zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / psychologicke aspekty vychovy dietata v rodine

 

poznamky prepisane psych aspekty (psychologicke_aspekty.doc)

psychologicke_aspekty-1283695521.doc

PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY VÝCHOVY DIEŤAŤA V RODINE

 

 

  1. záverečný test = pojem + objasnenie alebo súvislý text a k tomu vyber pojem
  2. video
  3. problematika násilia v rodine

 

Témy seminárnych prác:

  1. Súčasný trend odkladania materstva
  1. Absencia rodičovstva, nedobrovoľná bezdetnosť
  1. Násilie v rodine
  1. Adoptívne (nevlastné) rodiny

       - podložené materiálmi, prerozprávané (nie čítané), zaujímavé, môže byť aj PC prezentácia (nie je povinnosť), uvedené bibliografické zdroje, vypracované jej to odovzdať; hodnotenie na základe toho, čo sa na hodine dialo (diskusia, reakcie a pod.)

 

 

 

ZÁKLADNÉ POJMY

 

 

Adaptabilita:

  1. schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa požiadavkám alebo nárokom
  2. je to schopnosť rodinného systému meniť štruktúru moci, rolí a pravidiel vzťahov v závislosti na vývojovom a situačnom strese (vývojový stres – kríza vo vývojovom cykle rodiny, tzv. prechody), napr. narodenie súrodenca, vstup do školy, osamostatnenie dieťaťa...

miera adaptability:

  1. dobrá je stredná miera adaptability
  2. iní autori hovoria, že čím je vyššia adaptabilita, tým je zabezpečené lepšie zdravé fungovanie

 

  1. na jednej strane rodinný systém má byť usporiadaný, ale na strane druhej má byť hierarchicky usporiadaný
  2. pre zvládnutie situačných stresov je rozhodujúce udržať rovnováhu medzi adaptabilitou a organizovanosťou

 

Autonómia:

  1. jej protipólom je súdržnosť
  2. je podmienkou maximálnej možnej nezávislosti a minimálneho obmedzovania aktivít členov rodiny
  3. tieto dva pojmy sprevádza napätie
  4. vo všetkých štádiách rodinného vývinu ide o ich rovnováhu
  5. vo funkčných rodinách sa autonómia členov rešpektuje, podporuje, ale je v nich aj silná súdržnosť

 

Diferenciácia:

  1. je to stupeň individuality jedinca vzhľadom k druhým ľuďom
  2. tento stupeň sa dá znázorniť na kontinú od symbiózy, rovnakosti, podobnosti, rozdielnosti po opačnosť až izoláciu

 

 

Disfunkcia:

  1. ide o rodinu, v ktorej jeden alebo viac členov produkuje nezdravé správanie (maladaptívne)
  2. charakterizuje ju: popieranie alebo neriešenie problémov, chýba intimita, vzájomné obviňovanie, rigidné role (strnulé), potlačovanie osobnej identity na úkor rodinnej identity, nejasná komunikácia, chýbajú jasné hranice medzi členmi, nejasné pravidlá a koncepcie
  3. disfunkčný rodinný systém môže, ale nemusí produkovať individuálnu psychopatológiu (neurologické problémy, návykové látky...)

 

Hranice:

  1. neviditeľné línie medzi jednotlivými subsystémami rodinného systému (napr. hranice manželskej koalície, medzi deťmi)
  2. môžu byť:
  1. rigidné = strnulé
  1. jasné = akceptované všetkými
  1. difúzne = slabé
  1. medzi hranicami existujú plynulé prechody
  2. kľúčovou charakteristikou hraníc v rodine je ich priepustnosť (permeabilita) medzi subsystémami v rodine a medzi rodinou a okolím

-     hranice sú premenlivé v závislosti na:

- type rodinného systému

- vývojovej etape a situácii konkrétnej rodiny

     -     hranice rodiny expandujú alebo sa stenšujú (sťahujú)

  1. priepustnosť sa navonok javí ako otvorenosť rodiny, optimálna je stredná miera otvorenosti
  2. extrémna otvorenosť signalizuje takmer vždy rodinnú disfunkciu, vtedy ide o dezorganizované rodiny (rozpadnuté)
  3. na opačnom póle je malá otvorenosť, v extrémnom prípade izolovanosť rodiny (psychiatrické problémy, introverzia rodičov, postihnutý člen)

 

Koalícia:

  1. spojenectvo medzi určitými členmi rodiny

-     delí sa na:

a)        funkčná – koalícia manželov – otvorená ostatným spojom

b)        disfunkčná – schizmatická koalícia – taká, kde je veľmi slabá alebo chýbajúca manželská koalícia, ale silné spojenectvo naprieč generáciami medzi odlišnými alebo rovnakými pohlaviami

c)        asymetrická rodinná koalícia – jeden člen rodiny je izolovaný od ostatných

d)        generačná koalícia – manželia a ich deti tvoria samostatné koalície

e)        pseudodemokratická koalícia – všetky vzťahy a komunikačné kanály majú približne rovnaký význam, nie sú dobre diferencované manželská koalícia a rodičovské role

f)        totálna koalícia – rodina s prepletenými, tesnými väzbami, kedy správanie a pocity jedného zasahujú druhých členov rodiny a osobnostné hranice sú nejasné

