Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta prírodných vied / Geografia

Humánna geografia IV. (infrastruktura.doc)

INFRAŠTRUKTÚRA, ZAHRANIČNÝ OBCHOD

Infraštruktúra – definícia: súhrn zariadení a činností, kt zabezpečujú fungovanie hospodárstva obyvateľstva a slúžia na poskytnutie základných životných potrieb; sú nevyhnutné na zabezpečenie optimálnych podmienok života.

1. V
2. šeob. delenie infraštruktúry:

    I. výrobná IŠ: opravárenské a údržbárske práce, drobné prevádzky výroby, služby na výrobu pre nákladnú a osobnú dopravu, pre obchod, spracovateľský priemysel. Patria sem: opravy TV prijímačov, rozhlasových prijímačov, elektroniky, elektrospotrebičov, oprava autobusov, áut, vlakov, nákladných áut, električiek, kamenárstvo, sklenárstvo, kovoopravárstvo, stolárstvo; všetko, čo sa opravuje a vyrába.

    II. nevýrobná IŠ: delí sa na:

        1. Technická IŠ: 1.1. dopravná:

                a) cestná – údržba, oprava, modernizácia ciest, chodníky, prístavy, mosty, parkoviská, nadchody, podchody, podjazdy, čerpacie stanice, dopravné značenia (zvislé, chodecké prechody, svetelne značené križovatky, radar, zvuková signalizácia pre neviditeľných, zvukové kamery a i.), cestná zeleň, trávnaté plochy, stromy, čistenie ulíc, ciest, mostov, lávok, schodov

                b) železničná – údržba a oprava železníc, elektrifikácia, moderné signalizačné systémy, rekonštrukcia, budovanie nových staníc, bezpečný prístup na nástupištia a i.

                c) letecká – údržba, oprava, modernizácia letiskového priestoru, monitorovací systém, systém pre kontrolu a riadenie.

                        1.2. energetická – patria sem tepelné elektrárne, el. energia, rozvody, ropovody, plynovody, spol. zariadenia a i.

                        1.3. environmentálna – IŠ pre zásobu obyv. pitnou vodou, kanalizačná sústava, verejná kanalizácia, čističky odpadových vôd, opatrenia na ochranu proti povodiam, technológie na ochranu ovzdušia, opatrenia súvisiace na separovanie odpadov, opatrenia infraštruktúrnych inštitúcií ochrany prírody a krajiny, vypracovanie a realizácia plánov organizácií chránených území.

        2. Informačná IŠ – patrí sem pošta (listová, pošt. balíky, pošt. platobné služby),  telekomunikácie, pevná linka, mobily, telegraf, rádiotelekomunikácie (rádiosondy, družice), internet, rozhlas, TV, fax.

        3. Sociálna IŠ:

                a) vzdelávacie zariadenia: MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, umelecké školy, autoškoly, jazykové školy

                b) domový a bytový fond

                c) zdravotnícke zariadenia: nemocnice, polikliniky, zdravotnícke strediská, zdravotnícke ambulancie (napr. očná...), lekárne, detské domovy, psychologické poradne

                d) stravovacie zariadenia: motoresty, bar, reštaurácie, pizzerie

                e) športové zariadenia: telocvične, ihriská, štadióny, športové haly, kúpaliská, posilňovne, detské ihriská

                f) maloobchodná a veľkoobchodná sieť so zmiešaným tovarom: potraviny, ovocie, zelenina, nábytok, potreby pre domácnosť, kníhkupectvá, záhradkárske potreby, stánky a i.

                g) kultúrne zariadenia: kultúrny dom, kino, knižnica, hrad, kostol, zámok, cintorín

                h) zariadenia verejnej správy: krajský, okresný, mestský úrad, matrika, ÚPSVR, daňový úrad, školská inšpekcia, policajný zbor

                i) bankovníctvo

                j) poisťovníctvo

                k) peňažníctvo

        4. Špeciálna IŠ: utečenecké tábory, strategické priestory pre vojenské účely, vojenské priestory.

Priestorové delenie IŠ:

        1. IŠ regiónu

        2. IŠ sídla

        Región a IŠ sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú tak celok; IŠ pôsobí na rozvoj regiónu = spomaľuje / urýchľuje; región určuje charakter IŠ. Rozvoj regiónu má aj svoje hranice, prahy, kt keď sa prekročia treba budovať novú IŠ al. realizovať jej zmeny.

        Čím je mesto väčšie, tým je IŠ zložitejšia, rozsiahlejšia – mesto tým plní viacero funkcií. Komplexnosť vybavenosti mesta rastie priamo úmerne s veľkosťou sídla.

        IŠ vidieckeho sídla – vybavenosť záleží od veľkosti, polohy sídla, počtu obyv.

Sv. centrálne strediskové obce majú vybavenosť lepšiu. Služby nemôžu byť lokalizované v každom sídle rovnako, preto sú z dôvodu hospodárnosti časovej úspory a urýchlenej spolupráce koncentrované do strediskových obcí.

        Čím je sídlo väčšie a má viac funkcií, tým sú jeho služby rozsiahlejšie, zložitejšie, vybavenosť sídla je komplexnejšia a platí to aj opačne. Väzby medzi zariadeniami rovnakej funkčnej úrovne sú väzby horizontálne (ZŠ navzájom, medzi maloobchod. predajcami rovnaký sortiment) a väzby vertikálne = väzby medzi zariadeniami rôznej funkcie (ZŠ a SŠ, nemocnica a poliklinika). Na vybavenie vidieckych a mestských sídiel má vplyv aj počet obyv., veľkosť sídla, životný štýl, zvyky, tradície, náboženstvo, atď.

