvisí s cieľom činnosti

- fixovaná zameranosť → experimenty spojené s reakčným časom – sústredenie; podnet v pravidelných intervaloch

pokles vo výkone; sústredenie sa len na 1 podnet, ktorý čakám

vigilancia – súvisí okrajovo (nepravidelné podnety)

teória ustanovky – gruzínska škola

Usnadze, Natadze

2 rovnako ťažké gule rôznej veľkosti

časom vnímame väčšiu ako ťažšiu – po niekoľkých pokusoch strácam reálny odhad týkajúci sa hmotnosti

- amplifikačná zameranosť

vyžaduje rýchle prepájanie pozornosti z jedného objektu na druhý objekt

interindividuálna variabilita (žena lepšie robí viac vecí naraz)

- expektačná zameranosť

riešenie úloh, kde sa očakáva výskyt náhodných – randomizačných a praktických podnetov

vigilancia – charakteristická očakávaním: „neviem, kedy podnet príde“ → experimentálna neuróza, psychická vyčerpanosť, pokles vo výkone

        - momentová zameranosť

celková aktivácia, takmer nie je pokles vo výkone

súvisí s emocionalitou, osobnosťou

1 z kritérií pre isté typy povolaní (napr. policajti)

selektivita

proces vyčlenenia 1 alebo viacerých podnetov zo skupiny iných podnetov

spojenie s ostatnými psychickými procesmi (interfunkčný vzťah)

vyberám tie charakteristiky, ktoré sú potrebné na riešenie úlohy ( vec myslenia na vyššej úrovni – múdrosť, skúsenosti – interindividuálne rozdiely)

relevantný podnet je oddelený na základe 3 princípov

a.) pod vplyvom vonkajšej situácie (intenzita, novosť, neobvyklosť, ...)

b.) pod vplyvom prevzatia inštrukcie (dôležitá je motivačná úroveň: „nauč sa to, je to dôležitejšie“)

tendencia úplne ignorovať zvyšok, inštrukcia je často sugestívna

c.) dochádza k nej v dôsledku vnútorných podmienok organizmu (motivácia, záujem, vôľa,..)

Berline

charakterizuje selektivitu pozornosti v súvislosti so správaním sa v priestore

vyberanie podnetov z priestoru, tie ktoré sú mi fyzikálne blízke – môžeme to ohmatať

neurofyziologické experimenty

evokované potenciály = sledovanie selektivity pozornosti

zmeny bioelektrickej aktivity mozgovej kôry pri zmene selektivity pozornosti – mením si istý typ α aktivity

Näätänen, Elton

koncentrácia

- považovala sa za jedinú vlastnosť pozornosti

- charakteristická intenzitou sústredenia

- nepredstavuje rušenie pozornosti ako pri selektivite

- pri koncentrácii a zameranosti sú vzájomné vzťahy; zameranosť je však vymedzená obsahom, koncentrácia zas silou, intenzitu

- intenzita zameranosti je charakterizovaná koncentráciou

- pri maximálnej koncentrácii sa nebudeme rozptyľovať vonkajšími podmienkami

- zisťuje sa vplyvom vedľajších podnetov

- lepšia je u detí predškolského veku

- dá sa trénovať

- je v nepriamom pomere ku kapacite pozornosti

- kapacita pozornosti nie je vlastnosť pozornosti, ale charakteristikou koncentrácie

- čím je kapacita nižšia, tým je koncentrácia vyššie → schopnosť sústrediť sa maximálne na 1 problém, nedať sa rozptýliť

oscilácia

Cattel

oscilácia – zmena v pozornostnom výkone od niekoľkých sekúnd p minútu (výpadky)

Moray

Úplne sústredenie je vystriedané odklonom pozornosti, ktorý je však krátkodobý.

