Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Právo životného prostredia

VYCUC zo zivotka (enviromentalne_pravo_otazky.doc)

1. ENV. POLITIKA vznikla ako výsledok rozpoznania nepriaznivých dôsledkov ľud. činn. na ŽP. EP sa musí rozvíjať kvôli: zanedbaniu ekol. probl., limitácii fin. zdrojov, medzinár. záväzkom, jednotou ŽP, významom EP. Všestranná EP je široko koordinovaná činn., inštitúcií a FO, vládnych a mimovl. organiz., zameraná na nastoľovanie vzťahov rovnováhy medzi ľud. činnosťami, uspokojovaním potrieb a schopnosťou prírody reprodukovať. Subjekty EP: vláda, ministerstvá, parlament, organizácie, združenia, firmy. Nástroje EP: admin. riadenie, samoregulácia, dobrovoľnosť, ekonom. nástroje.  Ekon. nástroje EP: nepriame: platby, dane, poplatky, povolenia, . Priame: pokuty a platby znečisťovateľov. Úlohy EP v SR: nár. envir. akčný program I a II.  NEAP II  obsahuje návrh opatrení investičného, programového, koncepčného, legislatívneho charakteru zameraných na ochranu: ovzdušia, vôd, odpadové hosp., jadrovú bezp., ekonomiku ŽP, ochranu lesa a pôdy.

POJEM ŽP: je pojem kt. má pôvod v iných vedných odboroch.  Právnoteoret. vymedzenie: ŽP je tá časť sveta, s ktorou je človek v interakcii, používa ju ovplyvňuje  a ktorú si prispôsobuje. Pojem ŽP zahŕňa len hmotnú realitu, ŽP pozostáva z prír. aj

umelo utvorených zložiek.   ZÁKONNÉ VYMEDZ. ŽP:  zakotvil zákon 17/920o ŽP, podľa kt. je ŽP všetko, čo vytvára prirodzené podmienky exist. organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä: vzduch, voda, horniny, pôda, organizmy.

2. ZLOŽKY ŽP: Právna teória ich chápe ako komplexný a nedeliteľný celok, kt. sa skladá z mnohých zložiek, komponentov. Odlišujú sa svojimi vlastnosťami, stupňom a spôsobom ich ohrozenia. To podmieňuje rozdiely v konkrétnom prístupe pri starostlivosti o tú, kt. zložku. Sú vo svojej existencii rel. samostatné. Sú to: Nezastupiteľné (pôda, hornina), Obnoviteľné (rastl.,živočíšst.) výnimočné a neopakovateľné (chr. stromy), zdanlivo nevyčerpateľné(ovzdušie). Komponenty podľa právnej teórie: nielen to, čo je priamo ovplyvnené čl., ale i to, čo nepriamo ovplyvňuje existenciu a rozvoj čl. a nepriamo podlieha jeho vplyvu. Zákon 287/94 za zložky považuje: horniny, nerasty, pôdu, reliéf, vodu, vzduch, rastl., živočíšstvo, a antropické látky a objekty.  Právna teória zatiaľ nedospela k úplnej jednote kategorizácie zložiek ŽP.  

3. STAROSTLIVOSŤ O ŽP je  pojem označujúci právom regulované správanie zákonom určených subjektov v rámci ochrany a tvorby ŽP a racionálneho využívania zdrojov. Predm. práv. úpravy env. pr. je správ. čl. vplyvy čl. na stav žp. cieľom regulácie : dosiahnuť priaznivý stav žp , tak , aby sa jeho exist. umožnila i budúcim gener. a optimálny stav žp a ekonom. reprodukčný procesom. Ochrana ŽP predstavuje ľudskú aktivitu, kt. smeruje k udržaniu želateľnej kvality ŽP.  Pojem ochrana ŽP vyjadruje potrebu chrániť daný stav ŽP pred negat. zásahmi.  Znečisťovanie ŽP: vnášanie fyzikálnych, chem., alebo biolog., činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie ŽP: zhoršovanie stavu ŽP nad mieru ustanovenú predpismi.  Cieľom ochrany ŽP je udržať, zachovať určitú želateľnú kvalitu ŽP reguláciou ľudského správania. Tvorba ŽP označuje aktívnu cieľavedomú činnosť zameranú na ŽP s cieľom dosiahnuť zamýšľaný efekt .

4. Ochrana a tvorba žp –pojem, ciele

5 RAC. VYUŽ. PRÍR. ZDROJOV: PR. ZDR.: časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva na uspokojenie sv. potrieb. Prir. zdroje: Obnoviteľné: majú schopnosť sa obnovovať sami, al. za prispenia človeka. Neobnoviteľné: spotrebúvaním zanikajú. Cieľom úpravy Envir. práva v tejto oblasti je racionálne využívanie zdrojov, zabezpečiť, aby sa subjekty správali k ŽP na základe zváženia, racionálne. Napr.: ťažba ložísk aby bola čo najúplnejšia , s malými stratami a znečistením a vhodným ukladaním sprievodných nerastov. + Motivácia k úspornému využívaniu prír. zdrojov. Predmetom právnej regulácie : úprava envirom. vhodného prístupu a postupu Po a Fo  pri využívaní prírodných zdrojov vo svoj prospech. Nezastupiteľný význam pri presadz. verejného záujmu Rac. vyuz. zdroje prírody má právna úprava ekonomických nástrojov. F a Po , kt. využívajú pr. zdroje , platia za túto činnosť  peň. platby. Ich výška – motivácia k úspornému a uvážlivejšiemu využívaniu prír. zdrojov .  

6. STAR. O ZDRAVÉ ŽIV. PODM. Zdravé ŽP sú také, kt. nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, chránia ho a priaznivo ovplyvňujú. Zdravé Živ. podm. sa zabezpečujú a utvárajú : starostliv. o ovzdušie, pôdu, vodu, a ostat. zložky, o územie obcí, zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telov. a rekr. zariadenia. Starostlivosť o deti a mládež uplatňovaíim zásad ochrany a podpory zdr. a pohybového režimu,  zdravou výživou obyvateľstva, starostliv. o prac. prostredie a spôsob práce. Priaznivé živ. prostr. je zákl. predpoklad zdravia človeka. Požiadavka na hygienu zložiek zp, obydlia, prac. prostr.,hyg. poziad. na výrobky a kvalitu potravín.

7. PRINCÍPY ENV. PRÁVA:   Princípy práva – základné idey, myšlienky, z kt. právo vychádza. V koncentrovanej podobe vyjadrujú podstatu, myšlienkový zdroj, vývojové tendencie urč. Okruhu spoloč. Vzťahov. Tiež vyjadrujú právnu politiku štátu. Vyznačujú sa vysokým stupňom imperatívnosti. V textoch zákonoch plnia  funkciu interpretačných pravidiel. Princípy v EÚ: prevencie - opatrenia na znižovanie emisií do ovzdušia, pôdy, vody., predbežnej opatrnosti – podstata – povinnosť keď nie je dostatočné informácie o možných dôsledkoch na žp rozhodnúť v prospech žp. Nemožno sa spoliehať, že neg. Následky nenastanú , ale predpokladať, že k ním dôjde, znečisťovateľ platí – zrkadlí trhové prostredie, má kompenzovať následky nepriazn. aktivít, vysokej úrovne ochrany ŽP – ochrana žp musí byť zabezpečovaná vždy so zreteľom na najnovšie dostupné vedecké a technické poznatky a riešenia, náhrady škody pri zdroji – princíp bezprostrednosti znečistenie odstraňované bezprostredne pri zdroji znečistenia, subsidiarity – vzťah medzi rôznymi úrovňami riadenia ochrany žp. Kompetencie na najnižšej úrovni riadenia, kt. majú k problematike najbližšie a získavajú bezprostredné informácie o problematike a prijaté riešenia najúčinnejšie. Orgány vyššie iba ochrana práv dotknutých subjektov,  a najvyš, ak by orgány na nižšej úrovni neboli schopné zabezpečiť efektívne riešenie –miestne, regionálne, celoštátne, únijné, integrácie – požiadavky na ochranu žp presadzované a integrovanou súčasťou ďalších politík EÚ, trvalo udržateľného zdroja - neznižovať rozmanitosť prírody a ekosystémov. PRINCÍPY V SR: zákon hovorí o zásadách, nie princípoch. Princíp trvalo udržať. Rozvoja – zachováva generáciám možnosť uspokojovať ich základ. Potreby a pritom nezniž zdrojov., únosného zaťaženia územia – územie nesmie byť zaťažované nadmieru únosného zaťaženia, je to dané vlastnosťami toho územia aby a vyrovnal vlastnými silami s nepriaznivým pôsobením týchto faktorov., prípustnej miery znečisťovania, predbežnej opatrnosti – predpokladať hrozbu závažného, nenávratného poškodenia žp, nesmie byť pochýb, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, v podstate ide o prejav princípu prevencie., kt. patrí medzi všeobecné pr. princípy, integrácie – odráža jednotu žp ako celok, žp je zdrojom v kt. si čl. aj živé organizmy, nachádzajú látky nevyhnutné pre existenciu, a vyjadruje nevyhnutnosť chrániť ho všetkými dostup. Prostriedkami., znečisťovateľ platí - každý znečisťovateľ – vnášať aspoň časť nákladov, alebo kompenzáciu. Okrem bremenami povinnosť smerujúce k predchádzaniu alebo zmierneniu zhoršovania. Zásada vynutiteľnosti práva – domáhanie sa práv na prísl.orgáne. zásada ekologizácie výchovy, osvety a vzdelávania – tak, aby viedli k mysleniu, konaniu, v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, k úcte vo všetkých formách.. Princíp najvyššej ochrany – vysoká technická a technologická ochrana žp.žp je jednou z najv. Hodnôt, princíp ochrany žp ako všeobec. Povinnosti, princíp účasti verejnosti na ochrane žp – efektívna účasť

8 PREDMET A SYST. REGULÁCIE ŹP Predmetom právnej úpravy EP sú spoloč. vzťahy, kt. priamo súvisia so zabezpečením vyhovujúcej kvality žp čl. a na právnu úpravu, kde sa neaplikujú princípy EP.Je starostlivosť o ŽP, t.j. také aktivity človeka, kt. majú priamy al. nepriamy  vplyv na stav ŽP – jeho konkret. zložiek a ekosystémov. V predpisoch zakotvuje : pravá a povinnosti Fa  Po v rámci ochrany a tvorby zp a využívania prírodných zdrojov ; princípy regulácie EP, zakl. právne pojmy , prevenciu , zodpovednosť za porušenie, kompetenciu subjektov, riešenie stretu záujmov. Systém práva ŽP v SR tvorí právna úprava: starostlivosti o ŽP ako celok, Starostlivosť o jedn. zložky ŽP, ochrana ŽP pred rôznymi rizikami, starostlivosť o zdravý stav ZP a jeho zložiek, ekosystémov, prac.prostredie ,17/92 o ŽP, 287/94 o ochrane prír. a krajiny – kt. reguluje starostlivosť o jednotlivé zložky, 61/77 o lesoch, 115/95 o ochrane zvierat, 233/01 o odpadoch, 163/01 o chem. látkach a prípravkoch, 130/98 o ochrane pred ionizujúcim žiarením, 470/00 o och. pred hlukom a vibr., 272/94 o och. zdravia ľudí – hygienické predpisy, predpisy regulujúce zdr. výživu obyvateľstva, zákonník práce – predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, o mierovom využívaní jadrovej energie...

9.  ENV. PRÁVO A SYST. PRÁVA  EP predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa PO a FO regulujúcich starostlivosť o ŽP.  Syst. práva je vnútorné členenie platného práva podľa špec. kritérií. V SR sa právo člení na verejné a súkromné podľa: Druhu záujmov, kt. sa právom presadzujú, predpisy, kt. vyhlasujú žp za verejný záujem – Ústava, niekt. Inštitúty EP majú súkromnoprávny charakter. Postavenia subjektov v právn. Vzťahoch – ďalšie kritérium, kt. pomáha rozlišovať medzi verejným a súkr. Právom. V súkromnom . rovnocenné postavenie – platí princíp ekvivalencie, vo verejnom – jeden subjekt je podriadený druhému – princíp subordinácie, Metódy právnej regulácie – akým spôsobom normotvorca vyjadruje v platnom predpise pravidlo správania. Základnými modalitami normatívnosti sú – príkaz, zákaz, dovolenie. Pre verejné právo sú prikazujúce a zakazujúce, pre súkromné – zväčša dovoľujúce. Normy EP – verejnoprávny charakter. V 90. rokoch bolo Env. Právo uznané za samostatné právne odvetvie. Diferenčné kritériá členenia práva: predmet právnej úpravy, existencia odvetvových princípov, postavenie subjektov – práva a povinnosti, metódy regulácie a forma realizácie práva. Teraz – právne odvetvia, kt. patria do subsystému verejného práva, do subsystému súkromného práva, a hybridného charakteru. Popri týchto odvetviach, kt. tvoria vertikálny systém práva, rozlišujú sa aj zmiešané, alebo komplexné – sú základom horizontálneho systému práva. Zahŕňajú v sebe prvky rôznych právnych odvetví – aj EP – normy sú rozptýlené v predpisoch správneho, finančného, obchodného, pracovného, trestného, občianskeho, ústavného práva.

10. PRAMENE PRÁVA ŹP EP predstavuje súhrn všeobecne závätných pravidiel správania sa F a PO regulujúcich starostlivosť o žp. Pravidla správania sa sú vyjadrené v prameňoch práva kr. sú: právne predpisy, medzin. zmluvy, právoplatné rozhodnutia ÚS. Za prameň môžeme označiť len ten, kt. obsahuje aspoň jednu právnu normu týkajúcu sa starostlivosti o žp, smerodajný je obsah. Prameňmi Ep sú: Ústava a ústavné zákony –neexistuje úst. zákon, kt. by upravoval problematiku žp., zákony NR 127/94 ZZ o posudzovaní vplyvov na žp, nariadenia vlády a aproximačné nariadenia vlády SR, vš. záväzné pr. predpisy ministerstiev, ostatných ústred. orgánov št. správy – vyhlášky, výnosy, opatrenia , vš. záv. vyhlášky KÚ a OÚ – zoznam chránených stromov, vš. záv. nariadenia vyšších úz. celkov a obcí. Medzinárodné zmluvy – úprava vzťahu medzinárod. a vnútorného práva vo vnútrošt. práve. Z hľadiska ochrany žp  význam ustanovenia Ústavy – SR dodržiava a uznáva všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzin. zmluvy, kt. je viazaná a svoje ďalšie medzin. záväzky. Medzin. zmluvy /ľudsk. práva, slobody/ a medz. zmluvy kt. priamo zakl. práva, alebo povinnosti osôb a kt. boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanovených zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi. Jedným zo základných predpokladov záv. právnych noriem EP je ich vyhlásenie vo forme prameňa práva. rebríček prameň. práva podľa právnej sily – tzv. pyramidálne usporiadanie noriem v právnom poriadku.

11. ZÁK. 17/92  zmena 211/2000 zz O ŽP -POJMY  vymedz pojmy ustanovuje zakl. zásady ochrany zp pravá a povinnosti Fo a Po vychádza princípu  trvalo udržať. rozvoja

1)Životné prostredie: všetko, čo vytvára prirodz. podmienky existencie org. vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.: zložky: ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy 2)Ekosystém: funkčná sústava živých a neživých zložiek ŽP, kt. sú navzájom spojené výmenou  látok, tokom energie, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom čase a priestore. 3)Ekologická Stabilita: schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonk. činiteľmi a zachováva svoje prirodz. vlastnosti a funkcie 4)Únosné zaťaženie územia: zaťaženie ľudskou činn., pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu ŽP. funkcii ekosystémov, alebo ekonom. stability 5)Trvalo  udržateľný rozvoj: rozvoj, kt. súčastným i budúcim generáciám zachová možnosť uspokojovať ich potreby a nezníži rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. 6)Prírodné Zdroje: časti živej a neživej prírody, kt. človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Obnoviteľné prírodné zdroje –schopnosť sa samy obnoviť, alebo za prispenia čl. neobnovitel.- spotrebovaním zanikajú 7)Znečisťovanie a poškodzovanie ŽP: Znečisťovanie ŽP: vnášanie fyzikálnych, chem., alebo biolog., činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie ŽP: zhoršovanie stavu ŽP nad mieru ustanovenú predpismi. 8)Ochrana ŽP: činnosti kt. sa predchádza znečisťovaniu al. poškodzovaniu  ŽP, alebo sa obmedzuje a odstraňuje toto zneč. 9)Ekologická Ujma: Strata alebo oslabenie prirodz. funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnút. väzieb a procesov v dôsledku ľud. činnosti.

12. ÚSTAVNOPR.  REGULÁCIA STAR. O ŽP  Realizácia prístupu ústavnosti a zákonnosti a zvrchovanosti ústavy zákona má vplyv na osobitosť postavenia ústavy v právnom poriadku SR. Základným východiskom v oblasti starostlivosti o žp je ústavnoprávna úprava starostlivosti o žp. Ústava SR obsahuje viaceré ustanovenia kt. majú vplyv na právnu reguláciu starostlivosti o ŽP. Podľa predmetu úpravy 3základné Skupiny ustanovení: 1)Postavenie osôb: právo na priaznivé ŽP – právo každého žiť v životnom prostredí, kt. umožňuje uspokojovať základ. životné potreby a využívať ho vo svoj prospech tak, aby sa neznižovala rozmanitosť prírody a zachovali sa prirodzené funkcie ekosystémov/ právo vstupovať na lesné pozemky, zbierať lesné plody a raždie/ Na obsah ústavného práva sa dá pozerať iba nepriamo na základe analýz povinností, obmedzení, zákazov. Z Ústavy vyplývajú základné formy, kt. majú napomáhať reálne zabezpečovanie ústavného práva na priaznivé podmienky. Sú nimi: zakotvenie povinnosti každého chrániť a zveľaďovať žp a kultúrne dedičstvo, zákaz ohrozovania a poškodzovania žp, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok. Ide o úpravu povinnosti buď všeobecného charakteru nositeľom kt. je každá FO a Po, alebo špeciálnej povinnosti – nositeľ štát. a informácie o ŽP – právo na včasné a úplné informácie o stave žp a o príčinách a následkoch tohto stavu, právo na ochranu žp a kultúrneho dedičstva. 2) Vymedzenie starostlivosti o ŽP ako jednej z funkcií štátu: Ústava: Štát dbá o šetrné využívanie prír. zdrojov a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a živočíchov. 3) Úprava hosp. základov štátu: podľa ústavy-  nerastné bohatstvo, podzemné vody, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR.  Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej politiky.

