Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Letecká fakulta / Spravne pravo

verejna sprava (verejna_spr�va.doc)

Pojem verejnej správy

Základom pre vymedzenie pojmu verejná správa je pojem správa.

Správa – tento pojem nie je v odbornej literatúre chápaný vždy rovnako

1. v kybernetike – chápe sa ako cieľavedomé pôsobenie na akýkoľvek proces za účelom jeho zosúladenia s určitými zákonitosťami
2. v práve – chápe sa ako ľudská činnosť smerujúca k zabezpečeniu určitých úloh a cieľov

Správa je jednou zo základných činností štátu a to popri činnosti zákonodarnej a súdnej. Hovoríme, že správa je činnosťou mocenskou.

Z hľadiska práva môžeme potom správu charakterizovať ako:

Cieľavedomú ľudskú činnosť založenú na zákone, spočívajúcu v osobitnom uskutočňovaní mocensko-organizátorských funkcií štátu a zabezpečujúcich v procese spoločnej činnosti ľudí dosiahnutie požadovaných úloh – správa pritom zvýrazňuje prvky demokracie, vedeckosti a odbornosti.

Správu môžeme z hľadiska obsahu rozlišovať:

1. v širšom zmysle slova – každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu určitého účelu a cieľa – z hľadiska práva je toto vymedzenie irelevantné a bezcenné
2. v užšom zmysle slova – štátno-mocenská činnosť, ktorou sa má dosiahnuť uskutočnenie verejného záujmu

Všeobecné znaky správy:

1. existuje všade tam kde sa uskutočňuje spoločná činnosť ľudí
2. cieľavedomá činnosť – musí sa orientovať na spoločný cieľ
3. je to činnosť stála, sústavná, pravidelná a nepretržitá
4. disponuje určitou autoritou (regulatívnosť) – predpokladá podriadenie sa tejto autorite
5. inštitucionalizácia – realizuje sa v relatívne statických štruktúrach, ktoré sú organizačne usporiadané – napr. ministerstvá, obvodné úrady
6. možno ju charakterizovať pomocou určitých funkcií :

a) predvídanie resp. prognozovanie   b) plánovanie    c) rozhodovanie  

       d) organizovanie   e) koordinácia   f) kontrola – prestupuje celou správou

Správa štátu – vychádza z ÚSR a je pre ňu charakteristický inštitút verejnej moci

Verejné moc – moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy v rámci štátu a je právne regulovaná

Verejnú moc z hľadiska subjektu možno rozčleniť na:

1. štátnu moc – subjektom je štát – vystupuje ako najvyšší subjekt verejnej moci na danom (štátnom) území
2. delegovanú verejnú moc – subjektom sú aj neštátne verejnoprávne inštitúcie a spravidla ide o verejnoprávne korporácie – STV, NKÚ, ...

Verejná správa = správa veci verejných.

- po 2. svetovej vojne sa tento pojem nepoužíva – použ. sa len pojem štátna správa, pretože jediným subjektom bol štát a až začiatkom 90-tych rokov prestal štát byť jediným subjektom (kvôli prijatiu zákona o obecnom zriadení – 369/1990 Zb.) a znova sa používa pojem verejná správa

Verejná správa a súkromná správa

Verejná správa – správa verejných záležitostí, uskutočňuje sa vo verejnom záujme, subjekty, ktoré ju realizujú ju vykonávajú ako právom uloženú povinnosť

Súkromná správa – správa súkromných záležitostí, vykonávaná v súkromnom záujme, súkromnými osobami, ktoré sledujú vlastný cieľ a riadia sa vlastnou vôľou – občas sa zamieňa za pojem management

Diferenciačné znaky verejnej správy (VS) a súkromnej správy (SS):  

1. VS je viac viazaná právom
2. VS je vykonávaná vo verejnom záujme – tzv. teória záujmová
3. SS je tzv. nevrchnostenskou správou, kým VS je prevažne vrchnostenskou správou – tzv. teória mocenská
4. VS sa realizuje v rámci legislatívneho rámca – ten stanovuje rozsah zmocnení (oprávnení), ale aj právnu zodpovednosť – tzv. ústavná viazanosť
5. VS nie je postavená na ziskovom hľadisku a podlieha širokej verejnej kontrole

Pojem verejná správa

- stretávame sa s ním už v rímskom práve – administratio rei publicae

Tento pojem môžeme chápať v:

1. zmysle funkčnom (materiálnom) – VS ako určitý druh činnosti
2. zmysle organizačnom (formálnom, inštitucionálnom) – VS ako inštitúcia (útvar), ktorý VS vykonáva

1. VS v zmysle funkčnom (materiálnom) sa chápe:

a) v pozitívnom slova zmysle

1. prof. Gašpar – je to určitý diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. Čo do rozsahu predstavuje výkonnú moc demokratického štátu.
2. VS je prvotné usporiadanie prostriedkov tak, aby sa dali využívať v záujme danej politickej komunity (štát, región, obec)
3. VS je zložený systém, ktorý sa skladá z určitých subsystémov – subsystém štátna správa, samospráva a verejnoprávne korporácie + aj verejnoprávne nadácie

b) v negatívnom slova zmysle

- vychádza sa z teórie deľby moci – VS je súborom činností, ktoré nemožno klasifikovať a podriadiť moci zákonodarnej a súdnej

Teória správneho práva pozná ešte nasledovné delenia VS:

1. z hľadiska organizačného (územného) usporiadania

a) ústredná VS – vykonávaná najmä vládou, ministerstvami a inými ÚOŠS

b) miestna VS – vykonávaná najmä obcami, mestami, obvodnými úradmi a krajskými úradmi

2. z hľadiska právnej formy

a) vrchnostenská správa – vykonávaná pojmami a normami verejného práva – najmä nariadením, správnymi aktmi a donucovacími opatreniami

b) fiškálna správa – pojem pochádza z absolutizmu – v rámci nej štát vystupuje v právnych vzťahoch ako rovnocenný subjekt

3. z hľadiska úloh VS

a) úlohy v oblasti hospodárstva – priemysel, doprava, lesné hospodárstvo,...

b) úlohy v oblasti sociálnej a kultúrnej – veda, zdravotníctvo, zamestnanosť,...

c) úlohy v oblasti správno-politickej – obrana, justícia, zahraničné veci, ...

Pojem štátnej správy a samosprávy

Štátna správa (ŠS)

- tento pojem sa používal po 2. sv. vojne až do 90-tych rokov 20. st. namiesto pojmu verejná  

 správa

- predstavuje relatívne samostatný a veľmi dôležitý druh činnosti štátu. Od iných druhov  

  činností štátu sa odlišuje tým, že realizáciu úloh a funkcií štátu zabezpečuje  

  bezprostredným spôsobom

ŠS možno charakterizovať ako:

1. 1 z foriem činnosti štátu
2. zložku VS
3. VS uskutočňovanú štátom
4. nezastupiteľnú časť VS – je jej základom
5. osobitný druh spoločenského riadenia uskutočňovaného štátom

Definícia ŠS podľa prof. Gašpara

ŠS je sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie

Charakteristické črty štátnej správy

1. je to činnosť výkonná – vyjadruje to vzťah ŠS k NRSR – bezprostredne vykonáva zákony a ostatné akty, ktoré prijme NRSR, táto činnosť smeruje dovnútra voči občanom štátu resp. voči osobám, ktoré sa zdržujú na území štátu (podčiarknuté je môj osobný názor)
2. je to činnosť podzákonná – je vykonávaná na základe zákona a v jeho medziach
3. je to činnosť nariaďovacia – rozumieme tým oprávnenie orgánov ŠS vydávať správne akty – prejavuje sa to dvojako

a) navonok – oprávnenie smerujúce voči iným orgánom a FO a PO – napr. oprávnenie vydávať normatívne a individuálne správne akty + aj používať štátne donútenie (ak je na to tento orgán splnomocnený)

b) dovnútra – oprávnenie smerujúce k podriadeným orgánom, ktorým môžu byť ukladané úlohy a povinnosti

4.    je to činnosť, ktorá má organizujúci charakter – patrí tu činnosť riadiaca, koordinácia    

      spolupráce a kontrola

5.    je to činnosť iniciatívna (tvorivá) – objavujú sa v nej prvky aktívneho prístupu – napr.  

      ŠS sa aktívne podieľa na zákonodarnej činnosti, na tvorbe zásad štátnej a regionálnej

      politiky a na efektívnom a racionálnom spravovaní územia

Teória správneho práva vymedzuje ŠS z dvoch základných hľadísk:

1. organizačné ponímanie – ŠS sa chápe ako organizačná sústava – ako hierarchicky usporiadaná sústava orgánov ŠS na území SR
2. funkčné ponímanie – ŠS sa chápe ako funkčná sústava – ako organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného, podzákonného a nariaďovacieho charakteru.

Pojmové vymedzenie ŠS

1. z podmetového hľadiska – ŠS je to, čo uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány
2. z predmetového hľadiska – ŠS je výkonná a nariaďovacia činnosť bez ohľadu na to, kto ju vykonáva

ŠS – je samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu aj za pomoci donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje aj jej iniciatívny prvok, ktorý je určovaný aj internými aktmi nadriadených orgánov.

