Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv, Alžbety / Fakulta sociálnej práce / Základy sociálnej práce

Základy SP (zaklady_socialnej_prace.doc)

Čo všetko je sociálna práca

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov: Sociálna praca je činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín a komunít vznikajúce z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Jej zámerom je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí.

- má: inštituciálnu formu (MPSVaR), verejný (dostupná soc. služba pre každého), premenlivý a preventívny charakter (oblasť prevencie a oblasť nápravy), pluralitu zdrojov, úzky vzťah medzi teóriou a praxou

Pole pôsobnosti: deti a mládež, rodina, občania vyššieho veku, chorí, občania so zdravotným postihnutím, nezamestnaní, bezdomovci, utečenci, etnické minority i menšiny, drogovo závislí, spoločensky neprispôsobili, prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, osamelí, prostitúcia, cudzinci, práca v zariadeniach sociálnych služieb, poradenstvo v podnikoch a zariadeniach soc. poistenia, verejná práca.

Je multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť a ide poskytovanie pomoci soc. pracovníkom špeciálnymi metódami a formami soc. práce, na profesionálnej úrovni. Teoreticky zameraná na oblasť soc. starostl. o jednotlivcov, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Praktická činnosť je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, skupín, na riešení ktorých sa soc. pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Pomoc a pomáhanie

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

individuálnu, dobrovoľnú (aktuálnu),sociálnu politiku štátu (prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter), služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie.

Ide o odbornú pomoc sociálneho pracovníka, ktorá sa realizuje v situáciách: nezamestnanosť, chudoba, choroba (zdravotná alebo duševná), staroba, smrť živiteľa, úmrtie príbuznej či blízkej osoby, narodenie, strata rodiny, strata domova, rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.        

SP je zaradená medzi pomáhajúce profesie- je to profesionálne konanie soc. pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.4 základné typy /formy/ pomoci: odborné vedenie, sprevádzanie, poradenstvo, terapia.

8 spôsobov práce s klientom: objasňovanie, presvedčovanie, (kontrola), dozor, opatrovanie, sprevádzanie, vzdelávanie (návody a poučenie), poradenstvo, terapia.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Soc. starostlivosť môže byť zameraná na: klienta – jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti.

Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú: štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení, obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie, sociálna poisťovňa, ÚPSVaR, cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie, občianske združenia, nadácie, spolky, ...

Sociálna pomoc- súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. (Strieženec, Š.).

Ide o štátom organizovanú, garantovanú, či poskytovanú formu soc. starostlivosti.

Delenie sociálnej pomoci na 3 základné úrovne: primárna, sekundárna, terciárna

Sociálny pracovník

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky na výkon profesie sociálna práca: sociálny pracovník má mať ukončené minimálne 3 – ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti soc. práce, má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie, dosiahol vek pre začiatok výkonu praxe – 21, spĺňa osobnostné požiadavky na soc. pracovníka (morálna bezúhonnosť, mlčanlivosť, dôveryhodnosť a pod.), disponuje požadovanou úrovňou všeobecných, odborných a špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností.

Sociálny pracovník sa riadi na základe Etického kódexu sociálneho pracovníka. Odpovedá na základné otázky:  aký má byť soc. pracovník,  akými vlastnosťami má disponovať, čo z osobnostnej výbavy pokladáme za najdôležitejšie, aké úlohy na seba preberá.

Osobnostná výbava sociálneho pracovníka (požiadavky): spravodlivosť, zodpovednosť, morálna bezúhonnosť, dôveryhodnosť, slušnosť a úcta, zdvorilosť, rešpektovanie súkromia a podobne.

Profesionálna výbava (kompetencie) sociálneho pracovníka: schopnosť inštrumentalizácie, schopnosť komunikovať a kooperovať, iniciovať klienta k spolupráci, podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti.

Sociálny klient

Osoba, ktorá vyhľadá odborníka a žiada o odbornú pomoc. V sociálnej práci je sociálny klient- jednotlivec, i skupinoví klienti (rodina, skupina, komunita, spoločnosť.) Typológia klientov, na základe:

1.aktivity klienta (ne/dobrovoľný klient, klient odberateľ.)