13. Systém Zákonnej Úpravy STAR. O ŽP   Env. právo v SR je nekodifikovanou právnou oblasťou, t.j. úprava starostlivosti  o ŽP je rozptýlená vo veľkom počte práv. predpisov zákonnej i pozákonnej právnej sily. Právna teória z hľadiska predmetu regulácie – rozoznáva zákonnú úpravu všeobecnú – z.17/92 o žp, tzv. prierezové zákony a o odvetvovú – patria sem zložkové zákony. Vo všeobecnosti  - právna úprava zodpovednosti v zákonoch o ochrane žp vychádza z myšlienky, kto koná protiprávne, musí obmedziť, alebo zastaviť činnosť a uskutočniť nápravu. Najdôlež. je zákon 17/92 o živ. prostr., ktorého cieľom je zastrešiť a zjednotiť odvetvovú úpravu, komplexne regulovať všetky druhy nástrojov starostlivosti o ŽP a zakotviť smer a ciele úpravy starostlivosti o ŽP. Ďalej sem patria tzv. Zložkové zákony, kt. upravujú starostlivosť o konkrétne zložky ŽP (z. 309/91 o ochrane ovzdušia) a Horizontálne predpisy - prierezové, kt. upravujú špecifické činnosti, kt majú vplyv na stav viacerých zložiek, respekt. ekosystémov žp. (50/76 o územnom plánovaní).  17/92 má charakter najvšeobecnejšieho. právneho predpisu.  

14. Zák. 17/1992 o ŽP  (pozri otázku č. 12) Zákon vymedzuje základne pojmy a ustanovuje základne zásady ochrany ŽP a povinnosti PO a FO pri ochrane a zlepšovaní stavu ZP a pri využívaní prir. zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja.  Vymedzuje základné pojmy – životné prostredie, ekosystém, ekologická stabilita, únosné zaťaženie územia, prírodné zdroje, znečisťovanie a poškodzovanie žp, ochrana žp, ekologická ujma. Zákon zakotvuje ekonom. nástroje: Za znečisťovanie ZP, pripadne jeho zložiek a za hosp. využívanie prir. zdrojov platia FO, PO dane, poplatky, odvody a ďalšie platby, ak tak ustanovujú osobitne predpisy.  Zodpovednosť za porušenie pov. pri ochrane ŽP: Každý, kto poškodzovaním ZP alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekol. ujmu, je povinný obnoviť prirodzene funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné. je povinný nahradiť tuto ujmu v peniazoch.

Zakotvuje všeobecnú povinnosť pri ochrane žp – prevenčnú, monitorovaciu, zakročovaciu a ohlasovaciu. Každý je povinný predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu žp  minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti nažp.. Ak zistí, že hrozí poškodenie žp, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby, alebo na zmiernenie a ohlásiť orgánu št. správy. Osobitné ustanovenia o informáciách o žp – povinnosť merať emisie do ovzdušia, vôd, povinnosť zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní v zrozumiteľnej forme, na ľahko dostupnom mieste, pravidelne po uplynutí každého mesiaca, kalendárneho roka. Oboznamovať verejnosť ak nastalo vážne poškodenie žp – havária, požiar....MZP SR – ročná správa o stave žp

15. SUBJEKTY PRÁVA ŽP  subjekty práva sú osoby, kt. právo uznáva za osoby v právnom zmysle ak vystupujú v pr. vzťahoch týkajúcich sa star. o žp, sú subjektami EP. Právne postavenie – právny status – rôzny. Zásadnú úlohu zohráva: konkrétny obsah a rozsah práv a oprávnení, povinností vyplývajúcich z plat. právnych predpisov i z právnych úkonov. Spôsobilosť subjektu na právne a na protiprávne konanie Právny status sa odvíja aj od obsahu konkrétnych právnych aktov. sú PO a FO, ktoré vystupujú v právnych vzťahoch ako nositelia konkr. práv a povinností.  Nositeľmi práv a povinn. sú: Štát reprezentovaný sústavou št. orgánov,kt. sú nositeľmi verejnej moci –zákonodarná , výkonná, súdna. Súčasný rozsah právomocí vyplývajúcich zo zákonov – najautoritatívnejší a univerzálny subjekt starostlivosti o žp a aj v medzinárodných vzťahoch, kde vystupuje ako subjekt medzin. práva. Územná samospráva reprez. obcami a vúc- tzv. samosprávnymi krajmi., Združenia osôb a majetku vytvorené za účelom presadzovanie záujmov ochrany ťp., Podnikatelia a FO – občania SR, cudzinci, osoby bez št. príslušnosti.....

16. ŠTÁT - SUBJEKT PRÁVA ŽP   1) NRSR – jediný ústavný a zákonodarný orgán SR. jej právne postavenie je upravené v Ústave, zákonoch(350/96 o rok. poriadku 45/89 o poslancoch).  Právne možnosti NR pri presadzovaní požiadaviek ochrany ŽP sa odvíjajú od jeho kompetencií v oblasti: zákonodarnej, kreačnej kontrolnej, vnút. a zahr. politiky. Parlament má právomoc: uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch, kontrolovať ich dodržiavanie, zriaďovať min. a ostat. orgány št. správy, rokovať o programovom vyhlásení vlády, o činnosti vlády, vyslovovať dôveru, či nedôveru vláde a jej členom......V parlamente aj Výbor NR SR pre žp a ochranu prírody.  2) VLÁDA SR je vrcholný orgán výkonnej moci, kolektívny orgán, Normotvorná právomoc sa realizuje vydávaním nariadení vlády. O organizácii a činnosti vlády a org. ústrednej št. správy – činnosť riadi predseda vlády –zvoláva a vedie jej schôdze. Zúčastňujú sa svojim poradným hlasom – generálny prokurátor, vedúci =Úradu vlády , predseda Protimonopolného úradu, predseda štatistického úradu, guvernér NBS....Vláda zriaďuje svoje poradné orgány – plnia koordinačné, konzultatívne a odborné úlohy /Legislatívna rada vlády SR, Hospodárska rada vlády SR....Na čele poradného orgánu –člen vlády alebo št. tajomník.

17. MINISTERSTVÁ Ústredným orgánom št, správy pre výkon starostlivosti o ŽP je Min. ŽP. Min. – monokratický orgán. Ministerstvo v rámci starostlivosti o ŽP vypracováva koncepciu starostlivosti o ŽP, riadi výkon št. správy vo veciach star. o ŽO, vykonáva št. správu, určuje priority št. envir. politiky, zabezpečuje a riadi fin. hospodárenie a rozpočtovú politiku rezortu ŽP.  

čele je člen vlády: a) hospodárstva – ústr. orgán pre priemysel, rádiokt. odpady, ťažbu ropy, nerastov, banskú činnosť spolupráca pri ochrane všetkých zložiek žp v priemyselných odvetviach – energetike, hutníctve, pri spracovaní ropy, zabezpeč. Vhodnej enviromentálnej priemyselnej produkcie a jednotlivých výrobkov, posudzovanie vplyvov cestovného ruchu na žp, CHKO, a iných území, hodnotenie rizík chemických látok a prípravkov , vývoz a dovoz odpadov b) financií – predkladanie návrhov rozpočtu, uplatňovanie ekonom. Nástrojov na zabezp. Starostlivosti o žp. c) dopravy,  pôšt   a  telekomunikácií – požiadavky na dopr. prostriedky z hľ. Škodlivých účinkov na žp, rozvoj dopravy d) pôdohospodárstva pre poľnohosp, lesné hosp., vodné hosp, monitoring látok v potravinách, zabezpečenie ochrany lesov, rybárstva, poľovníctva.. e) výstavby  a   regionálneho  rozvoja – znižovanie neg. Účinkov stavebnej činnosti, spracovanie územnoplánovacích podkladov, dokumentácie.. f) vnútra, g) obrany – činnosť komisie vlády Sr pre radiačné havárie, poskytovanie meteorologických a hydrologických informácií, plošný monitoring, h) spravodlivosti – tvorba právnych predpisov upravujúcich trestný postih za zásahy do žp., i) zahraničných vecí, j) práce,  sociálnych   vecí  a  rodiny  - navrhovanie koncepcie politiky zamestnanosti v rezorte žp, formulovanie zásad tvorby bezbariérového žp pre zdrav. Postih. osoby k) životného prostredia  l) školstva – vedecká činnosť a výučba z hľ. Starostl. O žp, príprava učebníc, m) kultúry - pre ochranu pamiatkového fondu, kult. dedičstvo, kult. Pamiatky, pamiatkové rezervácie... n) zdravotníctva realiz. Programu pre ochranu zdravia, kúpele, liečivé zdroje, s Úradom vlády SR pri výkone kontrolnej činnosti, prevádzkovaní systému elektronického prepojenia ministerstiev a ost. org. št. správy. Úrad jadrového dozoru Sr – riešenie problematiky geologického výskumu, uvádzanie nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov do žp prevencia a ochrana obyvateľstva a žp. S Úradom bezpečnosti práce – pri tvorbe a ochrane žp, Štatistickým úradom – poskytovanie info..

18. MIN ŽIV. PROSTREDIA   (pozri 19)  Pôsobnosť,  zásady činnosti a vzťahy k ďalším orgánom sú vymedzené a upravené v štatúte schválenom vládou SR. Úlohy spojené s odborným, technickým a org. zabezp. činn. min. plní úrad min. Pôsobnosť in. je vymedzená v zákone 575/01, 595/90 o št. správe, a v osobitných predpisoch./o posudzovaní vplyvu na ýp, o ochrane prírody a krajiny, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, o odpadoch. Min. je ústr. orgán št. správy pre tvorbu a ochranu ŽP vrátane: ochrany prírody a krajiny, ochrany akosti a množstva vôd a ich rac. využívanie, ovzdušia, ozónovej vrstvy, územného plánovania a stavebného poriadku, odpad. hospodárstva, geneticky modif. organizmov, geologického výskumu, posudzovania vplyvov na ŽP, ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín...Ministerstvo v rámci starost. o žp najmä: vypracúva koncepciu starostlivosti o žp, riadi výkon št. správy, vykonáva št. správu v rozsahu uvedenom v osobit. predpisoch, zabezpečuje jednotnú technickú politiku env. bezpečnosti a vhodnosti stavieb,  určuje priority št. en. politiky, podporuje en. výchovu, vzdelávanie zameranú na propagačnú, edičnú činnsť..., vydáva preukazy odbornej spôsobilosti pre vybrané činnosti na stavbe, poskytuje info o stave žp, zabezpečuje a riadi finančné hospodárenie, vypracúva návrhy na zaradenie lokalít  prír. dedičstva SR do Svetového dedičstva.... Ministerstvo žp nie je komplex. orgánom ústrednej správy vo vzťahu k jednotl. zložkám žp. Zasahujú aj Ministerstvo hospod, pôdohosp, výstavby a reg. rozvoja, kultúry, zdravotníctva, Úrad jadrového dozoru, bezpeč. práce, Úrad pre normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo....

19. MIESTNA ŠT. SPRÁVA V rámci miestn. správy pôsobia: všeob. miestne orgány št. správy a špecializované miestne orgány št. správy. VŠEOB: vykonávajú - KÚ, OÚ.  Krajský ú. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozh. OÚ., riadi a kontroluje výkon správy OÚ, zastupuje štát pri prerokúvaní územného plánu obce, koordinuje OU v kraji.  KU a OU riadi a kontroluje vláda.  ŠPECIAL. miestna štátna správa: regionálne veterinárne a potravinové správy a krajské vet. a potr. správy.

20. ROZHOD. ČINNOSŤ ORGÁNOV ŠT. SPRÁVY  Št. správa  má schopnosť na základe platných predpisov ovplyvňovať právne postavenie PO a FO, ktoré je podmienené právomocou vydávať verejnomocenské akty charakteru vš. záväzných predpisov a individ. správnych aktov. Spoloč. Vlastnosti indiv. Spr. Aktov je, že ako jednostranné prejavy vôle správneho orgánu sú záväzné pre adresára. Ich nerešpektovanie zakladá vznik právnej zodpovednosti adresára a právomoc orgánu uložiť sankciu. Rozhodnutiami orgánov možno: 1)založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia alebo povinn. subjektov Env. práva. – Konštitutívne správne akty. 2)vyriešiť autoritatívnym spôsobom spornú otázku potvrdením exist. práva alebo povinn – deklaratórne správne akty.  Zákl. procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy 71/67 o správnom konaní. Predmet v EP: rozhodovanie o práve prevádzkovať zariadenia, o práve na info o žp.DRUHY ROZHODNUTÍ: povolenia, súhlasy, - spoločnou črtou je, že sú vydávané v správnom konaní a majú konštitutívny charakter – zákony ukladajú povinnosť žiadať kompetentný orgán o vydanie povolenia, alebo súhlasu, hl. o činnosti zaťažujúcej žp. Pov.: povoľuje sa činnosť subjektov , kt. je viazaná na určité podmienky. Súhlasy: dovoľuje sa žiadateľovi uskutočňovať činn. zaťažujúcu ŽP. Na vydanie súhlasu nie je právny nárok a v súhlase sa neurčujú podmienky činnosti.  Ďalej  môžu orgány vydávať príkazy, zákazy,  záväzné pokyny, nariadenia opatrení. Ich spoločným znakom je, že obsahujú príkaz alebo zákaz urč. Konania konk. Práv. subjektu, majú konštitutívny charakter a ú vydávané v spr. Konaní. Autorizácia – individuálny správny akt, kt. sa urč. Subjektu priznáva postavenie vykonávateľa úloh vo verejnej správe určitých kval. Činn. Na vydanie nie je právny nárok. Iné úkony – môžu a nemusia zakladať právne záväzný charakter. Programové úkony – tvorba koncepcií, plánov, programov,  -úkony – vyjadrenia, stanoviská

21 INŚPEKCIA ŽIV. PROSTREDIA je odborný kontrolný orgán s celoštátnou pôsobnosťou, prostredníctvom ktorého MŽP SR vykonáva hlavný štátny dozor v oblastiach odp. hosp., ochrany vôd, ochrany prírody, ochrany ovzdušia a stavebníctva. Za porušenia povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi ukladá pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Má 5 útvarov: a/ útvar vodohospodárskej inšpekcie, b/ ú. inšpekcie ochrany ovzdušia, c/ ú. inšp. odpad. hosp., d/ ú. inšp. ochrany prírody, e/ ú. stavebnej inšpekcie. Inšpekcia sa riadi ročným Plánom hlavných úloh, ktorý schvaľuje minister životného prostredia SR.

Plán je zostavovaný najmä :z potrieb spoločnosti na úseku ochrany ŽP, z podnetov odborných útvarov MŽP SR a odborov ŽP KÚ a OÚ, z poznatkov kontrolnej činnosti a potrebnej periodicity kontrol u vybraných zdrojov znečisťovania ŽP.

22. ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA - SUBJEKT EP  Úz. samospr. reprezentujú obce a vúc. Sú korporáciami združujúcimi osoby s trvalým pobytom, sú právn. osobami, a sú subjektami ver. moci. Zákl. predpismi : Riadia sa  podľa: ústavy , 369/90 o obecnom zriadení, 221/96 o územnom a správnom usporiadaní SR, 302/01 o samospráve vúc, zákonom o hl. m SR Bratislave, o meste Košice. Samospráva vystupuje ako nositeľ verejnej moci a právnická osoba bez verejnej moci, zákon SNR o hl. meste Sr, zákon SNR o meste Košice, zákon NR SR o územnom a správnom usporiadaní Sr a o samospráve vúc. Ako nositeľ verejnej moci uskutočňuje svoju právomoc prostr: normotvornej činn., rozhodovaním o právach a povinn., uzatváraním verejnoprávnych zmlúv, a prostr. iných úkonov (stanoviská, vyjadrenia).  V oblasti star. o ŽP sa pôsobnosť vzťahuje na územné plánovanie. Základný okruh samosprávnych kompetencií územ. samosprávy je v z. 302/2001 a z. SNR 369/1990 Zb. Samostatný kraj obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja, podieľa sa na tvorbe a ochrane žp, stará sa o ochranu pamiatkového fondu. Obec zabezpečuje údržbu kult. pamiatok, pamiatkových území, zabezpeč. verejnoprospešné služby

23. TRETÍ SEKTOR Aktívnu úlohu môžu v oblasti EP  vyvíjať PO: 1. združenia FO alebo PO, 2 účelové združenia majetku – recykl. Fond, 3iné subjekty, kt. určí zákon. osoby ktoré majú súkromný charakter, nevykonávajú právomoc verejnej správa a ich cieľom nie je zisk. Patria sem: občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné organizácie. Označujú sa tiež ako mimovládne organizácie, neziskové organizácie. Sú vytvárané  a vyvíjajú činnosť za účelom riešenia problémov občianskej spoloč. Kritéria delenia : 1.združenia majetku – nadácie – slúžia na podporu verejnoprospešného účelu – rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, realizácia a ochrana ľud. Práv, ochrana a tvorba žp, ochrana zdravia, rozvoj vzdelania, vedy, humanitárnej pomoci...Nadačná činnosť  -poskytovanie peňažných a nepeň. Prostriedkov z majetku nadácie 3 osobám a správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov. 2. združenia osôb - občianske združenie –forma realizácie ústav. Pr. Slobodne sa združovať. Zakázané sú tie, kt. popierajú, alebo obmedzujú  osobné, politické práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, roznecujú nenávisť a neznášanlivosť.... verejnoprospešné organizácie . nezisková PO – poskytuje verejnoprosp. Služby pre všetkých  za rovnakých podmienok. Zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov. Je to najmä: poskytovanie zdr. Pomoci, sociálnej a humanit. Pomoci, ochrana ľudských práv a zákl. slobôd, vzdelávanie, výskum, tvorba žp a ochrana zdravia, obnova bytového fondu...3. kombinácia prvkov združ. Majetku a osôb neinvestičné fondy – nezisková PO, kt. združuje peň. Prostr. Určené na plnenie všeobecne prospeš. Účelu alebo indiv. Určenej humanitnej pomoci, či pri naliehavej pomoci pri postihnutí živelnou pohromou. Význam 3. sekt. sa v oblasti starostlivosti o ŽP odvíja od právnych prostriedkov na presadenie záujmov.  3. sekt. môže upozorňovať orgány ŽP na porušenie predpisov. Medzinár. dohovor o ochrane kult. a prír. dedičstva,  -  venuje sa postaveniu mimovl. organizácii.