Samospráva

- predstavuje relatívne samostatný subsystém verejnej správy

Charakteristické znaky samosprávy:

1. relatívna samostatnosť – daná platnou právnou úpravou a spravidla aj ústavou
2. relatívna nezávislosť fungovania a pôsobenia na určitý okruh spoločenských vzťahov
3. účelové nasmerovanie – je dané určitým skupinovým záujmom
4. vnútorné usporiadanie – ide o právne vyčlenený súbor osôb
5. majetková nezávislosť
6. kompetencia rozhodovať vlastné záležitosti

Samosprávu môžeme na najvšeobecnejšie charakterizovať ako verejnú správu uskutočňovanú inými verejnoprávnymi subjektmi než je štát.  

Druhy samosprávy

1. územná (miestna) samospr.    2. záujmová (profesná)       3. špeciálna (akademická)

Územná (miestna) samospráva

- podľa ÚSR (460/1992 Zb.) - základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok (samosprávny kraj)

-  obec a VÚC - sú samostatné územné samosprávne a správne celky SR združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt

- obce a VÚC – sú PO, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami

Postavenie obce a VÚC môžeme chápať minimálne v troch rovinách:

1. obec a VÚC ako výraz decentralizácie – vykonávajú časť verejnej správy odlišnej od štátnej správy
2. obec a VÚC ako výraz dekoncentrácie – vykonávajú aj štátnu správu a plnia niektoré úlohy na úseku štátnej správy na zákl. zákona a v jeho medziach
3. obec a VÚC ako výraz rovnocennosti – v právnych vzťahoch môžu vystupovať aj ako rovnocenné subjekty (vtedy nie sú nositeľmi verejnej správy) – vystupujú ako PO súkromného práva – napr. pri uzatváraní obchodných zmlúv, pracovných zmlúv, ...

Záujmová (profesná) samospráva

- jej podstatou bolo a je zosúladenie skupinových záujmov so záujmami verejnými

- môžeme ju členiť na:

 1. ekonomickú – tzv. družstevnú samosprávu

 2. profesnú – napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory, ...

 3. kultúrna – sem patria záujmové združenia rôznych sociálnych skupín a to žien, mládeže,

                      dôchodcov a pod.

4. politická – sem patria politické strany a hnutia

Špeciálna (akademická) samospráva

- objavuje sa v oblasti školstva, najmä však vysokého školstva

- nositeľom samosprávy na VŠ je akademická obec VVŠ (resp. konkrétnej fakulty) a orgány akademickej samosprávy (VVŠ alebo fakulty) – akademický senát, rektor (dekan), vedecká rada a disciplinárna komisia pre študentov

- nositeľom samosprávy v sústave základných a stredných škôl sú – rada školy, obecná školská rada, územná školská rada, žiacka školská rada

Správne právo, pojem, systém a pramene SP

- je súčasťou slovenského právneho poriadku

-  je to samostatné odvetvie práva v rámci verejného práva

- je to právne odvetvie, ktoré plní svoju spoločenskú funkciu v oblasti verejnej správy

- je dynamicky sa vyvíjajúcim právnym odvetvím

- je to odvetvie práva, ktoré upravuje široký okruh spoločenských vzťahov

- je to nekodifikované právne odvetvie – príčiny nekodifikácie:

1. široký okruh spoločenských vzťahov a ich rôznorodosť

2. dynamika vývoja spoločenských vzťahov, ktoré upravujú normy SP

POJEM SP

SP – je súbor PN, ktoré regulujú spoločenské vzťahy vznikajúce v oblasti verejnej správy

     - je súbor PN, ktoré regulujú vzťahy medzi orgánmi verejnej správy a FO alebo PO,  

        alebo regulujú vzťahy medzi správnymi orgánmi navzájom

     - je samostatné právne odvetvie predstavujúce súbor všeobecne záväzných pravidiel

        správania sa, ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou, možnosťou

        autoritatívneho vynútenia plnenia povinností a vlastnou špecifickou vnútornou

        štruktúrou

PREDMET SP

Predmet – je základným kritériom pre rozdelenie právnych odvetví a predmetom sú vždy

                  spoločenské vzťahy

Predmetom SP sú spoločenské vzťahy, ktoré sa vytvárajú vo sfére verejnej správy; tieto spoločenské vzťahy majú rovnorodú povahu a označujú sa ako správno-právne alebo administratívnoprávne vzťahy – ich osobitosťou je to, že sú to vzťahy organizačné a mocenské – ich subjekty sa spravidla nachádzajú v postavení spravujúci a spravovaný subjekt

- ide o tento komplex vzťahov:

 1. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy

 2. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá je mu podriadená

 3. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá mu nie je podriadená

 4. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi samosprávy

 5. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnoprávnej korporácie

 6. vzťahy medzi samosprávnymi orgánmi

SYSTÉM SP

- SP je systémom jednotným, ale vnútorne diferencovaným

- podľa obsahu administratívnoprávnych noriem sa SP člení na všeobecnú a osobitnú časť

1. Všeobecná časť SP

- zahŕňa inštitúty a pojmy, ktoré platia pre celú verejnú správu

a)  pojem, predmet a systém SP

b)  pojem, systém správnych orgánov, ich pôsobnosť, právomoc a štruktúra

c)  postavenie, práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú štátnu a verejnú službu

d)  problematika správneho procesu resp. správneho konania

e)  problematika metód a foriem činnosti verejnej správy

f)  administratívnoprávna zodpovednosť

g)  problematika zabezpečenia legality (zákonnosti) vo verejnej správe – dozor, kontrola a  

     sťažnosti, atď.

2. Osobitná časť SP

- tvorená normami SP, ktoré upravujú spoločenské vzťahy v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy

a)  oblasť hospodárstva – správa priemyslu, pôdohospodárstva, dopravy, banská správa, ...

b)  oblasť kultúrno-sociálna – správa školstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, ...

c)  oblasť administratívno-politická – správa obrany, zahraničných vecí, justície, polície,...

d)  oblasť medziodvetvová – správa štátnej štatistiky, životného prostredia, technického

                                                rozvoja, zamestnanosti, investičnej výstavby, ...

SP môžeme podľa PN ďalej deliť na:

1. SP hmotné – hmotnoprávne normy upravujú najmä práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov SP
2. SP procesné – procesnoprávne normy upravujú procesný postup pri uplatňovaní práv a ukladaní povinností subjektom SP

Systém SP z hľadiska základných prvkov verejnej správy

1. PN, ktoré upravujú úlohy vo verejnej správe
2. PN, ktoré upravujú organizáciu vo verejnej správe
3. PN, ktoré upravujú systém a prostriedky systému vo verejnej správe
4. PN, ktoré upravujú osoby a ich práva a povinnosti vo verejnej a štátnej službe
5. PN, ktoré upravujú formy politického riadenia

Pramene SP

Materiálne pramene – sú to dané spoločenské vzťahy, historické udalosti, kultúra, tradície, verejné záujmy, atď., ktoré sú príčinou konkrétneho obsahu práva, vyjadreného v príslušných PN

Formálne pramene – sú štátom stanovené alebo uznané formy, v ktorých sú obsiahnuté PN ako pravidlá správania sa

Ak prameň práva obsahuje čo len 1 normu SP ide o prameň SP.

Prameňom slovenského SP nie sú:

1. právne obyčaje – má význam pri realizácii noriem SP – napr. ak policajný zbor má dbať o verejný poriadok, pri správnej úvahe
2. súdne rozhodnutia (precedenty) – majú však svoj význam napr. pri rozhodovaní v správnom konaní

SP ako nekodifikované právne odvetvie má mnoho prameňov, je právom písaným a prameňom SP budú len štátom stanovené alebo uznané formy

Druhy prameňov SP

1. Ústava a ústavné zákony – všetky ostatné vnútroštátne právne predpisy s ňou musia byť v súlade, napr. čl. 64 a nasl. – územná samospráva, atď.
2. Pravidlá medzin. práva – medzinárodné zmluvy, medz. dohody a medzin. obyčaje

- čl. 1 ods. 2 ÚSR – SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného  práva,  medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky

3. Zákony – všetky v ktorých je obsiahnutá aspoň jedna norma SP
4. Nariadenia vlády SR – sú to odvodené, všeobecne záväzné a podzákonné predpisy

- vláda ich môže vydávať na vykonanie zákona a v jeho medziach

- medzi pramene nepatria uznesenia vlády – ide o interné normatívne akty, ktoré nie sú všeobecne záväzné, ale zaväzujú iba podriadené subjekty

5. Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy – môžu ich vydávať ak sú na to splnomocnené zákonom a len v medziach zákona

- prameňom SP nie sú interné normatívne inštrukcie (smernice, pokyny,...)

6. Vyhlášky krajských úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy

- podľa zákona 515/2003 Z. z. sú to VZPP

- vyhlasujú uverejnením vo Vestníku vlády SR

- nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia; účinnosť nadobúdajú 15 dňom po ich  vyhlásení, ak nie je v nich ustanovený neskorší dátum účinnosti. Ak to odôvodňuje naliehavý všeobecný záujem, možno vo vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia.