Informačná IŠ:

Pošta

-   starovek – listové a balíkové zásielkové prepravy

-   stredovek – pošta prebrala aj prepravu osôb (dostavníky); telegraf. a telefonické služby

-   po 1. sv. vojne – šírenie rozhlasového signálu

-   po 2. sv. vojne – TV signál

-   70. – 80. roky 20. stor.  – počítačové systémy

-   90. roky 20 stor. – družicový systém, internet

-   prvé známe listy pochádzajú z roku 2400 p.n.l.; 1. poštová známka – 1840 v Anglicku; 1874 – založená poštová únia; 1971 poštové smerové číslo.

        PSČ: 1. číslo = zberný prepravný uzol; 2. číslo = okres; 3. číslo = obvod; 4 – 5. číslo = značenie pošty v obciach a mestách.

-   najnižšie články pošty sa naz. poštové úrady. Z geo hľadiska sa študuje:

        1. hustota pošt. úradov: najhustejšia sieť – VB, Švajčiarsko, Nemecko 1 pošt. úrad = 11-13 km2 plochy štátu; SR 20-25 km2, ČR 22 km2, štáty Str. a S. Afriky 8000 km2/1 pošt. úrad.

        2. počet obyv. / na 1 poštový úrad: najhustejšie vo vysoko urbanizovaných štátoch – Švajčiarsko – 1900 obyv., ČR, SR – 3000 obyv., ČAD – 200 000 obyv. na 1 pošt. úrad.

  Delenie pošty:

        1. materiálna: listové, balíkové

        2. nemateriálna: peňažné

  4 typy poštových sietí:

        1. západoeurópsky typ: hustá sieť poštových úradov, dobrá dostupnosť, časť peňažného styku preberajú banky.

        2. východoeurópsky typ: menej hustá sieť ako ZE, dostupnosť na pešo, peňažný styk je väčší na poštách ako v bankách.

        3. severoamerický typ: dostupnosť aj autami, podávanie doporučených listov, telegramov, v niektorých menších sídlach zaisťujú niektoré druhy obchodov, napr. Drug – Story prostredníctvom splnomocniteľov, prevody peňazí iba v bankách.

        4. typ rozvojových krajín:  riedka sieť, zásielky sa nedoručujú adresátovi, ale fungujú tu poštové úrady = Poboxy – zásielky si preberá každý sám.

Telekomunikácie

-   prenos správ pomocou elektromagnetických vĺn

-   telegraf – elektrické zariadenie na prenos údajov, resp. textu prostredníctvom elektrických impulzov. Je historicky najstarším odborom telekomunikácií; vynálezca  elektromagnet. telegrafu – Morse – prenos na kov v podobe bodiek a čiarok – Morseova abeceda.

-   1. telegraf. linka – 1844 medzi Washingtonom a Baltimorom

-   1946 – 1947 – telegraf linka viedla z Viedne do Prahy.

-   1951 – položený 1. podmorský kábel cez La Manche

-   1986 – spojenie medzi EÚ a Amerikou

-   najdlhšia sieť telegraf liniek je v USA a najhustejšia vo V.B.

-   zvláštnym druhom telegraf. prenosu sa stala počas 1. sv. vojny fototelegrafia.

Telefón

-   najrozšírenejší; rýchle, spoľahlivé, vnútroštátne i medzištátne spojenie vynašiel Bell v USA 1876, na jej zdokonaľovaní sa podieľal Edison.

-   1882 – 1. medzinárodný hovor Paríž – Brusel – cez telefón

-   1929 – 1. transkontinentálny kábel medzi San Franciscom a New Yorkom

-   po 2. sv. vojne – vynájdenie koaxiálnych káblov – sprostredkovávajú viacero hovorov navzájom.

-   1950 – takýto axiálny kábel pod morom: USA – Kuba

-   1956 – axiálny kábel pod morom: USA – V.B.

-   najväčší stupeň telefonizácie má USA, Japonsko

-   v posledných rokoch stúpol rapídne počet obyv. s mobilom

Rádiokomunikácie

-   celoplošné, regionálne, lokálne šírenie TV signálu pre lokálne, komerčné a štátne stanice.

-  šírenie TV vysielania, prenos dát, satelitné vysielanie, využívané aj na vedecko – výskumné účely (rádiosondy v meteorológii, riadenie leteckej dopravy). Ide o bezdrôtový elektrický prenos. Patrí sem TV; ide o elektronický spôsob vnímania, prenosu a šírenia audiovizuálnych info na určitú vzdialenosť s relatívne neobmedzenou možnosťou príjmu, prenášanie obrazu elektronickou cestou

-   rozšírené po 2. sv. vojne a to masovo

-   1956 – farebné vysielanie v USA

-   1967 –  farebné vysielanie v EÚ

-   počet TV / obyv.- má najviac USA, Japonsko

-   keďže silné vysielače na prenos nestačia, vysielanie je pomocou družíc. Telekom. založené  na umelých družiciach Zeme – vytvárajú systém družicových spojov, kt. sú z 3 častí: pozemná vysielacia stanica, družica v kozme, pozemná prijímacia stanica. Družice slúžia na prenos TV hovorov, teletextu, TV, počítačových info, priame vysielanie TV programov, námornú, leteckú komunikáciu, atď. Najväčší družicový systém sa volá INTELSAT, založený v r.       a má 60. členských štátov.

Rozhlas

-   audiovizuálny, masovo – komunikačný prostriedok

-  rádiové stanice majú rôzne dlhé vlnové dĺžky: dlhé, stredné, krátke, veľmi krátke, mikrovlny

-   dlhé, stredné vysielajú z hlavných

-   vysielanie na najdlhšie vysielanie umožňujú krátke vlny – lebo odraz od ionosféry.

