Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Histologia

Spojivové tkanivo (spojivove_tkanivo-nnp.sk.doc)

Spojivové tkanivo

1. Tvorí podstatnú časť objemu tela
2. Skladá sa z troch základných komponentov.
3. Medzibunková hmota, vlákna a bunky
4. Prevláda medzibunková hmota a vlákna

Funkcia spojivového tkaniva je:

1. podporná
2. obranná
3. vyživovacia
4. skladovacia
5. reparačná

Jednotlivé typy tkaniva majú ďalšie špeciálne

funkcie.

Veľká regeneračná schopnosť (niektoré výnimky: chrupka,

                                                                    šľacha)

Počas embryonálneho vývoja vzniká spojivové

tkanivo z mezenchýmového tkaniva (mezenchýmu          

Vývoj spojivového tkaniva

Počas embryonálneho vývinu je stredná embryonálna vrstva

mezoderma základom pre väčšinu spojivových tkanív.

V oblasti hlavy, sa niektoré progenitorové bunky mezenchýmu

diferencujú z ektodermy cez neurálnu lištu a ektomezenchým.

Z mezodermy a neurálnej lišty, proliferáciou, migráciou a

diferenciáciou vzniká primitívne spojivové tkanivo mezenchým.

Mezenchým tvorí základ nielen pre spojivové tkanivo, ale aj pre

svaly, cievy, urogenitálny systém a serózne membrány v telových

dutinách.

V organizme sa spojivové tkanivo nachádza v troch formách:

1. embryonálne spojivové tkanivo: mezenchým

                                                                                 rôsolovité väzivo

1. vlastné väzivové tkanivo: riedke kolagénové väzivo

                                                                 husté kolagénové väzivo

                                                                                         neusporiadané

                                                                                         usporiadané

1. špeciálne spojivové tkanivo: retikulárne (lymfatické tkanivo)

                                                                                       (hematopoetické tk.)

                                                                        elastické

                                                                        tukové

                                                                        chrupka

                                                                        kosť

                                                                        krv

Základná hmota

1. produkovaná bunkami spojivového tkaniva
2. amorfná hmota
3. bezfarebná, priesvitná
4. viskózna
5. obsahuje: vodu

              ióny

              nízkomolekulové látky - signálne molekuly

                                                    -registračné peptidy

              sachyridy

              lipidy

              zmes proteoglykánov a glykoproteínov

Proteoglykány

-prevláda sacharidová zložka (80-90%)

-pripájajú sa pripojovacím proteínom na

kyselinu hyalurónovú

-skladajú sa z GAG, jadrového proteínu

-majú silnú hydratačnú schopnosť

-tvoria veľké agregáty

GAG - glykozaminoglykány

-sú lineárne plysacharidy tvorené z disacharidov a kyseliny urónovej

                   disacharidy: glukozamín, galaktozamín (hexozamíny)

                   kyseliny urónovej: glukurónová, indurónová

najznámejšie GAG: kyselina hyalurónová

                                      chondroitín 4-sulfát

                                      chondroitín 6-sulfát

                                      dermatan sulfát

                                      keratansulfát

                                      heparansulfát

                                      heparín        

Glykoproteíny

-prevažuje proteínová zložka

-sacharidová zložka je rozvetvená

-majú dôležitú úlohu v interakciách medzi

bunkami

-majú úlohu pri adhézii buniek k substrátu

Štrukturálne glykoproteíny sa delia na dve skupiny:

netvoria filamenty -entaktín

                                  -tenascín

                                  -laminín

tvoria filamenty     -kolagén

                                 -elastín

                                 -fibrilín

                                -fibronektín  

                                -chondronktín

                                -osteonektín

Integríny
rodina trasmembránových proteínov
receptory pre proteíny extracelulárnej matrix

Vlákna

1. kolagénové -tvorené proteínom kolagénom typu I.

1. retikulárne -tvorené proteínom kolagénom typu III.