7. VZN obce a VÚC

Ďalšie možné členenia prameňov práva:

1. podľa právnej sily – najvyššie je ústava a ústavné zákony
2. podľa orgánov – pramene vydávané zákonodárnymi orgánmi, org. štátnej správy a orgánmi samosprávy
3. pramene prvotné – zákon a odvodené – podzákonné právne predpisy

Administratívnoprávne normy a ich klasifikácia

- všeobecná teória práva považuje PN za súčasť spoločenského vedomia

Špecifiká PN, ktorými sa odlišujú od iných noriem (politických, morálnych a pod.) :

1. ide o pravidlá správania sa stanovené alebo uznané štátom
2. stanovené sú v štátom uznanej vonkajšej forme, vo forme prameňa práva
3. ich zachovávanie je zabezpečené možnosťou štátneho donútenia buď prostredníctvom štátneho orgánu alebo iným štátom splnomocneným subjektom

Definícia A-PN resp. noriem správneho práva

A-PN – sú pravidlá správania sa, stanovené štátom na uskutočňovanie právneho pôsobenia na spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy.

Osobitosti A-PN

1. regulujú spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy
2. sú adresované orgánom verejnej správy, ktoré majú správnu právomoc
3. upravujú práva a povinnosti všetkých subjektov, teda aj občanov
4. majú imperatívny charakter, ktorý sa prejavuje ako:

1. priamy príkaz subjektu administratívnoprávneho vzťahu konať spôsobom určeným v norme SP – napr. pravidlá cestnej premávky
2. priamy príkaz zdržať sa určitého konania – určenie zákazu – napr. zákaz vchádzať motorovými vozidlami do lesa
3. príkaz, ktorý umožní subjektu administratívnoprávneho vzťahu vybrať si jednu z možných variant, ktoré A-PN stanovuje
4. príkaz, ktorý znamená možnosť pre subjekt administratívnoprávneho vzťahu určitý úkon uskutočniť alebo neuskutočniť – napr. možnosť podať odvolanie

Správne orgány – majú významné postavenie v procese prijímania A-PN – napr. vláda môže predkladať návrhy zákonov parlamentu

- môžu prijímať množstvo A-PN – napr. vláda – nariadenia vlády; ministerstvá – vyhlášky, výnosy a opatrenia

- môžu tiež A-PN aplikovať na konkrétne prípady

Štruktúra A-PN

- vychádza zo všeobecnej teórie práva podľa ktorej tvoria PN tri prvky – hypotéza, dispozícia a sankcia

A-PN majú niektoré zvláštnosti:

1.  najzreteľnejšie je v nich vyjadrená dispozícia – ako vlastné pravidlo správania sa –

     najčastejšie vyjadrená ako príkaz alebo ako zákaz

     - dispozícia môže byť usporiadaná jednoznačne alebo alternatívne, ale aj taxatívne

        alebo demonštratívne

1. hypotéza A-PN – môže byť taxatívna alebo demonštratívna a významné je najmä

     členenie na hypotézy relatívne určité a relatívne neurčité

2. typické pre A-PN je to, že hypotéza a dispozícia často splýva
3. väčšina A-PN neobsahuje sankciu – lebo celý rad A-PN je adresovaný podriadeným subjektom a v prípade ich porušenia vzniká disciplinárna zodpovednosť týchto subjektov
4. sankcie A-PN sú spravidla sústredené do 1 právneho predpisu – napr. z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
5. A-PN tiež namiesto použitia právnej sankcie môžu pripustiť uplatnenie výchovného pôsobenia
6. pre regulatívne A-PN je charakteristická kombinácia hypotéza – dispozícia a pre ochranné A-PN dispozícia – sankcia
7. uvádzajú sa aj variabilnejšie štruktúry A-PN – napr. hypotéza-sankcia; hypotéza-dispozícia-sankcia; hypotéza-dispozícia-povzbudenie; dispozícia-povzbudenie, ..

Klasifikačné kritéria A-PN

1. Delenie na normy hmotnoprávne a procesnoprávne

1. hmotnoprávne A-PN – stanovujú určité práva a povinnosti konkrétnym adresátom a stanovujú bezprostredné podmienky realizácie týchto práv
2. procesnoprávne A-PN – upravujú postupy prostredníctvom, ktorých sa uvádzajú do života normy hmotnoprávne, ich obsah

2. Tzv. kompetenčné normy a normy organizačnoprávne

      - niektorí autori ich začleňujú do skupiny hmotnoprávnych A-PN

- iní ich považujú za samostatný druh z hľadiska právneho obsahu

- sú to A-PN, ktoré upravujú postavenie, pôsobnosť a právomoc subjektov verejnej správy

- napr. v z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, z. č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

3. Delenie A-PN s prihliadnutím na ich štruktúru

1. regulatívne normy – upravujú postavenie a správanie sa subjektov SP v pozitívnych administratívnoprávnych vzťahoch
2. ochranné normy – poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tým, že majú dopad na negatívne, konfliktné spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú na základe porušenia práva

4. Klasifikácia podľa právneho charakteru A-PN

1. normy zaväzujúce – prevládajúce

- ide o normy, ktoré obsahujú pravidlá správania sa, ktoré musia subjekty SP rešpektovať – môžu byť prikazujúce alebo zakazujúce

- možno ich označiť aj ako normy imperatívne, ktoré vymedzujú nutnosť určitého správania sa

2. splnomocňujúce normy – vyskytujú sa v menšom počte

- majú dispozíciu vyjadrenú ako možnosť určitého správania subjektu SP

5. Klasifikácia podľa odvetví verejnej správy

- A-PN v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, priemyslu, ŽP, obrany, ...

6. Z hľadiska početnosti aplikácie jednotlivých noriem

1. normy, ktoré sa uplatňujú denne – napr. A-PN v zák. o matrikách (154/1994)
2. normy, ktoré sa uplatňujú raz za určité obdobie – napr. A-PN vo volebných zákonoch, 165/1998 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001,...

7. Z hľadiska pôsobnosti (pôsobnosť PN – vymedzenie rozsahu, v ktorom sa má norma uplatňovať v praxi, ...- pôsobnosť miestna, časová, osobná a vecná)

1. z hľadiska miestnej pôsobnosti – normy pôsobiace sa na celom území SR ( spravidla), normy pôsobiace len na určitom území – územie obce, mesta, samosprávneho kraja, normy pôsobiace len na našom lietadle alebo lodi, len v hraničnom alebo colnom pásme, ...
2. z hľadiska časovej pôsobnosti – normy s neobmedzenou pôsobnosťou – uplatňujú sa relatívne vždy počas ich platnosti a účinnosti a normy s obmedzenou pôsobnosťou – uplatňujú sa napr. len počas epidémie, skúškového obdobia, ...
3. z hľadiska osobnej pôsobnosti – normy, ktoré sa vzťahujú na všetky osoby v SR alebo len na určitú špecifickú skupinu – napr. študenti, vojaci, ...
4. z hľadiska vecnej pôsobnosti – normy hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré môžu regulovať všeobecnú alebo osobitnú časť SP (otázka číslo 3)

Realizácia noriem SP

- ide o proces pretvárania noriem SP do právneho konania subjektov správnoprávnych vzťahov

- rozlišujú sa 2 základné formy realizácie:

1.  Priama realizácia – ide o priame uskutočňovanie požiadaviek obsiahnutých v PN

     - jednotlivé subjekty sa samy správajú v súlade s požiadavkami obsiahnutými v A-PN

       a nevyžaduje sa aktivita iného subjektu

     - možno hovoriť o zachovávaní PN

2.  Aplikácia noriem SP – realizuje sa prostredníctvom činnosti orgánov verejnej správy

     v rámci ich kompetencie a to konkrétne vydávaním aktov aplikácie práva – napr.

     rozhodnutie o ochrannom pásme, o prijatí na VŠ, ...

Administratívnoprávne vzťahy a ich klasifikácia

A-PVz – sú spoločenské vzťahy upravené normami SP, ktoré sa vytvárajú (vznikajú, menia sa a zanikajú) vo verejnej správe a v ktorých subjekty týchto vzťahov vystupujú ako nositelia oprávnení a povinností stanovených a zabezpečovaných normami SP

A-PVz – sú vzťahmi vôľovými – ich vôľový charakter je daný na jednej strane tým, že normy SP, ktoré tieto vzťahy regulujú sú výrazom vôle orgánov štátnej alebo verejnej samosprávnej moci a na druhej strane tým, že realizácia práv a plnenie právnych povinností v A-PVz  spravidla predpokladá vôľové konanie subjektov týchto vzťahov.