Internet

-   verejne dostupný celosvetový systém, vzájomne preplnená počítačová sieť, kt. prenáša dáta pomocou prepínania paketov za použitia internetového protokolu a iných protokolov. Pozostáva z 1000 menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí

-   slúži ako prenosné médium pre rôzne informácie a služby ako elektronická pošta, chat, dokumentov, www (World Wide Web)

-   1. uzly tvoriace internet – 1969 ako arpanet, sieť vytvorená skupinou arpa a pomocou ministerstva obrany OSA

-   1.1.1983 – vznikol internet ako ho poznáme dnes: prenos správ medzi počítačovými strediskami, zariadenie používané na prenos kópií v dokumentoch, pričom sa využíva bežná telefonická sieť

-   nové formy telekomunikačných služieb sú spojené s rozvojom počítačov a počítačových sietí

-   najviac počítačov je v Nemecku, USA, Japonsku

                Zásady lokalizácie zariadení IŠ

-   technická infraštruktúra, technická vybavenosť, administratíva je priamo úmerná veľkosti obyv.

-    info IŠ je vo všetkých sídlach, jej zložitosť však závisí od významu sídla.

-  zariadenia stravovacie a ubytovacie sú lokalizované v súvislosti s počtom obyv. a sú viazané na CR.

-   zariadenia zdravotnícke – lokalizácia ovplyvnená faktormi ovzdušia, hluku; v mestách sú na vyššej úrovni ako v strediskových obciach

-   zariadenia kultúrne a športové – lokalizácia závisí od počtu obyv., významu sídla.

-   zariadenia vzdelávacie – ich počet je ukazovateľom životnej úrovne, veľkosti sídla. Vysoké školstvo je lokalizované tam, kde sú koncentrované knižnice, vedecké pracoviská.

                Medzinárodná deľba práce

-  zahŕňa medzinárodné vzťahy medzi krajinami, kt majú rôzne podmienky na získavanie prírodných zdrojov a ekonomiky. Dochádza tak k vzájomnej doplniteľnosti, kt umožňuje lepšie využívať potenciál krajín celého sveta.

   Formy:

        1. zahraničný obchod – súčasť medzinárodnej deľby práce; vo sfére obehu obchoduje s tovarom, kt sa minie

        2. export kapitálu – nadbytočný kapitál vo vyspelých krajinách sa výhradne umiestňuje v iných krajinách. Export kapitálu sa uskutočňuje vtedy, keď zahraničný obchod nie je…… V minulosti sa investovalo najmä do ťažobného priemyslu a poľnohospodárstva; teraz sa investuje do spracovateľského priemyslu a služieb.

        3. technologické platobné bilancie – zahŕňa poskytovanie služieb techn. materiálu.

        4. exportné služby – stavebné, geologické práce, propagačné služby, informačné bankové služby, expertízna činnosť. 57% na svetových trhoch v službách majú krajiny: USA, VB, Francúzsko, Nemecko.

        5. medzinárodný leasing – obchodná činnosť – prenajímateľ umožňuje nájomcovi dočasné užívanie určitých predmetov a poskytuje mu dohodnuté služby (stroje, nákladné zaiadenia náročné pre servis).

                Veľkosť a úroveň zahraničného obchodu

1. zákl. prvky ZO sú: export, import…………

Export – cena tovaru vyvezeného do zahraničia, al. cena tovaru, kt. je zakúpený v cudzine a predaný do 3. krajiny a cena miezd platných v cudzine za úpravu tovaru.

Import – cena tovaru dovezeného zo zahraničia a cena tovaru určeného na export.

Veľkosť ZO – je charakteristická ako obrat zahraničného obchodu tvorený exportom a importom, uvádzaný v USD, resp. ako export, import na 1 obyv. Najmenší obrat majú kapitalistické krajiny. V niekt. štátoch Z. Európy sa obrat zvyšuje reexportom zo štátov rozvojových, kt boli v minulosti ich kolóniami.

Úroveň ZO –  sa určuje pomocou bilancie ZO.

Bilancia ZO: a) aktívna – export prevyšuje nad importom; b) pasívna – import prevyšuje nad exportom. Vysokú aktívnu bilanciu majú štáty s vývozom surovín a s výrobou tovaru, kt. sú schopné konkurencie na svetovom trhu. Pasívna bilancia – niekt. vyspelé krajiny z dôvodu nedostatku surovín; snažia sa vyrovnať napr. cestovným ruchom, al. vývozom kapitálu.

                Operácie v ZO

1. export

2. import

3. zvláštne druhy obchodných operácií

Obchodná metóda v zahraničnom obchode je spôsob predávajúci a kupujúci, zabezpečuje pohyb tovaru od výrobcu ku spotrebiteľovi. Ide o pohyb tovaru bez hranice 1 al viac štátov, pričom v každej krajine platí iný národno – právny poriadok.

Delenie obchodných metód:

        1. priame – ak je výrobca tovaru aj export…… a tovar vezie priamo k spotrebiteľovi

        2. nepriame – medzi výrobcu a spotrebiteľa vstupuje ďalší subjekt, tzv. obchodný medzičlánok.

Výber vhodnej obchodnej metódy ovplyvňujú obchodno – podnikateľské podmienky obchodu, druh tovaru, charakteristiky cieľového trhu, povaha obchodných partnerov, vlastné možnosti firmy.

Obchodné medzičlánky: patrí sem:

        1. sprostredkovateľ – sprostredkováva obchody pod menom dodávateľa na účet dodávateľa, ale obchody neuzatvára, získava provízie 5-10%.