1. elastické    -tvorené proteínom elastínom      

Kolagén

1. najhojnejší živočíšny proteín
2. prítomný vo všetkých spojivových tkanivách
3. spôsobuje v tkanivách ohybnosť a pevnosť v ťahu
4. obsahuje charakteristické aminokyseliny

                                                        -glycín

                                                        -prolín

                                                        -hydroxyprolín

                                                        -hydroxylyzín

1. má malý obsah sacharidovej zložky
2. dnes je známych 19 typov

Typy kolagénov

I. vytvára kolagénové vlákna, najhojnejší, väzivo, kosť

II. vytvára jemné fibrily, chrupka

III. polymerizuje tvorí fibrily-retikulárne vlákna

IV. nepolymerizuje, v bazálnej lamine

V. lokalizovaný na povrchu kol. vlákien, súčasť retikulárnej siete

VI. nepolymerizuje, v bazálnej lamine

VII. formuje intermediálnu matrix chrupky

VII. produkujú ho endotelové bunky

IX. nachádza sa v chrupke s typom II.

X. produkujú ho chondrocyty v normálnej rastovej platničke kosti

XI. v chrupke spojený s typom II.

XII. spolu s typom I., izolovaný z placenty a kože

Kolagénové vlákna

1. syntetizujú ich  najmä fibroblasty
2. tvorené sú kolagénom typu I
3. vznikajú polymerizáciou tropokolagénových fibríl
4. vytvárajú segmentáciu (64nm)
5. sú bezfarebné ( vo veľkom množstve belavé), dvojlomné
6. sú ohybné ale nie pružné, pevné na ťah
7. sú acidofilné (farbia sa eozínom na ružovo)
8. sú schopné vytvárať hrubé zväzky (agregovať)

Retikulárne vlákna

1. produkujú ich najmä retikulocyty
2. sú extrémne tenké vlákna, schopné agregovať
3. tvorené sú klagénom typu III
4. vytvárajú siete v niektorých orgánoch (krvotvorných, lymfatických)
5. obaľujú svalové  a tukové bunky
6. farbia sa striebrom (sú argyrofilné) alebo PAS pozitívne
7. objavujú sa najmä v miestach zápalov a pri hojení rán

Elastické vlákna

1. produkujú ich najmä fibroblasty a hladkosvalové bunky
2. tvorí ich amorfný proteín elastín obklopený mikrofibrilami fibrilínu
3. sú veľmi pružné (elastické) (150%)
4. vlákna navzájom anastomozujú
5. môžu vytvárať lamely (membrány)
6. sú žltkavej farby

Vznik elastických vlákien

Proelastín polymerizuje na elastín

(AMK: glycín, prolín, dezmozín, izodezmozín)

Stupne vývoja: oxytalan (zväzok tenkých mikrofibríl)

                        elaunin (medzi mikrofibrilami zhluky

                                                             amorfného elastínu)

                        elastické vlákno (amorfné jadro z

                                        elastínu na povrchu pokryté mikrofobrilami

                                        fibrilínu )

Bunky väziva

1. Fixné: fibroblast, fibrocyt, myofibrocyt, pericyt, retikulárna bunka, pigmentová bunka, tuková bunka, (z mezenchýmovej bunky)

1. Blúdivé: makrofág, žírna bunka, plazmatická bunka, leukocyty (z kmeňovej hematopoetickej bunky)

Mezenchýmová bunka

-pomerne malé vretenovité bunky menia sa na bunky s veľkým

počtom výbežkov

-bunky sú obklopené veľkým množstvom medzibunkovej hmoty

Fibroblast, fibrocyt

1. najčastejšie sa vyskytujúce bunky
2. produkujú základnú medzibunkovú hmotu a vlákna
3. vretenovitý tvar až  s mnohými výbežkami
4. fibroblast synteticky veľmi aktívna bunka, mení

   sa na fibrocyt (zrelá bunka)

1. myofibroblasty
2. pericyty

Retikulárne bunky

1. podobné ako fibroblasty
2. majú hviezdicovitý tvar, dlhé výbežky,

   ktorými sa navzájom spájajú

1. vytvárajú sieťovité štruktúry
2. produkujú retikulárne vlákna (kolagén III)

Makrofágy

1. vyvíjajú sa z monocytov
2. pomerne veľké, mnohotvaré bunky
3. nepravidelný povrch, vo vnútri veľa lyzozómov, fagozómov
4. majú fagocytárnu schopnosť
5. môžu sa deliť v tkanive
6. podieľajú sa na metabolizme železa a tukov
7. rôzne názvy v rôznych tkanivách: Kupferove bunky, mikroglia, osteoklasty

Plazmatická bunka

1. diferencuje sa z B lymfocytov
2. malé množstvo vo väzive, hromadia sa po preniknutí cudzorodej látky do tkaniva
3. veľké ovoidné bunky
4. charakteristické jadro a veľa granulovaného ER
5. syntetizuje protilátky

