Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / psychologicke aspekty vychovy dietata v rodine
poznamky prepisane psych aspekty (psychologicke_aspekty.doc)
PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY VÝCHOVY DIEŤAŤA V RODINE
- záverečný test = pojem + objasnenie alebo súvislý text a k tomu vyber pojem
- video
- problematika násilia v rodine
Témy seminárnych prác:
- Súčasný trend odkladania materstva
- Absencia rodičovstva, nedobrovoľná bezdetnosť
- Násilie v rodine
- Adoptívne (nevlastné) rodiny
- podložené materiálmi, prerozprávané (nie čítané), zaujímavé, môže byť aj PC prezentácia (nie je povinnosť), uvedené bibliografické zdroje, vypracované jej to odovzdať; hodnotenie na základe toho, čo sa na hodine dialo (diskusia, reakcie a pod.)
ZÁKLADNÉ POJMY
Adaptabilita:
- schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa požiadavkám alebo nárokom
- je to schopnosť rodinného systému meniť štruktúru moci, rolí a pravidiel vzťahov v závislosti na vývojovom a situačnom strese (vývojový stres – kríza vo vývojovom cykle rodiny, tzv. prechody), napr. narodenie súrodenca, vstup do školy, osamostatnenie dieťaťa...
miera adaptability:
- dobrá je stredná miera adaptability
- iní autori hovoria, že čím je vyššia adaptabilita, tým je zabezpečené lepšie zdravé fungovanie
- na jednej strane rodinný systém má byť usporiadaný, ale na strane druhej má byť hierarchicky usporiadaný
- pre zvládnutie situačných stresov je rozhodujúce udržať rovnováhu medzi adaptabilitou a organizovanosťou
Autonómia:
- jej protipólom je súdržnosť
- je podmienkou maximálnej možnej nezávislosti a minimálneho obmedzovania aktivít členov rodiny
- tieto dva pojmy sprevádza napätie
- vo všetkých štádiách rodinného vývinu ide o ich rovnováhu
- vo funkčných rodinách sa autonómia členov rešpektuje, podporuje, ale je v nich aj silná súdržnosť
Diferenciácia:
- je to stupeň individuality jedinca vzhľadom k druhým ľuďom
- tento stupeň sa dá znázorniť na kontinú od symbiózy, rovnakosti, podobnosti, rozdielnosti po opačnosť až izoláciu
Disfunkcia:
- ide o rodinu, v ktorej jeden alebo viac členov produkuje nezdravé správanie (maladaptívne)
- charakterizuje ju: popieranie alebo neriešenie problémov, chýba intimita, vzájomné obviňovanie, rigidné role (strnulé), potlačovanie osobnej identity na úkor rodinnej identity, nejasná komunikácia, chýbajú jasné hranice medzi členmi, nejasné pravidlá a koncepcie
- disfunkčný rodinný systém môže, ale nemusí produkovať individuálnu psychopatológiu (neurologické problémy, návykové látky...)
Hranice:
- neviditeľné línie medzi jednotlivými subsystémami rodinného systému (napr. hranice manželskej koalície, medzi deťmi)
- môžu byť:
- rigidné = strnulé
- jasné = akceptované všetkými
- difúzne = slabé
- medzi hranicami existujú plynulé prechody
- kľúčovou charakteristikou hraníc v rodine je ich priepustnosť (permeabilita) medzi subsystémami v rodine a medzi rodinou a okolím
- hranice sú premenlivé v závislosti na:
- type rodinného systému
- vývojovej etape a situácii konkrétnej rodiny
- hranice rodiny expandujú alebo sa stenšujú (sťahujú)
- priepustnosť sa navonok javí ako otvorenosť rodiny, optimálna je stredná miera otvorenosti
- extrémna otvorenosť signalizuje takmer vždy rodinnú disfunkciu, vtedy ide o dezorganizované rodiny (rozpadnuté)
- na opačnom póle je malá otvorenosť, v extrémnom prípade izolovanosť rodiny (psychiatrické problémy, introverzia rodičov, postihnutý člen)
Koalícia:
- spojenectvo medzi určitými členmi rodiny
- delí sa na:
a) funkčná – koalícia manželov – otvorená ostatným spojom
b) disfunkčná – schizmatická koalícia – taká, kde je veľmi slabá alebo chýbajúca manželská koalícia, ale silné spojenectvo naprieč generáciami medzi odlišnými alebo rovnakými pohlaviami
c) asymetrická rodinná koalícia – jeden člen rodiny je izolovaný od ostatných
d) generačná koalícia – manželia a ich deti tvoria samostatné koalície
e) pseudodemokratická koalícia – všetky vzťahy a komunikačné kanály majú približne rovnaký význam, nie sú dobre diferencované manželská koalícia a rodičovské role
f) totálna koalícia – rodina s prepletenými, tesnými väzbami, kedy správanie a pocity jedného zasahujú druhých členov rodiny a osobnostné hranice sú nejasné
Kohézia (= súdržnosť):
- predstavuje tie sily (pozitívne i negatívne), ktoré držia vzťah spolu
- je vyjadrovaná ako vernosť, oddanosť, stupeň intimity, je považovaná za ústrednú charakteristiku fungovania rodinného systému
- vo funkčných rodinách ide o rovnováhu medzi odstredivými a dostredivými silami
- zdravá súdržnosť je vyvážená adekvátnou osobnou autonómiou členov rodiny
Komplementarita:
- vyjadruje vzájomnú zlúčiteľnosť, to, ako sa členovia rodiny vzájomne dopĺňajú v potrebách, vlastnostiach alebo schopnostiach
- môže byť pozitívna a negatívna
pozitívna
- keď členovia vzájomne uspokojujú svoje potreby spôsobom, ktorý podporuje rast emocionálnych vzťahov medzi nimi
negatívna
- posilňovanie obrany proti úzkosti
- vôbec sa nepodporuje pozitívny emocionálny rast
- napr.: Manžel si myslí, že musí mať finančnú zodpovednosť, aby nemal úzkosť, žena sa bojí finančnej zodpovednosti a je úzkostná, ak sa má starať o finančné záležitosti. Tu sa vzorce dopĺňajú negatívne, jeden chce mať kontrolu a druhý sa jej vyhýba.