Charakteristické znaky A-PVz:

1. 1 subjekt týchto vzťahov je vždy určený – orgán verejnej správy (OVS) a druhým subjektom potom môže byť FO, PO alebo iný OVS
2. sú to vždy vzťahy mocenské – OVS je predstaviteľom verejnej moci voči subjektom vo vzťahu ku ktorým sa verejná správa vykonáva
3. A-PVz môžu vzniknúť z iniciatívy rôznych subjektov, ale pre ich vznik spravidla nie je potrebný súhlas druhého alebo všetkých subjektov - môžu vzniknúť aj proti vôli druhého subjektu – napr. nariadenie karantény
4. spory medzi subjektami A-PVz, rieši spravidla OVS vystupujúci v tomto vzťahu alebo bezprostredne nadriadený OVS – len v prípadoch ustanovených zákonom ich riešia súdy. Správny orgán potom vystupuje ako účastník konania pred súdom.
5. v prípade porušenia povinnosti, ktorá vyplýva z A-PN sa uplatňuje administratívnoprávna zodpovednosť – normy SP stanovujú aj administratívnopr. sankcie

- charakteristické je, že prevažne ide o zodpovednosť FO a PO voči štátu za porušenie povinností vyplývajúcich z A-PN, ktorú uplatňuje OVS

- zodpovednosť OVS voči FO a PO je upravená napr. v z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Predpoklady vzniku A-PVz

1. Účinná norma SP – základný predpoklad vzniku, zmeny alebo zániku A-PVz
2. Právna skutočnosť – je to určitá okolnosť, ktorá spôsobuje právne následky

a) subjektívne právne skutočnosti – sú závislé od vôle subjektu A-PVz

   - najmä právne a protiprávne konanie – môže spočívať v činnosti, v aktívnom správaní sa subjektu, ale aj v jeho nečinnosti

- právne konanie – ak je toto konanie a jeho výsledok v súlade s PN

- protiprávne konanie – ak je toto konanie alebo jeho výsledok v rozpore s PN

- patrí tu aj tzv. verejnoprávne konanie – ide o konanie pri ktorom vznikajú, menia sa a zanikajú A-PVz na základe individuálnych správnych aktov alebo aktov aplikácie práva realizovaných príslušnými správnymi orgánmi

b) objektívne právne skutočnosti – sú nezávislé od vôle subjektu A-PVz

- patria tu najmä právne udalosti a protiprávne stavy

- právne udalosti – sú to okolnosti nezávislé od vôle subjektov a s ktorými PN spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu – najmä narodenie a smrť človeka, plynutie času, pôsobenie prírodných síl, vznik epidémie, ....

- protiprávne stavy – sú výsledky nezavineného protiprávneho konania alebo udalosti odporujúce právu – normy SP ukladajú subjektu, aby protiprávny stav alebo jeho následky odstránil – patrí tu aj konanie v nutnej obrane a krajnej núdzi v dôsledku ktorého nedochádza k administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok

Prvky A-PVz

1. subjekt A-PVz          2. obsah A-PVz           3. objekt A-PVz

1.  subjekty A-PVz

    - sú vždy v SP konkretizované

    - v každom A-PVz vystupujú najmenej dva konkrétne subjekty, zásadne

      v rozdielnom postavení

    - jedným z týchto subjektov musí byť vždy OVS, ktorý vystupuje v nadradenom

      postavení

    - druhým subjektom môže byť FO, PO alebo iný OVS

2.  obsah A-PVz

    - tvoria ho oprávnenia a právne povinnosti subjektov A-PVz – tieto vyplývajú

      priamo z dispozície noriem SP a tiež môžu vzniknúť na základe rozhodnutia

      príslušného OVS, ktoré je vydané na základe PN

    - práva a povinnosti sú vo vzájomnej interakcii – čiže právu OVS na jednej strane

      zodpovedá príslušná povinnosť subjektu A-PVz na druhej strane A-PVz a naopak

3.  objekt A-PVz

    - je to, ohľadne čoho subjekty A-PVz vstupujú do právneho vzťahu a čo sa stáva

       predmetom vzájomných oprávnení a právnych povinností

    - môžu ním byť veci čiže materiálne predmety alebo správanie resp. výsledky

      správania sa ľudí, kultúrne a sociálne hodnoty, hodnoty ľudskej osobnosti

      (hodnoty nemajetkovej povahy), ktoré sú právom chránené

Druhy A-PVz

1. Podľa obsahu ich členíme na vzťahy:

1. hmotnoprávne – sú realizované medzi subjektami verejnej správy a ostatnými subjektami A-PVz a ich obsahom sú oprávnenia a právne povinnosti
2. procesnoprávne – sú formou realizácie hmotných A-PVz medzi subjektami verejnej správy a ostatnými subjektami A-PVz

2. Procesnoprávne A-PVz niektorí autori členia na:

1. všeobecné – ich základom sú procesné A-PN
2. špeciálne – ich základom sú procesné A-PN, ktoré umožňujú zmeniť konečné rozhodnutie orgánu štátnej správy

iné chápanie

1. všeobecné – sú tie, ktoré vznikajú na základe z. 71/1967 Zb. o správnom konaní
2. osobitné – sú tie, kt. vznikajú na zákl. osobitných právnych predpisov – 372/1990 – o priestupkoch, ...

3. Organizačné A-PVz – realizované vzájomne medzi jednotlivými OVS, pričom ich obsahom sú vzájomne späté oprávnenia a právne povinnosti týchto orgánov vyplývajúce z ich právomoci a pôsobnosti
4. Podľa funkcie verejnej správy ich členíme na:

1. ochranné – poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú aj k zachovaniu, vynúteniu príp. obnoveniu žiadúceho právneho stavu
2. regulačné – ich cieľom je zakladať kvalitatívne a kvantitatívne nový právny stav v oblasti verejnej správy

5. Podľa postavenia adresátov

1. vnútorné – vzťahy vo vnútri OVS – napr. vzťahy v rámci obvodných úradov, krajských úradov
2. vonkajšie – vzťahy k subjektom mimo verejnú správu – napr. medzi občanom a krajským úradom

6. Podľa povahy povinnosti ako prvku A-PVz:

1. vzťahy, ktorých realizácia závisí od aktívnej činnosti subjektov
2. vzťahy, ktorých realizácia tkvie v pasívnom správaní subjektov – v nečinnosti, nekonaní

7. Z hľadiska vzájomného vzťahu práv a povinností subjektov A-PVz:

1. vzťahy, v ktorých sa subjekty nachádzajú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti
2. vzťahy, v ktorých sa subjekty nenachádzajú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti

8. Podľa vecného obsahu:

- môžeme ich členiť podľa jednotlivých oblastí resp. odvetví verejnej správy

Subjekty správneho práva

- môžeme ich rozčleňovať do dvoch základných skupín:

1.  subjekty, ktoré vykonávajú verejnú správu – subjekty verejnej správy

     - v praktickej podobe sú reprezentované najmä štátom a verejnoprávnymi korporáciami

2.  subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná

     - fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO)

Základný zmysel právnej subjektivity spočíva v tom, že sa subjektom SP dáva potrebný základ, aby mohli nadobúdať práva a povinnosti a zároveň sa im dáva i spôsobilosť  nadobúdať práva a povinnosti vlastnými PÚ

- konkrétne práva a povinnosti – vyplývajú z jednotlivých noriem SP

- obsah a rozsah práv a povinností – je priamo závislý na povahe a rozsahu úloh, ktoré má subjekt plniť

- subjekty SP – vystupujú v rôznych A-PVz, v ktorých vlastným menom nadobúdajú práva a povinnosti – napr. pri investičnej výstavbe, hospodárenie s bytmi, ...

- práva a povinnosti subjektov SP – sú účinné, len ak sú zabezpečené potrebnými garanciami – tieto garancie môžeme deliť na garancie 1. ekonomické  2. politické  3. právne

FO ako subjekty SP

1. Právne postavenie občana SR vo verejnej správe

- je charakterizované komplexom práv a slobôd, ktoré sú mu dané a komplexom povinností, ktoré je možné mu ukladať – jeho práva a povinnosti vo verejnej správe sa nelíšia od iných oblastí

- všetci občania a všetky FO majú na území SR zaručené základné práva a slobody – vyplýva z čl. 12 ods. 2 ÚSR

- konkretizácia práv a povinností je v jednotlivých A-PN

- súhrn týchto práv a povinnosti administratívno-právny status občana – teória tento status rozlišuje na:

1. všeobecný - tvoria ho práva a povinnosti, ktoré  sa realizujú vo všetkých odvetviach

    verejnej správy – napr. právo občana zúčastniť sa na riadení správy, povinnosť  

    dodržiavať verejný poriadok

2. osobitný (špeciálny) - tvoria ho práva a povinnosti realizované v jednotlivých odvetviach

    verejnej správy – napr. súbor práv a povinností študenta, policajta, vojaka, ...

pozn. autora: Niektorí autori rozlišujú všeobecný a osobitný status fyzických osôb – obdobné definície ako tieto.

