Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta prírodných vied / Geografia

Didaktika geografie (didaktika_geografie.doc)

DG – pedagog. vedná disciplína, vychádza zo všeob. D., patrí medzi aplikované pedagog. vedy, má interdisciplinárny charakter

DG – def: vedná disciplína, kt. skúma problematiku vyučovania G, objasňuje proces tvorby vzdelávac. obsahu G a jeho sprístupnenie v procese vyučovania.

DG – delí sa na: všeobecnú – zaob. sa všeob. problémami vyuč. procesu, skúma metódy, formy a ďalšie prostriedky vyučovania G; špeciálnu – zaob. sa špecifickými podmienkami výučby G v jednotlivých disciplínach G.

HL. CIEĽ: určiť cieľ a obsah geo. vzdelávania na všetkých stupňoch a typoch škôl; robiť selekciu poznatkov geo. vied; zabezpečiť vývoj didakt. systému G; skúmať vyuč. proces a tvoriť didakt. modely vybraných tém; zdokonaliť organizačné formy práce špecifické pre výučbu G; zapracovať výchovné prvky do výučby G; zabezpečiť vývoj vyuč. prostriedkov G; zabezpečiť výchovu vedeckých pracovníkov; sledovať súčasnú pedagog. prax na všetkých stupňoch škôl; využívať skúsenosti učiteľov geografie; rozvíjať a dopracovávať špecifické metódy pre jednotlivé geo. disciplíny.

Metódy používané vo výskume v oblasti DG: 1. deskriptívna analýza – cieľom je opísať študované javy a ojasniť ich; 2. štrukturálna analýza – cieľom je odhaliť vlastnosti študovaných javov a ich vnútor štruktúru; 3. kauzálna analýza – cieľom je odhaliť podmienenosť študovaných javov (ich príčiny a dôsledky); 4. funkčná analýza – cieľom je odhaliť vzájomné vzťahy medzi javmi; 5. systémová analýza – cieľom je objasniť zákonitosti študovaných javov a systémov ich fungovania.

HL. ÚLOHY DG: 1. stanovuje počet vyuč. hodín a učebný plán; 2. vyberá zákl. učivo a zostavuje osnovy; 3. realizuje prípravu a tvorbu učebníc, pracovných zošitov a pomôcok; 4. skúma vyučovanie ako činnosť učiteľa a žiakov a jeho podmienky.

Úlohy a ciele všeob DG: 1. rozvíja vednú disciplínu DG; 2. skúma individuál. podmienky výučby G; 3. stanovuje vyuč. metódy a prostriedky G; 4. skúma spoločenské podm. vyučovania G; 5. formuluje výchovné a vzdelávacie ciele G; 6. skúma východiská a výsledky vyučovania G.

Úlohy a ciele špeciálnej DG: 1. tvorba čiastkových didakt. systémov vychádzajúcich z jednotlivých geo. disciplín; 2. skúma proces tvorby pojmov vo výučbe geo. disciplín; 3. spracováva a overuje modely vyučovania vybraných temat. celkov; 4. snaží sa zefektívniť vyučovanie a vyuč. prostriedky pre jednotlivé geo. disciplíny; 5. rozvýja a aplikuje netradičné didakt. metódy vo vyuč. procese G.

Oblasti – perspekt úlohy DG a výskumu v DG: 1. transformácia didakt. systému G do projektu vyučovania, do vv. procesu; 2. obl. výchovy budúcich učiteľov G; 3. obl. tvorby učebníc a učebných pomôcok pre geo. edukáciu; 4. obl. metód zisťovania vedomostí a kvality geo. poznatkov; 5. obl. transformácie geo. edukácie v podmienkach integrácie SR do EÚ.

CIEĽ: okrem obsahu (názvu témy) obsahuje aj činnosť žiakov pri osvojovaní učiva a tiež úroveň osvoovania si učiva. Delíme na: vzdelávacie – vedomosti, zručnosti, poznávacie schopnosti; psychomotorické – zručnosti a návyky; výchovné – citová oblasť, hodnotová orientácia.

Ciele z hľadiska: 1. obsahového – ujasnenie vedomostí, zručností, postupností, vzťahov učebnej látky; 2. riadenia vyuč procesu – učiteľ si rozčlení hodinu na úseky, vyberie dôležité pojmy, zovšeobecnenie. Ciele by mali viesť žiakov k aktívnemu mysleniu, k porovnávaniu, k upevneniu vzťahov s predchádzajúcim učivom, k naznačeniu ďalšej činnosti; 3. učenia sa žiakov – každá činnosť by mala viesť žiaka k určitému cielu, ktorý pozná on sám a žiak by mal vedieť posúdiť, či sa k tomuto cieľu približuje; 4 výsledkov vyučovania – ciele treba orientovať tak aby vyvolali zmeny vo vedomostiach, zručnostiach...

Postup pri určovaní cieľov: 1. oboznámiť sa s cieľmi, kt sú v učeb osnovách; 2 vymedziť ciele vymedzené v učeb. osnovách – Čo má žiak vedieť?; 3. analyzovať obsah učiva – rozložiť obsah učiva na zákl prvky: pojmy, vzťahy, princípy, schémy, obrázky...; 4. splniť požiadavku jednoznačnosti, kontrolovatelnosti a primeranosti – Čo to znamená vedieť?, opísať výkon žiaka aktívnymi slovesami (ukáže, nájde, zakreslí...); Určiť mieru – hranica vedomostí a nevedomostí, minimum-štvorka.

UČ. OSNOVY – určujú obsah a rozsah učiva jednotlivých predmetov.