Kontinuita pozornosti ostáva nezmenená.

kontinuita

klesanie pozornosti

po určitom čase pozornosť prudko klesne (výpadok) a potom sa prudko zvýši

„výpadky“ zabezpečujú kontinuitu

čím viac oscilácii, tým je kontinuita kvalitnejšia

Chmelař – (nestor štúdia pozornosti)

Chalupa

oscilácia – fakt, ktorý najlepšie hovorí o kvalite pozornosti

fluktuácia

Zmena tvaru organizácie pozornosti.

Dlhodobé odklady od pozornosti, ktoré narúšajú jej kontinuitu – (zväčša po 1 hodine)

Oscilácia

Fluktuácia

Fluktuácia – charakteristická pre všetko

1. fluktuácia - ak ma niečo nezaujíma

2. fluktuácia - nezrelá štruktúra CNS, často osciláciu nahrádza fluktuácia

3. fluktuácia – ADHD – porucha pozornosti

fluktuácia pozornosti – nie je patologická!!!

Časová zameranosť pozornosti

Chalupa   (SAV)

Ako sa mení pozornosť v závislosti od času.

Dynamika pozornosti zohľadňuje individuálne rozdiely.

História pozornosti

19. storočie: nie tradiční psychológovia, ale experimentátori

pôvodná psychológia bola experimentálna

Apercepcia

Vedomie

Pozornosť

jasnosť koncentrácia.

1.         Wundt (pozornosť)

P

otázka: stupne jasnosti vedomia

A

Pozornosť – proces, ktorý privádza položky

z percepcie (periférie) do apercepcie.

7 – 11 podnetov – ktorých?

za to zodpovedá pozornosť.

Pozornosť – sprevádzaná pocitom napätia

z vlastnej aktivity.

Titchener – vedomie: predmet psychológie – (medzi Wundtom a behavioristami)

Pozornosť         - úmyselná (vnútorná)

                - neúmyselná (vonkajšia)

atenzita – charakterizovaná ako atribút senzorickej skúsenosti

Prechod neúmyselnej pozornosti na úmyselnú. (Titchener)

(aplikovaná pedagogická psychológia)

Neúmyselná pozornosť        - intenzívna

                                - krátkodobá

využíva sa na zlepšenie pozornosti

James, Műstenberg

1. experimentálne laboratórium v USA

filozofi – skôr ako oni, prikláňali sa najmä k filozofii

Pozornosť – má adaptívny význam k prostrediu a k organizmu

James – umiestnil pozornosť pred vedomie

Zefektívňuje vedomie – zefektívňuje ostatné kognitívne procesy.

Lange

experimentálny psychológ v Rusku

„motorická teória pozornosti“ (1898)

Chápe procesy v súvislosti s adaptáciou na prostredie. pozornosť spája s procesom vnímania, a úzko spája s procesom adaptácie.

Experimentálna psychológia – vo Wundtovom laboratóriu

Wund, James, Műstenberg, Lange

v 30. rokoch sa prestalo skúmanie pozornosti rozvíjať

chybovosť

a rýchlosť

Bourdonov test

Meily, Bourdon, Kreppelin

testovanie, skúmanie pozornosti – do 50. rokov

Teória dominanty – bežný prejav

Pestujeme si dominantu toho, čomu chceme venovať pozornosť.

dominanta

učím sa       hluk       vyrušovanie   rande včera

subdominanty na seba pôsobia

dominanta (pozornosť) klesá

subdominanta sa dostáva na úroveň dominanty → dominanta musí stúpnuť

Experiment:

zavretí v tichej miestnosti

1 dominanta bez subdominánt = pozornosť nemusí stúpať, tak klesá

Výsledky: experimentálna neuróza, prudké vypnutie pozornosti, bolenie hlavy, ... (z hlučného prostredia)

dlhodobo = neuróza!!!

