Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Politická veda

5._prednaska-_pv.doc (5._prednaska-_pv.doc)

Politická veda

5. prednáška

Politický systém a jeho subsystémy

- štát sa oslabuje, ale jeho úlohou je zabezpečovať bezpečnosť

- lat. systema= zjednocujúce, komplexný celok; zjednotiť množstvo častí, pričom dochádza k interakciám; môže existovať a vyvíjať sa ako celok, komplex

- každý politický proces je zložitý alebo zjednotený celok, kt. má vnútorné zákonitosti vývoja

- treba skúmať štruktúru javov, pochopiť ich vnútorné zákonitosti a tým získať komplexnejšie poznatky o skúmaných javoch a procesoch, pričom ich treba skúmať ako jednotný celok pozostávajúci z množstva podsystémov (napr. formy vlády, voľby, volebné systémy, politic. strany, štát. organizácia, stranícky systém)

- skúmanie politic. systému je jednou zo základných úloh PV

- politické javy a procesy sa prestali skúmať izolovane, vychádza sa zo skúmania tých vzťahov, kt. vznikli medzi pol. systémom a inými spoločenskými subsystémami

spoločnosť

politic. systém

        politic. systém

iné systémy

- uplatňovanie v 50. rokoch 20. stor. v prácach Eastona, Dodga, Verva

- využitie systémového prístupu- politológia bola nútená vychádzať z poznatkov iných vied

- vznikajú nové politologické disciplíny: komparatívna politológia

- def. by Easton: politický systém je súhrn interakcií, prostredníctvom ktorých sa v spoločnosti autoritatívne rozdeľujú hodnoty; spája inštitucionálny i štrukturálny, kombinovaný (komplexný) prístup k skúmaniu politic. systému

- Škahoud: neexistuje zlý politic. systém (všetky majú svoje klady aj zápory)

- neustály boj s funkčnými a disfunkčnými zložkami

- všetky politické systémy sú dočasné (Hitler, Stalin)

- ak prevládnu disfunkčné zložky, vznikne zo starého systému nový

- 4 základné subsystémy:

1. štát;
2. politické strany a hnutia;
3. spoločenské organizácie a nátlakové skupiny;
4. politická kultúra

- znaky politic. systémov:

1. majú politic. štruktúru;
2. všetky plnia rovnaké základné funkcie, ale rôznym spôsobom;
3. všetky sú mnohofunkčné;
4. sú v kultúrnom zmysle zmiešané (obsahujú v sebe rôzne prvky moderných= racionálnych i tradičných= iracionálnych kultúr)

- funkcionalistická koncepcia: na základe funkcií; inštitucionálna koncepcia: štát= inštitúcia najširšieho významu, ktorá v podmienkach vytvorených orgánov na základe kompetencií štát riadi

- problémy moderného štátu:

1.  sociálny štát (štát blahobytu)

- rozvinutie potenciálneho ek. trhu viedlo k prerozdeľovaniu získaných zdrojov v prospech obyvateľstva

- v súčasnosti je v kríze (Švéd, Nem, Dán, Fín, NZ, Austrália) pretože zdroje, kt. ekonomika vytvára nestačia na to aby štát mohol kryť tie služby, kt. poskytoval kedysi

- napr. rastie počet mladých ľudí, kt. využívajú sociálny štát, ale neprispievajú do št. rozpočtu

- rastú konflikty

2. procesy decentralizácie

- neustály prenos kompetencií štátu na neštátne subjekty, čo vedie k okliešťovaniu funkcií štátu

- dokedy je to možné? štát slabne, t.j. nebude mať kompetencie k plneniu svojich funkcií

- rastie konflikt záujmov

3.  procesy integrácie

- prenos niektorých právomocí v prospech EÚ (na jej centrálne orgány, kt. majú urč. mieru anatómie)

- štát sa zužuje= silnie centrálne riadenie EÚ

- napr. Lisabonská zmluva= posilnenie centrály EÚ na úkor vlád