Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta prírodných vied / Geografia

Agrogeografia (agrogeografia_-_prednasky.doc)

PH – odvetvie materiálnej výroby, významné hosp odvetvie, produkuje výrobky určené k uspokojovaniu zákl existenč potrieb človeka, kt sú zdrojom RV a ŽV=slúžia na zabezpečenie obyvateľstva. PH patrí do primár hosp sektoru. PH je priestorová hosp činnosť; zákl výrob prostriedkom je pôda. PH je umelo vytváraný ekosystém, vztváraný komplex vzťahov medzi kultúr plodinami, živočíchmi a ich prostredím. PH plní 2 zákl fcie: a) produkčná=rastlinná+živočíšna; b) mimoprodukčná=multifunkčná.

FCIE PH: krajinotvorná, ochrana ŽP (zabrániť degradácii pôd), surovinová a energetická, rekreačná a turistická, sociálna.

PRIEMERNÝ PRODUKČ POTENCIÁL PH – je vyjadrený počtom osôb vyživovaných jedným zamestnaným v PH. Vosvete 1 človek uživý 7 osôb; pohybuje sa od 2 (Afrika) do 115 (VB)

ZÁKL ODVETVOVÁ VÝROB ŠTRUKTÚRA: a) primár ph výroba=rastliná – produkcia kultúr plodín; b) sekundár ph štruktúra=živočíšna – cov hosp zvierat.

PH VÝROBA: a) extenzívny spôsob – minimál vstupy do výroby; b) intenzívny spôsob – veľké vstupy do výroby

PH PôDA SA DELÍ NA: a) rozorané polia; b) orná pôda pod TK (vinice, chmelnice, ovoc sady); c) orná pôda pod TTP (lúky, pasienky)

PH vzn v Ázii a odtiaľ do celého sveta; 2 etapy: zberové hospodárstvo, lov.

Obdobie paleolitu – zberové hosp – človek získava potravu zberom, o obnovu sa nestará, úplná zvislosť človeka od prírody. Obd neolitu – ml doba kamenná – dochádza k usadeniu človeka k pôde, obrábanie pôdy, zámerné pestovanie plodín, prechod od zberača k roľníkovi, udomácnenie zvierat, použ nástrojov, 1. sídla. Candole – pravlasť kultúr plodín je v tých oblastiach, kde sa i dnes vyskyt ich divo rastúci predchodcovia. Od lovu a zberu k PH v dôsledku nedostatku lovnej zveri. Bavilov – pravlasť dnešných kultúr rastlín je tam, kde sa vyskyt  najväčšia rozmanitosť a diferenciácia rastlin druhu. Rozdelil kultúr plodiny do skupín: a) primárne – človek začal R pestovať zámerne (pšenica, jačmeň, sója, kukurica); b) sekundárne – plevel v kultúr R (ryža, raž, ovos); c) terciálne – najlepšie sa im darí v miestach ľuds sídlisk (mak, paradajky, zemiaky, konope). 6 významných ohnísk pestovania dnešných kultúr plodín: 1. JV Ázia (Afg., Irán, S. India); 2. India (Predná a Zadná India); 3. V. Ázia (S. Čína, Kórea, Jap); 4. Stredomorie; 5. SV Afrika (Etiópia); 6. regióny Nového sveta (štáty J. Ameriky). Sauer – pôvodná oblasť PH – región JV Ázie; PH nevzn z lovu, bo nemali čas experimentovať; ohniská pestovania ph R a chovu zvierat viac na miesta ich veľkej difernciácie; najstaršie PH nie v oblasti riek, ale vy vyšších pohoriach; priekopníci PH museli mať určité vedomosti.