OBSAH GEO. VZDELÁVANIA – súbor poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku, jeho aktivitách a myslení a tomu zodpovedajúcich spôsobilostí, zručností a schopností. Pri výbere obsahu vzdelávania sa uplatňuje hľadisko: spoločenské, historicko-pedagog., psycholog a biolog. Obsah geo vzdelávania vymedzujeme v 2 fomách: 1. statickej – je vymedzená didakt projektom, osnovami; 2. realizačnej – akým spôsobom vstupuje do vedomia žiakov, DG hľadá tzv zákl učivo, kto sa vyznačuje logickým usporiadaním.

VYUČ. ŠTANDARDY – ciele formulované ako predpísané vedomosti, ktoré má žiak dosiahnuť. ŠT musia vychádzať z profilu absolventa školy a zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiakov.

Zásady pre vypracovanie ŠT: každý krok musí podporovať rozvoj žiakov, byť v súlade s ich právom na vzdelanie a slobodou vzdelávania; rozhodujúcim kritériom sa musí stať účelnosť a kvalita.

Vzdelávací štandard G.: sú to vzdelávacie ciele, kt si má žiak osvojiť pri učení temat celku. Vo vzťahu k žiakovi by mal ŠT zahŕňať nielen požiadavky, kt by mal splniť každý žiak, ale aj kvalitatívne vyššiu úroveň vzdelania, ktorú musí škola žiakom poskytnúť. 2 časti: 1. učivo, kt je vybrané z obsahu učebných osnov – zemepis fakty, pojmy a vzťahy. 2. požiadavky a zručnosti žiakov. Väčšina požiadaviek je formulovaná tak, aby požadovala jednoznač odpoveď a výsledky boli merateľné.

UČEBNICA: obs najpodrobnejšiu konkretizáciu obsahu vzdelávania. Obsah učebnice má byť úplný. Dôkladne premyslený, spracovanie U má byť jasné, presné a prehľadné, rozsah U nemá byť veľký, pre každý vyuč predmet má byť 1 samostatná U, rozplánovaná na celý vyuč cyklus.

Fcie U: motivačná – motivácia žiakov; informačná – prezentácia učiva, kt si majú žiaci osvojiť; transformač – transformácia vedec poznatkov s prihliadnutím na zásadu primeranosti; systémová – logická postupnosť; sebavzdelávacia – schopnosť samostatne a racionálne sa učiť; integrujúca – zjednocovanie v prípade učenia sa z iných zdrojov; upevnenia a sebakontroly – pomoc pri osvojovaní si učiva; kordinujúca – zabezpečenie optimál využitia učeb pomôcok a didakt techniky.; rozvýjajúca a výchovná.

Komplexná U G: odborná zemepis príručka, zemepis prac zošit, terminolog slovník, školský zemepis atlas, trojrozmerné pomôcky, obrazový materiál, doplnkový materiál.

Učenie = zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, ako aj foriem správania a osobných vlastností a to pod vedením učiteľa v organizovaných podmienkach.

Fcie vyuč procesu: formatívna – výchovná, informatívna – vzdelávacia, sytetizujúca – spojenie teórie s praxou.

KONCEPCIA = je uplatňovanie osobitostí v prístupe k vyučovaniu. Prejavuje sa v osobitostiach prístupu k cieľom vyučovania, obsahu, inštitucionálnej štruktúre, jeho organizácie, k sledu etáp vyuč procesu a k chápaniu postavenia žiaka v tomto procese.

VYUČ.: slovno-názorné, problémové, programové, rozvýjajúce, projektové (zaúája sa viacero zmyslov v súhlase s rozličnými pedagog koncepciami, ako sú učenie a práca, ruky a rozum, škola a život, teória a prax)

VYUČ.: humanistické – rešpektovanie osobitosti žiaka, samostatnosť a nezávislosť žiaka pri vyučovaní, žiak má možnosť riadiť sa vlastnou motiváciou; potlačenie totalitnej moci učiteľa, potlačenie stresu; všetky zložky osonosti sa rozvíjajú rovnomerne. Zákl požiadavky humán vyuč.: dať väčší priestor prejavu žiakov; láskavosť, úprimnosť a úcta k žiakovi; podpora samostatnosti a nezávislosti žiaka (učiteľ by nemal robiť nič, čo zvládne žiak sám); schopnosť vedieť akceptovať iný názor; omyly brať ľudsky; využívať skupinové práce al práce vo dvojiciach, kedy majú žiaci možnosť diskutovať o problematike; vlastná motivácia; posilňovať volnejšie správanie, pohyb, emócie; odstránenie stresu.

PRINCÍP: všeob požiadavka, kt je zosúladená so všeobecne platnými cieľmi a zákonitosťami určitej spoločnosti.

ZÁSADA: konkrétna požiadavka orientovaná na konkrétne procesy.

PRINCÍPY: P iniciácie – dieťa je aktívne, ak sa učí vlastnou činnosťou a z vlastného záujmu; P primárnych info – sú to geo info, kt sa nedajú odvodiť a zostanú nám v pamäti; P učenia sa v druhom pláne – učiť sa tak, že o tom nevieš, napr didakt hrami; P kontinuity – život strávený v škole má byť strávený príjemne, meradlom učiteľovej práce nie je to, ako deti dobre vedia, ale s akou chuťou sa chcú učiť; P kreatívnej aktivizácie – nučiť deti tvorivo myslieť a nedaávať im zbytočne veľa info; P bezpečia a lásky – schopnosti tvorivo pracovať sú závislé na prostredí, v akom sme; P humánneho vyučovania – podpora slobody, voľby a výberu obsahu i vo formách geo vzdelávania.