        2. komisionár – zaobstaráva pre inú osobu a na jej účet obchod pod vlastným menom; uzatvára zmluvu priamo s odberateľom; vyplácaný je podľa zmluvy.

        3. prostredník – importné a exportné firmy, kt obchodujú pod vlastným menom a na vlastný účet

        4. veľkoobchodník – je medzičlánkom medzi výrobcom a maloobchodníkom; musí poznať trh, tovar, mať vlastné kontakty, vlastné sklady.

        5. maloobchodník – ………… org. (obchodné domy, tržnice, supermarkety, diskonty); môžu priamo obchodovať so zahraničnými dodávateľmi.

Kúpna zmluva – zákl. dokument pri importe a exporte, al pri podnikaní v zahraničnom obchode; je to dojednanie, kt. obsahuje záväzok predávajúceho (tovar v dohodnutom množstve, kvalite). Kúpna zmluva mu musí umožniť, aby k predmetu kúpy nadobudol vlastné práva ako aj záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Zvláštne druhy obchodných operácií: odbytové problémy, problémy s ohodnotením dovážanej a vyvážanej produkcie; obchodno – politické, finančné, devízové, komerčné dôvody sú príčinou toho, že obchodný styk sa neuskutočňuje v klasickej podobe, ale v inej forme.  

Reexport – ide súčasne o dovoznú a vzápätí za ňou i vývoznú obchodnú operáciu, napr. obchodník (reexportér) dovezie tovar do krajiny A a vzápätí ho predá do krajiny B.

        2 typy reexportu:

             1. priamy reexport – reexportér kúpi v zahraničí tovar a dá ho prepraviť do ďalšej krajiny, kde ho predá, pričom tento tovar nevstúpi do jeho colného územia.

             2. nepriamy reexport – reexportér dovezie tovar, kt. kúpil v zahraničí do svojej krajiny a až potom ho vyvezie do tretej krajiny.

Krajina pôvodu tovaru A

Krajina určenia B

Priamy:                                                 tovar      

                         peniaze                                                    peniaze

Krajina reexportéra C

Krajina pôvodu tovaru A

Krajina určenia B

Nepriamy:

                                peniaze         tovar                tovar       peniaze

Krajina reexportéra C

Reexportný obchod slúži na prekonávanie obchodno – politických prekážok, napr. časť slovenských výrobkov vyvezených do ČR, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, … sa cez reexportérov dostáva na trh do Číny, Thajska, Ukrajiny.

Barter – jednoduchá výmena tovaru za tovar, al služby, dohodnutá medzi importérom a exportérom na základe 1 zmluvy. Cez hranice neprechádzajú peňažné toky, ide iba o obojstranný tok tovaru.

exportér

importér

                                                     tovar

                             tovar

                                              hranica

Kompenzácia – dochádza ku výmene tovaru za tovar, ale rozlišuje sa počet zúčastnených osôb na oboch stranách, ktoré medzi sebou uskutočnia vzájomné peňažné zúčtovanie.

exportér

importér

                                             tovar

                                                   krajina A                       krajina B    

          platba v                                                                                      platba v

           domácej mene                                                                            domácej mene

exportér

importér

                                                                                         tovar

                                        hranica

Paralelný obchod – prebieha na základe 2 zmlúv paralelne k importu a exportu. V 1. zmluve sa dohodne export tovaru a v 2. zmluve sa exportér zaväzuje, že v krajine importéra nakúpi tovar v takej hodnote, ako prestavoval jeho obchod. Čas plnenia zmlúv nie je rovnaký.

Exportér

(čas t)

Exportér

= Importér

(čas  t + 1)

Importér

                                  tovar

                                                                                 peniaze

                                  Krajina A                              Krajina B

Exportér

                                                                                      tovar

                                   peniaze                      

                                                           hranica

Zálohový obchod – je obdobou paralelného obchodu s tým rozdielom, že exportu predchádza import. Napr. exportér krajiny A odoberie tovar z krajiny B, predá ho a peniaze uloží na špeciálny účet. Potom exportér z krajiny A vyvezie tovar do krajiny B a získa platbu za tovar z uvedeného špeciálneho účtu. Import a export sa uskutočňujú na základe 2 zmlúv.

Exportér

= Importér

(čas t)

Exportér

(čas  t + 1)

Export

                                   1.                                                                tovar

3. Špeciálny
4.  
5. účet

                                  2.

                                 peniaze    

                                  4.

                                   peniaze

Importér

                                   tovar  3.

                                  Krajina A                                               Krajina B

                                                                       hranica

Spätná kúpa( Bayback) – exportér strojov, zariadení al. technológií a licencií súhlasí s tým, že platba sa bude uskutočňovať vo forme výrobkov produkovaných na dodaných zariadeniach vo forme surovín vyťažených dodanými zariadeniami, al. licenčných výrobkov. Platnosť takýchto zmlúv sa pohybuje v rozpätí 3-15 rokov, takže medzi dodávkou a prvou splátkou ubehne dlhý čas. Z tohto hľadiska môže ísť o relatívne riskantný obchod pre exportéra, lebo tieto výrobky môžu za 15 rokov zastarať, môže sa zmeniť dopyt, al môžu klesať na cene. Na 2. strane v zahraničí často vzniká pre export nový závod bez vynaložených investícií, pričom má zaručenú kvalitatívnu a cenovú úroveň. Pre importéra to znamená získanie novej technológie; know – how, garantovaný odbyt časti produkcie. Na tomto princípe funguje ZO medzi západom Európy a štátmi Str. a V. Európy.  