2.veku klienta (detský klient, mládež, dospelý klient, klient vo vyššom veku)

3.správania sa klienta (spolupracujúci = dobrovoľný, nespolupracujúci = nedobrovoľný, rizikový,  mlčanlivý, klient v odpore, manipulatívny, agresívny, apatický)

4.problémovej situácie a podobne.(bezdomovec, závislý, nezamestnaný, psychiatrický /depresívny, suicidálny.../, klient so zdravotným postihnutím, klient páchajúci trestnú činnosť.)

Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom

Systém v sociálnej práci tvoria tri činitele: soc. pracovník, klient a jeho okolie.

Sociálny pracovník je odborník – profesionál na profesiovej úrovni, ktorý sa zaoberá pomocou a pomáhaním.

Z hľadiska potrieb klienta sociálna práca za optimálny pokladá partnerský vzťah, ktorého vonkajšími znakmi sú: formálnosť, časová vymedzenosť, realizácia prostredníctvom stretnutí (podľa potreby klienta),  ukončenie vzťahu po splnení cieľa, prípadne po vymiznutí potreby.

Vnútorné znaky partnerského vzťahu sú: zachovanie podstaty vzťahu, rovnosť – partnerstvo

Sociálny pracovník si klientov nevyberá, jeho úlohou je pomôcť každému, kto pomoc potrebuje.

Často klientove okolie vytvára bariéry, negatívne ovplyvňujúce vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom.

Medzi najčastejšie bariéry okolia za zaraďujú nesúhlas členov rodiny o pomoc mimo rámec rodiny, úplné odmietanie vstupu profesionálov do riešenia súkromných problémov, podceňovanie toho, kto manifestuje potrebu pomoci, neochota členov rodiny zapojiť sa do spolupráce s klientom alebo sociálnym pracovníkom pri riešení sociálneho problému, nevyhovujúce pracovné hodiny inštitúcie, ktorá poskytuje služby.

Sociálna diagnóza

Diagnóza– vyjadruje pomenovanie choroby prostredníctvom jej symptómov. Je výsledok špecifickej činnosti sociálneho pracovníka, ktorý je zameraný na odhalenie príčin vzniku, vzájomných súvislostí a charakteristiky sociálneho problému klienta. Pojmy diagnóza a diagnostika zaviedla M. Krakešová–Došková, ktorá bola pod silným vplyvom Mary Richmondovej (Sociál Diagnosis, 1917). V rámci sociálnej diagnostiky venovať pozornosť: osobnosti klienta, jeho psychologické správanie, vzťahu klienta k jeho vlastnému sociálnemu prostrediu a situácii, v ktorej sa klient nachádza. Sociálna diagnóza sa formuje od prvého kontaktu s klientom. Hlavným cieľom soc. diagnostiky nie je jej produkt- sociálna diagnóza, ale vlastné stanovenie foriem pomoci klientovi a  miery tejto pomoci.

Sociálny problém

Sociálny problém je situácia, ktorú ten, kto sa v nej ocitol vníma ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Je spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu.

Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie, zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec–jednotlivec, jednotlivec–prostredie). Konflikt je namierený vždy proti cieľom, hodnotám niekoho alebo ničoho.

Sociálna opora

Sociálna opora - pomoc, ktorú klientovi poskytujú soc. pracovníci. Cieľom je uľahčiť zvládanie konkrétnej nepriaznivej situácie. Soc. opora je vnímaná ako morálna podpora okolia, alebo ako forma nemateriálnej pomoci. Zdroje sociálnej opory sú prirodzené a komunitné.

Typy opory: emočne sociálna– citová podpora založená na empatii alebo povzbudzovaní, informačná– základom je poskytovanie informácií, poradenstvo, inštitucionálna alebo vecná– materiálna pomoc.

Soc. opora funguje v dvoch líniách: priama podpora klienta a posilnenie schopnosti zvládať záťažové situácie v budúcnosti.