Znaky humán vyučovania: chápannie dieťaťa na základe poznania jeho vývoja; hodnotenie slovne, nie známkou; žiaci neprepadávajú; je umožnený voľný pohyb žiakov, pri ktorom sa navzájom nerušia; zoskupovanie detí do vekovo rôznych skupín; vyučovanie je viac orientované na praktickú činnosť ako na teóriu; štriktúra učiva vyplýva z bežnej praxe; vytvorenie atmosféry pohody a bezpečia bez strachu a stresu; škola je chápaná ako kultúrne centrum komunity al lokality.

KLASIFIKÁCIA DIDAKT METÓD: má za cieľ poskytnúť učiteľom na všetkých stupňoch škôl podorbnejší prehľad výberu metód a ich aplikácie, didaktikom G materál na diskusiu.

A) Heterodidakt metódy: I. Motivačno-stimulačné: úvodné, priebežné, záverečné; slovné, názorné, aktivizujúce – rozhovor organizačný a motivačný, rozprávanie, príťažlivý obsah učiva, ilustrácia, možnosť využitia poznatkov v praxi, didakt hry.  II. Expozičné: 1. výkladovo – ilustratívne: a) verbálne – slovný prejav ústny (monológ a dialóg) a písomný; b) názorné: grafické (grafy, diagramy), demonštračné (modely), kartograf (glóbusy, mapy), geo pozorovania (na vychádzkach). 2. aktivizujúce a rozvíjajúce: diskusné (diskusia s referátom), problémové, situačné, didakt hry, projektové, výskumné. 3. praktické: výpočtové (meranie na mapách), grafické (zostrojovanie mapových náčrtov), manipulačné (práce s topograf mapami, kompasom), experimentálne.  III. Fixačné: reproduktívne (rozhovor – upevňovací, zhrňujúci), aplikačné (riešenie praktických úloh).  IV. Diagnostické: kontrolné (preverovanie vedomostí – ústne, písomne), klasifikačné (hodnotenie vedomostí – slovne, bodovo, známkou).  V. Alternatívne pedagog koncepcie: inovované (waldforská, montessoriovská škola), modernizačné (programové vyučovanie), progresívne (otvorené, globálne, lokové vyučovanie).

B) Autodidakt metódy: I. Samostat učebná činnosť: 1. verbálna: ústna (druhy samostat práce s učebnicou), písomná (vypracovanie referátu, tabuliek, úlohy s prac zošitom). 2. názorná: grafická (zostrojovanie grafov), karfograf (zostrojovanie mapových náčrtov), aplikovaná (s využitím PC). 3. prakticko-aplikačná: pozorovanie, praktické práce (topograf), experimentovanie a modelovanie.  II. diagnostické metódy: kontrolné (vlastná/vzájomná kontrola výsledkov), sebahodnotiace (slovné, písomné, iné – hry).

UČ.G: rozlišuje sa základné učivo – súhr štrukturálne zostavených geo poznatkov primeraných veku žiakov; rozširujúce učivo – je určené tým, kt majú väčší záujem o G.

Zákl komponentymodelu učebnice: 1. textové štrukturálne prvky – slúžia na oznámenie infos slovnými postriedkami, členia sa na: výkladový text, materiál na čítanie, doplnkový materiál, príklady, text pod obrázkami. 2. príkazové – sú to úlohy, podnety na zamyslenie, problémové úlohy. 3. prehľadové – tabuľky, schémy vzťahov, diagramy. 4. obrazové – pomáhajú vytvárať presné predstavy. 5. kartografické – mapové náčrtky, výrezy, nenahradzujú mapy z atlasu. 6. orientačné textové prvky – obsah, nadpisy, odkazy, register, slovník.

Čítanie mapy: zákl znaky: žiaci musia rozumieť každej značke na mape; javy a predmety znázornené na mape si musia žiaci vedieť predstaviť; jednotlivé detaily na mape musia vedieť spájať do celku a charakterizovať ho; na základe mapového materálu vedieť vyvodiť závery.

Pracovný list – sú v ňom logicky usporiadané otázky, ktorými sa rozvýja samostatná činnosť, žiak si opakuje a precvičuje osvojené učivo.

Prac zošit: tematicky úzko nadväzuje na učebnicu. Cieľom práce so zošitom je indivindi nacvičiť a precvičiť praktické činnosti.

Zemepis prac zošit: usporiadaný súbor otázok, cvičení, úloh a textov upravených na vytváranie zemepis pojmov, na upevnenie vo vedomí žiakov.

Fcie zemepis prac zošita: gnozeologická – uľahčuje žiakom poznávací proces, zmyslové poznávanie i praktické zručnosti.Psychologická – rozvoj intelektuálnych a psychomotorických operácií a rozvoj schopností a zručností. Didaktická – rozvoj motivácie, inšpiruje k osvojovaniu si vedomostí novým spôsobom. Výchovná – rozvíjanie samostatnej a systematickej práce, vytrvalosti...

Úlohy: podľa účelu (zamerané na motiváciu, precvičovanie, fixáciu), podľa stupňa náročnosti (úlohy na jednoduchý výpočet, popis, triedenie, zisťovanie vzťahov), podľa spôsobu formulácie (možnosť výberu odpovedí – priradenie dvojíc, samostatne tvoriť odpoveď)

UČ.PLÁN: vymedzuje obsah a rozsah G spolu s hodinovou dotáciou; určuje organizačné podm, v kt sa bude výučba realizovať. Na základe uč.plánu sa zostavuje rozvrh hodín.

VYUČ.HODINA: taká organizačná forma vyučovania, pri kt učiteľ so stálou skupinou žiakov pracujú v presne ohraničenom čase, v priestore, kt je pre triedu vyhradený.