Jedno ucho: citlivosť na tóny

Druhé ucho: citlivosť na šum

► počúvanie rádia – pozornosť klesá

► šramot, hluk – pomáha pozornosti

teória dominanty of Uchtonskij

neurofyziologický prístup

Pavlov – fyziológ                vzruch – útlm                iradiácia – koncentrácia

Sústrediť sa len na 1 vec dlho nie je fyziologicky možné stále na rovnakej úrovni.

posun inf. v časti CNS

Vzruch / Útlm                                 Iradiácia / Koncentrácia

časť CNS korešponduje s problémom

Pozornosť – úzko spojená s osobnostnými charakteristikami

(charakter, temperament, stabilita – labilita)

v súčasnosti

Näätänen - 1988

Teória evokovaných potenciálov

Charakterizuje ju vzruch a útlm.

Brezinove party v Paríži

Cherry – technika tienenia

„cocteil party fenomén“

Ak intenzita, výška hlasu kolíše – ťažšie udržiavame pozornosť

Ak je hlas rovnakej intenzity – lepšia pozornosť

Broadbent

Teória filtra - 1958

vyberanie podnetov z vonkajšieho sveta

kanál

dôležité/zaujímavé informácie

DP

rovnaké podnety

filter

dlhodobá pamäť

dočasný sklad - bufferstore

Neiser

Trrismanová

Kahneman                        rôzne pohľady

Moran

Deutsch

Technika tienenia – Cherry

V experimente sú probantovi púšťané správy

prezentácia:         monoulárna – 2 správy do 1 ucha

                binaulárna – 1 správa do 2 uší

                dichotická – 2 správy, každá do iného ucha

Cieľ – kontrola pozornosti probanta

1 správa sa má tieniť

probant vníma hrubé fyzikálne charakteristiky

podrobnejšie: Broadbent

Základne postuláty

1. Nervový systém sa správa ako jednosmerný kanál, NS nie je schopný spracovať všetky podnety. NS – kapacitne limitovaný.

2. Na vstupe je uskutočnená selektívna pozornostná operácia (filter), ktorá sa orientuje na podnety, ktoré majú rovnaký fyzikálny ráz.

3. Selekcia nie je úplne náhodná. Pravdepodobnosť selekcie istej skupiny podnetov sa zvyšuje stavom organizmu a fyzikálnymi vlastnosťami.

4. Vstupná informácia môže byť podržaná v dočasnom sklade istý čas. To si uvedomím až keď sa vrátim k predchádzajúcej správe.

5. Po prejdení kanálom informácia ide do „skladu“, môže ísť do dlhodobej pamäte.

Filter – selektívna pozornostná operácia.

Vigilancia

- samostatná oblasť skúmania

Mackworth

1. publikoval laboratórne experimenty

- zaviedol vigilanciu do praxe (armáda)

Watch – keeping = Haider (ešte pred Mackworthom)

Všeobecná aktivácia organizmu – dlhodobá pozornosť – je charakterizovaná len na princípoch neurofyziológie.

5 najprehľadnejších teórií vigilancie

Mackworth

Teória inhibície

Pokles vigilančného výkonu kumuláciou vnútorného útlmu v priebehu úlohy vplyvom neposilnenia odpovede.

- má tendenciu lepšie vysvetliť pokles výkonu v čase (podľa Broadbenta)

Deese

Teória expektácie – očakávania

Probantova odpoveď na podnet je ovplyvnená minulou skúsenosťou a tak úroveň očakávania determinuje (ovplyvňuje) probantovu pravdepodobnosť odpovede.

- má tendenciu lepšie objasniť priemerný výkon vo vigilačnej pozornosti (podľa Broadbenta)

Maximálna pravdepodobnosť správnej odpovede je, keď sa vyskytuje po intervale, ktorý je ekvivalentný priemeru predchádzajúcemu intervalu.

Broadbent

Teória filtra

Celý vigilačný výkon zlyháva, lebo zakaždým dôjde iný podnet v nie rovnakom čase.

Podnet na hranici počuteľnosti, potom iný podnet, ....

Moruzzi

Teória budivosti - arousat

Podnety zasahujú cortex 2 cestami

        špecifické cesty – cez zmyslové dráhy do talámu a odtiaľ do oblasti korešpodenujúcej so zmyslami

talámus

talámus

        nešpecifické cesty – cez ascendentný aktivačný retikulárny systém. Má charakter budivosti, lebo zasahuje veľké oblasti cortexu.