Žírna bunka - mastocyt

1. 20-30um veľké, oválne až guľaté bunky
2. podobné bazofilným leukocytom
3. veľké množstvo vo väzive
4. obsahujú veľa granúl - heparín, histamín, serotonín, ECF (eozinofilný chemotaktický faktor)
5. ich povrch obsahuje špecifické receptory pre IgE
6. zúčastňujú sa alergických reakcií

Pericyt

1. Diferencuje sa z mezenchýmovej bunky
2. Obklopuje endotelové bunky kapilár a malých venúl
3. Výbežky pericytov majú taký charakter ako hladkosvalové bunky

Pigmentová bunka

1. melanofóry, chromofóry
2. sú neuroektodermvého pôvodu
3. v cytoplazme veľa pigmnetových zŕn obsahujúcich melanín
4. vo veľkom počte napr. v dúhovke

Myofibroblasty

1. objavujú sa v procese hojenia rán
2. majú charakter ako hladkosvalové bunky
3. obsahujú aktínové a myozínové vlákna

Rôsolovité väzivo

1. rôsolovitá konzistencia
2. je hlavnou zložkou pupočníka
3. obsahuje hlavne základnú hmotu, veľa kyseliny hyalurónovej
4. málo vlákien, kolagénových, fibroblasty
5. v zubnej pulpe

Riedke kolagénové väzivo

1. riedka konzistencia
2. obsahuje všetky väzivové komponenty, najviac fibroblasty
3. je dobre vaskularizované
4. nachádza najmä sa pod epitelmi a v okolí ciev
5. vypĺňa priestory medzi svalovými vláknami
6. je pružné, ohybné, nie je veľmi odolné voči mechanickým vplyvom

Husté kolagénové väzivo

1. rovnaké zložky ako riedke kol. väzivo, ale prevládajú kolagénové vlákna
2. menej ohybné
3. viac odoláva mechanický vplyvom
4. môže byť neusporiadané a usporiadané

Usporiadané husté kolagénové väzivo

1. šľachy

-tesne vedľa seba rovnobežne usporiadané zväzky kolagénových vlákien

-pripájajú svaly a kosti

1. ligamenty

-vlákna menej pravidelne usporiadané

-spájajú kosť s kosťou

1. aponeurózy

-podobajú sa na širokú plochú šľachu

-sú zložené z plochých vrstiev

-ortogonálne usporiadané vlákne v susediacich vrstvách

Elastické väzivo

1. hrubé zväzky paralelných elastických

  vláken

1. tenké kolagénové vlákna a ploché fibroblasty
2. makroskopicky má žltkavú farbu
3. vysoká elasticita
4. vo väzoch spájajúcich stavce chrbtice

Retikulárne väzivo

1. retikulárne bunky a vlákna vytvárajú špongióznu strómu (môžu sa v nej voľne pohybovať bunky aj tekutiny)
2. vláknitú zložku – retikulárne vlákna
3. architektonická kostra myeloidných a
4. lymfoidných orgánov– kostná dreň, lymfatické uzliny, slezina

Tukové bunky

1. špecializované sú na hromadenie (uskladňovanie ) tukov
2. na uvolňovanie tepla
3. môžu byť: univakuolárne – tvoria biele

                                               tukové tkanivo

                     multivakuolárne – tvoria hnedé

                                               tukové tkanivo

Biele tukové tkanivo

1. tvorí väčšinu tukového tkaniva
2. zásoba energie
3. adipocyty obsahujú jednu veľkú tukovú kvapku (univakuolárne TT)
4. jadro bunky je uložené excentricky → “tvar pečatného prsteňa”
5. temer celé vnútro bunky vypĺňa tuková vakuola

Hnedé tukové tkanivo

1. človek ho má v obmedzenom množstve
2. majú ho hlavne hibernujúce živočíchy
3. viac malých tukových kvapôčok
4. veľmi dobre prekrvené, veľa kapilár
5. veľký počet mitochondrií
6. termoregulačná funkcia– obsahuje proteín termogenin
7. sympatikus – norepinefrín  - uvoľnenie lipázy - hydrolýza triglyceridov - na VMK + glycerol -vznik tepla
8. v mitochondriách nevzniká ATP ale teplo