TYPY VH: hodina zmiešaného typu, hod s novým obsahom výučby, precvič hod, hod preverovania výsledkov žiakov.

VYCHÁDZKY: 5.r. Mapa a okolie školy – určovanie svet strán, orientácia mapy podľa známeho objektu, podľa buzoly; vzd na mape; mapový náčrtok; pozorovanie morfogeo procesov v okolí školy. 6.r Reliéf miestnej krajiny – čítanie mapy, práca s ňou, robiť výpočty relatívnych výšok za pomoci kót, vrstevníc, pozorovať antropogénny reliéf. 7.r. Krajina a ŽP – vzťah prírod a SE sféry v miestnej krajine, ochrana a tvorba krajiny; typy kultúrnej krajiny, úriem a ph činnosť, D a jej dôsledky na mietnu krajinu. 8.r. Krajina a ekonom činnosť človeka – vychádzka do závodu – námety na pozorovanie: aké produkty vyrába závod, odkiaľ čerpá vodu, E, ako dopravuje suroviny; kedy a aké odpady vznikajú a ako ich podnik likviduje; pracovníci; význam závodu.

Kooperatívne vyuč.: spôsob práce školskej triedy, ktorý v rámci triedneho kolektívu zamestnáva jednotlivé skupiny žiakov. Učiteľ nevyučuje, ale vytvára pre deti prostredie, v kk budú najlepšie prosperovať. Členenie: úvodná fáza (zadanie úlohy, spôsob a metódy práce, obsah práce), pracovná fáza, záverečná fáza (zoskupenie čiastkových výsledkov do jedného). Zákl znaky kooperat vyuč: pozitívna vzájom závislosť, interakcia tvárou v tvár, osobná zodpovednosť, Formovanie a využitie schopností členov skupiny, plánovanie skupinovej činnosti.

Netradič formy vyuč: vyuč deň – nestriedajú sa hodiny, obsah vyuč nie je delený, ale sa prelína činnosťami. Blokové vyuč – výučba v dlhšom časovom úseku; umožňuje striedať činnosť v triede i mimo nej, integruje súčasný obsah výučby. Integrované temet vyuč (ITV) – humanistické vzdelávanie. Dôraz sa kladie na vnútor disciplínu žiaka; žiaci sa stávajú bádateľmi, orientujú sa vo svete a v spoločnosti, majú chuť pracovať. Cieľom je naučiť žiakov učiť sa a využiť pritom všetko naučené v praxi.

Metod pokyny pre hodnotenie a klasifikáciu žiakov: hodnotenie žiakov má informatívnu a motivačnú fciu; žiaci musia byť pravidelne hodnotení a majú právo vedieť známku; hodnotenie buď klasifikáciou al slovne; klasifikácia – 5 bodová stupnica; slovné hodnotenie – pozdvihnúť kaly, upozorniž´ť na nedostatky; hodnotenie priebežné (pri hodnotení čiastkových výsledkov) a súhrnné (na konci 1. a 2.polroka); pri hodnotení učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, rešpektuje práva žiaka a humánne sa voči nemu správa; pri PH učiteľ zohľadňuje vekové a indivindi osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psych al fyzickú disponovanosť; predmetom hodnotenia nie sú len výsledky žiakov, ale aj ich práca, iniciatíva...

KLASIFIKÁCIA NA GYMPLI: schopnosť opísať a vysvetliť podstatu geo javov a procesov, schopnosť zaradiť geo pojmy do logickej sústavy, schopnosť dať geo fakty do zájom súvislostí, schopnosť osvojiť si geo pravidlá, hypotézy, poučky, schopnosť osvojenia geo terminológie, úroveň osvojenia zručností a návykov pri osvojovaní a spracovaní geo infos.

Spoločen postavenie učiteľa G . faktory: zmeny spoločen fcie G v súvislostí s riešením globálnych porblémov ľudstva; úloha učiteľa pri procese osvojovania si základov geo myslenia a mapy; výchovná práca učiteľa G v školských podm i mimo nich; odborná činnosť v miestnych podm; vedecko-výskumná činnosť v odbore DG.

Podm pre vytvorenie vzťahu učiteľ-žiak: reálnosť vzťahu – učiteľ nemôže chcieť od decka, aby bolo úprimne, keď taký nie je učiteľ; akceptovanie decka – také aké je, bez predsudkov, vytvoriť mu pocit bezpečia, tolerancia; disciplína – uvedomelá disciplína je založená na poznaní a pochopení; porozumenie – vžiť sa do situácie druhého človeka; sloboda – ide o slobodu od vonk ohrozenia, ktoré zabraňuje človeku pozotívne sa meniť a rásť, pretože ho núti zaoberať sa vlastnými problémami; nedirektívmy štýl práce – pozitívne sa prejavuje v dosahovaní cieľov, vedie viac k samostatnosti, k tvorivosti.

HUMÁNNY UČITEĽ: toleruje city, potreby, záujmy a indivindi odlišnosti žiakov, svojský štýl učenia, správania a konania, iné názory ako vlastné; podporuje myslenie a konanie žiaka, spoluprácu medzi žiakmi; vyžaduje aktívnu uvedomelú disciplínu, vlastný názor, hodnotenie a sebahodnotenie žiaka; vytvára podm pre úspech každého žiaka, zvedavosť a otázky žiakov.

MEDZINÁROD CHARTA GEO VÝCHOVY A VZDELÁVANIA – vzdelávanie by malo byť zamerané na celkový rozvoj ľudskej osobnosti a na rešpektovanie ľudských práv a zákl slobôd; malo by rozvýjať porozumenie, toleranciu a priateľstvo medzi národmi, rasami, či nábožen skupinami.