24.  POVINN. PODNIKATEĽOV Predpisy Ep upravujú požiadavky týkajúce sa prevádzkovania činností, pri kt. sa využívajú prír. Zdroje, znečisťuje žp alebo vlastnosti výrobkov. Základné nástroje regulovania vplyvov prevádzok na ŽP sú: emisné štandardy – maxim. Množstvo zneč. Látky pri konkr. Činnosti vypustené do vonk. Prostredia – emisné limity a emisné kvoty podľa predpisov o ochrane ovzdušia, znečistenia vôd, limity ožiarenia..., prevádzkové požiadavky – požiadavky na zariadenie, kt. predstavuje potencionálne, alebo faktické nebezp. Pre žp – používanie surovina materiálov, používaných technológii, postupov, požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb – bezúhonnosť, vzdelanie, prax, úspešné vykonanie skúšky – osvedčenie o odbornej spôsobilosti a požiadavky na výrobky - minimalizácia nepr. Vplyvov na žp a zdravie.  Konkrétne povinn. podnikateľov, kt. realizujú činn. s vplyvom na ŽP sa viažu na obdobia: pred začatím činnosti, v priebehu prevádzkovania a po jej ukončení, . PO musia požiadať povolenie a. súhlas na činn. s vplyvom na ŽP.1) Pred začatím činn. musí PO: vypracovať potrebnú dokumentáciu, poskytnúť  potrebné inf., zabezpečiť poprojektovú analýzu posudzovanej činnosti 2)Pri prevádzkovaní činnosti: monitorovať vplyv na ŽP, prevádzkovať v súlade s predpismi, ohlasovať zákonom určené údaje správnemu orgánu, predchádzať haváriám  + špeciálne povinnosti: klasifikácia, balenie, označovanie výrobkov, ... 3)Po ukončení činn: zabezpečiť aby sa vplyvy činn. neprejavili na ŽP, (ekultiváci pôdy, uzavretie skládky, )

Špeciálne povinnosti – hlavne pri nakladaní s výrobkami zaťaž. Žp – povinnosť s klasifikáciou, označovaním, balením, uvádzanie na trh. Prevádzkovanie skládok – schválená proj. Dokumentácia, rekultivácia  a monitoring po uzavretí.

25. FYZ. OSOBY  sú nositeľmi práv a povinn. v rámci starostlivosti o ŽP., sú nositeľmi práva na priaznivé ŽP podľa ústavy, práva na informácie o ŽP, ale aj povinnosť chrániť a zveľaďovať žp a kultúrne dedičstvo  Zákonná úprava: 17/92 o ŽP upravuje osobitné ustanovenie o informáciách o ŽP, 211/00 o slobodnom prístupe k inf.,: vymedzuje okruh osôb povinných sprístupňovať inf., zakotvuje všeob. právo každého na prístup k inf., zakotvil režim povinného zverejňovania inf..

26. PRÍSTUP K INF. PODĽA 211/00  Tento  zákon upravuje  podmienky, postup  a rozsah  slobodného prístupu k informáciám. (pozri 27), povinné zverejňovanie inf: sú ustanovené povinné osoby, kt. majú povinn. zverejňovať zákonom určené inf., Osobami   povinnými  podľa   tohto  zákona   sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj  tie  po a  fo, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v  oblasti verejnej  správy hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí.

informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 3 (NRSR- texty zákonov, zápisnice, Kanc. prezidenta: podpísanie zákona, prijatie demisie, Vláda SR: prijaté uznesenia, texty materiálov predložených na rokovanie, Ústredné orgány št. správy: materiály koncepčného, programového a strategického charakteru).  Obmedzenia prístupu k informáciám-  Ochrana utajovaných skutočností - štátne tajomstvo alebo  služobné tajomstvo - povinná osoba ju nesprístupní. Ochrana obchodného tajomstva. Ďaľšie zákonom ustanovené obmedzenia prístupu k info. Podmienky obmedzenia  - Všetky obmedzenia  práva na informácie  vykonáva povinná osoba tak,  že  sprístupní  požadované  informácie  vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých  informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.  Oprávnenie  odmietnuť  sprístupnenie  informácie  trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.  Sprístupnenie info na žiadosť – lehoty na vybavenie -  bez zbytočného odkladu, najnes. Do 10 dní

27. VLASTNÍK vlastnícke práva každého vlastníka sú rovnaké, bez zreteľa či je to FO, štát, obec Vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom ustanovený obsah svojho vlas. práva.  Rôzne povinn. a obmedzenia vlastníkov vyplývajú z predpisov súkr. a verejného práva. 1)Dispozičné právo vlastníka na realizáciu výmennej hodnoty veci je predpismi práva ŽP limitované:  úpravou predkupného práva štátu – o ochrane pamiatkového fondu, vydaním rozhodnutia orgánu – obchodovanie s chr, živočíchom, obmedzením práva vlastníka vec ničiť – výrub drevín. 2) Právo vlastníka vec užívať: využívať jej úžitkovú hodnotu vo svoj prospech, pripadne ju meniť. Predpisy práva ŽP upravujú povinnosť starať sa o ňu tak, aby  sa dosiahli ciele v oblasti ochrany ŽP. Právo možno obmedziť vo verejnom záujme trvale, resp. na dlhšie obdobie: v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu. 3) Práva, ktoré musí vlastník rešpektovať: prechod cez pozemok, strpieť výkon oprávnení – opatrenia na ochranu žp. V týchto prípadoch nepriznávajú náhradu majetkovej újmy . ide o riešenie kolízie práv 4) Práva vlastníkov: byť písomne upovedomený o  zámere vyhlásiť právnym aktom  jeho vec za osobitne chránenú, podávať k návrhu písomné pripomienky. Právo vlastníka: požiadať o vyhlásenie súkr. Chr. Územia,  vyberať vstupné z súkromného chráneného územia..

28. VEREJNOSŤ Rozširovanie účasti verejnosti na povoľovaní činností zaťažujúcich žp orgánmi verejnej správy – ochrana ovzdušia. Verejnosť – jednotlivci i skupiny občanov, podnikateľov, každý, kto sa cíti dotknutý alebo zainteresovaný na postupe orgánu verejnej správy. Práva: nahliadať do zámerov, podávať pís. stanoviská, pripomienky k zámeru, právo na uskutočnenie verejného prerokovania zámeru, nahliadať do dokumentov, robiť si z nich výpisky, odpisy.   Verejnosť platné právne predpisy nedefinujú Využívať právo  podávať petície, sťažnosti – ňou sa domáhať ochrany svojich práv alebo právom chr. Záujmov, ak došlo k ich porušeniu činnosťou, alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a upozorniť ich na konkr. Nedostatky.. Využívať svoje procesné práva, vrátane podávať odvolanie, návrh na obnovu konania, podnet na preskúmanie rozhodnutia orgánu. J možné podávať žaloby a opravné prostriedky na súd v zmysle obč. súd. Poriadku. Ústavný súd rozhoduje o sťaž. FO, PO, ak namietajú porušenie svojich zákl. práv, alebo slobôd, alebo ľud. Práv a slobôd, kt. vyplývajú z medz. Zmlúv, kt. ratifikoval a bola vyhl. Spôsobom ustanoven. zákonom

29. PREVENCIA V ENV. PRÁVE  Zahŕňa činnosti, kt. sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu žp. Princíp prevencie v EP je požiadavka, aby ochrana ŽP bola zabezpečená už vo fáze plánovania, na najlepšej techn. úrovni. Cieľom prevencie je od začiatku vylúčiť zhoršovanie ŽP a v prípade vzniku nepriaznivých vplyvov na žp zabezpečiť ich minimalizovanie. Nositeľmi prevenčných povinn. sú všetky subjekty EP, hlavne znečisťovatelia a osoby zaťažujúce ŽP.  Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, prírode a žp. EP upravuje nástroje vynucovania plnenia takýchto zákonných povinností: prostriedky prevenč. charakteru klasifikujem podľa kritérií: charakter prevenčných opatrení – dozorné, inšpekčné opatrenia, technické, organizačné, adresát prevenčných opatrení – voči každému, časové hľadisko, charakter neg. Vplyvu na žp – činnosti, kt. znečisťujú žp a právna úprava je zameraná na minimalizovanie. Základné právne prostriedky prevencie: systém plánov a programov vytváraných na celš. a region. úrovni, územné plánovanie, posudzovanie vplyvov stavieb a činností, technológii a žp,  povoľovanie činností s vplyvmi na ŽP, účasť verejnosti, určovanie envir. Požiadaviek na zdroje znečistenia.  Významnú prevenčnú úlohu zohráva: kontrolná, dozorná a inšpekčná činn. orgánov verejnej správy.

30. ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE je nástroj a metóda založená na interdisciplinárnom, koncepčnom a systémovom prístupe k riešeniu vyváženého regionálneho rozvoja priestoru vyjadrujúc hosp. kult. a envirom. zámery spoločnosti. Základné črty: ÚP má byť: demokratické- každá plánovaná územná politika sa musí opierať o aktívnu časť obyvateľstva, komplexné, brať do úvahy požiadavky celku ale aj regiónov, analyzovať a uplatňovať dlhodobé trendy. CIELE UP: vyvážený rozvoj regiónov a zlepšovanie podmienok –kvality bývania, prac. prílež..., ochrana ŽP – osobitná pozornosť – kultúrnemu i architektonickému dedičstvu, racionálne využívanie územia – umiestnenie, organizácia, rozvoj priemyslových komplexov, prvkov infraštruktúry. Právna úprava UP SR vychádza z cieľov definovaných v Európskej charte UP.  Vychádza sa z 2 zákl. princípoch – postupnosť spresňovnia závätných riešení na celoslovenske, či na úrovni obce,  - nevyhnutnosť kompaktibility záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie. Zákl. nástroje UP : UP podklady: urbanistická štúdia, územný generel, územná prognóza, územno-technický podklad, územnoplánovacia dokumentácia – zákl. nástroj územného rozvoja a star. o žp. Tvorí ju : koncepcia územného rozvoja, územný plán regiónu, obce, zóny . Zahŕňa: prípravné práce, zabezpečenie spracovania prieskumov, rozborov, zabezp. spracovania konceptu riešenia. Schvaľovanie: orgán obstar. dokumentáciu predkladá schv. orgánu: -správu o prerokovaní UP dokum., návrh UP dokum. a návrh právneho predpisu. Ústredný orgán UP je Min ZP, pre vojen. obvody MO SR, ktoré obstaráva koncepciu územného rozvoja SR. územné rozhodnutie

31. VPYV ČINN. NA ŽP NEPRESAHUJÚCA HRANICE Procedúra posudzovania vplyvov na ZP je označovaná skratkou EIA( env. impact assessment) predstavuje jeden z najvýzn. právnych prostriedkov v systéme env. prevencie. SR: zákon 127/94 o posudzovaní vplyvov na ZP. Podľa právnej úpravy SR sa procedúry EIA zúčastňujú: navrhovateľ, posudzujúci orgán, príslušný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán, dotknutá obec, verejnosť, ostatné subjekty. Predmet posudzovania: zámery na realizáciu činností kt. podliehajú povinn. posudzovaniu, zámery na zmenu činnosti,.. Cieľom posudzovania je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov zámeru na ZP. Posudzuje sa únosnosť zaťaženia územia, dôsledkov činnosti, ..

32. SUBJEKY POSUDZOVANIA: (pozri 33)  NAVRHOVATEĽ: PO, FO, ktorá zamýšľa realizovať činnosť, POSUDZUJÚCI ORGÁN: Min ZP, alebo KU, PRISLUŠNÝ ORGÁN: ústredný orgán št. správy, do pôsobnosti kt. patrí posudzovaná činn.- MH SR, MV SR, Ministerstvo školstva, obrany. POVOĽUJÚCI ORGÁN: org. št. správy do pôsobn. kt. patrí vydanie  rozhodnutia o povolení činn. DOTKNUTÝ O. : orgán, kt. súhlas, stanovisko je nevyhnutné, DOTKNUTÁ OBEC: obec, na území kt. sa má činn realizovať. VEREJNOSŤ – súčasťou môžu byť jednotlivci, i skupiny občanov, podnikateľov, obchodné združenia..., OSTATNÉ SUBJEKTY: experti,   Obec môže v proc. posudzovania vplyvov vystupovať ako: subjekt územnej samosprávy chrániaci svoje záujmy, koordinátor zabezpečujúci väzbu medzi obyvateľmi obce a navrhovateľom, dotknutý orgán, navrhovateľ, ak sám podniká ako PO

33. PREDMET POSUDZOVANIA :   Z hľadiska posudzovania: 1)zámery na realizáciu činn. ktoré podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na ZP – taxatívne vypočítané. 2) -II- ktoré  podliehajú posudzovaniu na základe rozhodnutia posudzujúceho org.. 3) zámery kt. nie sú uvedené v prílohe zákona 127/94 o pos. vplyvov na ZP, ale ide napr. o činnosti, ktoré sa majú uskutočniť v chránenom území. 4) zámery na zmenu činnosti.

Z hľadiska časového je  predmetom posudzovania: únosnosť zaťaženia územia, dôsledky činnosti a možných havárií, súbežne pôsobiacich javov, prevencie, minimalizácie, príp. kompenzácie priamych a nepriamych účinkov činnosti na žp, použitých metód a porovnania s najlepšími technológiami. Cieľom posudzovania je najmä komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov zámeru na žp a porovnanie výhod  a nevýhod predloženého zámeru, vrátane variánt a určiť opatrenia, kt. zabránia alebo zmenšia znečisťovanie a poškodzovanie žp

34. ETAPY POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽP. Komplikovaná procedúra, postup zložený z viacerých relatívne uzavretých etáp:1)Predloženie zámeru – navrhovateľ predkladá MZP, musí obsahovať najmenej 2 varianty riešenia činnosti, kt. by nastal, ak by sa zámer nerealizoval, 2)Zisťovacie konanie – v kt. na základe navrhovateľom zámeru rozhodne – či uvažovaná činnosť bude, alebo sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, 3)Určenie rozsahu posudzovania harmonogramu, 4)Vypracovanie správy o hodnotení 5)Spracovanie odborného posudku, 6) vypracovanie záverečného stanoviska.  V záverečnom posudku sa uvedie: odporúčanie alebo neodpor. realizácie, podmienky, požadovaný rozsah sledovania a vyhodnocovania. Záv, stanovisko tvorí významný podklad pre rozhodnutie orgánu povoľujúceho činnosť.

35. VPYV ČINN. NA ŽP PRESAHUJÚCA HRANICE Je upravená v tretej časti z. 127/94 o posudz. vplyvov na ZP.  SUBJEKT posudzovania: 1)Strana pôvodu                2) Dotknutá strana - štát, kt. môže byť dotknutý nepriaznivým vplyvom činnosti.  PREDMET: činnosti ako komplexné chem. zariadenia., ropovody, plynovody, priehrady, a činnosti neuvedené v zákone, ak sa strany dohodnú,   Musia byť splnené podmienky: ide o činn., kt. môže mať nepriaznivý vplyv na ZP presahujúce hranice,  -Je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranami.

36. STRATEG. ENV. HODNOTENIE  právom regulovaný postup pre komplexné, systematické hodnotenie envir. dôsledkov rozvojových dokumentov, ktoré ma zabezpečiť, aby sa envir. aspekty: uplatnili v čo najskoršom štádiu rozhod. procesu, posúdili na základe kvalitných postupov, účinne integrovali a aby sa zabezpečilo monitorovanie vplyvov.  V SR je S.E.H. upravené v 127/94 o posudz. vplyvov na ZP. Štvrtá časť obsahuje základné požiadavky pre postup hodnotenia vybraných druhov návrhov zásadných koncepcií, územno-plánovacej dokumentácie a vš. záväzných právnych predpisov z hľadiska ich vplyvov na ZP.

37. ZODPOVEDNOSŤ V ENV. PRÁVE  Najd. Nástrojom presadzovania záujmov ochrany žp – právna regulácia zodpov. PO a FO. Obsah právnej zodp. tvorí: oprávnenie verejnomocenského orgánu prejednávať v rámci procesného postupu delikt a oprávnenie ukladať zaň trest, Povinnosť páchateľa strpieť nepriaznivý následok. Predpokladom vzniku deliktuálnej zodpovednosti je : Protiprávne správanie subjektu – porušenie povinnosti, ale i ohrozovanie alebo poškodzovanie žp, jeho zložiek, ekosystému, Nepriaznivý následok správania subjektu – ohrozenie, alebo porušenie právom chránených záujmov, ekologic. újma, Príčinná súvislosť medzi protipr. správaním a následkom, Zavinenie – psych. Vzťah páchateľa k deliktu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto konania. Jeho existencia – len v tzy. Subjektívnom práv.zodpovednosti Druhy zodpovednosti: Trestnoprávna, administratívnoprávna, občianskoprávna.  Kritéria pre posúdenie druhu zodp.:  páchateľ deliktu(po, fo,), druh predpisov upravujúcich zodp., druh orgánov oprávnených vyvádzať zodp., sankcie kt. možno uložiť. Pokuta, trest odň slobody, pokarhanie.