Základným prvkom určujúcim právne postavenie občana v verejnej správe je právna subjektivita občana – ide o spôsobilosť byť občana byť nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z noriem SP

Právna subjektivita sa delí na:

1. spôsobilosť mať práva a povinnosti – niektorí autori ju označujú v SP ako tzv. správna subjektivita občana - vzniká narodením a končí smrťou  (vyplýva z OPH), výnimočne môžme hovoriť, že ju má aj nasciturus (ak sa dieťa narodí živé)

- nejasný okamih smrti – napr. veľké dopravné nehody, osoba je nezvestná – úmrtný list je nahradený rozhodnutím súdu – vyhlásením osoby za mŕtvu

2. spôsobilosť na PÚ – zahŕňa spôsobilosť na právne konanie aj protiprávne konanie

- vzniká v plnom rozsahu, keď občan dosiahol určitý vek – 18 rokov (od 16 uzavretím manželstva) – vyplýva znova z OPH

- normy SP nestanovujú vekovú hranicu jednotne:

a) od 15 – povinnosť mať občiansky preukaz, cestovný doklad – pas, hlásiť sa samostatne k trvalému pobytu, zodpovednosť za priestupky, ....

b) od 17 – oprávnenie žiadať o vodičský preukaz skupiny A

c) od 18 – oprávnenie žiadať o lovecký lístok, vodičský preukaz – ostatné skupiny, okrem sanitiek a požiarnych vozov (od 21)

- z OPH vyplýva, že spôsobilosť na PÚ môže byť rozhodnutím súdu obmedzená (pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná je osoba schopná robiť len niektoré PÚ, pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo pre nadmerné požívanie omamných prostriedkov alebo jedov je osoba schopná robiť len niektoré PÚ) alebo osoba, môže byť pozbavená spôsobilosti na PÚ (pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná nie je schopná robiť žiadne PÚ)

- neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou

2. Právne postavenie cudzinca vo verejnej správe

- rozlišujeme skupinu A-PN, podľa ktorých majú cudzinci rovnaké práva a povinnosti – napr. nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo, ...  a skupinu A-PN so špeciálnym režimom – napr. oblasť zamestnanosti, liečebno-preventívnej starostlivosti (výnimka prvá pomoc)

- cudzinci nemôžu nadobúdať niektoré práva – napr. byť prokurátorom, policajtom, nepodliehajú brannej povinnosti, nesmú poznať štátne tajomstvo, ...

- špeciálna úprava, platná len pre cudzincov – úprava vyhostenia

Subjektom SP môžu ešte byť bezdomovci, utečenci, ....

PO ako subjekty SP

- neexistuje žiadna všeobecná definícia PO

- v najvšeobecnejšom slova zmysle možno charakterizovať PO ako útvar združujúci osoby alebo majetok, ktorý sa vytvára za určitým cieľom a právo mu priznáva právnu subjektivitu

Pojmové znaky PO – vychádzajú najmä z OZ:

1. spôsobilosť mať práva a povinnosti a nadobúdať práva a povinnosti
2. majú svoj majetok a teda aj majetkovú zodpovednosť
3. konajú prostredníctvom FO - to tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)
4. majú svoj názov - musí byť určený pri ich zriadení
5. majú svoje sídlo - musí byť určené pri jej vzniku

PO teda sú – v nadväznosti na OZ:

1. združenia FO alebo PO – napr. záujmové združenia PO, občianske združenia, politické strany a politické hnutia, ....
2. účelové združenia majetku – najmä nadácie, v minulosti štátne fondy, ...
3. jednotky územnej samosprávy – obce a samosprávne kraje (VÚC)
4. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon – napr. verejné vysoké školy, štátne podniky, banky, burzy, rozpočtové a príspevkové organizácie, ...
5. štát – samostatne vymedzený podľa doc. Sotolářa

Z hľadiska SP je potrebné rozlišovať obojaké poslanie PO:

1. PO verejného práva – podliehajú osobitnému právnemu režimu

- boli zriadené zákon alebo na základe zákona ako výlučne osoby verejného práva

- zákon im zveril určitú časť plnenia úloh verejnej správy – napr. obce, mestá, VÚC, ..

2. PO, ktoré sú adresátmi správnoprávnych noriem

- t.j. ide o subjekty voči ktorým smeruje výkon verejnej správy – napr. obchodné spoločnosti, družstvo, ....

PO sa zakladajú rôznymi spôsobmi – napr. zákonom, písomnou zakladacou zmluvou, zakladacou listinou (ak ju zakladá 1 subjekt), uzavretím spoločenskej zmluvy, ...

Vznik PO – nastáva na základe registrácie. Spravidla vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra.

Zrušenie a zánik právnickej osoby:

Zrušenie právnickej osoby predchádza jej zániku. Právnická osoba môže byť zrušená napr. dohodou spoločníkov obchodnej spoločnosti, uplynutím doby, na ktorú bola zriadená, splnením účelu na ktorý bola zriadená alebo inými spôsobmi, ktoré upravujú osobitné predpisy.

Zánik právnickej osoby sa odvodzuje od toho, ako právnická osoba vznikla. Spravidla zaniká výmazom z registra, do ktorého bola zapísaná.

Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia. Právnická osoba zanikne aj bez likvidácie, ak celý majetok prechádza na právneho nástupcu alebo ak to vyplýva zo zákona.

Orgány verejnej správy (pojem, systém, kompetencia a zásady ich výstavby)

- orgány verejnej správy sú jedným zo subjektov správneho práva (okrem nich ešte k subjektom SP patria FO a PO)

Pod pojmom orgány verejnej správy môžeme chápať celý systém orgánov, ktoré pôsobia v rámci verejnej správy.

Organizácia (systém orgánov) verejnej správy

A. Organizácia štátnej správy

1. Na vrchole je VLÁDA SR – jej pôsobnosť vyplýva z ústavy, 575/2001 a z osobitných zákonov

- na čele: predseda vlády a zastupujú ho podpredsedovia

- v súčasnosti – 4 podpredsedovia (3 sú aj ministrami)

- poradné orgány vlády : 1. Stabilné    2. AD HOC

                                 - nemajú rozhodovaciu právomoc majú len koordinačné, konzultatívne alebo odborné úlohy

Delenie poradných orgánov podľa zákona          

1. Stále poradné orgány – LEGISLATÍVNA RADA VLÁDY a HOSPODÁRSKA RADA VLÁDY
2. Medziministerské poradné orgány – členmi sú členovia vlády

- PORADA EKONOMICKÝCH MINISTROV VLÁDY,  MINISTERSKÁ RADA VLÁDY PRE ZÁLEŽITOSTI EÚ a VÝBOR MINISTROV PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG

3. Ďalšie poradné orgány – RADA VLÁDY PRE PREVENCIU KRIMINALITY, RADA HOSPODÁRSKEJ A SOCIÁLNEJ DOHODY, BEZPEČNOSTNÁ RADA SR, RADA VLÁDY SR PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY,  AKREDITAČNÁ KOMISIA, ...

2. ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY – podľa 575/2001

   - dvojčlánkovosť:  a) Ministerstvá     b) ostatné ÚOŠS

a) Ministerstvá – 14, zrušené ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku – jeho pôsobnosť prešla na ministerstvo hospodárstva SR

b) ostatné ÚOŠS – 11

- na čele Úradu vlády je VEDÚCI

- na čele NBÚ je RIADITEĽ

- na čele ostatných je PREDSEDA

- predsedu PROTIMONOPOLNÉHO ÚRADU, ŠTATISTICKÉHO ÚRADU SR a ÚRADU PRE ŠTÁTNU SLUŽBU – menuje na návrh vlády prezident SR

- všetkých ostatných – menuje VLÁDA

3. ORGÁNY S CELOSLOVENSKOU PôSOBNOSŤOU

- napr. COLNÉ RIADITEĽSTVO,  DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO,  PAMIATKOVÝ ÚRAD,  ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ,  ÚRAD NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV,  SLOVENSKÝ METEOLOGICKÝ ÚSTAV,  SLOVENSKÝ METEOLOGICKÝ INŠPEKTORÁT, NÁRODNÝ INŠPEKTORÁT PRÁCE, ...

B. Organizácia miestnej sústavy štátnej správy

1. miestne orgány št. správy so všeobecnou pôsobnosťou

  - podľa mňa už nemôžme tvrdiť, že majú všeobecnú pôsobnosť

  - 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

2. miestne orgány št. správy so špeciálnou kompetenciou

   - bližšie v otázke A10

C. Organizácia územnej samosprávy

1. Obec a jej orgány
2. VÚC (samosprávny kraj) a jeho orgány

D. Organizácia záujmovej (profesnej) a špeciálnej (akademickej) samosprávy

Záujmová (profesná) samospráva

- jej podstatou bolo a je zosúladenie skupinových záujmov so záujmami verejnými

- môžeme ju členiť na:

 1. ekonomickú – tzv. družstevnú samosprávu

 2. profesnú – napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory, ...

 3. kultúrna – sem patria záujmové združenia rôznych sociálnych skupín a to žien, mládeže,

                      dôchodcov a pod.

5. politická – sem patria politické strany a hnutia

Špeciálna (akademická) samospráva

- objavuje sa v oblasti školstva, najmä však vysokého školstva

- nositeľom samosprávy na VŠ je akademická obec VVŠ (resp. konkrétnej fakulty) a orgány akademickej samosprávy (VVŠ alebo fakulty) – akademický senát, rektor (dekan), vedecká rada a disciplinárna komisia pre študentov

- nositeľom samosprávy v sústave základných a stredných škôl sú – rada školy, obecná školská rada, územná školská rada, žiacka školská rada

Kompetencia orgánov verejenej správy

- ide o právny pojem, ktorý umožňuje zistiť druh aktivity a  rozsah orgánov, čo ktorý orgán ŠS má urobiť pri vybavovaní  štátnych vecí

- viaže sa na určitý orgán št. správy a vždy je stanovená PN

- právne stanovnenú kompetenciu nemožno obmedziť dohodou  nijakých subjektov - zásada právneho štátu

- pojem kompetetncia zahrňuje právomoc a pôsobnosť

PÔSOBNOSŤ - vymedzenie okruhu stálych vecí, v ktorých má byť  orgán činný, t.j. právne stanovená aktivita orgánov št. správy v  rámci jemu vymedzenom okruhu štátnych vecí.