Princípy výberu regiónov: vyvážený pohľad na svet – výučba zameraná na poznávanie blízkych i vzdialených oblastí; motivácia k štúdiu – poznávanie toho, čo je známe, aktuálne, o čo sa zaujímame; potreba štúdia v rôznych mierkach – poznávanie regiónov od najnižšej dimenzie miestneho regiónu až po najväčšiu dimenziu; požiadavka rozmanitosti – výber regiónov kontrastného charakteru, rôzneho histor vývoja a kultúr zvykov, rozmanitých prírod obl.; význam preživot – osvojovanie si poznatkov a ich využietie v praktickom živote a v prostredí, v kt budú ľudia žiť; zodpovednosť – výučba by mala viesť žiakov k ich osobnej účasti na dianí vo svojej vlasti, zúčastňovať sa na riešení problémov týkajúcich sa regiónov sveta.

Prípravy:

Tvar a veľkosť Zeme – 1.r.G.: opakovanie: Geografie – def, objekt, postavenie G v systéme vied, zákl metódy G. NU:  Zem má tvar gule, tomu verili už aj starovekí Gréci. Zem je jednou z planét slnečnej sústavy – heliocentrizmus – Kopernik; Keplerove zákony, Newtonov gravitačný zákon. Zem obieha okolo Slnka a vlastnej osi. Tvar Zeme vyjadruje geoid; pre matemat vyjadrenie sa použ sferoid. Zem je na póloch sploštená. Na Zem dopadá nerovnaké množstvo slnečného žiarenie, najviac dopadá na rovník. Na základe dopadu slnečného žiarenia sa vyčlenili klimatické pásma, pásmovitosť pôd, R. Ž.

Pohyby Zeme – 1.r.G: opak.: Tvar a veľkosť Zeme. NU: Zem obieha okolo Slnka po dráhe – elipse. Zem najbližšie k Slnku = príslnie – 30,3 km.s-1 (rýchlosť obehu Zeme okolo Slnka pri príslní). Zem najďalej od Slnka = odslnie – 29,9 km.s-1. Čas obehu: 356 dní = tropický rok. Skutočné pohyby Zeme vnímame ako zdanlivé pohyby Slnka po oblohe, zdanlivá dráha = ekliptika.  Zemská os zviera s rovníkom 66°30´, Jarná a jesenná rovnodennosť. Odklon zemskej osi zapríčiňuje zmenu dĺžky dňa a noci, svetla a tepla, ročné obdobia, zmeny výšky Slnka nad obzorom. Zem rotuje od Z na V, čas otočenia o 360° 23h, 56 min, 4 sek = hviezdny deň. Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa – zem sa počas neho otáča okolo svojej osi pri uhlovej rýchlosti 15° za hodinu. Miestny čas – čas miest na tom istom poludníku. Pásmový čas: 24 pásiem, šírka medzi pásmami 15°.

Obsah mapy – 1.r.G: opak: kartograf zobrazenia (rovnakodĺžk, -uhlové, -plošné); mierka mapy – rozdelenie; zemský povrch a mapa (mapa?, glóbus?). NU: všetky predmety na mape sú zobrazené mapovými značkami, symbolmi. Osah mapy: topografický a tematický. Topograf.: zložky: polohopis – vertikálna členitosť, izohypsy – kladná nadm výška, izobaty – záporná nadm výška; výškopis – horizontálna členitosť, tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar. Polohopis a výškopis – vo fyzických, politicko-administratívnych mapách. Temat.: tvoria ho body, čiary a areály a dohovorené značky, kt znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť infos o objektoch a javoch na Zemi. Patria sem mapy špeciálne: FG, SE a mapy ŽP. Súčasť mapy: legenda, mierka mapy. Generalizácia – zníženie obsahu mapy.

Prúdenie vzduch v tropofére – 1.r.G: opak: výmena vlahy a rozloženie zrážok na Zemi (vlhké teplé a mierna, suché teplé a mierne pásmo), výmena tepla a rozloženie teploty na Zemi (slnečné žiarenie, výmena tepla medzi atmo a zem povrchom). NU: Vietor = horizont zložka pohybu. VCA = systém vertik a horizont prúdenia vzduchu. Coriolisova sila horizont prúdenie vzduchu na S pologuli odchyľuje napravo a na J pologuli naľavo. Prúdenie vzduch v horúcom pásme – pozdĺž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zem povrchu – vytvára sa ekvatoriál podneb pásmo. Antipasáty – vzduch smeruje k obratníkom, prúdia pozdĺž rovnobežiek – 30°- 35°S a J geo šírky. Pasáty: na S pologuli vanie SV a na J pologuli vanie JV pasát. Mierne pásmo – vetry západných smerov. Studené pásmo: studený vzduch podmieňuje vznik oblastí vysokého tlaku vzduchu, vanú východné vetry. Monzúny – vzduch prúdy, kto vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov a počas roka menia svoj smer; zimný a letný monzún. Miestne vetry: dolinový vietor – v pohoriach za slneč dňa prúdi nahor; v noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. Fohn = nárazový a teplý vietor. Bríza = počas slneč dňa vanie z chladnejšieho mora na pevninu, v noci opak – z peviny na more. Inverzia teplot.

Zákonitosti rozšírenia pôd – 1.r.G: opak: pôdotvor proces, pôdotvorné činitele, pôdny typ. Pôdne typy Str. Európy a SVK: černozeme, hnedozeme, ilimerizované, pseudogleje, hnedé lesné, rendziny, nivné, lužné – čiernice, glejové. NU: horizontálna zonálnosť – prejavuje sa na rozsiahlych územiach mimo pohorí. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry priestorovou zmenou makroklimat podmienok, a tým aj vegetač a ostatných činiteľov. Zmena geogr šírky, dĺžky (S.Am, Afrika). Vertikálna zonálnosť: vzn v pohoriach. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry na vertikálne zóny vplyvom priestorovej zmeny klimat a tiež vegetač a ostatných činiteľov.