Sociálna sieť

Skupiny: rodina, škola, zamestnanie, atď.. Vstupovaním do skupín si vytvára jednotlivec tzv. osobnú sieť (neformálne vzťahy). V osobnej sieti bývajú príbuzní: rodina,  priatelia,  pracovné vzťahy, odborníci

Formálna sociálna sieť- založená na formálnych vzťahoch- je tvorená: inštitúciami, nadáciami, organizáciami, OZ, ktoré pôsobia v sociálnej sfére, a v určitej lokalite. Podľa druhu poskytovaných služieb môžeme hovoriť o: poradenskej, ubytovacej, sociálnej sieti prvého kontaktu, telefónnej sieti a iné.

Do štátom tvorenej sociálnej siete patria: ÚPSVaR, Soc. poisťovne, zariadenia soc. služieb a pod...

Najlepšie fungujúce sú komunitné sociálne siete- určené a budované pre lokálne potreby, konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov a miestnych podmienok danej komunity. Komunitná sieť je: adresná, dostupná, akceptovaná, stabilná, flexibilná, známa.

Sociálna intervencia

- je zámerné zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov, rodín, skupín či inštitúcií, do ich životných a pracovných podmienok, do štruktúry vzťahov a pod. So soc. intervenciou je potrebné využívať sociálnu oporu a sociálnu sieť. Sociálna intervencia je vlastné jadro sociálnej práce s klientom – sociálna terapia

Je jediná účinná forma pomoci pri riešení sociálnych problémov, zvládaní spoločenských kríz, ktoré sú spojené s absenciou finančných, inštitucionálnych či právnych zdrojov pomoci.

Pri poskytovaní intervencie je vždy nutné: rešpektovať právo klienta na určenie hraníc intervencie, vrátane práva na odmietnutie pomoci, realizovaná transparentným a pre klienta zrozumiteľným spôsobom,

1. rešpektovať právo klienta nahliadnuť do jeho spisu, usilovať o dodržanie princípu dobrovoľnosti a súhlasu klienta s intervenciou, poskytnúť dostatočný priestor klientovi na prevzatie vlastnej zodpovednosti, rozhodovania a riešenia vlastnej situácie..

Profesionálne roly

Rola - očakávaný spôsob správania viazaný na spoločenský status.

V sociálnej práci sa s rolou stretávame v dvoch rovinách: profesionálna rola - sociálny pracovník, klientské roly - klient . Sociálny pracovník v praxi preberá nasledovné roly: sprostredkovateľ, prípadový manažér, učiteľ, tréner, mediátor, zmocnenec, terapeut, poradca, advokát a pod. Medzi najrozšírenejšie profesionálne roly pri poskytovaní sociálnej pomoci zaraďujeme rolu terapeutickú  (individuálna, rodinná, skupinová terapia), poradenskú (bazálne, odborné a špeciálne poradenstvo), trénersku – edukátorsku (vzdelávanie a poradenstvo), sprostredkovateľskú (broker), advokátsku (obhajovanie práv klienta a zabezpečov. služieb), konzultantskú  Sociálna pozícia je spoločnosťou uznávaná kategória miest. Každý jedinec zaujíma mnohonásobné pozície a s každou z nich ho spája jeho rola. (Strieženec)

Úrovne sociálnej práce

Sociálna práca je realizovaná na rôznych úrovniach, ku ktorým sa viažu niektoré kompetencie sociálneho pracovníka. Mikroprax - práca s jednotlivcom. Mezoprax - práca s rodinou alebo malou skupinou. Makroprax – práca na úrovni územnej komunity. Pri každej z týchto úrovní by mal sociálny pracovník disponovať osobnostnými a profesionálnymi kompetenciami, príznačné pre danú úroveň.

V sociálnej práci môže dochádzať k prelínaniu jednotlivých rovín sociálnej práce.

Globalizácia a jej odraz v sociálnej práci

Globalizácia- súbor procesov smerujúcich k prepojeniu sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc.        

Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva: rozširovanie demokracie, posilňovanie ľudských práv, odstraňovanie rôznych bariér.

Globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú: sociálno-patologické javy, nárast žiadateľov o azyl, nárast závislostí, nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

Metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce- sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.

Sociálny pracovník by mal mať: jazykové kompetencie, znalosť: sociálnych, ekonomických, náboženských, etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.

Polia sociálnej práce

- je prostredie, v ktorom pôsobí sociálny pracovník. Pomocou pojmu pole sa charakterizuje správanie subjektu v určitej konkrétnej sociálnej situácie. Je súhrn aktuálnych činností jeho aktivity.