KULTÚRI VO VÝVOJI PH: a) kopaničiarska k – vegetatív rozmnožovanie R a domáce zvieratá; b) k semenárskeho PH – stádový chov zvierat, V dôsledku drsných klimat podmienok sa prešlo na rozmnožovanie formou semien v obl 4 ročných období (fazuľa, uhorky, reďkovka, konope); c) pastierstvo a tovarové hosp – za poľami voľné trávnat priestory, na kt sa pásol dobytok, s rastúcim obyvateľstvom dochádzalo k rozširovaniu sídel a pastieri sa vzďalovali od ph osád – začiatok kočov pastierstva

LOKALIZAČ FAKTORY ROZVOJA PH: 1. fg – prírodné, 2. socioekonom (hg). 1. fg lokalizač faktory: 1. klíma: teplota vzduchu – nevyhnut pre rast R, dôležitá je optimál teplota; zrážky- kvapalné, pevné; vietor – pozitíva: opeľovanie R, vlhkosť povrchovej vrstvy pôdy, negatíva: prenáša semená burín, veterná erózia; slnečný svit – ovplyv  T vzduchu, potrebný pre fotosyntézu R. 2. pôdne faktory: pôda – neobnoviteľný prvok. Pôda + 4 zákl materiály: organ časť, anorgan časť, pôdna voda, pôdny vzduch. Pôdne typy: najproduktív pôdy - černozeme, čiernice; vysokoprodukč orné pôdy -  hnedozeme, fluvizeme; produkč orné pôdy – luvizeme, kambizeme, rendziny. Úrodnosť pôd: prirodzená, ekonomická (kultúrna); úrodnosť – objektívna vlastnosť pôdy, ovplyvnená množstvom humusu, živín, hĺbkou ornice, pôdnou mikroklímou. Od okamihu, keď sa pôda s prirodz úrodnosťou zapájajú do výroby, získava ekonom úrodnosť = výsledok vzájomnej interakcie viacerých faktorov, kt pôsobia súbežne al kumulatívne (hnojenie, závlahy, odvodňovanie, striedanie plodín). 3. reliéfotvorné faktory: ovplyvňujú pôdy a ich využívanie na p. účely nadm výškou, sklonom, expozíciou a typom reliéfu

ODVETVOVÁ KLASIFIKÁCIA PH: RV zaberá 2/3 svetového PH, ŽV 1/3. RV predstavuje produkciu kultúr plodín, kt sa rozd do skupín: potraviny, krmoviny, techn priem potraviny, textil pochutiny.

Potraviny: objemovo najväčšia skupina, spolu s krmovinami – 90% svet ph produkcie (pšenica, ryža, zemiaky). Potaviny sa delia na: a) obilniny – najrozšír odvetvie, význam export skupina, obilniny=50% ornej pôdy, ale plochy pôdy klesajú z dôvodu urbanizácie, devastácie. Svet obilnice: Európa – od Franc západ pobrežia až po sibír (pšenica, kukurica); Severoameric obl – od kanadsko-americ hraníc po južné okraje centrál časti USA (pšenica, kukurica, ovos); východoázij obl – najmenšia (ryža); austrálska obl – na export, v prípade nedostatku, na S pologuli (pšenica); juhoam obl – v období deficitu na S pologuli (pšenica). b) hľuznaté plodiny – v miernom pásme – zemiaky, na rovníku a v tropic pásme – tabak. c) strukoviny – bielkoviny, potraviny, krmoviny – fazuľa, cícer, sója, bôb. d) ovocie a zelenina – mierne a subtrop pásmo (banány, ananás)

Priem plodiny: pre výrobu cukru, 98% cukru z cukr repy a cukr trstiny. Delia sa na: a) olejoviny – na potravinárske účely, aj výrobu mydiel, lakov; podzemnica olejná, bavlník, ľan, sézam. b) textil suroviny – bavlník, kokos, vlákno. c) pochutiny – na prípravu nápojov, korenín (kávovník, kakaovník). d) plodiny lekárs významu – liečivé, narkotiká

Krmoviny: východiskový produkt pre chov zvierat – ovplyvňuje deruhovýrobu; využitie: zelené krmivo, siláž, senáž, seno. Patria sem: a) krmoviny na ornej pôde – jednoročné – kŕmne obilniny, krm okopaniny, krm olejniny, krm strukoviny. b) trvalé trávnat porasty