Štruktúra sídiel – 1.r.G: opak: pojmy – osídlenie, sídlo, obec, vidiecka obec, mesto, veľkomesto, metropola, mestská aglomerácia, megalopolis. Vymenuj svet nábožentvá..Národ?, národnosť?. NU:  Štruktúra sídiel je výsledkom dlhodobého vývoja. Sledujeme ju podľa veľkosti, dynamiky vývoja, funkcie a hierarchie. Veľkostná štruktúra: určuje sa počet sídiel a podiel obyv. Sídla podľa dynamiky rastu – progresívne, regresívne a stacionárne. Funkčná štruktúra: fcie sídiel sa menia; ph., pastierska, rybárska, banská, lesnícka, obchodná fcia boli nahradené priem, službovou, dopr, kúpeľnou, rekreač, admin, v poslednej dobe aj unoverzitnou, vedeckou, informačnou, finančnou a i fciou. Členenie sídiel podľa fcií: a) sídla s vlastnou ekonom základňou – mono-, dvoj-, roj-, polyfunkčné; b) sídla bez vlastnej ekonom základne – majú len obytnú fciu. Hierarchická štrutúra: pravidlo poradia veľkosti miest (určuje závislosť medzi veľkosťou a poradím podľa počtu obyv) a teória centrálnych miest (centrálne miesta – sídla, kt poskytujú zázemiu centrálne fcie).

FG regióny Zeme – 1.r.G: opak: biosféra, fytocenóza, členenie biosféry na malom území (lesy – lužné, vŕbové, vŕbovo-topoľové, brestovo-jaseňové lužné, borovicové, sutinnové), následky ľudskej akivity na biosféru. NU: FG sféra sa rozčleňuje na kontinentálnu a oceánsku časť. Je to výsledok pôsobenia endogénnych zemských síl. Zmena prostredia od rovníka k pólom. Ekvatoriál pásmo – množstvo zrážok počas roka, vysoká vlhkosť vzduchu, veľká oblačnosť, dominujú stále vlhké ekvat pralesy. Subekvat pásmo – striedanie obd dažďov a sucha, teploty vysoké počas roka. Je tu zóna saván a suchých lesov s červenými pôdami. Táto zóna prechádza do zóny suchých a polopúšťových saván. Trop pásmo – veľké denné rozdiely T, bezoblačnosť, suchý vzduch, málo zrážok. Vznikli topické púšte a polopúšte. Subtrop pásmo – suché, horúce letá, mierne zimy, zmiešané lesy a kroviny, žltozeme a červenozeme. Mierne pásmo S pologule – striedanie sa 4 roč obd. Stepná zóna : černozeme, bylinné porasty. Zóna púští. Zóna polopúští. Zóna tajgy – ihličnaté lesy, podzoly. Zóna zmiešaných lesov. Lesy stepnej zóny – striedajú sa lesy so stepmi. Subarktické – subpolárne pásmo: rozdiely medzi letom a zimou, pôdy v lete sú zamokrené s močiarmi. Člení sa na zónu tundy a zónu lesotundry. Arktické-polárne pásmo: ľadovce a ľadová pokrývka, nízke T; machy a lišajníky.

Ako hodnotiť krajinu okolia školy – 4. r.G: opak: ekol stabilita krajiny, ÚSES + úrovne Úses-u, biocentrá, biokoridory; územné plánovanie ; jeho 3 zákl nástroje: ÚPP (podklady), ÚPD, ÚR (rozhodnutie); oblastné plánovanie. NU: pri práci s kultúrnou krajinou je potrebné rozlišovať jej FG komplexy, sociálno-ekonom systémy a geotechn systémy. Štruktúra pre štúdium krajiny v okolí školy: vymedzenie malej obl a určenie jej polohy, hodnotenie zložiek a vlastností FG.K, hodnotenie zložiek SE systémov, hodnotenie zložiek geotechn systémov, štúdium vzájom vzťahov prírodnej a SE sféry, sledovanie vonk vzťahov danej obl s okolím, hl problémy územia a ich riešenie. Pri tomto hodnotení sa sleduje rozmiestnenie javov, územná štruktúra, vertik a horizont vzťahy. Je potrebné mať pre splnenie úlohy topograf mapy veľkých a stredných mierok, turist mapy, admin mapy; využiť aj staršie atlasy; preštudovať geo aj inú lit. o sledovanej obl; navštíviť rôzne výskumné ústavy, úrady, ph a lesné závody; doplniť získané materiály vlastným terí´én výskumom; využiť všetky doteraz získané poznatky z bio, geo.