 

Kohézia (= súdržnosť):

  1. predstavuje tie sily (pozitívne i negatívne), ktoré držia vzťah spolu
  2. je vyjadrovaná ako vernosť, oddanosť, stupeň intimity, je považovaná za ústrednú charakteristiku fungovania rodinného systému
  3. vo funkčných rodinách ide o rovnováhu medzi odstredivými a dostredivými silami
  4. zdravá súdržnosť je vyvážená adekvátnou osobnou autonómiou členov rodiny

 

 

 

Komplementarita:

  1. vyjadruje vzájomnú zlúčiteľnosť, to, ako sa členovia rodiny vzájomne dopĺňajú v potrebách, vlastnostiach alebo schopnostiach
  2. môže byť pozitívna a negatívna

pozitívna

  1. keď členovia vzájomne uspokojujú svoje potreby spôsobom, ktorý podporuje rast emocionálnych vzťahov medzi nimi

negatívna

  1. posilňovanie obrany proti úzkosti
  2. vôbec sa nepodporuje pozitívny emocionálny rast
  3. napr.: Manžel si myslí, že musí mať finančnú zodpovednosť, aby nemal úzkosť, žena sa bojí finančnej zodpovednosti a je úzkostná, ak sa má starať o finančné záležitosti. Tu sa vzorce dopĺňajú negatívne, jeden chce mať kontrolu a druhý sa jej vyhýba.

 

Konštelácia rodiny:

  1. je to sociálno-psychologické usporiadanie rodiny
  2. patria sem osobnostné charakteristiky a citová vzdialenosť členov rodiny, poradie narodenia a pohlavie súrodencov, vekové rozdiely, dominantné alebo submisívne pozície, počet členov rodiny...

duplikačná téza

  1. človek opakuje vo svojich vzťahoch, hlavne v manželskom a rodičovskom správaní, tie vzorce správania, ktoré sa mu zafixovali v pôvodnej rodine

determinizmus

  1. všetky problémy majú svoje korene v detstve

novšie teórie zdôrazňujú plasticitu – nepriaznivé zážitky nemajú nutne negatívny dopad na jedinca (dieťa). Záleží to od:

1)        tzv. resiliencie (psychickej odolnosti) jedinca

2)        od transakcií medzi jedincom a kontextami, v ktorých sa pohybuje a vyvíja

 

Kontext:

  1. bohato štruktúrovaná systémová sieť prostredia, ktorá spolupôsobí na vývin jedinca a celej rodiny

 

Normalita rodiny:

  1. má štyri prístupy:
  1. normalita ako zdravie a absencia patológie
  1. tradičný medicínsko-psychiatrický prístup
  2. rodina je normálna, ak nevykazuje u žiadneho člena symptómy poruchy alebo psychopatológie
  1. normalita ako ideál
  1. predovšetkým v humanistických teóriách, kde je normalita rodiny stotožňovaná s ideálnym alebo optimálnym fungovaním a je vzťahovaná k určitým hodnotám (vernosť, porozumenie, tolerancia, naplňovanie potrieb iných) a k splneniu určitých úloh (úspešný vývoj detí)
  2. existujú aj prípady nekonvenčných rodín, ktoré nezodpovedajú tomuto ideálu a napriek tomu môžu fungovať dobre
  1. normalita ako priemer
  1. rodina je normálna, pokiaľ zodpovedá tomu, čo je obvyklé, priemerné, typické
  2. pracuje sa tu so štatistickým priemerom a krivkou normálneho rozloženia (Gausova distribúcia), kde stred (priemer) je norma a oba okraje sú odchýlky
  1. normalita ako transakčný proces
  1. tento prístup je podložený systémovou teóriou
  2. pozornosť je venovaná procesom prebiehajúcim v čase
  3. základné procesy zahŕňajú integráciu, udržovanie a vývoj rodinného systému
  4. tento prístup pripúšťa značnú variabilitu normálneho

Pseudovzájomnosť:

  1. ide o nepravú alebo falošnú súdržnosť
  2. nejde o spontánne želanie byť v blízkosti a v dôvernej interakcii s druhými členmi rodiny

 

Rodinná diagnóza:

  1. mala by obsahovať súčasné problémy
  2. najčastejšie sa uvádza príčina problému na strane detí, obyčajne riešia rodičia na sedení poruchy správania
  3. patria sem role a fungovania rodičov – skúma sa partnerský vzťah, rodičovská rola, schopnosť komunikovať city, udržiavanie poslušnosti a poriadku
  4. podstatné je objasniť očakávania a predstavy o vlastných rolách a rolách druhých
  5. rodinné vzťahy
  6. proces komunikácie – jej jasnosť, priamosť, adresnosť, otvorenosť, prípadne poruchy komunikácie
  7. riešenie konfliktov a problémov – tolerancia, solidarita, vyhýbanie sa problémom, proces ich riešenia

 

Rodinné fungovanie:

  1. schopnosť rodiny fungovať v 4 oblastiach:

osobné fungovanie – ide o spokojnosť členov so svojou rolou

partnerské fungovanie – ide o spokojnosť v sexuálnej oblasti, vzájomný súlad

rodičovské fungovanie – zodpovednosť za výchovu detí, pocit obohatenia z rodičovskej role

socio-ekonomické fungovanie – socioekonomická úroveň v rodine, jej začlenenie

 

Rodinná identita:

  1. pocit sunáležitosti s rodinou ako „MY“, ktorým sa vydeľuje rodina od ostatných sociálnych systémov
  2. identita zahŕňa vedomie kontinuity
  3. pocit, že sme rodina, je jadrom pre interpretáciu všetkých udalostí a situácií
  4. členovia rodiny podobne chápu a vysvetľujú okolité dianie

 

Rodinná interakcia:

  1. sú to systémovo založené, dynamické spôsoby komunikácie členov rodiny
  2. každodenné opakujúce sa interakčné vzorce utvárajú jedinečnú atmosféru rodiny a ovplyvňujú psychologické welt-being (kvalita života, dobré bytie)
  3. rôzne kódovacie systémy k hodnoteniu procesu rodinnej interakcie obsahujú tieto dimenzie:

dominancia – v normálnych rodinách sú jasne rozlíšené mocenské štruktúry

city – emočné reakcie a vzťahy, buď pozitívne, alebo negatívne

komunikačné zručnosti – jasné, súlad verbálnej a neverbálnej úrovne

výmena informácií a správanie pri riešení problémov

konflikt – ako stupeň otvorenej tenzie (napätia) v rodinnej interakcii; problémom je intenzívny konflikt alebo úplná absencia konfliktu

podpora, starostlivosť, rešpekt, porozumenie, ocenenie – súvisí to s intimitou v rodine

 

Rodinné mýty:

  1. podpovrchové štruktúry a súbory postojov, ktoré sa väčšinou priamo nevyjadrujú, sú prítomné na komunikačnej metaúrovni a nediskutuje sa o nich
  2. môžu obsahovať pravidlá, rituály, tabu, povery...
  3. sú to obranné mechanizmy rodinného systému, môžu byť pozitívne alebo negatívne
  4. základné typy:

mýtus harmónie

mýtus obetného baránka – niekto ta to môže, niekto je vinný

mýtus prehnanej súdržnosti

  1. rodinné mýty napomáhajú lepšiemu fungovaniu rodiny, majú stabilizačnú a normatívnu funkciu
  2. keď ide o zdravú rodinu, nemali by byť vzdialené moc od reality

 

Rodinný proces:

  1. popisuje zložitý priebeh interakcií medzi členmi rodiny
  2. má obsahový aspekt (je toto, o čom rodina diskutuje) a procesuálny aspekt (spôsob, akým to hovorí)

 

Rodinná dynamika:

  1. patria sem celkové rodinné vzorce správania, ale tiež interpersonálne a intrapersonálne (vedomé a nevedomé) procesy, tiež postoje a prevládajúca emočná atmosféra

 

Rodinné rituály:

  1. sú to špecifické, pre rodinu typické a ustálené priebehy niektorých činností, ktoré majú ochrannú, pomocnú a stabilizačnú funkciu
  2. môžu mať podobu každodennej rutiny (stolovanie, ranné lúčenie, ukladanie na spánok), alebo pri slávnostných príležitostiach (oslavy, Vianoce)
  3. pomáhajú formovať rodinnú identitu v obdobiach, kedy je potrebná jej inovácia

 

Rodinný životný cyklus:

  1. rodina prechádza vývojovými cyklami

-     rozoznávame tu vývojové vplyvy, ktoré sú

a)        očakávané, pravidelné (narodenie dieťaťa, vstup do školy, nástup do prvého zamestnania, odchod dospelého dieťaťa)

c)        nenormatívne vplyvy – ide o neočakávané životné udalosti (narodenie postihnutého dieťaťa, rozvod, úraz...)

e)        širšie spoločf)        ensko-kultúrne vplyvy – zmena politického režimu, vplyv nezamestnanosti...

 

     -         štádiá rodinného životného cyklu bývajú vymedzované rôzne, ale všeobecne sem patrí:

- separácia od rodičov a voľba partnera

- svadba, narodenie detí, výchova detí, odchod detí

- starnutie, dôchodok, smrť partnera, vdovcovstvo...

 

Typy rodín:

  1. uzavretý rodinný systém
  1. typické sú pevné štruktúry, je tu rigidný (nemeniaci sa) priestor, pravidelný čas a stála energia, pevné body, pre poriadok a zmenu
  1. otvorený rodninný systém
  1. poriadok a zmena vyplývajú z interakcie relatívne pevných, ale vyvíjajúcich sa rodinných štruktúr
  2. pohyblivý priestor, premenlivý čas, pružná energia
  1. náhodný (nepravidelný) rodinný systém
  1. všetky štruktúry sú nestabilné – rozptýlený priestor, nepravidelný čas, fluktujúca energia

 

väčšina rodín sú nevyhranené, prechodné, zmiešané typy