Exportér

Importér

                                   Stroje, technológie

                             Výrobky, vyťažené suroviny

Industrial offest – sú to obchody, pri kt. sa exportér zaväzuje, že bude pomáhať importujúcej krajine pri predajoch jej tovaru (uskutočňuje sa pri veľkých zariadeniach, lietadlách, zbraniach), napr. keď anglická firma chcela predať lietadlá Južnej Kórei, pomáhala jej pri predajoch kórejských počítačov Hyundai.

Switch – nepriamy reexport, kde dochádza k devízovej konverzii pomocou obchodu s tovarom. Devízová konverzia je výmena peňažných prostriedkov v 1 mene za peňažné prostriedky v inej mene. Účelom switchu je získať voľne vymeniteľnú (konvertibilnú – libra, dolár) menu za menu nevymeniteľnú (clearingovú – slovenská koruna). Switchové operácie sú veľmi zložité, bývajú v nich zapojení minimálne 3 partneri. Prvým je dodávateľ z 1 krajiny, posledným je odberateľ z krajiny určenia. Medzi nimi v 3. krajine môže byť veľa medzičlánkov, kt. sa nazývajú switcheri (obchodné firmy, al. banky, kt. udržujú clearingy  majú dostatok konvertibilnej meny).  

Tovarový switch

Krajina určenia A

Krajina pôvodu tovaru B

                 Platba v clearingovej                                                                            Platba vo voľne

                        mene                            tovar                            tovar                     vymeniteľnej mene

        Krajina switchera

Swap – je devízovou operáciou, pri kt. banka kupuje s okamžitým dodaním voľnú devízu, kt. potrebuje na uskutočnenie úhrady do zahraničia za inú voľnú devízu, kt. má v okamihu operácie v dostatočnom množstve. Zároveň uzatvára termínový obchod, pri ktorom kúpenú devízu opäť predáva. Operácie tohto druhu uskutočňuje banka, ak má prechodný nedostatok určitej devízy.

                Zvláštne obchodné miesta

        Burza: sústreďuje sa dopyt a ponuka zastupiteľského tovaru hromadného charakteru, kt. vlastnosti sa dajú vyjadriť vzorkami, normami, popisom, a preto nie je na burzách fyzicky prítomný. Môže sa obchodovať s tovarom, kt. ešte neexistuje → termínované obchody – pracujú makléri za províziu.

        Aukcia: sústreďuje sa ponuka a dopyt po konkrétnom prítomnom tovare. Kupujúci si tovar môže prehliadnuť celý, al. jeho časť. Tovar sa predá tomu, kto dá vyššiu cenu. Predávajú sa tovary rastlinnej a živočíšnej výroby (káva, vlna, kožušiny, dobytok, kone, umelecké predmety, starožitnosti, …) → Londýn, Antverpy, Amsterdam, Sant Petersburg = kožušiny.

                Zahraničný obchod

-   je úsek národného hospodárstva danej krajiny zahrňujúcej obeh tovaru, kt. prekračuje jej štátne hranice

-   spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom

        Národné hospodárstvo – zahŕňa druhy spoločenstva – ekonomických činností dané spoločenskou deľbou práce, súhrn sektorov, odvetví a činností v danej krajine, kt. sú prepojené deľbou práce

        Svetové hospodárstvo – súhrn národných hospodárstiev jednotlivých štátov sveta a systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu.

        Stupeň zapojenia štátov do ZO závisí od:

                1. celkovej hosp. úrovne

                2. rozsah výroby a vnútornej spotreby

                3. stupňa zabezpečovania vlastnými prírodnými zdrojmi

                4. historických podmienok

-   realizuje sa mimo územia štátu a delí sa na:

        1. obchod v rámci komodít – každý štát vystupuje ako samostatný subjekt

        2. obchod rozvinutý cez zoskupenia, kedy zoskupenie určuje jednotnú cenovú tarifu → OPEC → cena ropy.

Rozsah a štruktúra ZO závisí od ekonomickej úrovne krajiny, štruktúry jej ekonomiky, postavenia krajiny v medzinárodnom obchode. Rozsah ZO poukazuje na komplexnosť hospodárstva a štruktúra ZO poukazuje na špecializáciu krajiny.

Na medzinárodnom obchode sa podieľajú všetky krajiny sveta rôznou intenzitou.

Najvyššiu závislosť majú malé priemyselné krajiny so špecializovaným priemyslom a poľnohospodárstvom a rozvojové krajiny s jednostranne orientovanou ekonomikou – vývoz surovín a poľnohosp. plodín.

Priemyselne vyspelé štáty Európy (menšie) vyvážajú viac ako 50% zo svojej výroby → závislé od svetového trhu: Belgicko, Švajčiarsko, Holandsko, Švédsko,…

                Slobodné ekonomické zóny

2. vznikli v 50. a 60. rokoch 20. stor.
3. je oblasť štátu, kt. sa vyznačuje výhodnou ekonomicko – geografickou polohou, v kt. sa formuje bezcolný al. zvýhodnený režim exportu a importu. Sú oslobodené od daní, majú minimálnu colnú kontrolu: prístavy a letiská (Nemecko – Hamburg, Kiel, Brémy – prístavy: nákladky a výkladky tovaru; Švajčiarsko – SEZ v oblasti poisťovníctva a bankovníctva; Írsko – letisko Shannan = exportno – priemyselná zóna, slúži na doplnenie pohonných látok pre transatlantické lety. Ázijské tigre. V Európe – Rijeka, Split, Štetín, Nový Sad. Amerika – Mexiko, USA. Belehrad, …)

                Štruktúra zahraničného obchodu

1. tovarová - komoditná

2. priestorová – teritoriálna

4. je významný ukazovateľ ekonomickej úrovne krajiny, poukazuje na tovarovú špecializáciu niektorých štátov.