CHÚ – 4.r.G: opak: Legislatíva na úseku ochrany ŽP na území SR – zákon o ŽP: vodné hosp, ochrana pôdneho fondu, lesný pôdny fond, nakladanie s odpadmi, zákon EIA. Odpady a hospodárenie s nimi – domový, priemyselný odpad, hospodárenie s odpadmi, kompostovanie, spaľovanie odpadov, skládkovanie. NU: CHÚ  tvoria základ ÚSES-u; predstavujú nosné plochy na ochranu R a Ž druhov, resp. ekosystémov – vzácne, zriedkavé ekosystémy. Kategorizácia chránených častí prírody na SVK – vychádza zo zákona SNR (1/1995 Zb.): 1.CHÚ, 2.CHPV (výtvory) a CHPP, 3. chránené druhy R, Ž, nerastov a skamenelín. CHÚ: veľkoplošné (NP a CHKO), maloplošné (CHPP, CHPR, CHZ. CHP, CHN). NP – rozsiahle územie s prvkami pôvodnej, čo najmenej premenej krajiny (TANAP, NAPANT, PIENAP, NP N.Tatry, NP M.Fatra, NP Slov raj). CHKO – je ich 16rozsiahlejšie územie s rozptýlenými areálmi pôvodných al aktivitami človeka málo narušených typov prirodzenej prírod krajiny. ŠPR – 322; predstavujú jedinečné prírod fenomény chránených a ohrozených R a Ž; územie menšej rozlohy. CHN (nálezisko) – 102; územie menšej rozlohy s ojedinelými spoločenstvami al druhmi R a Ž. CHpark a CHzáhrada -  4; územia menšej rozlohy s vegetač krytom umele vytvoreným al dotvorením činnosťou človeka. CHPpamiatky – sú dokladom vývoja prírody. CH druhy R a Ž – vyskytujú sa len vzácne al sú ohrozené. CH druhy nerastov a skamenelín – vyskytujú sa len vzácne al sú ohrozené. VCHÚ predstavujú ekologicky najstabilnejšie časti SVK; ich plocha zaberá 17,5% rozlohy SVK. CHÚ tvoria kostru ÚSES-u na SVK.

Zahraničný obchod – 2.r.G: opak: CR – oblasti na SVK, zdravotníctvo a školstvo. Doprava na SVK. NU: od ZO závisí ekonomika SVK. Prostredníctvom ZO možno zakúpiť výrobky, ktoré nemáme (napr nerast suroviny) a predať domáce výrobky do zahraničia. ZO sa rýchlo rozvýja a mení – závisí to od situácie na zahraničných trhoch. SR je súčasťou WTO. Vyvážajú sa: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chem, textil a obuvnícke výrobky, tiež drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky. Dovážajú sa nerast suroviny – žel ruda, plyn, bauxit, ropa, uhlie, strojár výrobky a ph produkty. Na HDP sa vývoz sa vývoz podieľa 55%. Najvýznam obchod partneri sú ČR, DE, Rusko, HU.

Geolog vývoj SR – 2.r.G: opak: poloha, rozloha a hranice SR, susedia SR, histor vývoj SR. NU:územie SR zaberajú z väčšej časti Karpaty. Karpaty patria do A-H sústavy, rozdeľujú sa na Z, V a J Karpaty. Prvohory – usadzovanie hornín v moriach, tieto boli niekoľkokrát zvrásnené a premenené na kryštalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Varínske vrásnenie – vzn granodiority a žuly. Kryštal bridlice, žuly, granodiority a migmatity tvoria podklad Z Karpát. Koniec prvohôr a druhohory – pokles Karpát, zalialo ich more. Usadzovali sa najmä vápence. Krieda – vzniklo flyšové pásmo – horniny štrk, piesok, hlina. Jura – bradlové pásmo – vápence. Alpínske vrásnenie – vytvorili sa hlboké zlomy, pozdĺž nich vystupovala láva – vzn sopečné pohoria. Kryhy poklesli – vzn neogénne kotlinyVo štvrtohorách sa vytvorila súčasná riečna sieť, vzn štvrtohorné sedimenty – viate piesky a spraše.  Fylš pásmo – Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, zápedne od Váhu cez Kysuce, Oravu, poza tatry na Spiš, Šariš a S časť V SVK.  Bradlové pásmo – myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, pozdĺž Váhu k ZA, na Oravu; Pieniny.  Jadrové pohoria a Slov rudohoriestredná časť Z Karpát, žuly,granodiority, premenené horniny bridlice, pieskovce, kremence. Sopeč pohoria – Slov stredohorie, andezity, ryolity, čadiče. Neogénne kotliny – nížiny, štrky, piesky íly.

Na Zemi je 24 hodín – 5.r.ZŠ: opak: svetové strany, kompas, rovník, rovnobežky, poludníky, mapa?, glóbus?. NU: Doba medzi 2 východmi Slnka – deň – čas, za kt sa Zem otočí okolo svojej osi. Slnko vychádza v rôznych častiach Zeme v inom čase, na základe toho vzn mapa časových pásiem – 24 pásiem. Dátumová hranica – myslená čiara, kt vedie po 180°poludníku (každý štát na inom poludníku má iný čas).

Oceány a moria – 5.r.ZŠ: opak: ako obieha voda v prírode, kde všade sa nach voda, vietor – pasáty, Z a V vetry, monzúny; počasie?, teplota vzduchu, zrážky. NU: Svetový oceán - 4 oceány: T, A, I, SĽ. Moria sú okrajové časti svet oceánu. Zálivy = častí morí a oceáno, kt. zasahujú do pevniny. Prielivy = nimi sú prepojené M a O medzi pevninami. Prieplavy = vybudoval ich človek, využ sa na plavbu lodí. Voda je slaná- zapríčiňuje to obeh vody v prírode. Pohyby morskej vody – menia pobrežie pevnín. V M a O vzn v dôsledku rôznych teplôt vody a pravidelných vetrov mohutné prúdy vody. Dno svet. O nie je jednotvárne. Tvorí ho: šelf (pri brehu, more je tam plytké), pevninový svah – zvažuje sa do oceánskych paniev. Z nich miestami vystupujú stredooceánske chrbty a pretínajú ich hlbokomorské priekopy. Planktón – R a Ž v M a O.