Sweets

Teória detekcie signálov

Rozhodovanie probanta na základe senzorických údajov.

Podnety         - senzorickej citlivosti

- stupňa citlivosti

Senzorická citlivosť

pomer signálu k šumu

Delta diskriminácia

počiatočný šum → neskúr sa mení na halucinogénny šum ► vyčerpanosť – halucinovanie

Stupeň opatrnosti

Uvedomujem si halucinogénny šum, svoje halucinovanie. → Prestávka reagovania na všetky podnety, výkon ide dole.

teória sú dobré na experimentálne projekt!!!

Teória interiorizácie – zvnútornenia of Vigotskij

Vigotskij rozpracoval teóriu interiorizácie; Galperin sa jej ujal a dopracoval.

Galperin – Piagetova teória

problematika vývinu myslenia

14. rok – myslenie v pojmoch, rýchlosť svetla

1. Orientačná fáza        - s pomocou -         0 → 2 mesiace; dieťa chce všetko chytiť, ale nemôže, je nutné mu pomáhať

                        - bez pomoci - 3 mesiace; zvláda niečo bez pomoci

                        - s pilierovými bodmi – 6 mesiacov; využíva skúsenosti na dosiahnutie cieľa – zovšeobecnenie.

2. Materializovaná fáza        

1,5 – 2,5 / 3. rok

Orientuje sa pomocou skúsenosti, ktorých má málo.

Brzdenie → zastavuje sa vývin myslenia!!!

3. Materializovaná fáza + reč

2,5 – 6. rok

Všetko, čo dieťa robí, komentuje. (jednoduché skladačky, ...)

4. Materializovaná fáza + šepot

6. rok

V mysli vie s predmetmi narábať, pretrváva hracia aktivita. Všetko, čo robí, teraz, komentuje, najmä zaťažkávacie situácie, šeptom.

5. Materializovaná fáza + (šepot – zvuk)

6. – 13. rok

Podiel materializovanej fázy sa stále zmenšuje.

Správny vývin: čítanie v pojmoch, hovorenie v pojmoch

Šepkanie bez zvuku – v zaťažkávacích situáciách

6. Interiorizácia

myslenie v pojmoch

V myslení – každý dosiahne interiorizáciu

V pozornosti – nie každý dosiahne interiorizáciu, 60 % má zvnútornenú pozornosť → nie každý dosiahne zvnútornenú kontrolu činnosti.

tréning pozornosti

Galperin

Kabilnická

Morgan

Audlay

Tréning pozornosti

Zlepší pozornosť → zlepší aj ostatné kognitívne funkcie.

~ motivácie (škála 1 – 10, má byť na 10)

1. xxxxxxx (číselný rad)

2. xxxxxxx + reč

3. xxxxxxx + šepot

4. xxxxxxx - zvuk + distrakčný stres

5. xxxxxxx - zvuk + komplikovaný distrakčný stres a.) – obrázok na krátky čas (detaily)

                                                             b.) – opakovanie o týždeň

Kalsbeck

Distrakčný stres – robíme 2 veci naraz

(10 minút počítať číselný rad + reagovať na podnety 250 Hz a 650 Hz.)

Pozornosť – zvnútornená, zinteriorizovaná kontrola činnosti

Gray

teória filtra

Moray

Deutsch

Norman

Neiser

Kahnemanová

Neiser

sociálno–schématická štruktúra – prehľad

(nie som schopný charakterizovať fyzikálne podnety – nie sú podstatné)

podstatné sú sociálne vzťahy

Dominantné – sociálne, nie fyzikálne činitele.