PRÁVOMOC – súhrn štátomocenských oprávnení, ktorými ten ktorý orgán reguluje štátne veci.

- právne normy upravujú kompetencie /kompetečné PN/, nezakladajú  len povinnosť orgánov ex offo dbať na dodržiavanie kompetencie  miestnej, vecnej, funkčnej, ale aj právo občanov a organizácií  požadovať jej dodržiavanie.

ZÁSADY VÝSTAVBY ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY

Pri praktickom uplatňovaní práva utvárať organizačnú základňu  sústavy štátnej správy sa platie tieto zásady :

A/ Spojené s členitosťou organizačnej základne sústavy štátnej  správy

B/ Organizačno - lokalizačné

C/ Organizačno - štrukturálne

A/ Zásady spojené s členitosťou organizačnej základne sústavy  štátnej správy sú :

1. Zásada článkovosti – vyjadruje, že organizačná základňa sústavy štátnej správy sa buď vo všeobecnosti, alebo len v určitom stupni člení na články – napr. ministerstvá a ostatné ÚOŠS

2. zásada organizačno-štrukturálnej nadväznosti – napr. obvodný úrad, krajský úrad a MV SR – pri správe vnútorných vecí

3. zásada stupňovosti miestnej štátnej  správy – uplatňuje sa najmä 2-stupňová napr. obvodný a krajský úrad, ....

B/ Zásady organizačno - lokalizačné

1. ZÁSADA CENTRALIZAČNÁ - zvýrazňuje požiadavku, aby sa budoval  jeden orgán v sústave centrálnej štátnej správy.

2. DECENTRALIZAČNÁ ZÁSADA - zvýrazňuje požiadavku pri budovaní  sústavy štátnej správy, aby sa vybudoval jeden centrálny orgán  a viaceré orgány na nižších stupňoch sústavy štátnej správy.

3. TERITORIÁLNA ZÁSADA - znamená budovanie orgánov štíátnej  správy v rámci územno-správnych jednotiek ako aj mimo nich.

4. ZÁSADA FUNKČNÁ - obsahuje požiadavku, aby sa budovali správne  orgány v rámci sfér štátnej správy, ako aj na výkon určitých  funkcií zabezpečovaných trvale.

5. ZÁSADA REÁLNA - sa uplatňuje pri budovaní orgánov štátnej  správy, čo je spojené s istou realitou existujúcou v menšom  alebo väčšom rozsahu.

6. ZÁSADA ODVETVOVÁ – požaduje, aby sa utvárali orgány štátnej správy v rámci ucelených odvetví sústavy štátnej správy

C/ Zásady organizačno - štrukturálne

Organizačná štruktúra jednotlivých orgánov štátnej správy sa  utvára vhodnou kombináciou týchto zásad :

1. monokratickej

2. kolegiálnej

3. voliteľnosti

4. parity

5. disparity

6. pomerného zastúpenia

Ministerstvá SR, organizácia, postavenie a pôsobnosť

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Činnosť vlády Slovenskej republiky

   (1) Činnosť  vlády  Slovenskej  republiky  (ďalej len "vláda") riadi predseda vlády, ktorý zvoláva a vedie jej schôdze.

   (2) Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo predseda vlády.

   (3) Počas   neprítomnosti   predsedu    vlády   ho   zastupuje podpredseda  vlády,  ktorého   určí  predseda  vlády.  Zastupujúci podpredseda vlády zvoláva a vedie schôdze vlády.

§ 2

Poradné orgány vlády

   (1) Na   plnenie   konkrétnych   úloh   môže  vláda  vymenúvať a odvolávať    svojich     splnomocnencov.    Rozsah    oprávnenia splnomocnenca určí vláda pri jeho vymenovaní.

   (2) Vláda môže zriaďovať svoje  poradné orgány (rady). Poradné orgány vlády plnia úlohy koordinačné, konzultatívne alebo odborné.

   (3) Stálymi poradnými orgánmi vlády sú Legislatívna rada vlády Slovenskej   republiky   a   Hospodárska   rada  vlády  Slovenskej republiky.

   (4) Členom poradného orgánu vlády  môže byť člen vlády, štátny tajomník, volení  a vymenovaní funkcionári  orgánov verejnej moci, zamestnanci   orgánov   štátnej    správy,   zástupcovia   územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych  partnerov a významní odborníci

z teórie a praxe.

   (5) Členmi  poradných  medziministerských   orgánov  vlády  sú členovia vlády.  Účasť na poradnom  medziministerskom orgáne vlády je nezastupiteľná.

   (6) Členmi  ďalších poradných  orgánov vlády  sú osoby uvedené v odseku 4; na ich čele je člen vlády alebo štátny tajomník.

   (7) Úlohy, zloženie poradných orgánov vlády a zásady rokovania určujú štatúty, ktoré schvaľuje vláda.

DRUHÁ ČASŤ -  MINISTERSTVÁ

§ 3 – Ministerstvá – je ich 14

   V Slovenskej republike pôsobia  tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády:

a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

c) Ministerstvo   dopravy,  pôšt   a  telekomunikácií  Slovenskej  republiky,

d) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

e) Ministerstvo   výstavby  a   regionálneho  rozvoja  Slovenskej republiky,

f) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

g) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

h) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

i) Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky,

j) Ministerstvo  práce,  sociálnych   vecí  a  rodiny  Slovenskej republiky,

k) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

l) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky,

m) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

n) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

o) zrušené od 1.5.2003.

Organizácia ministerstva

§ 4

   (1) Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.

   (2) Ministra  v čase  jeho neprítomnosti  zastupuje v rozsahu jeho práv  a povinností štátny tajomník.  Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka,  aby ho zastupoval v rozsahu jeho  práv  a  povinností.  Štátny  tajomník  má  pri  zastupovaní

ministra na rokovaní vlády poradný hlas.

   (3) Štátneho  tajomníka  vymenúva  a  odvoláva  vláda na návrh príslušného  ministra.  V  odôvodnených  prípadoch,  najmä  ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci;  minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.

§ 5

   (1) Ministerstvo  sa člení  na sekcie  a odbory,  prípadne iné organizačné útvary.

   (2) Sekcie  sa zriaďujú  najmä pre  jednotlivé úseky  činnosti ministerstva. Sekciu riadi generálny riaditeľ.

   (3) Sekcia sa môže členiť na odbory; odbor riadi riaditeľ.

   (4) Na  ministerstve  pôsobia  poradné  orgány  zriadené podľa osobitných predpisov – napr. osobitná komisia podľa SP pri rozklade. Minister môže zriaďovať aj ďalšie poradné orgány.

   (5) Organizačnú  štruktúru   ministerstva  určuje  organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister.

§ 6

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

   Ministerstvo  hospodárstva Slovenskej  republiky je  ústredným orgánom štátnej správy pre

a) priemysel s výnimkou potravinárstva a stavebných výrobkov,

b) energetiku   vrátane   hospodárenia    s   jadrovým   palivom a uskladňovania rádioaktívnych odpadov,

c) teplárenstvo a plynárenstvo,

d) ťažbu  a  úpravu  tuhých  palív,  ťažbu  ropy a zemného plynu, ťažbu rudných  a nerudných surovín  a vyhľadávanie a  prieskum rádioaktívnych surovín a ich ťažbu,

e) podporu malého podnikania a stredného podnikania,

f) stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia,

g) vnútorný obchod, zahraničný  obchod, cestovný  ruch a ochranu spotrebiteľa,

h) ochranu  a  využívanie  nerastných  surovín  vrátane  hlavného dozoru nad ochranou a využívaním ložísk nerastov,

i) hlavný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia  pri práci a bezpečnosťou prevádzky   v   banskej   činnosti,  činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín,

j) puncovníctvo a skúšanie drahých kovov,

k) kontrolu   zákazu   vývoja,   výroby,   skladovania,  použitia a obchodu  s chemickými  zbraňami a  prekurzormi potrebnými na ich výrobu,

l) koordináciu a metodické usmerňovanie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie,

m) odštátnenie a privatizáciu majetku štátu a pre správu majetku štátu v podnikateľskej sfére.

§ 7

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo  financií Slovenskej  republiky je  ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu.

   (2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje

a) tvorbu a  uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane  rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy  štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, poisťovníctva,    politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania,

b) výkon  štátnej  správy  vo  veciach  bankovníctva,  stavebného sporenia, doplnkového  dôchodkového   poistenia,  devízového hospodárstva  a  devízovej  kontroly,  jednotného  účtovníctva  a účtovného  výkazníctva, lotérií a iných  obdobných hier, vo veciach    správy   majetku    štátu   vo    verejnoprospešnej  a nepodnikateľskej sfére,

c) výkon štátneho dozoru nad  zabezpečovaním politiky trhu práce, vykonávaním nemocenského poistenia  a dôchodkového zabezpečenia, zdravotným poistením, činnosťou  doplnkových dôchodkových  poisťovní,  dodržiavaním  podmienok poskytovania štátnej  prémie  v  stavebnom  sporení, dodržiavaním podmienok poskytovania  štátneho príspevku  k hypotekárnym  úverom a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

§ 8

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo  dopravy, pôšt  a telekomunikácií  Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) dráhy a dopravu na dráhach,

b) cestnú dopravu,

c) kombinovanú dopravu,

d) pozemné komunikácie,

e) vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,

f) civilné letectvo,

g) pošty,

h) telekomunikácie,

i) ozbrojené zbory v doprave,

j) informatizáciu spoločnosti.

