Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Politická veda

4.prednaska (4._prednaska-_pv.doc)

Politická veda

4. prednáška

druhy moci:

1. vládna
2. štátna
3. politická
4. verejná

- moc = určitá sieť, tam kde sa vlákna stretávajú sú moci

- užšie chápanie moci na úrovni vládnej, štátnej, politickej= ich mocenské vzťahy sú najviditeľnejšie, týkajú sa politického systému, resp. charakteru spoločenskej štruktúry

1. tieto tri moci sa častokrát stotožňujú, nepozerajúc sa na typ politického systému, je to nesprávne nakoľko v prostredí demokracie tieto prejavy nie sú totožné a majú svoje vlastné špecifiká, kt. sa prejavujú v rôznosti znakov, čŕt. v demokratickom spôsobe výkonu moci tieto jednotlivé moci sú do určitej miery centrami moci, kt. síce majú urč. spoločné znaky a črty, ale súčasne sa odlišujú
2. tieto tri moci vytvárajú homogénny celok- navzájom sa ovplyvňujú, čiže ich autonómia je relatívna, nie absolútna
3. sú podmnožina mocenských vzťahov
4. 1 druh moci sa odlišuje od iného:

1. mierou koncentrácie moci
2. vnútornou organizáciou
3. používanými prostriedkami, metódami, mechanizmami
4. mierou vymožiteľnosti nariadení daného druhu moci

1. vládna moc

1. užší význam:

- najkoncentrovanejšie vyjadrenie moci

- najkonkrétnejší druh moci

- vnútorne najhomogénnejší (najkonzistnejší) druh moci

- vysoká miera organizovanosti, inštitucionalizácie a inštrumentalizácie (jasné pravidlá hry na riešenie daného problému)

- existencia prostriedkov, kt. slúžia na kontrolu a vynucovanie si nariadení, rozhodnutí držiteľov vládnej moci (súdy, armáda, polícia, bezpečnosť, tajné služby, prevýchovné zariadenia,...), kt. sú v priamej kompetencií vládnej moci (súčasť výkonnej vládnej moci)

- počet nositeľov vládnej moci je najnižší, obmedzuje sa na predstaviteľov vládneho kabinetu, resp. tie politické strany, kt. tvoria vládny kabinet alebo ho podporujú (vlád. koalícia); i subjekt zákonodarnej moci môže nepriamo podporovať vládny kabinet

2. širší význam:

- do okruhu vládnej moci sa zaraďujú tie subjekty, kt. participujú na štátnej moci (subjekty sú súčasťou št. moci- parlamentu, aj keď priamo nepodporujú vládne moci, predstavujú tých, kt. spoločnosti vládnu, predstavujú vládnucu elitu)

- exekutívna moc vládna moc (užší význam)

- subjekty zákonodarnej moci sú súčasťou vládnej moci

- toto chápanie vedie k stieraniu rozdielov medzi vládnou a štátnou mocou, vnáša do výskumu terminologickú nejasnosť (pod 1 výrazom sa myslí niečo iné; stotožňovanie 2 výrazov)

2. štátna moc

- nositeľmi sú aj tie subjekty, kt. ako subjekty nevládnu (opozičné, kt. nejakým spôsobom kooperujú vládnu moc), nepodliehajú priamo a transparentne vládnemu programu, pričom ich podiel na št. moci je do určitej miery obmedzený ich postavením v štruktúrach št. orgánov a št. inštitúciách ako aj svojimi kompetenciami, ktorými nositelia št. mocí disponujú

- počet nositeľov št. mocí je širší, pričom záber a dosah rozhodnutí je komplexnejším a ďalekosiahlejším

- ich vplyv je obmedzený

- parlament prijíma zákony, kt. sú záväzné pre všetkých

- kontrolné poslanie v štáte, aj keď nositelia št. moci nemajú priamu moc výkonnú, majú ale možnosť veľmi účinnej kontroly

- nadradenosť št. moci nad výkonnou sa prejavuje v demokratickom systéme, v tom, že zákonodarná moc schvaľuje vládu, št. rozpočet, vydáva zákony (nadradené vládnej moci), kontroluje vládnu moc

- zastupiteľská demokracia

3. politická moc

3. užší význam:

- vzniká podľa niektorých zjednotením št. a vládnej moci

- v podmienkach demokracie nie úplne korešponduje s počtom tých subjektov, kt. v spoločnosti disponujú politickým a mocenským vplyvom

- 1moc, kt. stelesňuje spoločenský záujem

- donucuje, súdi, vydáva zákony,...

- využíva silu emocionálneho ovplyvňovania

- ako jediná v štáte vystupuje navonok ako subjekt medzinárodného práva

- v demokratickom štáte je neprípustné stotožnenie- skresľuje to výkon moci v štáte

4. širší význam:

- aj nevládni a neštátni aktéri okrem vládnych a štátnych aktérov; nie sú výsledkom fungovania niektorých demokratických procedúr (napr. voľby), nemajú politickú legitimitu ako nositelia štátnej moci