Tovarová – komoditná štruktúra ZO:

        Tovar → komodita – je to hromadný tovar: suroviny, potraviny, hotové výrobky, ale nie stroje, zariadenia a strojové výrobky.

        Tovar je širší pojem ako komodita.

Z hľadiska tovarového zloženia môžeme obrat ZO triediť podľa:

        1. odvetví a odborov

        2. stupňa spracovania

        3. základného materiálu

Pre medzinárodné porovnanie štruktúry obratu ZO v jednotlivých štátoch sa považujú triediace hľadiská = nomenklatúry:

1. Bruselská:   I.   živé zvieratá

                 II. potraviny a nápoje

                 III. suroviny a polotovary

                 IV. hotové výrobky

                 V.   zlato a striebro

2. SITC = Standard International Trade Clasification (OSN)

                0   potraviny a živé zvieratá

                1   nápoje a tabak

                2   suroviny nepoužívateľné bez palív

                3   minerálne palivá, maradlá

                4   živočíšne a rastlinné oleje a tuky

                5   chemikálie

                6   priemyselný tovar

                7   stroje a dopravné zariadenia

                8   rôzne hotové výrobky

                9   tovar a transakcie

Hlavným ukazovateľom cenového vývoja na svetových surovinových trhoch sa používa Routerov index = je to geometricky vážený priemer indexov cien podľa denných záznamov 17. druhov tovarov: poľnohosp. tovary, neželezné kovy, priemyselné suroviny. Vznikol 18.12.1931; jeho hodnota = 100.

V exporte a importe určitého tovaru sú vyhlasované embargá, t.j. zákaz exportu a importu niektorých tovarov, majú ekonomický a politický dôvod. Embargo sa dá obísť reexportom (ropné embargo na Irak).

Tovarový dumping: ide o export tovaru do inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho hodnota, snaha vytlačiť konkurenciu z trhu.

Colná únia: dohoda 2 a viac štátov o zrušení colných hraníc (obchod bez cla), určená je spoločná hranica a jednotná colná tarifa.

Dovozné clá: špeciálne dane, dávajú sa na tovar dovážaný do krajiny

Index cien: relatívny (%) ukazovateľ zmeny celkovej úrovne určitej skupiny tovarov za dané obdobie v porovnaní s iným obdobím; hodnota = 100.

.

.

.

5. v 60. rokoch sa najviac rozvíja ZO strojov, zariadení, palív.
6. v 70. rokoch – orientácia len na suroviny, v oblasti hotových výrobkov nastal pokles
7. v 80. rokoch – pokles ceny ropy za 1 barel z 30 na 10 dolárov → pokles v oblasti surovín. Začala sa orientácia na chémiu a elektroniku.

Priestorová – teritoriálna štruktúra ZO:

8. na rozmiestnenie ZO:

        rozhodujúce činitele – rozdielna ekonomická úroveň štátu, nerovnomerné rozmiestnenie ťažby surovín, nerovnomerné rozmiestnenie spracovateľského priemyslu, produkcie obilnín, al. plodín.

        ovplyvňujúce činitele – geografická poloha, prírodné podmienky, demografia, politické pomery.

9. najväčšiu závislosť od ZO majú malé priemyselné štáty so špecializovaným priemyslom a poľnohospodárstvom a rozvojové štáty s 1 orientáciou na vývoz surovín a plodín.
10. Najnižšiu závislosť od ZO majú veľké priemyselné vyspelé štáty USA, kt. majú komplexnú surovinovú základňu a rozvinutý vnútorný trh.
11. vo svete sa v zahraničnom obchode vytvorili priestorové väzby štátov v 4 regiónoch

1. S. Amerika + Latinská Amerika

2. S. Amerika + Európa

3. Európa + Japonsko

4. S. Amerika + Japonsko

Realizuje sa tu viac ako 70% ZO, čo si vyžiadalo vznik integračných zoskupení.

Svetový obchod podľa teritoriálnych oblastí rozdelený do niekoľkých regiónov:

  I. Vyspelé krajiny – vyspelé západné štáty, Japonsko, USA, Kanada, JAR, štáty EÚ, Austrália, Nový Zéland, Izrael.

-   najväčší export z týchto štátov majú štáty EÚ, USA, Japonsko, Kanada

        Európska únia:

12. najbohatší svetový trh, najväčší dovozca, vývozca, 1/3 podielu na svetovom ZO.
13. vyrába najviac oceľ, produkty spracovateľského priemyslu, textilné výrobky, chemikálie, elektrotechniku, dokonalý dopravný systém, vysoká úroveň služieb.
14. má pasívnu bilanciu: import = za rok 2003 2 964 mld. USD v EÚ; export = za rok 2003 3024 mld. USD.
15. na ZO EÚ sa najviac podieľa Nórsko: import = 601 mld. USD, export = 751 mld. USD; Veľká Británia: import = 380 mld. USD, export = 304 mld. USD; ďalej Belgicko.
16. najväčší význam na dovoze majú dopravné priestory

        USA

17. v roku 2003 činil ZO 2 029 mld. USD; export = 723 mld. USD, import = 1305 mld. USD
18. najväčší dovozca na svete, špičková technika, hotové výrobky, suroviny
19. vyvážajú stroje, automobily, výrobky leteckého priemyslu, výpočtovej techniky
20. najväčší partneri: EÚ, Kanada, Japonsko