Konštelácia rodiny:
- je to sociálno-psychologické usporiadanie rodiny
- patria sem osobnostné charakteristiky a citová vzdialenosť členov rodiny, poradie narodenia a pohlavie súrodencov, vekové rozdiely, dominantné alebo submisívne pozície, počet členov rodiny...
duplikačná téza
- človek opakuje vo svojich vzťahoch, hlavne v manželskom a rodičovskom správaní, tie vzorce správania, ktoré sa mu zafixovali v pôvodnej rodine
determinizmus
- všetky problémy majú svoje korene v detstve
novšie teórie zdôrazňujú plasticitu – nepriaznivé zážitky nemajú nutne negatívny dopad na jedinca (dieťa). Záleží to od:
1) tzv. resiliencie (psychickej odolnosti) jedinca
2) od transakcií medzi jedincom a kontextami, v ktorých sa pohybuje a vyvíja
Kontext:
- bohato štruktúrovaná systémová sieť prostredia, ktorá spolupôsobí na vývin jedinca a celej rodiny
Normalita rodiny:
- má štyri prístupy:
- normalita ako zdravie a absencia patológie
- tradičný medicínsko-psychiatrický prístup
- rodina je normálna, ak nevykazuje u žiadneho člena symptómy poruchy alebo psychopatológie
- normalita ako ideál
- predovšetkým v humanistických teóriách, kde je normalita rodiny stotožňovaná s ideálnym alebo optimálnym fungovaním a je vzťahovaná k určitým hodnotám (vernosť, porozumenie, tolerancia, naplňovanie potrieb iných) a k splneniu určitých úloh (úspešný vývoj detí)
- existujú aj prípady nekonvenčných rodín, ktoré nezodpovedajú tomuto ideálu a napriek tomu môžu fungovať dobre
- normalita ako priemer
- rodina je normálna, pokiaľ zodpovedá tomu, čo je obvyklé, priemerné, typické
- pracuje sa tu so štatistickým priemerom a krivkou normálneho rozloženia (Gausova distribúcia), kde stred (priemer) je norma a oba okraje sú odchýlky
- normalita ako transakčný proces
- tento prístup je podložený systémovou teóriou
- pozornosť je venovaná procesom prebiehajúcim v čase
- základné procesy zahŕňajú integráciu, udržovanie a vývoj rodinného systému
- tento prístup pripúšťa značnú variabilitu normálneho
Pseudovzájomnosť:
- ide o nepravú alebo falošnú súdržnosť
- nejde o spontánne želanie byť v blízkosti a v dôvernej interakcii s druhými členmi rodiny
Rodinná diagnóza:
- mala by obsahovať súčasné problémy
- najčastejšie sa uvádza príčina problému na strane detí, obyčajne riešia rodičia na sedení poruchy správania
- patria sem role a fungovania rodičov – skúma sa partnerský vzťah, rodičovská rola, schopnosť komunikovať city, udržiavanie poslušnosti a poriadku
- podstatné je objasniť očakávania a predstavy o vlastných rolách a rolách druhých
- rodinné vzťahy
- proces komunikácie – jej jasnosť, priamosť, adresnosť, otvorenosť, prípadne poruchy komunikácie
- riešenie konfliktov a problémov – tolerancia, solidarita, vyhýbanie sa problémom, proces ich riešenia
Rodinné fungovanie:
- schopnosť rodiny fungovať v 4 oblastiach:
osobné fungovanie – ide o spokojnosť členov so svojou rolou
partnerské fungovanie – ide o spokojnosť v sexuálnej oblasti, vzájomný súlad
rodičovské fungovanie – zodpovednosť za výchovu detí, pocit obohatenia z rodičovskej role
socio-ekonomické fungovanie – socioekonomická úroveň v rodine, jej začlenenie
Rodinná identita:
- pocit sunáležitosti s rodinou ako „MY“, ktorým sa vydeľuje rodina od ostatných sociálnych systémov
- identita zahŕňa vedomie kontinuity
- pocit, že sme rodina, je jadrom pre interpretáciu všetkých udalostí a situácií