Ku klasickým praktickým poliam sociálnej práce zaraďujeme: sociálna práca kuratívna, terapeutická, poradenská, preventívna,  rehabilitačná,  resocializačná,  edukačná a podobne.

K poliam sociálnej práce sú tradične zaraďované: chudoba, nezamestnanosť, choroba, deviácie, imigrácia,  deklasovanie-ponižovanie, sociálne a kultúrne konflikty.

Pracovné polia sú: sociálna patológia, sociálna práca s občanmi vyššieho veku, sociálna práca kuratívna, sociálna práca s občanmi so zdravotným postihnutým, sociálna práca v zdravotníctve, sociálna práca s rodinou a pod., ale i prostredníctvom praxe realizovanej priamo v jednotlivých poliach sociálnej práce.

Vybrané polia soc. práce: Chudoba, Sociálna práca kuratívna, Rodina, Choroba a zdravotné postihnutie

A) Chudoba

- stav, kedy jednotlivec alebo rodina či skupina ľudí plne neparticipuje na ekonomickom a sociálnom živote v spoločnosti alebo ak im prístup k príjmu a ostatným zdrojom neumožňuje dosiahnuť životný štandard, ktorý je v spoločnosti. Chudoba znižuje celkovú kvalitu života jednotlivcov, ale i spoločnosti.

K sprievodným rizikovým faktorom chudoby patrí: dlhodobá nezamestnanosť, dlhodobo nízky príjem, postupná strata kvalifikácie u dlhodobo nezamestnaných, strata zručností a sebadôvery, strata sebaúcty, ohrozenie funkčnosti rodiny, riziko soc. izolácie, zhoršenie zdr. stavu, sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti a k vzdelaniu, problémy s bývaním a pod.

B) Sociálna práca kuratívna

Sociálno-patologické javy: kriminalita, delikvencia, závislosti, suicidálne správanie, prostitúcia.

Prostredníctvom sociálnej práce kuratívnej sa realizuje - možnosť zmeny nežiadúceho správania, jeho odstránenia, alebo aspoň minimalizácia a nahradenie novým spoločnosťou akceptovaným spôsobom správania

Kuratívna sociálna práca sa orientuje na poskytovanie potrebnej pomoci najmä: deťom,  mládeži, a dospelým ktorí porušili soc. a právne normy, na postpenitencionárnu starostlivosť, na resocializáciu a reedukáciu klientov, na prácu s verejnosťou a iné.

Kuratívna sociálna práca klientom poskytuje: výchovno-poradenskú pomoc, terapiu, pomoc pri rekonštrukcii rodinného prostredia, zastupovanie klienta a iné.  Sociálni pracovníci sa nazývajú kurátori a delia sa na kurátorov pre: deti a mládež a kurátorov pre dospelých. Kurátori spolupracujú: so súdmi, políciou, prokuratúrou, nápravno-výchovnými ústavmi, resocializačnými zariadeniami, krízovými centrami, a azylovými domami.

C) Rodina

Základná stavebná bunka spoločnosti. Reprodukuje človeka nie len ako živočícha, ale aj ako sociálny fenomén.

Funkcie: bio-reprodukčná, ekonomická, výchovná, emocionálna, psychohyg., ochranná a socializačná funkcia.

D) Choroba a zdravotné postihnutie

Sociálna udalosť, čiže stav, kedy občanovi vzniká nárok na niektorú z legislatívne stanovených foriem pomoci. Z hľadiska sociálnej práce sa zameriavame na dôsledky choroby a zdravotného postihnutia, ku ktorým zaraďujeme: pokles alebo úplnú stratu ekonomických príjmov, zvýšenie nárokov v súvislosti s liečbou a starostlivosťou, vyradenie z pracovného procesu, sociálnu izoláciu, možnosti pomoci (nemocenské dávky, invalidný dôchodok,...), vhodné formy pomoci (poradenstvo, terapiu, rekvalifikáciu)

Zdravie je z pohľadu sociálnej práce chápané ako prvý predpoklad úspešného začlenenia sa do všetkých oblastí života spoločnosti – vzdelávania, práce, rodinného a spoločenského života.