        Japonsko

21. v roku 2003 činil ZO 855 mld. USD; export = 472 mld. USD, import = 383 mld. USD
22. dováža ropu – 82% ZP = …………%, uhlie, železnú rudu, bauxit, meď, technické plodiny, krmoviny
23. vyváža stroje, elektroniku, autá, tkaniny, elektrotechniku, lode, oceľ, chemické výrobky, ryby, optiku
24. najvýznamnejší partneri: USA, EÚ, J. Kórea

  II. Rozvojové krajiny

25. 2 mld. obyvateľov, príjem na 1 obyv. tvorí 1/11 priemerného príjmu obyvateľstva vyspelých štátov → významnou ekonomickou sférou pre tieto štáty je ZO.
26. vzhľadom na nevyvážené monokultúrne hospodárstvo vzniká potreba dovozu najzákladnejších potravín.  
27. vyvážajú prírodný kaučuk, meď, cín, bauxit, mangán, fosfáty, káva, kakao, banány, kokosové orechy
28. cena surovín je vždy nižšia ako cena výrobkov → vysoká pasívna bilancia

        Africké rozvojové krajiny

29. podiel 3,5% na svetovom obchode, jednosmerne orientované
30. veľká závislosť od ZO
31. orientujú sa na suroviny
32. vyvážajú: ropu – Nigéria, Lýbia, Alžírsko; kávu – Keňa, Uganda; kakao – Ghana, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Nigéria; čaj – Keňa, Malawi; bavlna – Egypt; meď – Zambia, Zair; fosfáty – Maroko, Tunis; mangán – Maroko
33. dovážajú: polotovary, hotové výrobky, stroje, elektroniku, elektrotechniku, zariadenia

        Americké rozvojové krajiny

34. 1/5 ZO – závislé od ZO
35. export: palivá (ropa), suroviny, železné a neželezné kovy, kakao, cukor, banány, vlna, rastlinné oleje
36. najväčší ZO má Brazília, Mexiko, Venezuela
37. import: stroje, dopravné prostriedky, palivá, chemikálie

        Ázijské rozvojové krajiny

38. jednosmerne orientované
39. vyvážajú: ropa – Saudská Arábia, Kuvajt, Emiráty
40. dovážajú: elektronika, elektrotechnika

ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKA

Do r. 1993 – štatistika obchodu sa sledovala v rámci ČSR. V roku 1993 vzn. štát Slovensko a ZO len v rámci SR.

Rok 1993 – bola pasívna bilancia; dovoz prevážal nad  vývozom.

Rok 1994 – jediný rok s aktívnou bilanciou, bola zavedená 10% dovozná prirážka, kt. vyplývala z ochranných opatrení vlády; zrušená bolav roku 1996 – bola veľmi dobrá situácia na svetových trhoch.

Od r. 1995 – bola pasívna bilancia, trvá až do dnes. Jej príčiny:

                1. negatívna výrobná štruktúra ekonomík SR

                2. vysoká surovinovo-energetická náročnosť výroby

                3. výroba s nižším stupňom spracovania

                4. nízke DPH

                5. vysoká nezamestnanosť.

Rok 1995 – pasívne saldo v ZO – -5,7 mld. Skk. Do r. 1998 narástlo až na -80,9 mld. Skk. Dôvodom bolo, že slovenský priemysel nebol schopný presadiť sa na svetových trhoch, zachovanie fixného kurzu Skk, čo trvalo až do októbra 1998.

V r. 1999 – zlepšená obchodná bilancia, vďaka výraznému poklesu tempa rstu dovozu a obnovenie hosp rastu v EÚ. Podarilo sa znížiť obchodnú pasívnu bilanciu o viac ako 60%; znížila sa na 32,6 mld. Skk. Zavedená 7% dovozná prirážka.

Rok 2000 – 3% dovozná prirážka. Bilancia ZO 42 mld. Skk. Prirážka zruená 1.1.2001. Toto zrušenie postihlo 80% slovenského dovozu.

Rok 2001 – PASíVNE SALDO: -102 mld. Skk.

Rok 2002 – pasívna bilancia poklesla na 96 mld. Skk.

Rok 2003 – pasívna bilancia: -23,6 mld. Skk – predstavuje zlepšenie o viac ako 70% - najlepšia obchodná bilancia od r. 1995. Vplyv na zlepšenie – dynamika vývozu, vývoz vozidiel, strojov, elektrontechniky; klesol počet surovinových výrobkov – drevo, papier, chem výroky, odevy, plasty. Eyport = 803,2 mld. Skk.  Import = 827,6 mld. Skk.

Rok 2004 – hodnota pasívnej bilancie 47 mld. Skk. Export = 894 mld. Skk.  Import = 942 mld. Skk. Vstup SR do EÚ znamenalo zmenu metodiky štátneho získavania ZO. EÚ isťuje výsledky ZO členských krajín prostredníctvom EUROSTAT-u (Európsy štatistický úrad). ZO v rámci EÚ = eurocénijný = vnútrocejnijný – a je vkazovaný prostredníctvm INTRASTAT. ZO s tretími krajinami

                Rozvojový svet a jeho problémy

1. Ázia

2. Latinská Amerika

3. Afrika

41. bilancia – pasívna → cena suroví v ZO je nižšia ako cena tovarov
42. sú agrárno – surovinovými krajinami – koloniálnymi príveskami pre svetové metropoly
43. vstupujú do ZO s produktmi tropických plodín, nerastnými surovinami a palivami
44. pri dosiahnutí politickej nezávislosti sa postavenie týchto krajín v rámci ekonomických vzťahov začína meniť, aj keď s veľkými problémami sa zvyšuje produkcia spracovateľského priemyslu, export neželezných kovov, nerastných surovín, palív