Sociálne inteligentný: orientuje sa na sociálne vzťahy

Sociálne tupý: úplne „ignoruje“ sociálne podnety, vyhrávajú fyzikálne

Ľ

P

Kahnemanová, Moray

2, 4, syr, 6

1, 3, myš, 5

odlišovali sa metodológiou

najprv poviem sémantický význam

.. – rovnaký podnet

Deutsch, Norman

½ času – počúvam ŠR

2/2 času počúvam R

→ Nakoniec viem ½ ŠR a celého R.

multi-sémantický pohľad – ucelený sémantický celok

Rumburak

Šípková Ruženka

Tienenie –

Reštrikcia –

Šípková Ruženka

Rumburak

Laterálna preferencia

- ktorá hemisféra je dominantnejšia

laterálno-preferenčné funkcie        - Ručnosť

- párové orgány-                         - Nožnosť

                                        - Očnosť

                                        - Ušnosť

                                        - Osobnostný aspekt laterality

LP – ovplyvňuje emocionalitu, toleranciu na záťaž, pamäť, vnímanie, ..

94 % - dominancia ľavej hemisféry

rovnaké zastúpenie oboch hemisfér – začiatok fylogenézy

neschopnosť dobre hovoriť, používať presne ruky ap.

→ kompetenčná situácia: Ktorá hemisféra má spracovať informáciu?

Brockovo centrum – sémantický charakter

Warmekovo centrum – artikulácia

Používaním viac 1 ruky → dominancia 1 hemisféry..

priemer – dominancia ĽH

extrém – dominancia PH

extrém – rovnocenné H

P

Ľ

P

P

Ľ

Ľ

Prostredie + genetické informácie nás determinujú.

14 rokov – doba, počas ktorej sa určí dominantná hemisféra.

ambidexter – rovnocennosť hemisfér

umelý ambidexter – umelé presmerovanie dominantnej hemisféry na opačnú (preučený ľavák)

rovnocennosť hemisfér – poruchy spánku, tiky, znížená tolerancia na záťaž, neurotizmus, zajakavosť, klesá úroveň pozornosti, pamäti a vnímania, stúpa rigidita, ...

ručnosť – 1. je vyhranená, → ak rozkolíšeme ručnosť, rozkolíšeme aj ostatné funkcie.

Dominancia ľavej hemisféry – výhodnejšia; „všetko čo je pravé je správne“

Dominancia pravej hemisféry – nízke neurotické skóre, vyššia tolerancia na záťaž, kreativita..

Příhoda – lateralita, ontogenetická psychológia

Sovák – 1. ktorý študoval lateralitu

Kováč – skupina, ktorá študovala lateralitu (1969 – 1984)

        (Dr. Horkovič, Dr. Jariabková)

Harris – lateralita vo svete, diagnostika

Goodenaughová – problém vývinovej laterality

Diagnostika laterality

Harris – 2 základné testy ručnosti         1. voľný tapping

                                        2. cielený tapping

Sovák – nespoľahlivé testy

Goodenaughová

Bodkovať kruh a štvorec najprv jednou a potom druhou rukou...

Nožnosť – „Postaviť sa na stoličku, zavrieť oči a a zísť zo

stoličky.“ (ktorou nohou sme zišli..)

„Pozor a pohov.“  (na ktorej nohe sme zostali stáť)

Očnosť – pozeranie cez priezor – Papier s otvorom, cez neho pozeráme na bod najprv oboma očami, potom jedno zavrieme, ak ho aj vtedy vidíme, to oko, ktorým práve pozeráme je dominantné. A naopak.

Ušnosť – šum – ľavé ucho ( ak je dominantná ľavá hemisféra)

         - tón – pravé ucho

Šum + tón – obe sú výraznejšie v pravom uchu → emocionálna instabilita, hudobné nadanie

Osobnostný aspekt

Voľné asociácie (test)

a.) slová, zoradiť napravo alebo naľavo

b.) 60 slov, 30 slov charakterizovať vpravo = pozitívne + neutrálne

Do vývoja pozornosti počas vývoja dieťaťa nezasahovať!!!

Urýchlenie vývinu → úroveň pozornosti tak nedosiahne tú hranicu, ktorú by inak dosiahlo.