ŽV: rozvoj na báze RV – živoč bielkoviny, tuky, koža, perie; stajňový chov zvierat – významnejší – spätné pôsobenie na rastl produkciu – hnojenie. Porovnanie RV a ŽV: ŽV výnosnejšia ako RV; vo krajinách podiel ručnej práce aj zamestnaných je v ŽV nižší; ŽV nie je tak obmedzovaná klímou a pôdou. ŽV sa realizuje: a) extenzívne – kočovné pastierstvo, polokočov chov, transhumácia (ovce sa prepravujú z nížin obl do horských obl), moderný extenzívny chov; b) intenzívne – chov alps typu, intenzívny stajňový chov.

SVET DOBYTKÁRSKE OBL: Východoázij obl (Čína), Severoam obl (na mäso, mlieko), Austrál obl (chov oviec), Juhoam obl (chov dobytka), Rusko, Európska obl (vysokointenzív výroba, hydina, dobytok, na juhu ovce)

AGROKOMPLEX = ph-priem komplex. Ph výroba má veľký význam v reprodukč procese potravy a iných produktov ph pôvodu, plní hlavne prvovýrobné fcie. Agrokomplex (AX) = systém neph odvetví zoskupených okolo ph výroby.

ŠTRUKTÚRA AX: 1. odvetvia imputové (proti prúdu): vychádzajúce a zabezpečujúce PH, patria sem neph odvetvia – dodávajú výrobné prostriedky, poskytujú výrobné služby s cieľom zabezpečovať ph výrobu; delia sa na: priame – agrochémia, agrostrojárenstvo, agroslužby; nepriame – energetika, stavebníctvo, obchod. 2. ph výroba: zákl prvok agrokomplexu, z priestor hľadiska je ph sústreďoaná do oblasti s priaznivými prírod podmienkami – pôdne a klimatické; žv – pasienky, trvalé tráv porasty, horské a podhor oblasti; do obl spotrebných centier – hl produkty zeleniny, kvetov, chov hydiny, chov dobytku na mlieko. 3. odvetvia outputové (po prúde): nadväzujú na ph výrobu, spracovanie ph surovín na finál potraviny a iné produkty a ich distribúcia => 3a – nákup a skladovanie ph produktov, 3b – potravinárs a spracovateľ priem, 3c – obchod s hov produktami – s cieľom ich distribúcie k spotrebiteľovi. 4. služby nehmot potravy (intelektuálne): quartérne služby – nadstavba, z hľadiska priestor väzby ich môžeme deliť: a) regionálne služby - služby priestorové viazané na ph výrobu a lokalizáciu na vidieku – poradenské služby, stred. ph školstvo, peňaž služby, b) nadregionálne služby – s menšou priestor závislosťou na PH, lokalizácia prevažne v mestách; vysoké školy, inštitúcie

LESNÉ HOSP: patrí do výrob primár sektoru. Hl úloha: ťažba dreva, údržba lesa. Fcie: regulácia vlahy, upravovať teplot pomery, rekreač fcia. Les areály zaberajú plochu 3,9 mld ha – 28,9 % súše. Najväčšia lesnatosť – J.Am (46%), Európa (32%), S. Am (31%), Ázia (19%), Afrika (22%), Austr (14%). Najvyššia lesnatosť podľa štátov v %: Surinam – 91, Papua Nová Guinea – 83, Guajana – 76, Gabon – 75, Fínsko – 69, SR – 41

GEOGRAFIA PH (GPH) = dielčia disciplína HG, jedna zo zákl zložiek geografie výroby, zaob sa teritoriálnymi probémami ph výroby a zákonitosťami a podmienkami jej rozmiestnenia a jej vzťahmi k ostat zložkám krajin sféry.