1974 – spísaná Charta ekonomických práv a povinností štátov

45. pozitívna pre rozvoj krajín:

1. ustanovenie plnej národnej suverenity nad nerastnými surovinami a všetkými druhmi hospodárskej činnosti
2. zlepšenie podmienok medzinárodného obchodu – lepšie zdôvodnenie cien nerastných surovín, export
3. zabránenie úniku kvalifikovaných pracovných síl, zmenšenie technologického odstupu medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami
4. zníženie zadlženosti
5. kontrola činnosti medzinárodných monopolov

Nerastné suroviny tvoria 70 – 80% exportu – závislosť od ceny suroviny (cena suroviny je nižšia ako cena tovaru) – ropa, meď, olovo, káva, kakao, cín

46. zadlženosť – najvyššiu zadlženosť majú: Brazília, Mexiko, India, Indonézia (15 biliónov dolárov)
47. nadnárodné spoločnosti a koncerny – kontrolujú priemyselnú produkciu až 2/5 (Mozambik)
48. manipulácia obyvateľstva ako lacnej pracovnej sily
49. neexistujú tu ekologické zákony – výroba ekologicky nečistých produktov, napr. Japonsko dáva spracovať ropu do Indie a Singapuru, al. brazílske železo sa spracováva na Filipínach
50. podobne sú na tom aj africké rozvojové krajiny – Zair, Zambia, Keňa, Nigéria

Spoločné znaky

1. poľnohospodárstvo: málo výkonné – hlavne monokultúry na plantážach a chýbajú základné potraviny (káva, kaučuk, kakao, palma olejová, čaj, bavlník, cukrová trstina)

        -   nedostatočná výživa a hladomor

2. sahel: rozširovanie púští nadmerným spásaním

3. obyvateľstvo: rýchly rast prirodzeného prírastku, vysoká úmrtnosť (podvýživa) detí, slabé zdravotníctvo: AIDS – V. a Z. Afrika, drogy

        -   negramotnosť – málo peňazí na školy, migrácia mladých do miest

        -   nezamestnanosť, nerovnomerné príjmy, občianske a náboženské nepokoje

4. obchod: pasívne čakajú na pomoc, závislé na svetových trhoch a zadlženosť, korupcia – pomoc pre štátnu politiku

5. ekológia: devastácia životného prostredia – púšte, erózie, odlesnenie

6. deti a práca: Egypt – v noci zbierajú jazmínové kvety, aby nestratili vôňu;  India – 15% výroba zápaliek;  Pakistan – 19 mil. – spracovanie koží pre Nemecko;  Guatemala – zber kávy;  Bangladéš – textil

Východiská:

51. dlhodobá a rozmanitá pomoc:

1. finančná – pôžičky pre priemysel, infraštruktúru, reformy a sociálnu sféru
2. technická – projekty vodohospodárske, energetické, informačné
3. personálna – špecialisti
4. humanitná – dodávky potravín, zdravotnícka pomoc, katastrofy, utečenci

Podľa hospodárskej rozvinutosti krajín (hodnota HNP):

1. rozvinuté = vysoký HNP

2. rozvojové = nízky HNP – rýchlejší rast HNP ako v rozvinutých krajinách – keďže rast počtu obyvateľstva je rýchlejší, HNP je nižší.

1. novoindustrializované – najrýchlejší rast HNP, v priemyselných vysoko technologických odvetviach

          -  Ázia – tigre (Kórea, Thajwan, Hongkong, Singapur), Malajzia, Thajsko, Indonézia

          -  Latinská Amerika – Mexiko, Argentína, Brazília

2.  ropné – zásoby ropy, ale bez vlastného priemyslu a bez zmien v spoločnosti (ženy nevolia)

          -  cena ropy dlhodobo klesá a raz sa vyčerpajú jej zásoby, veľa sociálnych výhod (pôžičky, školy v zahraničí) – Perzský záliv (Saudská Arábia, Irán, Irak, Kuvajt, Spojené arabské emiráty), Indonézia, Líbya, Nigéria, Mexiko, Venezuela

3.  najmenej rozvinuté – ich zoznam OSN vydá každý rok podľa HNP

           -  nízke vzdelanie, nízke zdravotníctvo – Haiti, ostrovy v Tichom oceáne, tropická Afrika (30), Ázia (10)

            -   vysoký počet obyvateľov – zaostalosť

Vlastnosti tretieho sveta:

52. prírodné: nedostatok nerastných surovín, zlé klimatické podmienky (aridné, púštne podnebie, tropické vlhké podnebie), neúrodné pôdy
53. humánne: koloniálny vývoj, hospodárska závislosť na rozvinutých krajinách – export nerastných surovín a plodín, pestovanie samozásobovacích plodín
54. ceny závisia od úrody; nižšia cena surovín ako tovarov, dlhy
55. vysoký počet obyvateľov – vysoký prirodzený prírastok – nezamestnanosť, negramotnosť, zlá zdravotnícka starostlivosť = zlý zdravotný stav obyv., chudoba, hlad
56. urbanizácia – obchod do mies t a ich preľudnenie – mestá sú tam, kde nerastné suroviny a ph. plodiny (Buenos Aires, Kalkata, Singapur) – ostatné oblastné štáty – chudobné s tradičným hospodárstvom
57. rozdiely medzi ľuďmi – vrstvy: hranica chudoby – negramotnosť, krátka dĺžka života, PH

                                               : vlastníci ½ národného majetku    

58. konflikty – národnostné, náboženské, málo investícií, prírodné pohromy (záplavy, suchá)
59. ekonomické spolky – nižšia spolupráca – zlá výmena tovarov a surovín
60. hladomor