Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Histologia

Endokrinný systém (endokrinny_system-nnp.sk.doc)

Endokrinný systém

Regulačný systém tela, integrácia a koordinácia jednotlivých tkanív

Sekrécia: autokrinná,  parakrinná, endokrinná, neurokrinná

Reguláciu sprostredkuje pomocou hormónov

Hormóny sú chemické látky vylučované endokrinnou žľazou a transportované krvou k cieľovým orgánom

Endokrinnú sústavu tvoria:

endokrinné žľazy

diseminované endokrinné bunky (roztrúsené)‏

neuroendokrinné bunky

Rozdelenie hormónov podľa chemickej povahy:

Modifikované aminokyseliny –tyroidné hormóny,

                                         epinefrín, norepinefrín

Peptidy – oxytocín, vazopresín

Proteíny – inzulín glukagón, prolaktín

Steroidy- kortikosterón  estrogén, testosterón

Endokrinné orgány: hypofýza (adenohypofýza, neurohypofýza), epifýza, štítna žľaza, príštitné telieska, nadoblička

Tkanivá obsahujúce bunky produkujúce hormóny: vaječníky, semeníky, pankreas, obličky, gastrointestinálny trakt (GIT), placenta, srdce, týmus?

Hypofýza – adenohypofýza: tyreotropný hormón

                                                      adrenokortikotropný hormón

                                                      folikuly stimulujúci hormón

                                                           luteinizačný hormón

                                                           somatotropný hormón

                                                           luteotropný hormón

                 neurohypofýza: vazopresín (antidjuretický h.)‏

                                                          oxytocín

Epifýza – melatonín

Štítna žľaza – trijódtyronín

                              tyroxín

                              kalcitonín

Príštitné telieska - parathormón

Nadoblička – kôra:  mineralokortikoidy

                                          glukokortikoidy

                                          androgény

                             dreň: epinefrín

                                         norepinefrín

Langerhansove ostrovčeky pankreasu:

                              inzulín

                                         glukagón

                                         somatostatín

                                         pankreatický polypeptid

                                         gastrín

Vaječníky: estrogén

                       progesterón

Semeníky: testosterón

Placenta:  gonadotropín

                      estrogén

                      progesterón

                      aldosterón

Obličky: renín

                 erytropoetín

GIT: sekretín

         gastrín

         enteroglukagón

         cholecystokinín

Srdce: atrialny natriuretický faktor

Hypofýza (glandula pituitaria)

Počas embryogenézy vzniká:

           z výchlipky stropu ústnej dutiny (Ratkeho puzdra)

            z výchlipky diencefala

Uložená je v klinovej kosti (Sella turcica)‏

Dva laloky: predný lalok – adenohypofýza

                 zadný lalok – neurohypofýza

Cievne zásobovanie: hypofýzový portálny systém

Nadriadeným regulačným orgánom hypofýzy je hypotalamus

Adenohypofýza:

Pars distalis

povrazce buniek medzi nimi kapiláry

bunky - chromatofóbne

            chomatofilné: acidofilné

                                   bazofilné

Pars tuberalis

obklopuje infundibulum

obsahuje veľa kapilár

väčšina buniek sú δ-bunky,

produkuje FSH, LH

Pars intermedia

bunky tvoria trámce

väčšinou sú bazofilné

môže tam byť váčok

produkuje endorfíny

Neurohypofýza

Stôl- eminetia medialis

dno tretej mozgovej komory, nervové vlákna

Stopka –infundibulum

prebiehajú v nej nemyelinizované nervové vlákna

Pars neurosa

nemyelinizovamné axóny z hypotylamových jadier, majú neurosekrečnú schopnosť

hormóny: oxytocín, vazopresín

Heringove telieska – neurosekrečné granuly

pituicyty – gliové bunky

veľa kapilár

Epifýza (šuškovité teliesko) ( glandula pinealis)‏

Šuškovité teliesko alebo epifýza

(lat. glandula pinealis alebo gr. corpus pineale)‏

Malý útvar v oblasti stropu diencefala

Na povrchu puzdro, tenké väzivové septá

Tvorená je bunkami pinealocytmi, astrocytmi, nemyelinizované axóny – veľký počet, fenestrované kapiláry

Pinealocyty- modifikované neuróny usporiadané do trámcov, hviezdicovité, produkujú melatonín (ovplyvňuje biorytmy), serotonín

