Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / štátne právo

1._prednaska-_stat..doc (1._prednaska-_stat..doc)

Štátoveda

1. prednáška

Teória Ústavy SR

ústava = základný zákon štátu, najvyššej právnej sily, ktorý upravuje organizáciu štátu, formu a štruktúru štátu, princípy vzájomných vzťahov medzi štátom a občanmi

typológia Ústavy SR

1. je ústavou v materiálnom zmysle

1. upravuje základné (fundamentálne) spoločenské vzťahy (na kt. stojí štát), vychádza z moderného konštitucionalizmu (napr. princíp suverenity ľudu, deľby moci, práv. štátu, územnej samosprávy)
2. ústavu tvorí nielen pôvodný text a ústavné zákony, kt. ju dopĺňajú, ale aj všetky zákony, kt. ju uvádzajú do života (t.j. bežné zákony: z. o štátnom občianstve, volebný zákon)

2. je ústavou vo formálnom zmysle

1. znaky:

1. potvrdzuje ju označenie
2. má písomnú formu
3. zvláštny spôsob jej prijatia

1. nie všetky ústavy majú oba znaky

3. je ústava právna

2. znaky:

1. zakotvuje ústavné demokratické zriadenie
2. výklad ústavy a ústavných zákonov ak je vec sporná podáva iba ústavný súd (je to mechanizmus, kt. vysvetlí ústavu) (napr. hádky o špeciálny súd- môže o ňom rozhodnúť len ústavný súd)
3. iba ústavný súd môže vysloviť, že určitý právny predpis je v rozpore s ústavou (platí zákaz oficionality, t.j. ústavný súd nerieši z vlastnej povinnosti, ale iba na podnet oprávneného subjektu)
4. ústava pôsobí ako interpretačné pravidlo (čl. 152 ods. 4)

4. je ústava reálna

3. obsah ústavy a reálna prax sa navzájom prekrývajú
4. neexistuje 100% reálnosť ani právnosť

5. je ústava dohodnutá

1. ústava bola prijatá koaličnými a opozičnými silami, kt. sú v NR SR (ale napr. veľká novela bola prijatá koalíciou bez jediného hlasu opozície)

6. je ústava tuhá (rigidná)

2. ústavu je možné meniť len ústavnými zákonmi a mení sa spôsobom, kt. sama predpokladá

7. je ústava písaná

3. okrem pôvodného textu ju tvoria aj ústavné zákony, ktoré na ústavu (na jej pôvodný text) obsahovo i časovo nadväzujú
4. napr. v súčasnosti dopĺňa našu ústavu 8 ús. zákonov; týchto zákonov je viac, ale ostatné na ňu nenadväzujú

8. je ústava republikánska

1. podľa formy štátu

9. je ústava unitárna

2. SR je jednotný (unitárny) štát

ústavy sa delia na:

1.  pôvodné – stanú sa pre iné štáty vzorom (ústava USA je vzorom pre všetky štáty s prezidentom, sovietska ústava,...)
2.  iné – prebraté
3.  Ústava SR nie je pôvodná v štátoprávnom význame, ale je pôvodná v zmysle gramatickom (využíva skúsenosti iných krajín +poučenia z histórie + najnovšie poznatky vedy ús. práva)

funkcie Ústavy SR

1. právna funkcia

- má 2 rozmery:

1. formálny

3. ústava je najvyšší zákon, ktorému žiaden iný právny predpis nemôže odporovať

2. obsahový

4. ústava upravuje základné spoločenské vzťahy, kt. vyjadrujú povahu spoločnosti a štátu (fundamentálne vzťahy) (čl.1, čl. 2)
5. ústava určuje pravidlá pre pokojné fungovanie spoločnosti ( napr. pravidelne sa opakujúce voľby, nezávislosť súdov, ochrana ústavnosti)
6. ústava vytvára spoločenskú jednotu, t.j. zaväzuje všetkých, pričom každý konflikt je potrebné riešiť na báze ústavy (ak nie je možné riešiť = patová situácia = treba zmeniť ústavu)
7. súvisí s legitimitou moci, t.j. iba tá moc je legitímna, ktorá odvádza svoju pozíciu od ústavy (vyhrať voľby)
8. špecifickú pozíciu majú ústavné normy:

1. normy – všeobecné princípy (1. hlava)
2. ús. normy stanovujúce práva a povinnosti subjektov (2. hlava)
3. ús. normy zriaďujúce resp. konštituujúce (5.,6.,7. hlava) (napr. NR SR je jediný zákonodarný a ústavodarný orgán)

2. stabilizačná funkcia

1. odvádza sa od charakteru spoločenských vzťahov, ktoré ústava upravuje
2. naša ústava nemá výslovné ustanovenie smerujúce k jej stabilite (v ús. Nem, Fra, Cz áno) výnimka čl.12 ods. 1 = nezrušiteľnosť práv
3. stabilita Ús.SR sa prejavuje v týchto skutočnostiach:

1. demokratickými silami, kt. za ňou stoja (koalícia, opozícia)
2. abstraktnosť ús. noriem ( napr. štát chráni materstvo, rodinu, ale podrobnejšie to upravujú jednotlivé zákony)
3. úroveň spracovania ústavy (mala by zodpovedať rozumovej špičke, t.j. ústavu by nemali meniť politici, ale niekto kto tomu rozumie, problém je v tom aby to schvlili politici)
4. napomáha jej ústavný súd, kt. ústavu vykladá
5. pomáhajú jej aj normy bežného zákonodarstva

3. dynamická funkcia

1. žiadne ľudské dielo nie je dokonalé (ani ústava)
2. ústava predpokladá svoju zmenu podľa potreby (čl.84 ods.4)
3. ústava sa mení z dôvodov: objektívnych (výsledky vedeckého rozvoja, vstup do EÚ)

subjektívnych ( ak ide o patovú situáciu napr. zavedenie priamej voľby prezidenta)

4. zmena ústavy môže mať niekoľko foriem: novela (doplnenie ús.); abrogácia (odstránenie práv. predpisu z textu ús. bez toho aby sa nahradil iným, napr. zrušenie čl.11); derogácia (vypúšťa sa časť práv. predpisu) subrogácia (jednoústavné ustanovenie sa dopĺňa iným, napr. čl.30 ods.1