Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / sociologia detstva
poznamky prepisane strucne (sociologia_detstva.doc)
Sociológia detstva
Pojem dieťa a detstvo môžeme chápať z hľadiska viacerých diskurzov:
- vedecký diskurz
- náboženský diskurz
- umelecký diskurz
- politický diskurz
- právny diskurz
- masmediálny diskurz
- laický diskurz – vychádza z vedeckého diskurzu
Štyri roviny:
- Rovina objektívnej reality
- Rovina subjektívna
- Rovina symbolická – je podmieňovaná kultúrou
- Rovina štatistických dát
Sociológia
societas = spoločnosť, spolok, spojenectvo
logos = náuka, veda
socius = druh, spoločnosť
socio = spájať, kamarátiť sa
sociálny
- charitatívny, dobročinný
- spoločenský, družný
- hromadný, kolektívny
- týkajúci sa spoločnosti
- podmienený spoločnosťou
- záväzný, normatívny
- majúci na mysli blaho a dobro spoločnosti
- slúžiaci spoločnosti
- politický, triedny (vo význame sociálna trieda), reformný
- týkajúci sa medziľudských vzťahov a stykov
- týkajúci sa životných podmienok a životnej úrovne
- slúžiaci hygiene
- prospešný spoločnosti
- súcitiaci
- vyžadujúci pomoc
- nesobecký...
Sociológia je veda o spoločnosti, sociálnych skupinách a sociálnych interakciách.
„Sociológia je veda o vzájomnom pôsobení ľudí.“ (Durghaig)
- sociológia je aplikovaná veda
- v centre záujmu je človek, ktorý je chápaný ako sociálna bytosť (rôzne formy a združovcania sa rôznych ľudí a podmienky, k akým dochádza)
- človek je bio-psycho-sociokultúrna bytosť
- sociológia vznikla v 19. stor., zakladateľ bol Auguste Comte – ako prvý použil vo svojom diele pojem sociológia (Kurz pozitívnej filozofie)
ďalší predstavitelia:
- Platón, Aristoteles, Svätý Augustín, Ján Amos Komenský...
- český filozof Teller: „Sociológia mohla vzniknúť až potom, keď vznikli problémy, ktorými sa zaoberá.“
Delí sa na:
- sociálna statika – zaoberá sa spoločnosťou v pokoji (= zaoberá sa štruktúrou spoločnosti)
- sociálna dinamika – zaoberá sa vývinom spoločnosti
Vývoj sociológie delíme do troch období:
- 30. – 40. roky 19. stor. – 20. roky 20. stor.
- 20. roky 20. stor. – 60. – 70. roky 20. stor.
- prelom 60. a 70. rokov 20. stor. – dodnes
- snažili sa vymedziť predmet sociológie, metódy, ktoré má používať, postavenie sociológie spoločnosti (Karl Marx, Ferdinand Tönnix, Emil Durkheim /Francúz, profesor, sociológie v 2. pol. 20. stor./, H. Spencer, Max Weber...)
- nešlo len o teoretické vymedzenie sociológie, ale už o empirický výskum (= v teréne realizujem určitý výskum)
- v 20. stor. sa ťažisko výskumu presúva do USA – Chikago
- Talcot Parsons – predstaviteľ tzv. štrukturálneho funkcionalizmu (jeden z najvýraznejších smerov sociológie)
- Teória sociálneho konfliktu – škola v USA – L. Coser – američan nemeckého pôvodu; Charles Reis Mills – autor koncepcie Sociologická imaginácia
- aj USA aj Európa, celý svet
- kríza sociológie – existuje veľa smerov, názorov, škôl
- interpretatívna sociológia – zaoberá sa mikrosociológiou, zaujíma ju, ako ľudia interpretujú svoj každodenný svet
- mikrosociológia – témou je každodenný život ľudí
- makrosociológia
- do tohto tretieho obdobia patrí aj sociológia detstva, bola inšpirovaná interpretatívnou sociológiou
Sociologická imaginácia
- rozvíjanie určitej predstavivosti
- schopnosť vidieť svoj život z istého nadhľadu, vidieť ho v širších sociokultúrnych a historických súvislostiach v našich životoch
- sociológia, na rozdiel od iných spoločenských vedných disciplín, analyzuje jednotlivé javy zo sociálnych príčin
Sociológia detstva je aplikovaná sociologická disciplína, okrem iného skúma sociálne svety detí.
Impulzy pre rozvoj sociológie boli dva:
- vonkajší
- vnútorný
1924 – prijatá Genevská Deklarácia práv dieťaťa
1969 – prijatá Deklarácia práv dieťaťa
1989 – Dohovor o právach dieťaťa
1979 – rok dieťaťa
- detstvo je sociokultúrny fenomén (kategória), je to určitá sociálna inštitúcia. Je to určitý priestor, ktorý vytvorila spoločnosť pre deti.
Sociálna a kultúrna antropológia – Margaret Miet + Ruth Benedikt
- už v 30. rokoch hovorí Ruth Benediktová, ze každá kultúra dáva dôvod na niečo iné – naša euroamerická kultúra je posadnutá robením ostrého rozdielu medzi detstvom a dospelosťou