GPH = je to hraničná ved disciplína, jej predmet štúdia nesúvisí s inými ved disciplínami; z geogr sú to pedog, klimag, kartog; iné vedy: ekonomika a sociológia PH, regionálna sociológia, ekológia. Začína sa rozvýjať na prelome 18/19 stor.

VÝVOJ GPH: najprínosnejšia – Thůnenova práca – zákonitosti priestor usporiadania ph výroby – okol trhu. Hahn – nemec, pojem agrág. geografie – v polovici 19 stor vo svojom diele; rozlíšil niekoľko smerov zamerania výskumu: 1. opisný – 1. práce zamerané na charakter PH určitej oblasti (Henter, Hahn); 2. štatistický – koncom 19. stor až 50-60 roky 20 stor. – zameraný na vzužívanie štatistic metód, neskôr aj matematic metód (Engelbrecht); 3. ekonomický = tovaroznalecký – charakterizoval štúdiumekonomicko – tržných podmienok (Thůnen); 4. historický – zameraný na vznik a šírenie PH (Sauer); 5. smer zameraný na výskum využitia zeme a vypracovanie máp (Stamp); 6. smer zameraný na výskum vzťahov medzi PH a výživou obyv. (Geogre, Castro, Orr); 7. smer zameraný na regionalizáciu a typológiu PH (Kostrowitsky)

MAPA VYUŽITIA ZEME: súhrn kartograf postupov zameraných na kvalitat a kvantitat zhodnotenie hlavne PH, lesného a vodného HOSP. Komplexná mapa zachytáva priestor rozmiestnenie jednotlivých foriem pôdneho fondu. Mapy využitia Zeme sa zhotovujú vo veľkých mierkach (1:10 – 1:20 000) – najpresnejšie zobrazenie. Pri týchto mapách sa sledujú nasledovné formy využitia pôdneho ph fondu: 1. ph pôda – orná pôda, pôda využívaná viacroč R, trvalé trávnat porasty; 2. lesná pôda, 3. vodné plochy, 4. zastavané plochy, 5. neproduktívna pôda

ORNÁ PôDA: pôda, kde sa neúpestuje určitá R dlhšie ako 3 roky, výskum zahŕňa: spôsob hospodárenia, osevné postupy, o vodnom hospodárstve, terasovaní. Orientácia ornej pôdy sa určuje podľa zoskupenia plodín, R do 3 ph skupín plodín: 1. intenzifikačné – náročné na prácu (okopaniny, zelenina, technické R); 2. štruktúrotvorné – nevyžadujú veľké nároky práce, obohacujú pôdu N2, zlepšujú jej štruktúru, vhodné aj ako predplodiny (krmoviny – strukoviny); 3. extraktívne – vyčerpávajú pôdu, pôda sa musí udržiavať v neustálej úrodnosti pomocou špeciál postupov – hnojenia a i. (všetky obilniny)

PREPOČET KAŽDÉHO DRUHU HOV DOBYTKA NA DOBYTČIE JEDNOTKY (DJ): 1 KS hov dobytka = 1 DJ; 1 KS ošípanej = 0,4/0,3 DJ; 1 KS hydiny = 0,03/0,025 DJ; 1 KS ovca/koza = 0,2 DJ; 1 KS koňa = 1,6 DJ.

TRVALÉ KULTÚRY: plochy ornej pôdy, kde sa daná plodina pestuje viac ako 3 roky, na svahovom reliéfe; patria sem ovoc sady, cmelnice, záhrady, plantáže tropic ovocia.

TRVALÉ TRÁV KULTÚRY: plochy trvalo pokryté tráv porastom – lúky, pasienky; študuje sa spôsob zberu, zavlažovania, degradácia, hnojenie. Delíme ich na: prirodzené trávnat plochy (vysokohorské, alpínske), xerofylné, halofylné, horské lužné, umelé tráv plochy (na bývalých stanovištiach ihlič lesov), lesné porasty (na základe materiálov z les úradov, terén výskumu, družic a letec snímok sa lesy lokalizujú na mape)