Počasie – 5.r.ZŠ: opak: podnebie a podnebné pásma (teplé, mierne, studené), horniny – sopečné, zvetralinové, usadené. NU: Počasie je okamžitý stav zmeny ovzdušia. Pri predpovedi počasia sa využívajú družicové snímky.Vieme z nich, či bude slnečno, zamračené, teplo, zima, či bude pršať... Teplota vzduchu – mení sa nielen počas roka, ale aj v priebehu dňa. Najvyššia T je na poludnie, keď je Slnko najvyššie, potom klesá. Smerom od rovníka k pólom T klesá. Tiež klesá s rastúcou nadmorskou výškou; u nás na 100 m  o 0,5°. Zrážky = dážď, sneh, krupobitie. Merajú sa na meteorolog staniciach. Meria sa množstvo vody, ktoré spadne a z toho sa udáva, koľko zrážok spadlo za deň, mesiac, rok. Predpovediach počasia sa okrem T a zrážok udáva aj oblačnosť a vietor.

Vodstvo – 6.r.ZŠ: opak: podnebie a počasie EU, podnebné pásma na území EU (teplé, mierne, studené), oceánske podnebie, povrch európy (pohoria, nížiny). NU: Na území Eu je dobre rozvinutá riečna sieť. 4/5 povrchu EU odvodňujú rieky do okrajových morí Atlant oceána a S.Ľ oceána. Zvyšná časť pripadá na povodie Kaspického mora, kt je bezodtokovou oblasťou. Najdlhšia rieka EU – Volga – ústi do Kasp mora. Druhá najdlhšia a najvodnatejšia rieka EU je Dunaj. Pramneí v DE a ústi do Čierneho mora. Ďalšie rieky: Pečora, Severná Dvina, Rýn, Rhône, Dneper, Pád, Visla. Prieplavy – sú vybudované medzi povodiami riek, najviac ich je v rovinatých obl Z, Str a V EU. Spolu s riekami vytvárajú tzv vodné cesty – na dopravu. Na mnohých riekach sú priehrady a vodné elektrárne. Veľa riek je znečistených, najviac – Rýn, Labe, Odra, Seina a Dunaj. Podzem vody – najväč zásoby v Eu sú v obl, kde sa nach priepust horniny (vápence, pieskovce). Jazerá – väčšinou sú ľadovc pôvodu. Najviac ich je v S časti EU a vo vysokých pohoriach. Najväčšie j – Ladožské j.

Tvorba ŽP – 7.r.ZŠ: opak: čo zahŕňa ochrana ŽP, CHÚ ma území SR – CHKO a NP + PP, PR. ako vplýv ŽP na človeka – pozitíva a negatíva. NU: Tvorba ŽP sú tie ľudské činnosti, kt sa zameriavajú na zlepšovanie ŽP. Ako neplytvať prírod zdrojmi: šetriť (el. E – vyťažiť menej zem plynu a ropy; menej ťažiť); rekultivácia = zalesňovanie, zatrávňovanie háld (po ťažbe ). Ako ekologicky vyrábať: nové výrobné postupy, kt neškodia ŽP, napr využívanie druhotných surovín, účinné čistenie odpadu, vhodne umiestnené skládky. Ekolog postup vo výrobe: použitie uzavretých okruhov vody (použitá voda sa čistí a opätovne sa použije). Ako ekologizovať dopravu: uprednostňovať tie druhy D, kt najmenej škodia ŽP (metro, električky, elektrické vlaky, elektromobily, mobily s pohonnou látkou – vodík). Zatiaľ najúčinnejším riešením je používanie bezolovnat benzínu a vyrábanie motorov s katalyzátorom. Ako ekol bývať: humanizácia prostredia – prispôsobenie ŽP potrebám človeka (budovanie peších zón, parkov, športovísk, kanalizácií, čističiek odpadových vôd). Vyriešenie problémov s odpadmi = separácia odpadkov; z odpadku sa takto stáva druhotná surovina. Recyklácia odpadu. Ako zveľaďovať prírodu: ekologická výchova- naučiť ľudí správať sa v prírod prostredí a dodržiavať ekol zásady v CR. Príroda by mala byť bez áut, lanoviek a hotelov, mala by byť dobre zabezpečená chodníkmi a náučnými tabuľami.

Miestna krajina – 8.r.ZŠ: opak: Slovensko na zemeguli – so žiakmi si prejdeme všetky otázky, mali si ich pozrieť doma, takže sa bude frontálne skúšať. NU: Miestna kajina je sídlo, v kt bývate. Každá miestan krajina sa odlišuje od inej a platia v nej iné prírodné zákonitosti. Odlišnosti, ale aj čry miestnej krajiny sa dajú sledovať rôznymi pokusmi, zadaniami, anketami, pozorovaniami. Pri zisťovaní údajov vám pomôžu mapy, atlasy, knihy a pod. Úlohy: napr. aká je zemepisná šírka nejakého mesta, nakreslite mapu, aké horniny sa vyskytujú tam a tam, pomenujte vrchy, doliny, sledovať počasie, načrtnite kolobeh vody, rýchlosť toku rieky, pôdne typy, vek stromov (na základe letokruhov), činnosť človeka, hosp., počet obyv., osídlenie.

Zjednocovaie sveta – 9.r.ZŠ: opak:

Naše otázky:

1. čo je to komplexná učebnica geografie a čo ju tvorí

2. Kurikulum

3. Napísať aspoň metódy vyučovanie geografie

4. Čo sú to štandardy a ako sa v súčasnosti využívajú

5. Čo je to kognitívne mapovanie, ako sa inym slovom označuje uviesť príklad

6. Čo sú to didaktické prostriedky a ako sa delia

To by mali byt vsetky otazky.