38. TRESTNOPRÁVNA ZODP. Predstavuje prostriedok ochrany spoločnosti pred najzávažnejším protiprávnym konaním. Plní prevenčnú, represívnu a reparačnú funkciu. Inštitút účinnej ľútosti. Nositeľmi TPZ  sú len FO Dikcia“ ten kto“ výnimočne špec. Subjekt, kt. musí spĺňať určité požiadavky - člen org. Skupiny.. Pre trestnosť je treba úmyselné zavinenie, alebo ak ustanovuje TZ z nedbanlivosti. Skutkové podstaty tč proti žp v súč – tč, kt. objektom je žp, jeho zložky a pr. Zdroje sú v trestnom kódexe systémovo začlenené medzi tč všeobecne nebezpečné hl IV  Patria sem tr. činy: ohrozovanie ŽP, porušovania ochrany rastlín a živ., Porušovania ochrany vôd, Nedovoleného vývozu, dovozu, prepravy odpadov, Týrania zvierat, Pytliactva. Neoprávnené nakladanie s odpadmi. Pre tieto všeobecne nebezpečné tč je typické to, že predstavujú také konania, s kt. často býva spojené nebezp. Ohrozujúce život, zdravie ľudí, majetok – sú ohrozovacími tč. Tč proti majetku: tč týrania zvierat, hrubo narušujúce obč. spolužitie, poš. A znehodnocovanie kult. Dedičstva. Dôsledkom: je vznik nepriaznivého následku, kt. môže byť: vznik situácie hrozby zhoršenia ex. Stavu ž, alebo reálne zhoršenie stavu žp. Treba rozlišovať 4 zákl. formy právnej klas. Následkov tč: ohrozenie – vznik stavu spôsobilého vyvolať nepriaznivý následok na žp, Existencia ohrozovacích skutk. Podstát tč proti žp – prispieva k prehlbovaniu ochrany žp najmä tým, že umožňuje postihovať páchateľa už za také protiprávne konanie, kt. sa „iba“ vyvolá protipr. Stav hrozby vzniku poškodenia. škoda - -skutočná majetková újma, o kt. sa zmenšil majetok poškodeného pri vyčísľovaní sa vychádza z pojmu spoločenské ohodnotenie, ujma – spoloč. Ohodnotenie – širší pojem ako škoda, neodstrániteľný následok.

39. ADMINISTRATÍVNO PRÁVNA ZODP.  Správanie páchateľa, ktoré nemôže byť kvalifikované ako tr. čin možno postihnúť ADM. PRÁVNE.  Nositeľmi APZ  môžu byť PO aj FO.  FO sa porušením predpisov môžu dopustiť priestupkov, alebo správnych deliktov. PO sú nositeľmi zodp. za správne delikty.

40. PRIESTUPKY Zavinené konanie, kt. porušuje al. ohrozuje záujem spoločnosti a je vyznačené v zákone 372/90 o priestupkoch. Na zodp. za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon nehovorí o úmyselnom. Za priestupok možno uložiť: sankcie(pokuta, pokarhanie, zákaz činn., prepadnutie veci),  ochranné opatrenia.  Priestupky sa prejednávajú v konaní o priestupkoch. Orgány príslušné na uloženie sankcie za správne delikty sú org. št. správy, orgány inšpekc. a kontroly a orgány územnej samosprávy.

41. SPRÁVNY DOZOR  činnosť v rámci ktorej vykonávateľ verejnej správy pozoruje správanie nepodriadených subjektov  a zisťuje, či toto správanie je v súlade s právnymi predpismi. Ak zistí nesúlad, aplikuje nápravné opatrenia al. sankcie. Výkon SPR. D. je upravený z 10/96 o kontrole št. správy a osobitnými zákonmi( 287/94 o ochrane prírody, 163/01 o chem látkach). Orgánmi vonkajšej kontroly sú: Úrad vlády, ministerstvá, ústredné orgány, org. miestnej štátnej správy – kú a oú, iné orgány št. správy – št. veterinárna a potr. Správa, ďalšie orgány št. správy - SIŽP. pracovníci kontroly sú OPRÁVNENÍ v nevyhnutnom rozsahu: vstupovať do objektov prevádzok, na pozemky, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly, vyžadovať doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, potrebné na výkon kontroly, prvopisov dokladov. vyžadovať súčinnosť kontr. subjektu. Potrebnú na výkon kontroly. POVINNÍ: vopred, najneskôr v čase začatia kontroly, oznámiť začatie kontroly ,oznámiť predmet a účel a preukázať sa oprávnením, vydať kontr. Subjektu písomné potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomností, zabezpečiť im ochranu pred stratou a zničením, preveriť opodstatnenie námietok ku kontrolovaným zisteniam, neopodstatnenosť námietok písomne ohlásiť, prerokovať protokol, v zápisnici uložiť opatrenia prijaté na odstr. Nedostatkov, príčin ich vzniku, odovzdať protokol o výsledku kontroly a zápisnicu o prerokovaní protokolu. oznámiť podozrenie o trest. činnosti, preveriť opodstatnenosť námietok, zachovávať mlčanlivosť.  Orgány štátneho dozoru v ŽP sú: Min. ZP, Slov. inšpekcia ZP, KU, OU, územná samospráva.  Ich kompetencia vyplýva zo zákona 17/92 o ŽP , 595/90 o št. správe  a osobitných zákonov.

42. ZODP. ZA EKOLOG. UJMU Ekol. ujma je zákonom definovaná ako strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Z právneho hľadiska ekol. Ujma predstavuje špec. Následok protip. Konania FO a PO, reálne zhoršenie stavu žp – úbytok spoločenských hodnôt. Podľa 17/92 o ZP, každý, kto spôsobí Ekol. Ujmu je povinnú ju napraviť: obnovením prirodzených funkcií ekosystému - reštitúcia, alebo ju nahradiť iným spôsobom, alebo ak to nie je možné, v peniazoch. Spôsob nápravy – prednosť zásady navrátenia do pôvodného stavu. Iba v prípade neodstrániteľnosti – náhradné plnenie al. relutárna náhrada. Oprávneným za ujmu je štát.  Zodpovednosť sa v pr. Praxi zatiaľ neaplikuje.

43.  OBČIANSKO PRÁVNA ZODPOV.   Zakotvuje z. 40/64 občiansky zákonník, a osobitné predpisy. Obč. zák. zabezpečuje ochranu vlastníka: -V súvislosti s pokojným užívaním predmetu jeho vlastníctva,  -Pred vznikom škody, -V situácii, keď škoda na majetku vznikla.  Obč. zák ustanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť, tj. každý si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a ZP. Obč. zák. upravuje subjektívnu a objekt. zodpovednosť za škodu.  Obj: nevyžaduje sa zavinenie,  Škoda sa podľa Obč. zák nahrádza : tzv. skutočná a ušlá.  Hradí sa v peniazoch, al. uvedením do pôvodného stavu.

44. ZODP. ZA STARÉ ZÁŤAŽE   Pri záťažiach nie je možné identifikovať pôvodcu. V praxi ide o staré úniky znečisťujúcich látok, priesaky, skládky odpadov, opustené banské diela... riešenie sa hľadá v rozložení zodp. medzi verejný a súkromný sektor. Možné riešenia: 1) Všetku zodp. a finan. Náklady s ňou spojené preberá vlastník pozemku, 2) štát, 3) zodp. sa rozdelí medzi štát a vlastníka – môže u poskytnúť na čas daň. úľavy.  SR: najvážnejšie sú skládky starých odpadov, územia so starou banskou činn.,  Neexistuje špeciálna právna úprava. Súčasťou privat. Projektu musí byť vyhodnotenie záväzkov podniku z hľ ochrany žp – ekologický audit.  Podľa 92/ 91 o podmienkach prevodu majetku štátu sa s týmto prevádzajú i staré záťaže.  Podľa 223/01 o odpadoch. prevádzkovateľ skládky musí vytvárať účelovú fin rezervu, tá slúži na prefinancovanie nákladov spojených s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaní skládky odpadov po jej uzavretí

45. EKONOMICKÁ NÁSTROJE  vymedzuje zákon 17/92 o ŽP, . Sú nezastupiteľným nástrojom Env. pol. na dosahovanie želateľného správania subjektov. Majú stimulačný efekt, Právna úprava Ek. Nástr. sa dotýka : daní, poplatkov, odplaty, odvodov, a úhrad.  DANE: neexistuje daň na ochranu ZP, environmentálne parametre sú zahrnuté do ostatných daní. (nižšia DPH pri recykl. papieri, ekolog. zariadeniach..) ( od platenia daní z príjmov sú oslobodené vodné elektrárne, veterné..)

46. ZDROJE FINANCOVANIA V SÚKR. SEKTORE Súkromný sektor využíva interné  a externé zdroje fin. INT: sú vytvárané a používané v podniku(zisk, odpisy..)       EXT: podnik získava financie z kapitálových vkladov        a emisie akcií, získania úverov.

Envirometálne investície je možné financovať zo všetkých zdrojov, Rozlišujeme 1)Čisté envirom. investície: nevznikajú nové výrobky, okrem ochrany ZP neprinášajú zisk. 2) Envir. investície zabezpečujúce zvýšenie efektívnosti( znížená spotreba E.,

znížené odpady..)  ďalej môže súkr. sektor využívať štátnu pomoc a špecifickú pomoc( poplatky, dane). V SR je štátna pomoc : priama(dotácie, príspevky, ) nepriama ( št. záruka, úľavy).

47. ZDROJE FIN. VO VEREJNOM SEKTORE   VNÚTORNÉ:  št. rozpočet, fondy, rozpočty obcí, tretí sektor.  Priama pomoc: dotácie.., Nepriama: stimulácia env. pol. odpočtom z daní, rozšíriť zálohové systémy, zvýhodnenie recyklácie odpadov.  FONDY: fond ŽP, vodohospodársky, zdravia, zveľaďovania lesa, rozvoja bývania.   Podpora EU: PHARE, ISPA, SAPARD

48. NEŠTÁTNE FONDY patrí sem recyklačný fond ako zdroj financovania ochrany ZP. Tu sa sústred. Peň prostriedky na podporu zberu odpad. Olejov..., Jeho zdroje sú tvorené z: príspevkov výrobcov a dovozcov  pneumatík, elektronic. šrotu, plastov, žiaroviek, papiera, skla, batérií a vozidiel, darov a príspevkov FO a PO, príjmov zo zmluvných  pokút, ďalších zdrojov.  Prostriedky  možno použiť buď ako účelovú dotáciu, alebo na poskytnutie úveru: sa používajú na: úhradu inv. a prevádzk. nákladov potrebných na zber  a zhodnotenie odpadov, úhradu vyplatených fin. príspevkov,  úhradu nákladov súvisiacich s dopravou starých vozidiel, úhrada nákladov so zabezpečením prevádzky urč. Parkoviska, úhrada nákladov na správu recyk. Fondu. Prostriedky recyk. fondu je možné použiť len vo väzbe na tvorbu ich zdrojov. Možno použiť na účel na kt. boli poskytnuté v zmysle rozhodnutia správnej rady a za podmienok uvedených v zmluve o poskytovaní prostr. Z recyk. Fondu,  nepoužité prostr. Je žiadateľ povinný vrátiť.  Na ich získanie nie je právny nárok. Výnimkou je  úhrada  - vyplatených fin. príspevkov spracov. Starých vozidiel, vrátenie za zhodnotenie odpadov. Obciam vzniká tiež nárok na príspevok, ak preukážu separáciu, recykl. Prísl. Komodity

49. MEDZINÁR. PRÁVO ŽP.   Predmetom je systém pravidiel správania sa štátov  pri ochrane ZP a racionálnom využívaní zdrojov.  Formy a metódy sú obsiahnuté v dvojstranných a mnohostranných zmluvách, dokumentoch.  Formálnymi prameňmi sú   medzin. zmluva a medzin. obyčaj. Zmluva: dohoda uzavretá medzi štátmi, Obyčaj - pravidlo správania sa, v dôsledku dlhodobého používania právne záväzné. Zásady: Zás. ochrany ZP, Zás. úplnej zvrchovanosti štátu nad svojimi surovinami, Zás. nespôsobenia škody na ŽP mimo jurisdikciu štátu.  Predpokladom vzniku medz. zodpovednosti štátu sú: -protiprávne konanie štátu, -škoda, -súvislosť medzi konaním a škodou, -obvinenie zo strany štátu ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody.

50. PRÁVNA ÚPRAVA  MEDZIN. ENV. PRÁVA Hlavne: Montevidejsky program pre rozvoj a periodické revízie environmentálneho práva OSN. Existujú mnohostranné dohovory v oblastiach ochrany: ovzdušia, kozmu, rastlinstva, lesov, vody, živočíšstva, kultúrneho dedičstva, ochrany pred ionizujúcim žiarením. Dohovory: o ochrane veľrýb, medveďov , lososov, nových odrôd rastlín,  o jadrovej bezpečnosti,

51. MEDZIN. ORGANIZÁCIE   OSN, UNESCO(výchova veda a výskum) FAO(pre výživu a poľnohospodárstvo) WHO(zdravotnícka), WMO(meteorologická), IAEA( atóm. energiu).   Programy na ochranu ŽP: -environmentálny program OSN - UNEP - podporuje rozvoj medz. spolupráce v oblasti ŽP, sleduje vývoj v ŽP. , RADA EURÓPY: zaoberá sa otázkami zdravotníctva, kultúry, rozvoje regiónov,  OECD: zohráva úlohu pri riešení problémov ŽP, poľnohosp., obchodu, výroby, ..

GREENPEACE: mimovládna envir. organizácia, Hnutie priateľov zeme. FONDY A NADÁCIE: Rockefelerova nadácia, Nadácia pre európsku envir. politiku..

52. OBSAH MEDZINÁR. ZMLÚV  NA OCHRANU OVZDUŠIA: pomerne mladé, vznikli až v osemdesiatych rokoch, keď začala problematika kyslých dažďov.

Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov: (Ženevský dohovor) prvý multilaterálny dohovor v oblasti ochrany ovzdušia, cieľom je postupná redukcia a prevencia znečistenia ovzdušia. Strany sa zaviazali obmedziť znečistenie, spolupracovať v oblasti výskumu. + ďalšie protokoly.

Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, Viedeň 1985: cieľ: chrániť ľudské zdravie pred škodl. účinkami,. Strany sa zaviazali: k spolupráci v oblasti výskumu,  na opatreniach majúcich vplyv na stenšovanie ozónovej vrstvy.  Montrealský protokol: zaviazali sa redukovať spotrebu a výrobu látok poškodz. vrstvu.  Dohovor o zmene klímy (Rio de Janeiro 1992): cieľom je dosiahnuť stabilizáciu skleníkových plynov v atmosfére.  Dohovor OSN o ochrane svetového kult. dedičstva, Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prír. stanovíšť (Bern 1979).

53 KOMUNITÁRNE PRÁVO  Je medzinárodné, avšak sa odlišuje obsahom, nástrojmi, prameňmi práva. Exist. zásada nadradenosti práva EU vnútroštátnemu právu. Pramene:  primárne(rímska zmluva z 1956, ) sekundárne( nariadenia smernice, odporúčania) a súdne rozhodnutia. Nariadenia: všeob. platné a záväzné, aplikovateľné na území vš. štátov. Smernice: záväzné pre každý štát, kt. sú určené, Musia byť transportované do práva krajiny právnymi predpismi. sú hlavný nástroj harmonizácie práva. Doktrína priameho účinku smerníc: ustanovenia kom. práva sú priamo účinné, ak môžu byť uplatnené fyz. osobou pred vnútrošt. súdmi proti štátu. patria sem ustanovenia určujúce rôzne druhy limitov,  zákazy, povinnosti konať.

54. PRÁVNE DôSLEDKY DOHODY O PRIDR. PRE SR        Podľa asoc. dohody je záväzok SR na zlučovanie predpisov SR s komunitárnym právom. Zbližovanie zahŕňa: ochranu pracovníkov, zdravia a života ľudí, zvierat, a rastlín, technické predpisy a normy, zákony o využití jadr. energie, doprava, živ. prostredie. Orgány aprox. práva: NR, vláda, ministerstvá, rada pre eur. integráciu. Právne nástroje aprox.: asociačná dohoda, právne prepisy. Polit. nástroje: úkony a akty: biela kniha, partnerstvo pre vstup.

1. Právna úprava ochrany prírody a krajiny - Z.543/2002Zz - VŠ. základný pr. predpis na úseku ochrany prírody a krajiny. Nevzťahuje sa na  ochranu: poľn. Plodín a kultúr, hospod. význ. druhov a rodov rastlín a zvierat, rastlinných a živočíšnych škodcov, pôvodcov nákaz a ochorení u ľudí a zvierat. Upravuje: práva a pov. PO, FO pri ochrane prírody a krajiny, Pôsobnosť orgánov št.. správy a obcí pri ochrane. VŠ. Ochrana prírody: stanovenie práv a pov. PO, FO pri ochrane prír a krajiny, stanov. obmedzení na uskutočňovanie aktivít, stanovenie pravidiel pe povoľovanie činnosti.  Každý je pov. chrániť krajinu pred ohrozením, poškod., zničením. Na území kde sa vzťahuje VŠ režim ochrany je 1stupeň ochrany.

2. Všeobecná ochrana prírody a krajiny, podľa z 543/2002

3.Osobitná ochrana prírody a krajiny podľa z 543/2002

4. KATEG. CHR. ÚZ.  CHKO, NP,  CHR. AREÁL, PRÍR. REZ.,  PRÍR. PAMIATKA.

CHKO: Min. Ž.P. ustanoví územia >1000ha, s rozptýl. ekosystémami, (kysuce, poľana slov. kras, záhorie). Platí tu druhý stupeň ochrany. CHKO možno členiť na zóny so stupňami ochrany 5-2. NP: Vláda SR vyhlasuje územie >1000 ha

s ekosystémami nezmenenými ľudsk. činnosťou, najvýzn. prír dedičstvo. (Tanap, Mal

Fatra, Slov. Raj,  Pieniny, N. Tatry.) Možno členiť na 3 zóny, s ochranou 5-3.(min.ZP)  

CHR. AREÁL: Kr. Úrad vyhláškou vyhl. menšie územia do 1000ha kt. predstavujú biokoridory, biocentrá interakčné prvky, územie s trvalejším výskytom chr. druhov. Platí 4 st. ochrany. Ochr. pásmo  3. st. PRÍR. REZ. : Kr. Úrad vyhl. menšie úz pôvodné al. málo pozmenené ekosystémy.  5 st. ochrany. V ochr. pásme 4-3 stupeň.