- členovia rodiny podobne chápu a vysvetľujú okolité dianie
Rodinná interakcia:
- sú to systémovo založené, dynamické spôsoby komunikácie členov rodiny
- každodenné opakujúce sa interakčné vzorce utvárajú jedinečnú atmosféru rodiny a ovplyvňujú psychologické welt-being (kvalita života, dobré bytie)
- rôzne kódovacie systémy k hodnoteniu procesu rodinnej interakcie obsahujú tieto dimenzie:
dominancia – v normálnych rodinách sú jasne rozlíšené mocenské štruktúry
city – emočné reakcie a vzťahy, buď pozitívne, alebo negatívne
komunikačné zručnosti – jasné, súlad verbálnej a neverbálnej úrovne
výmena informácií a správanie pri riešení problémov
konflikt – ako stupeň otvorenej tenzie (napätia) v rodinnej interakcii; problémom je intenzívny konflikt alebo úplná absencia konfliktu
podpora, starostlivosť, rešpekt, porozumenie, ocenenie – súvisí to s intimitou v rodine
Rodinné mýty:
- podpovrchové štruktúry a súbory postojov, ktoré sa väčšinou priamo nevyjadrujú, sú prítomné na komunikačnej metaúrovni a nediskutuje sa o nich
- môžu obsahovať pravidlá, rituály, tabu, povery...
- sú to obranné mechanizmy rodinného systému, môžu byť pozitívne alebo negatívne
- základné typy:
mýtus harmónie
mýtus obetného baránka – niekto ta to môže, niekto je vinný
mýtus prehnanej súdržnosti
- rodinné mýty napomáhajú lepšiemu fungovaniu rodiny, majú stabilizačnú a normatívnu funkciu
- keď ide o zdravú rodinu, nemali by byť vzdialené moc od reality
Rodinný proces:
- popisuje zložitý priebeh interakcií medzi členmi rodiny
- má obsahový aspekt (je toto, o čom rodina diskutuje) a procesuálny aspekt (spôsob, akým to hovorí)
Rodinná dynamika:
- patria sem celkové rodinné vzorce správania, ale tiež interpersonálne a intrapersonálne (vedomé a nevedomé) procesy, tiež postoje a prevládajúca emočná atmosféra
Rodinné rituály:
- sú to špecifické, pre rodinu typické a ustálené priebehy niektorých činností, ktoré majú ochrannú, pomocnú a stabilizačnú funkciu
- môžu mať podobu každodennej rutiny (stolovanie, ranné lúčenie, ukladanie na spánok), alebo pri slávnostných príležitostiach (oslavy, Vianoce)
- pomáhajú formovať rodinnú identitu v obdobiach, kedy je potrebná jej inovácia
Rodinný životný cyklus:
- rodina prechádza vývojovými cyklami
- rozoznávame tu vývojové vplyvy, ktoré sú
a) očakávané, pravidelné (narodenie dieťaťa, vstup do školy, nástup do prvého zamestnania, odchod dospelého dieťaťa)
c) nenormatívne vplyvy – ide o neočakávané životné udalosti (narodenie postihnutého dieťaťa, rozvod, úraz...)
e) širšie spoločf) ensko-kultúrne vplyvy – zmena politického režimu, vplyv nezamestnanosti...
- štádiá rodinného životného cyklu bývajú vymedzované rôzne, ale všeobecne sem patrí:
- separácia od rodičov a voľba partnera
- svadba, narodenie detí, výchova detí, odchod detí
- starnutie, dôchodok, smrť partnera, vdovcovstvo...
Typy rodín:
- uzavretý rodinný systém
- typické sú pevné štruktúry, je tu rigidný (nemeniaci sa) priestor, pravidelný čas a stála energia, pevné body, pre poriadok a zmenu
- otvorený rodninný systém
- poriadok a zmena vyplývajú z interakcie relatívne pevných, ale vyvíjajúcich sa rodinných štruktúr
- pohyblivý priestor, premenlivý čas, pružná energia
- náhodný (nepravidelný) rodinný systém
- všetky štruktúry sú nestabilné – rozptýlený priestor, nepravidelný čas, fluktujúca energia
väčšina rodín sú nevyhranené, prechodné, zmiešané typy