   (2) Ministerstvo  dopravy, pôšt  a telekomunikácií  Slovenskej republiky  plní  funkciu  štátneho  dopravného  úradu  a námorného úradu.

§ 9

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo pôdohospodárstva  SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) poľnohospodárstvo,

b) lesné hospodárstvo,

c) pozemkové úpravy a závlahové a odvodňovacie systémy,

d) veterinárnu  starostlivosť,   rastlinolekársku  starostlivosť, rybárstvo v oblasti hospodárskeho chovu rýb, poľovníctvo,

e) potravinárstvo.

   (2) Ministerstvo  pôdohospodárstva  SR plní úlohy súvisiace s rozvojom vidieka.

§ 10

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

   Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) verejné práce,

b) regionálny rozvoj,

c) stavebnú výrobu a stavebné výrobky,

d) stavebný  poriadok  a  územné  plánovanie  okrem  ekologických aspektov,

e) tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky.

§ 11

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

   Ministerstvo vnútra Slovenskej  republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) ochranu  ústavného zriadenia,  verejného poriadku, bezpečnosti osôb a  majetku, ochranu a správu  štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné  služby, vstup na územie SR a pobyt cudzincov  na jej území,  občianske preukazy, cestovné doklady  a oprávnenia  na vedenie  motorových vozidiel, otázky utečencov  a  presídlencov,  evidenciu  obyvateľov,  evidenciu cestných   motorových  a   prípojných  vozidiel, integrovaný  záchranný systém, civilnú ochranu a hasičskú ochranu,

b) všeobecnú  vnútornú správu  vrátane veci  územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky,  štátne symboly, heraldický register, archívy a  registratúry, štátne občianstvo, matričné veci,   zhromažďovanie  a   združovanie  vrátane   registrácie niektorých  právnických  osôb,  o  ktorých  to ustanoví zákon, organizačné  zabezpečenie volieb  do Národnej  rady SR, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta SR a  ľudového hlasovania  o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy organizačné    zabezpečenie referenda, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných  zbierok, koordináciu  výkonu  štátnej   správy  uskutočňovanej  obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,

c) automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,

d) Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor,

e) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy.

§ 12

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo  obrany  SR  je  ústredným orgánom štátnej správy pre

a) riadenie obrany Slovenskej republiky,

b) výstavbu, riadenie a kontrolu Armády Slovenskej republiky,

c) koordináciu činností  orgánov štátnej správy,  orgánov územnej samosprávy  a iných  právnických osôb  pri príprave  na obranu Slovenskej republiky,

d) koordináciu obranného plánovania,

e) zabezpečenie  nedotknuteľnosti vzdušného  priestoru Slovenskej republiky,

f) koordináciu  vojenskej  letovej  premávky  s  civilnou letovou premávkou,

g) riadenie vojenského spravodajstva,

h) civilnú službu.

   (2) Ministerstvo obrany SR zabezpečuje správu vojenských obvodov a vojenských lesov.

§ 13

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

   (2) Ministerstvo spravodlivosti  SR vykonáva štátny  dohľad  nad  činnosťou  Slovenskej  komory exekútorov, nad činnosťou  Notárskej   komory  Slovenskej  republiky,   v zákonom ustanovenom  rozsahu  nad  činnosťou   súdnych  exekútorov  a nad činnosťou notárov.

   (3) Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje výkon znaleckej činnosti  a tlmočníckej  činnosti a vydávanie  Zbierky  zákonov  Slovenskej  republiky  a Obchodného vestníka.

   (4) Ministerstvo spravodlivosti  SR zabezpečuje  zastupovanie Slovenskej  republiky na  Európskom súde pre ľudské práva.

§ 14

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo  zahraničných  vecí  SR je ústredným orgánom  štátnej správy pre  oblasť zahraničnej politiky a vzťahy  SR  k ostatným  štátom a medzinárodným organizáciám.

   (2) Ministerstvo   zahraničných   vecí   Slovenskej  republiky zabezpečuje

a) ochranu  práv a  záujmov  Slovenskej  republiky a  jej občanov v zahraničí,

b) riadenie    zastupiteľských   úradov    Slovenskej   republiky  v zahraničí,

c) styky s  orgánmi a predstaviteľmi cudzích  štátov v Slovenskej republike a v zahraničí,

d) hospodárenie  a  nakladanie  s  majetkom  Slovenskej republiky v zahraničí,

e) koordináciu    prípravy    a    vnútroštátneho   prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv.

§ 15

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

  (1)Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) pracovnoprávne vzťahy,  právne vzťahy pri  vykonávaní verejnej služby a  právne vzťahy volených  funkcionárov orgánov územnej samosprávy,

b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

c) inšpekciu práce,

d) stratégiu  zamestnanosti,  politiku  trhu  práce a koordináciu politiky zamestnanosti,

e) nemocenské    poistenie,    úrazové    poistenie,   dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie,

f) štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc,

g) sociálnoprávnu  ochranu  detí  a  koordináciu štátnej rodinnej politiky.

   (2) Ministerstvo  práce, sociálnych  vecí a  rodiny SR  zabezpečuje  výkon  štátneho  dozoru nad zabezpečovaním politiky   trhu   práce, vykonávaním nemocenského poistenia

a dôchodkového  zabezpečenia,  činnosťou  doplnkových dôchodkových poisťovní a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

§ 16

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

   Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu  životného prostredia vrátane

a) ochrany prírody a krajiny,

b) vodného  hospodárstva, ochrany  akosti  a  množstva vôd  a ich racionálneho využívania  a rybárstva s  výnimkou hospodárskeho chovu rýb,

c) ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme,

d) ekologických aspektov územného plánovania,

e) odpadového hospodárstva,

f) posudzovania vplyvov na životné prostredie,

g) zabezpečovania  jednotného  informačného  systému  o životnom prostredí a plošného monitoringu,

h) geologického výskumu a prieskumu,

i) ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,

j) geneticky modifikovaných organizmov.

§ 17

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

   Ministerstvo   školstva  Slovenskej   republiky  je  ústredným orgánom štátnej správy pre

a) základné školy, stredné školy, vysoké školy,

b) školské zariadenia,

c) celoživotné vzdelávanie,

d) vedu a techniku,

e) štátnu starostlivosť o mládež a šport.

§ 18

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

   (1) Ministerstvo  kultúry  Slovenskej  republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) štátny jazyk,

b) ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,

c) umenie,

d) autorské právo a jemu príbuzné práva,

e) osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu,

f) podporu kultúry národnostných menšín,

g) podporu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí,

h) prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí

i) vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,

j) médiá a audiovíziu.

   (2) Ministerstvo kultúry Slovenskej  republiky metodicky riadi činnosť   slovenských  inštitútov   v  zahraničí   v  oblasti  ich kultúrneho pôsobenia.

§ 19

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

   Ministerstvo  zdravotníctva Slovenskej  republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) zdravotnú starostlivosť,

b) ochranu zdravia, štátny zdravotný dozor,

c) zdravotné poistenie,

d) ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov,

e) prírodné  liečebné kúpele,  prírodné liečivé  zdroje, prírodné minerálne vody.

A9. Iné ústredné orgány štátnej správy, ich postavenie a pôsobnosť.

- upravené v z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

OSTATNÉ ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 21

             Ostatné ústredné orgány štátnej správy

   V  Slovenskej  republike  pôsobia  aj  tieto  ústredné  orgány štátnej správy:

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

c) Štatistický úrad Slovenskej republiky,

d) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

e) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,

f) Úrad  pre normalizáciu,  metrológiu a  skúšobníctvo Slovenskej republiky,

g) Úrad pre verejné obstarávanie,

h) Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,

i) Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,

j) Národný bezpečnostný úrad.

Organizácia ústredného orgánu štátnej správy

§ 22

   (1) Na čele Úradu vlády  SR je vedúci, ktorý je za  výkon svojej funkcie zodpovedný  predsedovi vlády. Vedúceho Úradu vlády SR vymenúva a odvoláva vláda.

   (2) Na čele Protimonopolného   úradu  SR a Štatistického  úradu SR je  predseda, ktorého

vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. Funkčné   obdobie  predsedu   Protimonopolného  úradu   Slovenskej republiky je päť rokov.

   (3) Na čele  Úradu pre štátnu službu  je predseda, ktorého, ak spĺňa  predpoklady  ustanovené  osobitným  predpisom,  vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu je päť rokov.

   (4) Prezident Slovenskej  republiky odvolá predsedu  Úradu pre štátnu službu, ak

a) je zdravotne  nespôsobilý plniť povinnosti  predsedu Úradu pre štátnu službu aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,

b) prestal spĺňať predpoklady  ustanovené osobitným predpisom alebo

c) porušuje  povinnosti ustanovené  všeobecne záväznými  právnymi predpismi.

   (5) Funkčné  obdobie predsedu  Úradu pre  štátnu službu, ktorý bol  odvolaný z  funkcie podľa  odseku 4,  sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí   prezidenta SR. Rozhodnutie prezidenta  SR  je  konečné  a nemožno  sa ďalej proti nemu  odvolať. Podpredsedu Úradu pre  štátnu službu vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu.