PR. PAM.: (baba, bradlo, sitno, strážov, jaskyne) Kr. Úrad. Platí 5 st, na Ochr. p. 4st.

5. SÚKR CHR. ÚZ.  Vlastník môže požiadať KU o vyhlásenie vyhláškou, Bremeno sa vyznačuje v katastri. Ochr. podľa kateg. chr. územia. môže sa vyberať vstupné.

CHR. DRUH: na ohrozené  vzácne druhy živ., rastl., nerastov, skamenelín.

CHR. STROM: označuje sa Obligatórne: tabuľa, nápis, št. znak, Fakultatívne: tabuľami s osobitn. znakom.

ZODPOV. Všeob. povinnosť subjektu kt. poškodí, zničí časť s právn. ochranou, navrátiť do pôv. stavu. + Pokuta podľa závažn., rozsahu.  Administrat. zodp. FO: za priestupky. určuje sa max. hranica pokút. Pokuty - príjem fondu ŽP.

6.ochrana nehnuteľných kultúrnych pamiatok 49/2001

7. OCHR. OVZDUŠIA /predmet a pramene, kateg.zdrojov znečistenia: zložka Ž.P., Ochrana spočíva v prevent. opatren. a zábrany

pred znečisť. ľudskou činnosťou. Právna ochrana: rozsiahla: ústava, 17/92 o živ. prostredí, 127/94 o vplyvoch na ŽP, 309/91 o ochrane ovzdušia, 272/94 o ochrane zdravia ľudí., vš. záv. práv. predpisy , vyhlášky a nariad. obcí.  Zák 309/91 o ochrane ovzdušia pred zneč. látkami: povinn. PO, FO pri ochrane ovzdušia, postavenie orgánov ochrany ovzdušia, zmierňovanie následkov znečisťovania.

8. Emisné LIMITY ZNEČ. OVZD:  Emisný limit = najv. príp. miera vypúšťania zneč. látky do ovzdušia vyjadrená ako hmotn. koncentrácia, hmotn. tok za čas, hmotn. množstvo na jedn. produkcie, emisný strupeň. Em. limity určujú kompet. orgány.(KU). IMISNÝ LIMIT : najv. príp. koncentrácia látky v ovzduší. DEPOZIČNÝ LIMIT: najv. príp. mn. látky udasenej po odpade na jedn. plochy za j.. času. Kvóty SR/T/ROK: SO2:330 tis  

9. OSOB. OCHR. OVZDUŠIA 478/2002 = problematika vymedzenia oblastí, úpravy opatrení a stanov. zásad pre osob. ochranu ovzdušia. Oblasti: zaťažené územia, NP, CHKO, Kúpeľné miesta. V zaradených oblastiach sa realizujú osob. opatrenia na zamedzenie znečisť.= Vypracovať program obmedzenia zneč., urč. podm. ochrany.  

10. 76/1998 O OCHR. OZÓN. VRSTVY z. upravuje pov. PO, FO kt. nakladajú s látkami poškodzuj. ozón. vrstvu a výrobkami, poplatky za nakladanie s nimi, pôsobnosť orgánov št. správy, Min. Ž.P. určuje ročné kvóty spotreby látok . vydávanie licencií na dovoz, vývoz, súhlasy a vyjadrenia, pov. pri dovoze a uvedení do obehu , evidencia a oznam. povinnosť, poplatky za nakladanie s látkami.

11. predmet a pramene - STAR. O VODU ) Tento  zákon  vytvára   podmienky  na  všestrannú  ochranu povrchových  vôd a  podzemných vôd  vrátane vodných ekosystémov 1)a od vôd  priamo závislých krajinných  ekosystémov, na zlepšovanie

stavu  povrchových   vôd  a  podzemných   vôd  a  na   ich  účelné a hospodárne využívanie. Tento  zákon upravuje  práva a  povinnosti fyzických  osôb a právnických   osôb   k   povrchovým   vodám,   podzemným   vodám  a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi  súvisia, pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní,  oprávnenia a povinnosti  orgánov štátnej vodnej správy  a zodpovednosť za porušenie  povinností podľa tohto zákona Voda – hydrosféra je základnou a nenahraditeľnou prírodnou zložkou žp. Právna úprava je komplexná, obsiahnutá v práv. predpisoch rôznej právnej sily Východiskovým právnym predpisom zák 184/2002 cieľom je vytvoriť právne podmienky na ochranu povrchových a pozemných vôd, vrátane  vodných ekosystémov, na zlepšovanie stavu vôd a ich účelné využívanie ako zložku ŽP, riadiť jej odbery, nakladanie tak, aby bola rovnováha medzi potrebou a kapacitou zdrojov., starať s ao čistotu zabezp. ochranu pred povodňami.  povrchové a podzemné vody a zvláštne vody = liečivé , minerálne stolové = prir. sa vyskytujúce priaznivo pôsobiace na org. Podzemné:  vody poz zem. povrchom, vsiaknuté do zem. vrstiev. Povrchové: prir. sa vyskytujúce za povrchu. (toky, ) Nie sú to ale: vody v potrubiach, kanáloch,.

12. Kategorizácia vôd 184/2002 Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. Povrchovými  vodami sú  vody prirodzene  sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi a) vodné toky (§ 39), b) občasne tečúce nesústredené vody, c) stojaté povrchové sústredenia vody, d) vody, ktoré  sa vyskytujú na  území chránenom pred  zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda").

Podzemnými  vodami  sú  všetky  vody  nachádzajúce  sa pod povrchom  zeme  v  pásme  nasýtenia  a  v  bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym  podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium  na akumuláciu, transport a  exploatáciu zemského tepla  z horninového   prostredia   (ďalej   len   "geotermálna   voda"). Podzemnými  vodami  zostávajú  podzemné  vody  aj  po  ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 3) činnosťou vykonávanou  banským  spôsobom 4)  alebo  vykonaním  inej obdobnej činnosti. Podzemné   vody  sú   prednostne  určené   na  zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na  účely, na ktoré je použitie pitnej vody  ustanovené osobitným  predpisom. 5) Iné  použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Osobitnými  vodami sú  povrchové vody  alebo podzemné vody vyhlásené za  prírodné liečivé zdroje alebo  za prírodné minerálne vody podľa  osobitných predpisov 6) a  vody, ktoré sú  vyhradenými nárastmi  a  banskými  vodami  podľa osobitného  predpisu.

13. NAKLADANIE S VODAMI            

a) odber  povrchových vôd  a podzemných  vôd na  rôzne účely  ich použitia, b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd, c) vzdúvanie,   zadržiavanie,   akumulácia,   znižovanie  hladiny povrchových vôd a podzemných vôd, d) vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd, e) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov, f) používanie povrchových  vôd a podzemných  vôd na plavbu  alebo plavenie  dreva,  na  rekreáciu  a  vodné  športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov, g) vykonávanie   iných  činností,   ktoré  využívajú   vlastnosti povrchových vôd a podzemných  vôd alebo ovplyvňujú ich výskyt, množstvo, kvalitu,  vodné ekosystémy a  od vôd priamo  závislé krajinné ekosystémy (ďalej len "vodné pomery"),h) využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

Každý,  kto  nakladá  s  vodami,  je  povinný  dbať  o ich ochranu,  vynakladať  potrebné  úsilie  na  zlepšovanie  ich stavu

a zabezpečovať ich hospodárne a  účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;

Každý, kto  nakladá s vodami na  výrobné účely, je povinný vykonávať  úpravy v  technológii  výroby  a prijímať  opatrenia na

viacnásobné používanie vôd. Pri  vypúšťaní odpadových  vôd z  priemyselného zdroja  sa musia  v  nich  obsiahnuté   škodlivé  látky  postupne  obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.

Opatrenia prijaté  na ochranu vôd a  na obmedzovanie alebo na  vylúčenie   vypúšťania  niektorých  znečisťujúcich   látok  do

povrchových  vôd alebo  do podzemných  vôd nesmú  mať za  následok zvyšovanie  znečisťovania iných  zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy. Pôsobenie rôznych aktivít vo vzťahu k vodám ako zložkám živ. prostredia. Vš. povinn. : FO, PO musia dbať na ich ochranu, účelné využitie,  Osobitné pov: PO: zabezp. max využitie vody recyklácia, riadne sa starať o vodohosp. diela. Druhy nakladania s vodami: a) bez povolenia al. súhlasu, b)  s povolením vodohosp. orgánu, c) so súhlasom vod. org.. Povolenie je nástroj aby sa zabránilo vzniku nepr. účinkov činnosti, zisťovalo stav, nakladalo s vodami technol. postupom. Súhlas je rozhodn. vodoh. org.,  na činn., kt. môžu ovplyvn. vodné pomery

14. CHR. VODOHOSP. OBLAS, OCHR. PÁSMO VODARENSKYCH ZDROJOV, CIL. A ZRAN. OBLASTI: Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť územia ich prirodzeného výskyt a obnovy, aby nedošlo k ohrozeniu, či poškodeniu. Sú stanovené: všeobecné povinnosti subjektov, špeciál. Právne režimy na konkr. Kategórie území z hľadiska ochrany vôd a reguláciu aktivít, kt. ju môžu ohroziť, či poškodiť. Chránená vodohospodárska oblasť - Územie,   kt.  svojimi   prírodnými  podmienkami   tvorí významnú  prirodzenú  akumuláciu  vôd,   vláda  môže  vyhlásiť  za CHVO. V   nej  možno  plánovať a vykonávať  činnosť,  len  ak  sa  zabezpečí  všestranná  ochrana povrchových vôd  a podzemných vôd a  ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.  V  CHVO  musia byť výrobné záujmy,  dopravné záujmy  a iné  záujmy. Zakazuje sa: a) stavať alebo rozširovať 1. nové   priemyselné  zdroje   alebo  jestvujúce  priemyselné zdroje,  v ktorých  sa vyrábajú  alebo na  výrobu používajú nebezpečné látky,  s výnimkou rozširovania  alebo prestavby jestvujúcich  priemyselných  zdrojov,  ktorými  sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, 2. nové   priemyselné  zdroje   alebo  jestvujúce  priemyselné zdroje,   ktoré   produkujú   priemyselné   odpadové   vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, 3. ropovody    4. sklady  ropných  látok  s  celkovou  kapacitou  väčšou  ako 1 000 m3, na Žitnom ostrove 31) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m3 a s  kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako  m3, 5. veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky, 6. veľkokapacitné   7. stavby  hromadnej rekreácie  alebo individuálnej  rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd , b) vykonávať  leteckú  aplikáciu  hnojív  a  chemických  látok na ochranu  rastlín   alebo  na  ničenie   škodcov  alebo  buriny v blízkosti povrchových vôd, kde  môže dôjsť k znečisteniu vôd  alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd, c) vykonávať plošné odvodnenie lesných  a poľnohospodárskych pozemkov e) ťažiť  rašelinu  f) ťažiť   nevyhradené  nerasty g) ukladať rádioaktívny odpad, h) budovať skládky nebezpečného odpadu Ochranné pásma vodárenských zdrojov - Na ochranu  výdatnosti, kvality a  zdravotnej bezchybnosti vody  vodárenských  zdrojov  orgán   štátnej  vodnej  správy  určí ochranné  pásma na  základe  záväzného  posudku orgánu  na ochranu zdravia.  Ak to  vyžadujú  závažné  okolnosti, môže  orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber

pre pitnú  vodu s kapacitou nižšou,  akou sú definované vodárenské zdroje . Ochranné pásma vodárenských zdrojov  sa členia na ochranné pásmo  I. stupňa,  ktoré slúži  na jeho  ochranu v bezprostrednej blízkosti  miesta odberu  vôd  alebo  záchytného zariadenia,  a na ochranné  pásmo II.  stupňa, ktoré  slúži na  ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského  zdroja môže  orgán  štátnej  vodnej správy  určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

Návrh na určenie ochranných  pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie  na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských  nádrží  návrh  na  určenie  ochranných  pásiem  je povinný podať vlastník alebo  stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie  vody v  tejto  vodárenskej  nádrži. Súčasťou  návrhu na určenie  ochranných pásiem  vodárenského zdroja  podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok. Za  obmedzenie  hospodárenia  na  pozemkoch  v ochranných pásmach  vodárenských zdrojov  patrí vlastníkovi  pozemkov náhrada. Citlivé oblasti - sú vodné útvary povrchových vôd, a) v  ktorých  dochádza  alebo  môže  dôjsť  v  dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd b) ktoré  sa  využívajú  ako  vodárenské  zdroje  alebo  sa  môžu využívať ako vodárenské zdroje, c) ktoré si  vyžadujú v záujme zvýšenej  ochrany vôd vyšší stupeň  čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Zraniteľné oblasti - sú  poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia . Zabezpečenie vôd pred dusič. Upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe

   17.Ochrana prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd

je územie, na ktorom sa   určia  opatrenia   a  podmienky   v  záujme   zachovania  ich kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt a racionálneho využitia. v troch stupňoch    na   základe    odborného   hydrogeologického   návrhu obsahujúceho konkrétne ochranné opatrenia  na vnútornú a vonkajšiu ochranu týchto zdrojov  vyplývajúcich z hydrogeologickej štruktúry a režimu  pohybu podzemných  vôd, rašelín,  slatín, bahien, plynov a emanácií. V ochranných pásmach možno  vykonávať geologické práce len so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Ochranné pásmo  I. stupňa chráni výberovú  oblasť a určuje konkrétne  ochranné  opatrenia. zakázané a) zriaďovať skládky odpadov a toxických látok, b) umiestňovať  stavby  určené  pre  poľnohospodársku  a chemickú výrobu, c) vykonávať poľnohospodársku činnosť, d) vykonávať chemický posyp komunikácií, e) vykonávať  činnosť, ktorá  môže negatívne  ovplyvniť fyzikálne vlastnosti,  chemické  zloženie   alebo  zdravotnú  neškodnosť prírodných   liečivých   zdrojov   alebo   prírodných  zdrojov minerálnych stolových vôd f) bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva 1. prepravovať   a  skladovať   ropné  látky,   pohonné  hmoty a chemické látky, 2. vykonávať  odvodňovacie a  zavlažovacie práce,  meliorácie, odber  podzemných  vôd,  vrtné  práce,  trhacie  a výkopové práce, 3. vykonávať  banskú  činnosť  a  činnosť  vykonávanú  banským  spôsobom podľa osobitného predpisu,    4. vykonávať neplánovanú ťažbu dreva,  Ochranné  pásmo   II.  stupňa  chráni   akumulačnú  oblasť a určuje  konkrétne  ochranné  opatrenia.  bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva je zakázané a) zriaďovať skládky odpadov a toxických látok, b) prepravovať a skladovať ropné  látky, pohonné hmoty a chemické látky, c) vykonávať vrty hlbšie ako 6 m, d) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa osobitného predpisu,  e) vykonávať neplánovanú ťažbu dreva, 19) ťažiť štrk a zeminu, Ochranné  pásmo  III.  stupňa  chráni  infiltračnú  oblasť a určuje  konkrétne  ochranné  opatrenia.  V  ochrannom pásme III. stupňa bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva je zakázané a) vykonávať    ťažbu   dreva 19)    mimo   schváleného   lesného hospodárskeho plánu b) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom

c) vykonávať  činnosti,  ktoré  môžu  ovplyvniť vsakovacie pomery oblasti.

sú vo vlastn. štátu, na podn. činnosť ich môžu využívať len osoby s oprávnením na zdrav. starostlivosť.  

15. Vypúšťanie odpadových vôd

do povrchových vôd .Komunálne odpadové vody z  aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou kanalizáciou. Tam, kde si vybudovanie vyžaduje neprimerané náklady alebo jej prínos k ochrane  žp  je  nepatrný,  možno  použiť iné primerané  spôsoby  na  zber.  Musia  pred  ich vypúšťaním   prejsť  minimálne   dvojstupňovým  čistením  Vo  vysokohorskom  prostredí, môže  sa od tohto stupňa  čistenia upustiť,  ak sa  odborným posúdením  preukáže, že

nedôjde k nepriaznivému vplyvu na žp. Pri povoľovaní vypúšťania odpadových  vôd je   orgán  štátnej  vodnej  správy  viazaný

limitnými  hodnotami znečistenia  odpadových vôd  a osobitných vôd a požiadavkami  na kvalitu  povrchových vôd,  pričom prihliada  na potrebu a) zabezpečenia vyhovujúceho  stavu povrchových vôd  a podzemných vôd,  vodných  ekosystémov  a  na  vodu  viazaných  krajinných ekosystémov, b) znižovania  znečistenia  odpadových  vôd  v  mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd. Orgán  štátnej  vodnej   správy  môže  povoliť  vypúšťanie výnimočne nad rámec  limitných  hodnôt   znečistenia  pri  vykonávaní  skúšobnej prevádzky  alebo opravy  čistiarne odpadových  vôd, stokovej siete

alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré  zamedzia  alebo   zmiernia  nepriaznivý  vplyv  vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente. Odpadové  vody  zo  zdravotníckych  zariadení  určených na liečbu  prenosných   chorôb,  manipuláciu  alebo   na  spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa  musia  po  vyčistení  pred  ich  vypúšťaním  dezinfikovať.  Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do  podzemných  vôd  je  zakázané.  

do podzemných vôd - Orgán štátnej  vodnej správy vydá  povolenie na vypúšťanie do  podzemných vôd len po predchádzajúcom  zisťovaní,  ktoré  zabezpečí  žiadateľ  o vydanie povolenia  na svoj  náklad.

Odpadové  vody alebo  osobitné vody  s obsahom  škodlivých látok možno vypúšťať iba do  takého vodného útvaru podzemnej vody, - označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek  používanie alebo   nedôjde  k  poškodeniu  iných ekosystémov.

Vypúšťanie  odpadových  vôd  a  osobitných  vôd  s obsahom obzvlášť   škodlivých  látok   a  vypúšťanie   odpadových  vôd  zo zdravotníckych  zariadení  uvedených  a  z iných infekčných  zariadení  a  z  technologických  zariadení  atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané. do verejnej   kanalizácie Orgán štátnej  vodnej správy povolí  osobitné užívanie vôd

podľa ak žiadateľ preukáže, že odpadové vody a osobitné vody a) nepoškodia stokovú sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozia zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní, nezhoršia  limitné hodnoty  znečistenia.

16. Zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Predmetom úpravy: zriaďovanie,  rozvoj  a   prevádzkovanie  verejných  vodovodov  a verejných kanalizácií, práva  a  povinnosti  FO a PO pri zriaďovaní  a  prevádzkovaní  verejných  vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, a pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Základné pojmy: verejným  vodovodom, verejnou  kanalizáciou – samost. súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromad. odvádzanie odpadových vôd, hromadným zásobovaním vodou, hromadným   odvádzaním  odpadových   vôd, komunálnymi  odpadovými  vodami – obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd do verej. kanalizácie, stokovou  sieťou, vodohospodárska činnosť – vodohospodárskou   činnosťou   súvisiacou   s   prevádzkovaním verejných  vodovodov   a  verejných  kanalizácií odber,   zachytávanie  a  úprava surovej  vody,  zhromažďovanie,  akumulácia  a  dodávka pitnej vody,  ako aj  príjem,  odvádzanie  a čistenie  odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových  vôd, Vlastník iba PO, sídlo SR. Odberateľ –fo, kt. má uzavretú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom. Producentom odpad. Vôd – uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie. Oprávnenie prevádzkovať – iba osoba so živnostenským oprávnením na prevádzkovanie verej. Vodovodov a kanalizácií. Všeobecné technické požiadavky: požiadavka na kvalitu vody odoberanej na pitnú vodu, sledovanie kvality vôd – monitoring, Vlastník verej. Kanalizácie je povinný zabezpečiť: plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd, neohroziť kalom žp, , verejné kanalizácie musia spĺňať tech. Požiadavky, vypracovanie a aktualizácia prevádzkového poriadku. Pásma ochrany verejných vodovodov... vymedzuje sa pásmo ochrany – priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu. Vypúšťanie odpadových vôd – množstvo podľa organiz. Poriadku verej. Kanalizácie, vypúšťanie až po ich predčistení u producenta odpadových vôd. Zakázané vypúšťať odpadové vody do verej. Kanaliz cez domové čistiarne odpadových vôd a žumpy. Orgány verejnej správy: Ministerstvo pôdohosp, úrad pre reguláciu sieť. Odvetví, kú, oú, vyššie územné celky, obce.

18. Starostlivosť o pôdu a  poľnohospod. pôdny fond zemský povrch, je zložkou ŽP., prír, nezastupiteľná, neobnov. zložka, je tiež prír zdroj,  Pôda má podľa účelu využitia rôzny právny režim ochrany. Iný má napr. poľ. Pôdny fond, pôda lesných pozemkov...Starostliv o pôdu je zákonom upravená : 17/92 o ŽP,  50/76 o stav. poriadku, 330/91 o pozemk. úpravách, 307/92 o ochrane pôdneho fondu, 61/77 o lesoch. Špec. právny režim  pôda  poľnohosp., lesný fond, NP, rezervácie

PôDNY FOND  je podľa §1 zák-307/90 nezastupiteľnou zložkou ŽP a nenehrad. prír. zdroj. Tvoria ho: poľnoh. pozemky, iné pozemky pošnohosp. využívané, pozemky nepostrádateľné pre poľnohospod. výrobu.  Obsahom starostlivosti o PPF je ochrana kvality, tvorby , zveľaďovanie vlastností pôdy, racionálne využív. PPF,.  Osobitná Sústava Obhospodarovania : je ju oprávnený vyhlásiť prísl. orgán ochrany PPF. Os. S. Obh. zahŕňa opatrenia proti erózii, nežiadúcim zmenám, vlastnosti pôdy, a na odstránenie neg. zmien prir vlastností pôdy., a na ochranu iných zložiek ŽP.

19. Osobitná sústava obhospodarovania pôdy 307/1992

20. ZÁSADY OCHRANY PPF: Základné právne prostriedky ochrany PPf sú: Zakotvenie špeciálnych zásad ochrany, regulácia procesu o odňatí poľnohosp. pôdy, úprava mechanizmu realizácie finančných platieb subjektov za odňatie pôdy. Osobitné: čo najmenej narušovať organizáciu PPF, osobitne chrániť poľn. pôdu, chrániť zariadenia na zachovanie a zvýšenie úrodnosti, rekultivovať narušenú pôdu.

ODNÍMANIE PôDY Z PPF  Rozhodnutie vydáva vecne prísl. orgán ochrany PPF, Konanie sa začína na návrh žiadateľa, Náležitosťami sú: výmera odnímanej pôdy, doba odňatia, zaplatenie odvodu a určenie opatrení na ochranu PPF.  Odvody  sú príjmy št. fondu ochrany PPF. Subjektmi starostlivosti o PPF sú Min. pôdohosp. a zákonom určené PO, FO.

21. STAR. O LESY pramene, predmet regul8cie,kategorizácia lesov Zákl. zložka ŽP, Právna úprava je obsiahnutá v: ústava, 330/91 o pozemkových úpravách, 61/77 o lesoch, 100/77 o hospodárení v lesoch, 131/91 o št. fonde zveľa)dovaní lesa. Lesy sa členia podľa 61/77 na: hospodárske, ochranné, osobitného určenia. Hosp: ich hl. poslaním je produkcia akostnej drev. hmoty. Ochranné: ich zameranie spočíva z prír. podmienok, napr.: zabezp. stabilitu pôdy, na znižovanie nebezp. lavín.., Osobitné: s osobitným poslaním napr: lesy v NP, lesy na výskum. Ešte exist. vojenské lesy - osob. kateg. Kategorizácia lesov

Z hľadiska  prevažujúcich funkcií lesov sa  lesy členia na hospodárske lesy, ochranné lesy a na lesy osobitného určenia.

Hospodárske  lesy  sú  lesy,  ktorých  hlavným poslaním je produkcia  akostnej  drevnej   hmoty  pri  súčasnom  zabezpečovaní

ostatných funkcií lesov. Ochranné lesy  sú lesy, ktorých  funkčné zameranie vyplýva z daných prírodných podmienok. V  týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby sa predovšetkým zlepšovala ich ochranná funkcia. Lesy  osobitného  určenia  sú  lesy  s osobitným poslaním, ktoré  vyplýva zo  špecifických dôležitých  spoločenských potrieb, ktorými sa spravuje aj spôsob hospodárenia. Ústredný   orgán  štátnej   správy  lesného   hospodárstva republiky   upraví  všeobecne   záväzným  predpisom   podrobnejšiu špecifikáciu jednotlivých kategórií lesov.

22. LESNÝ FOND, STAROSTLIVOSŤ tvoria pozemky patriace do lesného pôdneho fondu a dreviny na nich, Lesný fond tvoria pozemky ktoré sú trvale určené na plnenie funkcií lesov, tzv. lesné pozemky. LP sú zo 1) zákona : a)pozemky  porastené lesn. drevinami,  kt. slúžia na plnenie f. lesov, b) pozemky bez l. porastov kt. slúži al. hospodárstvu. c) pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie.  2) na základe vyhlásenia orgánu št. správy lesn. hosp.: a) pozemky kt. možno najhospodárnejšie využiť na zalesnenie, b) poz. kt. sa majú zalesniť, c) nezalesn. poz. vnútri lesov kt. slúžia na plnenie funkc. lesov. Starostlivosť o Les. Pôd. Fond: je jeho ochrana, zveľaďovanie, a rac. využívanie na plnenie funkc. lesa. Vyňatie lesných poz. z LPF: len vo výnim prípadoch, odôvodnených a nevyhnutných. Zákl. právn. prostr. na ochranu LPF : zakotvenie špec. zásad ochrany, regulácia procesu rozhod. orgánov pri vynímaní pozemkov z LPF, úprava mechanizmu fim. platieb subjektov za vyňatie. STAROSTL. O LESNÉ PORASTY, LESY, predmetom úpravy je zveľaďovanie LP, a racionálne využívanie LP v rámci vykonávania ťažby dreva. Osobitná pozornosť je venovaná regulácii postupu pri ťažbe dreva. Rozoznávame : úmyselnú ťažbu, mimoriadnu, náhodnú ť. Pr. ochrana  lesov podľa 100/77 spočíva najmä v : regulácii užívania lesov, zakotvení zákazov činností, stanovení pov. pri

23. Právna úprava hospodárenia v lesoch 100/1997Zb

ochrane.  Súčasťou Pr. ochrany lesov je taxatívny výpočet zakázaných aktivít: Ide o aktivity v lesoch zakázané s možnosťou povolenia.

24. Predmet a pramene starostlivosti OCHRANA RASTLINSTVA   Rastl.. zákl. prír. a obnoviteľná zložka ŽP. Obsahom starostlivosti je ochrana, zveľaďovanie, šľachtenie a rac. využívanie. Z.287/94 je stanovená vš. ochrana rastlín: FO, PO sú povinné pri svojich činn., postupovať tak, aby nedochádzalo k zbyt. úhynu rastlín, poškodzovaniu a ničeniu biotopov.  Osobitná ochrana podľa 287 zahŕňa: územnú ochranu, druhovú och. ochranu drevín. Územná: pravidlá správania sa FO, PO pri realizácii aktivít v rámci chr. území a pásiem. Druhová: osobitn. ochrana druhov rastlín (vzácne, zriedkavé, ohrozené).  Chrán. rastliny rozdeľujeme na : ohrozené, veľmi oh, kriticky ohr.

25. Všeobecná a osobitná ochrana rastlinstva

Každý  je pri  vykonávaní činnosti,  ktorou môže  ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy,

povinný postupovať  tak, aby nedochádzalo  k ich zbytočnému  úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Ak činnosť vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín  a živočíchov alebo k  ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích  schopností alebo  k zániku  ich populácie,  štátny orgán  ochrany  prírody  a   krajiny  túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo

zakáže. Zakazuje sa  odchytávať a usmrcovať  živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento  zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo   usmrcovanie   uskutočňuje   v   súvislosti  s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti  alebo ak hrozí  bezprostredné ohrozenie  života alebo zdravia človeka  alebo poškodenie jeho majetku Každý,  kto buduje  alebo plánovane  rekonštruuje nadzemné elektrické  vedenie, je  povinný použiť  také technické  riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov.

26. OCHRANA DREVÍN  zahŕňa ochranu drevín rastúcich mimo lesa, stromov al. krov rastúcich jednotlivo, al. v skupinách mimo lesn. porastov. Ochrana podľ §32-34 spočíva v ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín. Vlastník  pozemku je pov. starať sa o dreviny, ošetrovať ich a udržiavať. Výrub drevín: potrebný súhlas Obv. úradu s výnimkou: obvod stromu do 50cm, obnovy produkčných ovocných drevín, hrozby

ohrozenia zdravia al. škody. OcÚ môže uložiť: náhradná výsadba, starostlivosť o náhr,. drevinu, Fin. náhradu.

27. OCHRANA STROMOV   Chrán. stromy sú kultúrne, vedecky, ekologicky, estet. významné stromy, alebo ich skupiny. Vyhlasuje KÚ vyhláškou, + ochranné pásmo. Ochrana je podľa §31-32 287/94, na výrub a ošetrovanie chrán stromu sa vyžaduje súhlas KÚ.  Označujú sa tabuľami so znakom SR. Zmena ochrany sa vykoná ak sa zistia nové skutočnosti, alebo predmet ochrany zanikol   Kultúrne,   vedecky,   ekologicky,   krajinotvorne   alebo esteticky  mimoriadne významné  stromy alebo  ich skupiny  vrátane stromoradí môže krajský úrad vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené  stromy. Za chránené  stromy možno vyhlásiť  aj stromy rastúce  na lesnom  pôdnom fonde.  Chránené stromy  sa považujú za

chránený objekt.  Na  výrub  a  spôsob   ošetrovania  chráneného  stromu  sa vyžaduje  súhlas  orgánu  ochrany  prírody. Chránené  stromy   sa  nevyhlasujú  na   území  chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Ak  to vyžaduje  záujem ochrany  chráneného stromu,  orgán ochrany prírody  vyhlási jeho ochranné pásmo,  a to spôsobom, akým vyhlasuje  chránený  strom.  Vo  vyhlásenom  ochrannom pásme platí primerane tretí  stupeň ochrany (§ 14), ak  orgán ochrany prírody, ktorý ho vyhlasuje, neurčí prísnejšie podmienky ochrany.

28. Obchod s ohrozenými druhmi

29. Starostlivosť o rastlinstvo podľa osobitných predpisov

30. STAR. O ŽIVOČÍŠSTVO , predmet, pramene, systém jedna zo zákl. prír. zložiek ŽP, Starostlivosť je súčasťou  celkovej star. o ŹP. Predmetom úpravy je všeob. ochrana jedinca , populácie, a spoločenstva živ., ochrana pri šľachtení, ochr. pri hosp. využívaní. Pr. predpisy môžeme rozdeliť na : úsek ochrany prírody, úsek rybárstva, úsek poľovníctva.  Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny rozoznávame: Vš. ochranu voľne žijúcich živočíchov a osobitnú ochranu niekt. druhov: pre ohrozené zriedkavé druhy, chránené medzin. dohovormi. Chrán. živoč. podľa stupňa ohrozenia členíme na: ohrozené, veľmi ohr, kriticky ohr. Chránené živ. je zakázané rušiť v ich prirodzenom vývine, zraňovať, chytať, usmrcovať.

31. Ochrana živočíchov

32. VETER. STAR. 448/2002 Dôležitý činiteľ ochrany a upevňovania zdravia chovaných a voľne žij. zvierat. Zahŕňa: 1)star, o zdravie zvierat, hygiena, výživa, ošetr. 2) star. o nezávadnosť živ. produktov, 3) star. o nezáv. krmív, 4) ochranu územia SR pred zavlečením nákaz, 5) ochranu ŽP pred škodl. vplyvmi poch. zo zvierat, 6) zabezp. ličiv, prípr. a potrieb, 7) vet. asanáciu. Nositeľmi zák. stan. povinn. sú: chovatelia hosp. zvierat, chovatelia ostatných zvierat. Chov hosp. zv. sú povinný: predchádzať ochoreniu zv, predch. šíreniu nákaz, zab. zdrav, kontrolu chovu zvierat. Subjektom vet. star. sú FO a PO.  Subjektom star. o zdravie zvier. sú aj: Min PH, org. vet. správy, okr. úrady, obce, protinákazová komisia.

33.STAROSTLIVOSť O ZVIERATA

o hospodárske zvieratá podľa vyhlášky FMPV 164/89-kôň, sviňa, ovca, včela medonosná....

Predmetom práv.úpravy - v rámci starostlivosti o hosp. zvier.: regulácia ich ochrany, chovu, šľachtenia, plemenitby, usmrcovania. Špecific. členenie 194/98 pre účely šľachtenia a plemenitby hos.zvie : čistokrvné plemenné zvieratá, plemenné zvieratá, hybridné, chovné, úžitkové. Chov hosp. zvierat okrem 448/2002 ZZ aj vyhl. MP SR230/98- podrobnosti o chove – držanie, ustajnenie, výživa, usmrcovanie jatočných zvierat. V rámci chovu: 1.všeobecné podmienky chovu- dostatočný počet ošetrovateľov, denná kontrola zdr.stavu a správanie, požiadavky na stajne. 2.osobitné – vzťahujú sa konkr. na chov hov.dobytka, ošípané, ovce, kozy, hydinu, kone, ryby, králiky, pštrosy a kožušinové zv. Usmrcovanie: - na bitúnkoch, - mimo – ryby, jatoč. zvieratá vlast. potreby, okr.neparnokop. a hov.stars ako 6 mes., - mimo je možné, aj nutné usmrtenie z dôvodov bolesti po nehode, biolog. a nefunk. problémov. Z. 224/98 ZZ ekologická poľn. výroba – zákaz používať pre zdravé zvieratá- syntetické prípravky vrátane liečiv a stimulátory rastu. Významný vplyv na zdravie zvierat a následne na zdravie ľudí – vhodné krmivá a zmesi pre chov zvierat. Z.184/93 -  do obehu len krmivo, kt. bolo na základe overenia jeho akosti, výživnej hodnoty, zdrav. nezávadnosti a použiteľnosti zapísané do registra krmív – zoznam –údaje o krmivách, dodávateľoch vedie ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospod. Šľachtenie a plemenitba hosp. zvierat-/výnimka hosp.zv. určené na pokusné a výskumné účely/ - cieľom: dosiahnuť zveľaďovanie, zlepšenie ziskovosti a konkurencieschopnosti hosp. zvierat.

Starostlivosť o iné zvieratá. Predmet práv.regulácie: podmienky chovu a ochrany vybraných právnych kategórií zvierat, t.j. spoločenstvo divých zvierat, nebezp. živočíchov, pokusných zvierat. Východisko z.488/2002zz, vyhláš MP SR 231/1998Zb, 282/98zz špec. problémy týkajúce sa držania psov.231/98zb. podmienky chovu spol. zvierat. Spol. druh – aj chránený druh –potrebný súhlas orgánu ochrany prír. Pri chove treba trvalo dbať o zdr, dodr. pravidlá chovateľstva a viesť chov. záznamy, požiadavky na umiestnenie, vodenie mimo chovného priestoru, požiadavky na karanténne stanice a útulky, predajne. Ustanovuje účel, na kt. možno chovať divé zv. a nebezp. živoč. a upravuje miesta – znemožnenie úteku a ohrozenia zdravia ľudí a zvierat.163/2001zz pokusy iba akredit. pokusnom zariadení a iba podľa projektu pokusu. Po ukončení – lieč. star do vyzdravenia, usmrtenia. Podmienky chovu a držania psov- povinnosť označiť psa star.  ako 6mes. trvalo čipom, alebo tetov a počas vodenia - - prív. sa obojku. Zákaz – nechať voľne pohybovať na ver. priestranstve. Samostat. úprava 282/2002 –rozoznáva kateg:x zvláštne psy – sbs, horská služba, poľovné, vodiace... x nebezpečné – každý pes, kt. pohrýzol alebo poranil človeka, bez toho, aby bol sám vyprovokovaný a ....Držiteľ psa je povinný: prihlásiť do evidencie, ohlásiť každú zmenu skutoč. a údajov. Obec vydá evidenč. známku. Vodiť psa mimo chov priestoru – len osoba psychicky a fyzicky spôsobilá a schopná zvládať ovládať ho v každej situácii. Povinná predchádzať, aby pes zaútočil, zabraň. vzniku škôd na majetku, prírode a žp

34. STAR. O ZVER PODĽA ZÁK. O POĽ. 23/62 Zver člení na úžitkovú a škodnú,

Poľovníctvo: súhrn činností. zameraných na zachovanie, zveľaďovanie a optimálne využívanie genofondu zveri ako prír. bohatstva. Obsahom práva poľovníctva. je súhrn práv a pov. zver chrániť, chovať, privlastňovať,loviť,zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Právo poľ. patrí vlastníkovi pozemku. Výkon práva poľ. môžu realiz:- subjekty, kt. spĺňajú zákonom ust. podm.,-na poľ.pozemkoch uznaných za poľ. revír, zverník, samostatn.bažantnica,-za podmienok ust.predpismi–napr.vyhl.MPV 59/67Zb.Subjekty vykonávajúce právo poľov.: vlastník poľ.revíru, poľovnícke združenie, iná osoba, kt. si výkon práv poľ. prenajala. Kto vykonáva právo poľ. Musí byť čl. poľ. org., okrem poľov. a lesníkov z povolania, žiakov lesných škôl. Subjekt musí mať pri sebe :Poľ. lístok: preukaz kt. oprávňuje loviť zver, ak ide o člena poľ.združ. musí mať povolenie na poľovačku.

Zákl. právne nástroje výkon poľovníctva: - plán poľ. Hospodárenia a poľovačky-vypracuje užívateľ poľ. revíru- schvaľuje OÚ, - určenie času poľovačky na jednotlivé druhy, - urč. spôsobu poľovania/zákaz tráviť jedom, usmrcov.plynom,chytať do ôk, na lep/ . Ochrana poľovníctva je ochrana: zveri pred nepr.vplyvmi,najmä pred nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou. Právo poľ.-len na poľ. pozemkoch, kt. OÚ uznal za poľ. revír, zverník, alebo sam. bažantnicu. Užívateľ poľ.revíru: nositeľ práv a povinností. Povinnosti ustanoviť poľovnícku  stráž, sčítať každoročne zver, právo predávať zver, kože zvera.

35. STAR. O RYBY Ryby de iure nepatria len medzi voľne žijúce živoč. sú aj hospod. zvieratami. Zahŕňa aj mäkkýše, kôrovce a iné plaktony, benticke bezstavovce. Právna úprava starostl. ako o hospod. zvieratá  je obsiahnutá:- 139/2002 Zz a vo vykonávacej vyhl.MPSR 238/2002Zz,- vo vyhláške MP SR 230/1998ZZ, - v predpisoch kt. sa týkajú šľachtenia plemenitby 194/1998ZZ...

Zákon 139/2002 upravuje: - podmienky ochrany chovu a lovu rýb a ostat. vodných organizm. – práva a povinnosti osôb pri využívaní vôd na ochranu chovu a lovu rýb. Nevzťahuje sa vo vodných plochách s výmerou do 25m2Rybárstvom súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optim. využívanie produkcie ichtiofauny

Rybárske právo: oprávnenie :plánovito chovať, chrániť a loviť ryby v ryb.reviroch,- ulovene ryby si privlastňovať,- užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Rybársky revír – rozhodnutím ministerstva pôdohospodárstva určená a hranicami vymedzená vodná plocha. Na účely využitia sa delia na: lososove, tie na pstruhove a lipňove a vody kaprové.

Výkon ryb.práva : zo zákona patri štátu, jeho výkon prideľuje ministerstvo buď obligatórne/slov.ryb.zvazu,, správcovi vodnej nádrže/ alebo fakultatívne na zakl. písomnej žiadosti.

Hospodárenie v rýb. revíroch: Užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu schvalen. ministerstvom, kt. je preňho záväzný. Ministerstvo môže: - po prerokovaní s užívateľom vyhlásiť časť rýb. revíru za chránenú  oblasť – tu platí zákaz lovu rýb a užívateľ je povinný na zákonom vypočítané aktivity mat súhlas minister. a na lov chránených rýb povolenie o ochrane prírody a krajiny..- časti rybárskeho revíru – za revír s režimom bez privlastnenia si úlovku

Podmienky lovu: loviť a privlastňovať si ryby v ryb.reviroch môžu len: x osoby, kt.maju platný ryb. lístok vydaný OU a platného povolenia na rybolov vydané užívateľom, x osoby, kt majú platne osobitne povolenia na rybolov vydané ministerstvom. Ak je rybársky revír v chránenom území s ť stupňovou ochranou musí: okrem platného rybárskeho lístka a povolenia na rybolov aj udelenú výnimku podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny.

Ochrana rýb sa zabezpečuje: x určením času, kedy je zakázané loviť x ustanovením zákonných zákazov súvisiacich s individ. ochr. rýb x výpočtom spôsobu lovu rýb,kt. je zakázaný. Ochrana rybárstva: x ochrana rýb pred nepriaznivými vplyvmi prírody a pred škodlivými zásahmi ľudí do rybárskych revírov x ochrana sa zabezpečuje už pri projektovaní vodohospodárskych diel a zariadení x pri opatreniach na zachovanie biodiverzity druhov a zdrojov sladkovodných rýb.

Užívateľ – povinný zabezpečiť ochranu výkonu rybar.prava.OU ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa rybar.straz.

Hospodársky chov rýb a podnikanie na ostat. vodných plochach. cieľom: zabezpečenie chovu trhových, generačných rýb a chovu rybích násad.

Organy št. správy : Ministerstvo, KU, OU194/98 ZZ - upravuje právne aspekty šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat, - reguluje kontrolu úžitkovosti, genetického hodnotenia a atestovania úžitkových vlastnosti šľachtiteľ. chovoch, kontrolu zdravia...

36. Ochrana živočíchov pred účinkami chemizácie-vo vyhláške MPLVH 37/63 / pr8vna úprava zaobcházania s chemickými prípravkami v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve a sleduje aj ochranu včiel, rýb a poľovnej zveri

Ochrana včiel – Chemické prípravky na ničenie škodcov 3 skupiny – jedovaté, škodlivé, relitívne neškodné. Zaradenie chemických prípravkov do príslušnej kategórie určuje PRAVNY REZIM ZAKAZU /pr.zakaz ničenia škodcov jed. pripr. na kvitnúcich porastoch navštevovanými včelami, na kvitnúcich porastoch hrachu v čase letu včiel.../, respektive určením bližších podmienok postupu /ničenie je dovolene I v čase lietania včiel, pokiaľ boli dodržané predpísané koncentrácie, dávky a spôsob používania. OU môže povoliť výnimku na žiadosť užívatela pozemku určených na ošetrenie a súhlas s ničením škodcov i v čase lietania včiel – možné vo vynimoc. prípadoch riadne zdôvodnených – napr. keď na porastoch, kt. sa neošetria dojde k vysej škode než prípadným vyhynutím včiel. Povolenie oznámi obci a ta upovedomí chovateľov včiel a užívateľa pozemkov, najnes. do 24h. pred ničením a prerokuje s nimi dostupne opatrenia.

Stret záujmov na ničení škodcov a včiel – vo vyhláške – povinnostiach: x chovateľov včiel prevenčného charakteru /do 25.3. oznámiť obci trvalé aj kočovné stanovištia včelstiev, údaje o hromadnom lete, zavesenie žltého trojuh. – upozornenia na stanovište včiel/x osôb pri ničení škodcov jedovatými látkami /povinnosť obstarať si v prisl. časti obce stavovistia vcelstieva o hromadnom lete

Ochrana rýb – používané chemické prípravky na ochranu rastlín podľa svojho účinku na ryby: povolené na ničenie škodcov v povrchových vodách, a škodlivé.

Zvýšená právna ochrana pred nepriaznivými účinkami sa vzťahuje na:x ochranné pásma 1.stup okolo prírodných zdrojov a zdrojov stolných minerálnych vôd

Ochrana poľovnej zveri/ prípravky – mimoriadne nebezpečné, nebezpečné a relatívne neškodné. Vyhl. zakotvuje povinnosť ošetrovateľov porastov: x použiť prípravok s najmen. nebezp. pre zver, X pri použití nebezpečných – oznámiť druh prípravku aspoň 3dni pred – užívateľovi poľ.revíru a pri mimor. nebezp.Odberateľ leteckých prác- povinnosť- do orientačnej mapy letcov zakresliť stanovištia včelstiev, dráhu hromadného letu, ochranné pásma, brehy vôd, zverníky, bažantnice, odchovné zariadenia a zariadenia na kŕmenie zveri. Ošetrovatelia porastov nesmú: používať nebezpečné prípravky vo zverníkoch, bažantniciach, odchovných zariadeniach, používať nebezp. a mimor.nebezp. prípravky vo vzdial. m. od zariadení na kŕmenie zveri v období hromadného prikrmovania zveri.

36. Ochrana živoč, pred účinkami chemizácie vyhl.MPLVH 37/63

37. OCHR. NERASTOV  Horniny: zložka ŽP , neobnoviteľná. Predmet pr. úpravy je

súhrn ľudských aktivít súvisiacich s ochranou nerastov a rac. využívaním. Pr. regulácia starostliv. je v : ústave, 17/92 o ŽP, 127/94 o posudzovaní vplyvov na ŽP, 287/94 o ochrane prír. a krajiny, 44/88 o ochrane a využití nerast. bohatstva.  Chránené druhy ner. vyhlasuje komp. orgán, vzťahuje sa na ne špec právny režim ochrany. Zákon zakotvuje generálny zákaz ich poškodzovania a ničenia. V príp. nálezu chrán nerastu: špec. pravidlá. nálezné 10% hodnoty,

38. OCHRANA NERAST. BOHATSTVA podľa zák 44/98 o využití ner. bohatstva: Účelom je ustanoviť zásady ochrany a rac. využívania ner. boh. a bezpečnosti prevádzky a ochrany ŽP.  Nerast:  tuhé, kvapalné a plynné časti zem. kôry, Nerasty kategorizuje banský zákon. Ložisko nerastov: prír. nahromadenie nerastov. Ner. bohatstvo: tvoria ho ložiská vyhradených nerastov.(radioakt., uhlie, ropa, kovy,...) Predmetom pr. úpravy je postup pri uskut. aktivít označovaných ako banská činn., a činn. vykonáv. banským spôsobom.  Nájdôlež. sú ustanovenia o: zásadach rac. využívania, územnej ochrane, povinn. PO a FO,  kompetencii orgánov.  Rac. využívanie: je potrebné vydobiť zásoby  výhradných ložísk čo najúplnejšie, s najm,.

39. Právna úprava geolog.prác

40. predmet, ciele, systém, pramene – nakladanie s odpadmi

stratami, riadne využiť nerasty, vhodne ukladať sprievodné nerasty.

6. STAR. O NEHNUŤ. KUL. PAMIATKY 49/2000 Kult. pam.: anropické zložky ŽP, zaraďujeme do kateg. výnimočných, neopakovateľných zložiek ŽP. Starostlivosť o KP zahrňuje činnosti, opatrenia, ktorými kompet. orgány pamiatk. starostlivosti zabezpečujú zachovanie, ochranu a vhodné spoloč. uplatnenie KP.  K.P sú nehnuť. a hnuť. veci ktoré sú významn. dokladmi hist. vývoja, al. majú priamy vzťah k význ. osobnostiam a hist. udalostiam.. KP vyhlasuje Min. Kult. Ochrana KP sa zabezp. pomocou právn. inštitútu pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóny a ochr. pásma. Pam. rezerv: vyhlasuje vláda územie ako celok, kt. charakter určuje súbor nehnuť. KP. Pamiatk. zóna: vyhlasuje KÚ územie s menšín počtom KP. Ochranné pásmo: môže sa obmedziť urč, činnosť FO,PO.

41. Pojmy podľa z. o odpadoch - Odpadom je hnuteľná vec, kt sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej  zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. Pôvodca  odpadu  je  každý,  koho  činnosťou odpad vzniká, alebo  ten,  kto  vykonáva  úpravu,  Držiteľ  odpadu  je  pôvodca  odpadu  alebo FO alebo PO, u ktorej sa odpad nachádza. Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku  odpadov a znižovanie  ich nebezpečnosti pre žp. Nakladanie  s odpadmi  je zber  odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie    odpadov   a    zneškodňovanie   odpadov   vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania. Zhodnocovanie  odpadov  sú   činnosti  vedúce  k využitiu fyzikálnych,  chemických  alebo  biologických  vlastností odpadov, Zneškodňovanie  odpadov je  také nakladanie  s nimi, ktoré nespôsobuje    poškodzovanie   životného    prostredia ohrozovanie zdravia ľudí .Zber   odpadov   je    zhromažďovanie,   triedenie   alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy. Zhromažďovanie  odpadov je  dočasné uloženie  odpadov pred ďalším nakladaním s nimi. Triedenie odpadov  je delenie odpadov  podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek  odpadov, ktoré možno po  oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Skládkovanie  odpadov  je  ukladanie  odpadov  na skládku odpadov. Skladovanie   odpadov  je   zhromažďovanie  odpadov  pred niektorou  z činností  zhodnocovania odpadov  alebo zneškodňovania odpadov; za  skladovanie odpadov sa  nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku. Nebezpečné  odpady  sú  také  odpady,  ktoré  majú  jednu nebezpečnú vlastnosť alebo  viac nebezpečných vlastností. Komunálne  odpady sú  odpady z  domácnosti vznikajúce  na území  obce  pri  činnosti   FO  a  odpady  podobného charakteru   vznikajúce  pri   činnosti  PO  alebo fyzických osôb - podnikateľov, ako aj odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení verejných  komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe  obce,  a  pri  údržbe  verejnej  zelene  vrátane  parkov a cintorínov. Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde  sa odpady trvalo  ukladajú na povrchu  zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa  považuje aj miesto, na ktorom pôvodca odpadu  vykonáva zneškodňovanie  svojich odpadov  v mieste  výroby (interná skládka), ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa  nepovažuje  zariadenie,  kde  sa  ukladajú  odpady na účel ich prípravy  pred  ich  ďalšou  prepravou  na  miesto,  kde  sa  budú upravovať, zhodnocovať alebo  zneškodňovať, ak  čas ich  uloženia pred  ich zhodnotením  alebo upravením  nepresahuje spravidla  tri

roky, alebo pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

42. Programy odp. Hospod.

Program  odpadového  hospodárstva  určuje   ciele  odpadového   hospodárstva  SR, územného celku, jeho časti alebo pôvodcu odpadu a opatrenia na ich plnenie. Program sa vypracúva pre odpady Program  obsahuje  názov  orgánu,  ktorý  program  vydáva, základné  údaje o  území, O pôvodcovi  odpadu  a  obci,  ktorí  program vypracúvajú, charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva, rozpočet odpadového hospodárstva, záväznú časť a smernú časť.

44. NAKLADANIE S ODPADMI  upravuje pôsobnosť org. št. správy povinnosti PO, FO pri predchádzaní vzniku odpadov a nakladaní s nimi, pri nakladaní, zhodnocovaní, zneškodňovaní a zbere odpadov,  zriaďuje sa recykl. fond. Odpadom

je hnuť. vec, ktorej sa držiteľ zbavuje. Pôvodca odpadu je každý koho činn. odpad

vzniká, Odpad. hosp. je činn. zameraná na predch. vzniku odpadov a zniž.

nebezpečn. pre ŽP. Programom odp. hosp. sa určujú ciele SR. Povinn. PO, FO: nakladať s odpadmi v súlade so zák., chrániť zdravie a ŽP. Povinnosti pri preprave, uskladňovaní odpadov. Zriaďuje sa rec. fond, ako neštátna účelový fond v ktorom sa peň. prostr. sústreďujú na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odp. Zdroje sú príspevky výrobcov a dovozcov uvedených tovarov. Orgány Odp. hosp: MIN ŽP, inšpekcia, KÚ. OÚ.

43. DOVOZ, VÝVOZ ODP. PODĽA 223/01:    určených na zhodnotenie a na zneškodnenie Žiadateľ  o   cezhraničnú  prepravu  odpadov   je  povinný poskytnúť   na   požiadanie   príslušného   úradu   štátu   vývozu a príslušného úradu štátu  dovozu požadované doplňujúce informácie k podanej žiadosti. Pri  tranzite  odpadov   zaradených  do  Zeleného  zoznamu

odpadov  sa musí  k  zásielke  odpadov priložiť  tlačivo hlásenia, ktoré musí obsahovať aj údaj o účele prepravy. Žiadosť o  udelenie povolenia tranzitu  odpadov zaradených do  Žltého  zoznamu  odpadov  a  Červeného  zoznamu  odpadov alebo

odpadov nezaradených  do žiadneho zoznamu  odpadov podáva žiadateľ o cezhraničnú  prepravu  odpadov  ministerstvu  formou  vyplneného tlačiva oznámenia  na osobitnom tlačive  a kópiu zašle  príjemcovi odpadov a ostatným dotknutým príslušným úradom. Ministerstvo  žiadateľovi o  cezhraničnú prepravu  odpadov bezodkladne  potvrdí jej prijatie. Ministerstvo  v lehote  do 20  dní od  zaslania potvrdenia o prijatí  žiadosti  udelí povolenie na  tranzit s podmienkami alebo  bez nich alebo rozhodne o jeho  zamietnutí. Zamietnutie tranzitu a podmienky musia byť odôvodnené. Nemôže  brániť   tranzitu  odpadov  pri  ich spätnom dovoze. Žiadateľ  o  cezhraničnú   prepravu  odpadov  po  prevzatí povolenia na tranzit odpadov vyplní tlačivo hlásenia a doručí jeho kópie dotknutým príslušným úradom  najneskôr tri pracovné dni pred začatím prepravy cez štátnu hranicu.

Pohraničný colný orgán po  potvrdení vstupu odpadov  alebo výstupu odpadov  povinný bezodkladne   zaslať   ním   potvrdenú   kópiu   tlačiva  hlásenia ministerstvu. Tranzit odpadov určených na zhodnotenie v osobitnom prípade, ktoré  sú

zaradené do  Žltého zoznamu odpadov, do  Červeného zoznamu odpadov alebo   odpadov   nezaradených   do   žiadneho   zoznamu   odpadov predloží  žiadateľ o cezhraničnú  prepravu odpadov žiadosť o vydanie  povolenia na  tranzit. Ministerstvo do troch pracovných  dní po doručení žiadosti  zašle  potvrdenie o doručení žiadosti. Môže   do  30   dní  po  odoslaní

potvrdenia  o  prevzatí  žiadosti  zaslať žiadateľovi a ostatným dotknutým príslušným úradom  písomné  námietky  alebo   povolenie  tranzitu; vždy vydá písomné námietky alebo povolenie tranzitu. Dovoz: preprava cez št. hranicu na územie SR. Vývoz: na územie iného štátu. Tranzit: preprava odpadov od vstup. col. org. k výst. pohranič. col. org. v SR.  Odpady sa zaraďujú do Zeleného zoznamu: ak nevykazujú žiadnu nebezpečnú vlastnosť. Žltého: ak vykazujú 1 al. viac nebezp. vlastností. Červ. zozn: ak obsahujú látky, kt. bežne vykazujú 1 neb. vlastn., al. viac.  

Kaucia: je ju povinný zložiť žiadateľ o cezhran. prepravu odp. zarad. do žltého al. červ. zoznamu na úhradu nákladov spoj. s navrátením odp. do štátu pôvodu.

1. NAKLAD. S ODPADMI  za nakl. s odp. kt. vznikli na území obce, zodpov. obec. Obec je pov. zabezpeč. zber, prepravu odp. za účelom zhodn., zneškod. Obec je pov aspoň 2x do roka zab. prepravu objemných odpadov. Pôvodca komunáln. odp. je pov. zapojiť sa do systému zberu komun. odpadov v obci, ukladať odp. na miesta určené obcou. Naklad. s nebezp. odpadmi: zakazuje sa riediť a zmiešavať jednotl. druhy neb. odpad. Pri zbere, preprav a sklad. musí byť neb. odpad zabalený vo vhodn. obale a riadne označený. Neb. odp. sa zneškodňujú prednostne. Na nakladanie s neb. odpadmi je potr. odborn. spôsobilosť (VŠ, Bc, prísl. smeru) + prax  

2. ZAOBCH. S CHEM LÁTKAMI  z. 163/01 upravuje podm. oznamovania, klasifikácie, testovania, označ., balenia, dovozu a vývozu chem. látok a chem. prípravkov z hľadiska ochrany života ľudí a ŽP. Chem. látka: ch. prvok, al. zlúčenina ch. prvkov. Chem. prípravok: zmes alebo roztok skladajúci sa z dvoch, al. chem. látok. Nebezpečné ch. látky: výbušné. oxidujúce, jedovaté, škodlivé, žieravé, dráždivé. Zoznam neb. ch. látok ustanovuje Min. Hosp.  Balenie neb. chem látok: prispôsobený obal, pevný, odolný, odlišný od obalov potravín, krmív, vody.. + označovanie

47.Právne aspekty chemizácie v poľnoh. OCHR. VČIEL, RÝB PODĽA VYHL. 37/63   VČELY: Chem. látky s vplyvom na včela sa delia na : jedovaté, škodlivé, relat. neškodné. Stret chrán. záujmov na ničení škodcov a ochrany včiel rieši vyhláška ustanoveniami: o povinn. chovať. včiel prevenčného charakteru (oznámenie údaje o lete včiel, )  o povinn. osôb pri ničení škodcov jedov. látkami zistiť stanovište včiel..) RYBY:  Používané chem. prípravky na ochranu rastlín  sa podľa vplyvu na ryby delia na: škodlivé a povolené na ničenia škodcov v povrchových vodách. Stanovenie ochr. pásiem. POĽOVNÁ ZVER: podľa stupňa ohrozenia sa prípravky na ochr. rastlín delia na: mimoriadne nebezp., nebezpečné a relat. neškodné. Ošetrovatelia porastov nesmú používať mimoriadne neb. prípravky vo zverníkoch, bažantniciach. Zodpovednosť PO, FO: pokuty <500 tis, iné sankcie.

48. Právna úprava jadrovej bezpečnosti

49. Právna úprava radiačnej ochrany

50. Ochrana pred priemyselnými haváriami

51. Ochrana pred geneticky modifikovanými organizmami

upravuje  práva  a  povinnosti  používateľov pri používaní  genetických  technológií   a  geneticky  modifikovaných organizmov a pôsobnosť orgánov štátnej správy. Geneticky  modifikovaný organizmus  je organizmus, ktorého genetický materiál  bol zmenený spôsobom, ktorý  sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje.

52. Ochrana zdravia ľudí

Právo na ochranu zdravia- zákl. právam zar. Ústavou. Systém právnej úpravy – cieľ zabezpečiť ochranu zdravia – reguláciou ochrany zdr. Život. Podmienok, súč. Kt. sú aj zdravé prc. Podmienky a ochranu spotrebiteľa – úpravou požiadaviek na potraviny v rámci starostlivosti o zdravú výživu obyvateľstva,. Kľúč. Predpisy 272/1994, 277/1994

53. Starostlivosť o zdravé živ. podmienky a prac. podmienky

Cieľom: dosiahnuť také podmienky, kt. nepôsobia nepriaznivo na zdravie, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú – reguláciou zdr. životných a pracovných podmienok. Ochrana zdravia- súhrn opatrení: v predchádzaní vzniku a šírení ochorení, v obmedzovaní výskytu ochorení a porúch zdravia, zlepšovaním zdr. životných podmienok, prac. podm a zdravý spôsob života, výkon štátneho zdravotného dozoru. Životné podmienky: faktory ŽP vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, starostlivosti, podmienky výživy a spôsobu stravovania, podmienky poskytovania zdr, starostlivosti, podmienka na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj. Pracovné podmienky – faktory biologické, chemické , fyzikálne, psychologické, sociologické pôsobiace na zdravie a prac. výkonnosť človeka, ovplyvňované réžimom práce, stavom prac. prostredia. Starostlivosť o zdr. živ. podmienky a prac. podmienky sa utvárajú a zabezpečujú: starostlivosťou o ovzdušie, vodu, pôdu, starostl. o územie obcí, rekreačné zariadenia, starostlivosť o deti a mládež, zdravou výživou obyvateľstva, starostlivosť a pracovné prostredie a spôsob práce

54. Ochrana prír. lieč. Kúpeľov Prírodným liečebným kúpeľom  sa poskytuje osobitná ochrana

a utvárajú sa priaznivé podmienky na ich rozvoj. Prírodné  liečebné  kúpele  využívajú  na  účely  kúpeľnej starostlivosti   predovšetkým   prírodné   liečivé   zdroje  alebo klimatické podmienky  vhodné na liečenie alebo  oba tieto liečebné

faktory súčasne. Je  zakázané  využívať  na  účely  kúpeľnej starostlivosti prírodné zdroje  vôd, rašelín, slatín, bahien,  plynov a emanácií, ktoré nie sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje. Kúpeľná starostlivosť sa môže  poskytovať len v prírodných

liečebných kúpeľoch. Hlavný  predmet  činnosti  prírodných  liečebných kúpeľov, ktorým je  poskytovanie kúpeľnej starostlivosti,  sa nemôže zmeniť bez súhlasu ministerstva zdravotn. Vnútorné kúpeľné územie- možno  zriadiť a prevádzkovať

len  zariadenia,  ktoré  slúžia  prevádzke  prírodných  liečebných kúpeľov. je zakázané a) nakladať s odpadom okrem zberu a zvozu odpadov, b) vykonávať chemický posyp komunikácií d) intenzívne chovať zvieratá, e) chovať  úžitkové domáce  zvieratá a  vodiť psy  bez ochranného koša a vodiaceho remeňa, f) poriadať hromadné športové a rekreačné podujatia g) prevádzkovať  lunaparky,  hracie  automaty  a  podobné zábavné zariadenia, poriadať predajné burzy, i) stavať školiace zariadenia a rekreačné zariadenia, j) umiestňovať a  prevádzkovať predajné pulty  a stánky, predávať ambulantným   spôsobom  okrem   novinových  stánkov k) umiestňovať veľkoplošné reklamné pútače, m) táboriť v stanoch alebo obytných prívesoch, n) klásť ohne mimo vyhradených miest, o) poriadať  vyhliadkové a  športové lety  motorovými lietadlami; tento  zákaz  platí  aj  pre  lety,  ktoré  sú mimo vnútorného kúpeľného územia, ale svojím hlukom zasahujú do tohto územia, p) v čase od  22.00 do 6.00 hodiny  vykonávať činnosť, ktorá ruší nočný pokoj,

55. Požiadavky na výrobky z hľ. ochrany zdravia ľudí

Dôležitá ochrana zdravia z 272/1994zz– úprava jedovatých látok, tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok. Veľmi jedovaté látky a prípravky sa nesmú predávať a vydávať FO. Jedovaté a žieravé látky – nesmú sa predať osobám ml. ako 18, predávať v predajni požívatín a hračiek, či pri samoobslužnom predaji – vydáva iba predavač dovozca kozmetických prostriedkov je povinný zabezpečiť – dovážané- splňať požiadavky – vyhovovali hyg., balené do nezávadných obalov, vybavené písomným vyhlásením a návodom na použitie. Výrobca i dovozca – povinnosť zabezpečiť hodnotenie zdravotnej neškodnosti. Potraviny-z.152/1995zz- ustanovuje podmienky výroby potravín, manipulácia  a uvádzanie do obehu. Potraviny – pochutiny, dietické potraviny. Osobitná kategória –biopotraviny –potraviny zo surovín z ekologickej poľ. výroby. A potraviny nového typu – pozostávajúce z geneticky modifikovaných organizmov, či modifikovanou primárnou molekulárnou štruktúrou, či z mikroorganizmov, húb...Požiadavky na hygienu, kvalitu, rozsah, spôsob označovania, preprava, manipulácia – ustanovuje potravinový kódex SR. Z.152/1995 / upravuje povinnosti podnikateľov pri výrobe potravín, pri dovoze, požiadavky na skladovanie, prepravu, predaj.. Zakázané uvádzať potraviny –zdraviu škodlivé, klamlivo označené, neznámeho pôvodu, po uplynutí dátumu spotreby a min. trvanlivosti.P;sobnos5 vo veciach potr. dozoru: M pôdohospodárstva, orgány na ochranu zdravia podľa 272/1994, štátna veterinárna a potravinová správa Sr, krajské regionálne veterinárne a potravinové správy. Tabakové výrobky – zakazuje – používať pri výrobe iné suroviny ako tabak, používať názvy, údaje, ktorí vyvolávajú dojem, že sú zdraviu neškodné. Na obale – výrobca –uviesť obsah nikotínu, kondenzátu a upozornenie, že škodí zdraviu.z67/1997 o ochrane nefajčiarov ochrana pred škodl. účinkami. Musí mať varovanie MZ Fajčenie vážne ohrozuje Vaše zdravie. Každých 12 mesiacov sa doplniť  inými dodat. varovaním upozorňujúcim  na riziká. Ustanovuje  limitné hodnoty. Ustanovuje obmedzenia a zákazy – zakázané fajčiť v prac. miestnostiach, kde sú vystavený nefajčiari, v priestoroch škôl....

Zákon o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch – z.139/1998zákaz pestovania koky, konopy na výrobu omamných a psychotropných látok. Pestovanie maku nad 100m2 – iba na základe povolenia

56. OCHRANA PRED HLUKOM A VIBR a NEIONIZUJÚCIM ŽIARENÍM

Cieľom pr. úpravy – chrániť ľudské zdravie, predchádzať zníženiu teles. a duš. činn čl.a nepriaznivo vplýva na NS. Hluk- každý nežiadúci, rušivý, škodlivý zvuk. Ton s nižšími počtom kmitočtov- vzniká nízky hluk- infrazvuk, pri veľmi vysokých- ultrazvuk.

Ochrana- opatreniami na zníženie hlučnosti zariadení, obmedzením tzv. emisií hluku, a opatreniami na ochranu pred účinkami v miestach pobytu osôb- obmedzením imisií hluku. Všeobecná povinnosť- kto používa, prevádzkuje zdroje hluku, alebo vibrácií – zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby, zamedzenie prenosu vibrácií na FO. Hluk z verejnej produkcie hudby, nesmie prekročiť najvyššie prípustné hodnoty pre denný a nočný čas. Ochrana na pracovisku- zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie a hodnotenie hluku a vibrácií.. po preukázaní je povinný oboznámiť, poučiť a informovať zamestnancov. Pracoviská označené, aj prac. miesta.. Riziko obmedziť na najnižšiu úroveň. Pracovisko kde je prekročene – zabezpečiť ochranné prac. prostriedky na ochranu sluchu a pred vibráciami., viesť záznamy o meraniach, uchovávať ich 2o r. Požiadavky na ochranu zdravia pred rizikom vystavenia hluku a vibráciám a na ich predchádzanie upravuje nariadenie vlády 40/2002Zz.. Práce v 6 skupinách –podľa druhu, činnosti a prac. priestorov .

Neionizujúce žiarenie – elektromagnetické pole s frekvenčným rozsahom ustanoveným všeob. záv. predpisom, ultrafialové, infračervené a laserové žiarenie. Prevádzkovatelia sú povinný zabezpečiť –obmedzenia ožiarenia osôb na najnižšiu úroveň a zabezpečiť neprekročenie najv. prípustných hodnôt- MZ 123/1993. Osoby zdravotne spôsobilé, poučené. Viesť záznamy a odkladať 20 rokov. Špeciálne ustanovenie – používanie ultra a infra, laserov – neprekročenie najvyšších prípustných hodnôt. Kde sa používajú lasery II až IV triedy – vypracovaný a schválený prísl. organom ochrany zdravia prevádzkový poriadok. Vyhl. ďalej upravuje hygienickí požiadavky na prácu a pobyt v elektromagnetických poliach, vývoj, dovoz, prevádzku a používanie zdrojov. Ustanovuje najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia elektromagnetickým poľom. Tiež ustanovuje povinnosť prevádzkovateľov zdrojov vysokých frekvencií pred začatím prevádzky: vypracovať prevádzkový poriadok, informovať o poruche stroja a poruchu hneď odstrániť, do odstránenia zastaviť prevádzku, označiť výstrahou, udržiavať stroje v bezchybnom stave

MECH. KMITANE: pohyb mech. sústavy. Otras je rýchla zmena určujúcej veličiny mech. kmitania.

IONIZUJÚCE ŽIARENIE Z. 130/98:  Tento z. upravuje: 1)podmienky využívania jadrovej energie na mier. účely, 2)povinný. a práva PO, FO, 3)druhy jadr. materiálov, 4)podmienky ich výroby, spracovania, nadobúdania, spracovania, používania, evidencie a kontroly. 5) podm. nakladania s jadr. odpadmi  6) podm. jadrovej bezpečnosti, 7) náhradu jadrovej škody, 8) štátny dozor nad jadr. bezpečnosťou 9) sankčné opatrenia za porušenie povinností. Jadr. materiály: urán, tórium, plutónium. Jadr. mat. možno nadobúdať len na základe povolenia, tak isto vývoz a dovoz. PO, FO kt. vyrábajú, spracovávajú, nadobúdajú, používajú jadr. mat. sú povinné viesť o nich záznamy, ustanoviť zástupcu na vedenie záznamov. JADR. ZARIADENIE:

zariadení a  objekty, ktorých súčasťou je jadr. reaktor, zariadenia na skladovanie, spracovanie, úpravu, paliva a odpadov a materiálov. Nakladanie s radioakt. odpadmi:

sa rozumie zber, triedenie, skladovanie , úprava. preprava, manipulácia.

ZÁK 152/95 O POTR. ustanovuje podm. výroby potr. a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi, a uvádzanie do obehu v záujme podpory a ochrany zdr. ľudí a ochrany spotrebiteľov. Potr. sú: látky určené na to, aby ich ľudia požívali. Kvalita je celkový súhrn vlastn. a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať potreby spotrebiteľa. Výž. hodnota je veličina charakt. podielom potraviny na uspokojení výživ. potrieb organizmu. Energ. hodnota je množ. en. uvoľnenej z potravín pri látk. premene. Potravinový kódex SR ustanovuje požiadavky na zdrav. neškodnosť, hygienu, zloženie, kvalitu, zložky, postupy výroby, skladovanie, prepravu, obeh  potravín. Vydáva ho Min. Zdr. ako vš. záv. predpis. Ďalej sa v  zák. upravuje balenie, dovoz, výroba, skladovanie, preprava, predaj potravín. POTR. DOZOR: vykonávajú org. št. správy, či sa dodržiavajú podm. a povinn. ust. zákonom. Potr. dozor vykonávajú: Min. Zdr., orgány na ochranu zdravia, org. veter. správy, SPPI, skúšobne a certifik. orgány.