Drobné kalcifikované telieska – mozgový piesok

Štítna žľaza (glandula thyroidea)‏

Uložená je v krčnej oblasti pred laryngom a tracheou

Skladá sa z dvoch lalokov spojených istmom

Obalená je väzivovým obalom

Septá- rozdeľujú na neúplné laloky

Žľazové bunky dva typy: folikulové bunky – vytvárajú folikuly, parafolikulové bunky

Folikuly - guľovité útvary, 50 -900um, jednovrstvový epitel, vo vnútri koloid-tyreoglobulín

1.Syntéza tyreoglobulínu a peroxidázy a ukladanie do folikulu

2.Jodidová pumpa z krvi prečerpáva jód do koloidu vo vnútri folikulu

3.Jodizácia tyreoglobulínu pomocou peroxidázy – vznik jódtyreoglobulínu

4.Ednocytózy jódtyreoglobulínu, proteolýza vo vnútri bunky na T3, T4, ďalšie fragmenty

5.Uvoľnenie T3 a T4 do krvi (naviazanie na transportný plazmatický proteín), ostatné fragmenty späť do folikulu

Syntéza tyreoglobulínu a peroxidázy a ukladanie do folikulu

Jodidová pumpa z krvi prečerpáva jód do koloidu vo vnútri folikulu

Jodizácia tyreoglobulínu pomocou peroxidázy – vznik jódtyreoglobulínu

Ednocytózy jódtyreoglobulínu, proteolýza vo vnútri bunky na T3, T4, ďalšie fragmenty

Uvoľnenie T3 a T4 do krvi (naviazanie na transportný plazmatický proteín), ostatné fragmenty späť do folikulu

Tyroxýn (T4) – tetrajódtyronín

Trijódtyronín (T3)‏

T3:T4 je v krvi 1:9

Ovplyvňuje intenzitu látkovej výmeny, bazálny metabolizmus, rast, vývoj CNS

Prafolikulárne bunky:

C-bunky, väčšie ako folikulové

Ležia medzi folikulami, alebo sú jeho súčasťou

Jednotlivo alebo v skupinkách

Tvorba kalcitonínu (polypeptid)‏

Znižuje hladinu kalciových iónov v krvi stimuláciou osteoblatov

Príštitné telieska (gll. parathyroideales)‏

Štyri malé žľazy na zadnej strane štítnej žľazy

Puzdro, septá

Hlavné bunky, prevládajú, menšie, plygonálne, produkujú parathormón

Oxyfilné bunky, menej, väčšie, polygonálne, funkcia nie je známa

Parathormón reguluje koncentráciu kalciových a fostátových iónov v krvi stimuláciou osteoklastov

Nadobličky (gll. suprarenales)‏

Párová žľaza, uložená na hornom okraji obličiek

Väzivový obal, parenchým- kôra, dreň

Rozdielny embryonálny pôvod:

kôra -  endoderma (celomový epitel)‏

dreň – nervový (ganglion coeliacum)‏

Kôra: zona glomerulosa

         zona fasciculata

         zona reticularis

Dreň: anastomozujúce trámce, kapilárna sieť

Zásobovanie:

atreriae suprarenales

subkapsulárny plexus

arteria puzdra nadobličky

artérie kôry nadobličky

arteriae perforantes

artérie drene nadobličky

vény

Paraganglia –nervové uzliny (paraganglion)

Podobné zloženie ako nadoblička – dreňové bunky

Zhluky buniek roztrúsené v tele najmä v blízkosti sympatických ganglií

Sú difúzny zdroj katecholových amínov

Langerhansove ostrovčeky – pankreas
(insulae pancreaticae)‏

Pankreas – exokrinná aj endokrinná žľaza

Endokrinná časť – ostrovčeky 0,1 -0,2mm veľké, zložené z endokrinných buniek usporiadaných do trámcov, medzi nimi kapiláry (Langerhansove ostrovčeky)‏

Typy buniek. A, B, C (nediferencované), D, PP (F), G

Produkcia hormónov: inzulín (B bunky - β granuly)‏

                                 glukagón (A bunky, α granuly)‏

                                 somatostatín (D bunky - δ granuly)‏

                                 pankeratický polypeptid (PP bunky)‏

                                 gastrín (G bunky)‏