   (6) Predseda Úradu  pre štátnu službu  sa môže svojej  funkcie vzdať, a to písomným oznámením  o vzdaní sa funkcie predsedu Úradu pre  štátnu   službu.  Písomné  oznámenie   doručuje  prezidentovi SR najneskôr  pred dňom,  ktorý uvádza  ako deň skončenia funkcie.

   (7) Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu, ktorý sa vzdal funkcie podľa  odseku 6, sa skončí dňom  uvedeným v oznámení o vzdaní sa funkcie predsedu Úradu  pre štátnu službu. Ak predseda Úradu pre štátnu službu  dátum skončenia svojej funkcie neuviedol, funkčné  obdobie sa  skončí dňom  doručenia oznámenia prezidentovi SR  alebo dňom, ktorý  určí prezident SR

   (8) Na  čele  Národného   bezpečnostného  úradu  je  riaditeľ, ktorého  vymenúva a  odvoláva vláda.  Riaditeľ je  za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.

   (9) Na  čele  ostatných   ústredných  orgánov  štátnej  správy uvedených  v § 21  písm. e) až  j) je  predseda, ktorého  vymenúva a odvoláva vláda.  Predseda je za výkon  svojej funkcie zodpovedný vláde.

   (10) Predsedu  v čase  jeho neprítomnosti  zastupuje v rozsahu jeho  práv  a  povinností  podpredseda.  Predseda  môže poveriť aj v iných prípadoch  podpredsedu, aby ho  zastupoval v rozsahu  jeho práv a povinností. Podpredsedu vymenúva  a odvoláva vláda na návrh príslušného    predsedu.   Podpredsedu    Protimonopolného   úradu SR vymenúva a odvoláva predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

§ 23

   (1) Na členenie ústredného orgánu  štátnej správy sa primerane použije § 5.

   (2) Organizačnú  štruktúru  ústredného  orgánu  štátnej správy určuje organizačný  poriadok, ktorý vydáva  vedúci, predseda alebo riaditeľ príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

§ 24

Úrad vlády Slovenskej republiky

(1) Úrad  vlády  Slovenskej  republiky  je  ústredným  orgánom štátnej  správy pre  kontrolu plnenia  úloh súvisiacich  s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

   (2) Úrad vlády Slovenskej republiky môže v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (10/1996 o kontrole v št. správe)  kontrolovať  použitie prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy.

   (3) Úrad  vlády Slovenskej  republiky kontroluje  plnenie úloh z uznesení vlády.

   (4) Úrad  vlády  Slovenskej  republiky  plní  aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády.

§ 25

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

   Protimonopolný úrad Slovenskej  republiky je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže.

§ 26

Štatistický úrad Slovenskej republiky

   Štatistický  úrad  Slovenskej  republiky  je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť štátnej štatistiky.

§ 28

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

   Úrad geodézie, kartografie a  katastra Slovenskej republiky je ústredným  orgánom   štátnej  správy  pre   geodéziu,  kartografiu a kataster nehnuteľností.

§ 29

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

   (1) Úrad  jadrového dozoru  Slovenskej republiky  je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť jadrového dozoru.

   (2) Úrad  jadrového  dozoru  SR zabezpečuje výkon   štátneho  dozoru   nad  jadrovou   bezpečnosťou  jadrových zariadení vrátane nakladania s  rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom a  ďalšími fázami palivového  cyklu, ako aj  nad jadrovými materiálmi   vrátane   ich   kontroly   a  evidencie.  Zabezpečuje posudzovanie zámerov programu využitia  jadrovej energie a kvality vybraných  zariadení  a  prístrojov  jadrovej  techniky  a záväzky Slovenskej republiky  vyplývajúce z medzinárodných  zmlúv týkajúce sa jadrovej bezpečnosti   jadrových   zariadení  a nakladania s jadrovými materiálmi.

§ 30

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

   (1) Úrad   pre   normalizáciu,   metrológiu   a skúšobníctvo SR  je  ústredným  orgánom  štátnej  správy pre oblasť technickej normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody.

   (2) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR vypracúva koncepciu štátnej   politiky, vykonáva  metodickú činnosť  a dozerá  na plnenie  úloh v oblasti normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody.

§ 31

Úrad pre verejné obstarávanie

   Úrad  pre verejné  obstarávanie je  ústredným orgánom  štátnej správy pre verejné obstarávanie.

§ 32

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

   (1) Úrad  priemyselného  vlastníctva  Slovenskej  republiky je ústredným   orgánom  štátnej   správy  pre   oblasť  priemyselného vlastníctva.

   (2) Úrad   priemyselného   vlastníctva   Slovenskej  republiky vykonáva štátnu správu v  oblasti ochrany vynálezov, priemyselných vzorov (DIZAJNY),  úžitkových  vzorov,  topografie  polovodičových výrobkov, ochranných známok a označenia pôvodu výrobkov.

§ 33

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

   Správa  štátnych  hmotných   rezerv  SR  je ústredným orgánom  štátnej správy pre štátne  hmotné rezervy a pre koordináciu  a metodické  usmerňovanie opatrení  na riešenie stavu

ropnej núdze.

§ 34

Národný bezpečnostný úrad

   Národný bezpečnostný úrad je  ústredným orgánom štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností,  šifrovú službu a elektronický podpis.

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Úlohy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

§ 35

   (1) Ministerstvá a  ostatné ústredné orgány  štátnej správy sú právnické osoby.

   (2) Ministerstvá a  ostatné ústredné orgány  štátnej správy sa podieľajú  na  tvorbe  jednotnej  štátnej  politiky v jednotlivých oblastiach, uskutočňujú túto politiku, vykonávajú v rozsahu svojej pôsobnosti   štátnu  správu   a  plnia   ďalšie  úlohy  ustanovené v ústavných  zákonoch,   zákonoch  a  iných   všeobecne  záväzných právnych predpisoch.

   (3) Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej správy v rozsahu  vymedzenej pôsobnosti  zodpovedajú aj  za úlohy  obrany a vytváranie  podmienok na  realizáciu požiadaviek  zabezpečovania príprav na obranu a ochranu.

   (4) Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej správy v rozsahu  vymedzenej  pôsobnosti  zabezpečujú  aj úlohy súvisiace s dojednávaním  a  vykonávaním medzinárodných  zmlúv,  s rozvojom medzištátnych  vzťahov  a  medzinárodnej  spolupráce vrátane úloh, ktoré  pre Slovenskú  republiku vyplývajú  z medzinárodných zmlúv, ako aj z jej členstva v medzinárodných organizáciách.

§ 36

   Ministerstvá a ostatné ústredné  orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo  veciach, ktoré sú  v ich pôsobnosti,  a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú  koncepcie  rozvoja   zverených  oblastí  a riešenia základných otázok, ktoré po  zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú  vláde.  V  prípadoch  ustanovených  zákonom  alebo na základe   rozhodnutia  vlády   sa  pripomienkové   konanie  nemusí uskutočniť.

§ 37

   Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej  správy sa starajú  o   náležitú  právnu  úpravu   vecí  patriacich  do   ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov  a iných všeobecne záväzných právnych    predpisov,   zverejňujú    ich   a    po   prerokovaní

v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

§ 38

   (1) Ministerstvá a ostatné ústredné  orgány štátnej správy pri plnení  svojich  úloh  úzko  spolupracujú.  Vymieňajú  si potrebné informácie  a  podklady  a   prerokúvajú  s  inými  ministerstvami opatrenia, ktoré sa ich dotýkajú.

   (2) Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej správy využívajú  podnety  a  skúsenosti  orgánov  verejnej  moci, ako aj podnety verejnosti.

   (3) Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej správy využívajú  poznatky  verejných  inštitúcií,  vedeckých inštitúcií, výskumných  pracovísk  a  stavovských  a profesijných organizácií; zapájajú ich  najmä do práce  na riešení otázok  koncepčnej povahy a legislatívnej povahy.

   (4) Ministerstvá  a  ostatné  ústredné  orgány  štátnej správy prerokúvajú s  odborovými orgánmi a  organizáciami zamestnávateľov návrhy   závažných   opatrení   týkajúcich   sa  životnej  úrovne, sociálnych a hospodárskych potrieb obyvateľstva.

§ 39

   (1) Činnosť ministerstiev prostredníctvom  ministrov a činnosť ostatných  ústredných orgánov  štátnej správy  prostredníctvom ich štatutárnych orgánov riadi, koordinuje a kontroluje vláda.

   (2) Vláda schvaľuje

a) štatúty ministerstiev  a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy,  ktoré podrobnejšie  vymedzia ich  úlohy a  zásady ich činnosti,

b) limity   počtov   zamestnancov   ministerstiev   a   ostatných ústredných    orgánov    štátnej    správy    okrem   štátnych  zamestnancov

c) zahraničné   cesty   predsedu   vlády,   podpredsedov   vlády,  ministrov,   štátnych   tajomníkov   a   predsedov   ostatných ústredných  orgánov  štátnej  správy  a  vedúceho  Úradu vlády  Slovenskej republiky.

   (3) Sídlom   ministerstiev  a   ostatných  ústredných  orgánov štátnej   správy   je   Bratislava;   sídlom  Úradu  priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica.