zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Filozofická fakulta / masmedialna komunikacia a reklama

 

Lexikológia a Frazeológia v komunikácii (lexikologia_a_frazeologia_v_komunikacii-ukf.doc)

LEXIKOLÓGIA  A FRAZEOLÓGIA V KOMUNIKÁCII

                                                                 3. novembra 2007      / f. Deptová/

 

Vstup do problematiky

  1. komunikačné možnosti súčasnosti
  2. komunikačný proces a účastníci
  3. komunikačné prostriedky – lexika
  4. národný jazyk a jeho subsystémy  a mikrosystémy
  5. otvorenosť a dynamika lexikálneho systému

        

Lexikológia a jej členenie

  1. je jazykovedná disciplína, ktorá skúma lexiku jazyka v súčasnom stave i v historickom vývine.
  2. Rozlišujeme:
  1. synchrónnu lexikológiu
  2. diachrónnu lexikológiu

 

Lexikológia

  1. uskutočňuje základný výskum lexikálneho subsystému jazyka a jeho vzťahov k ostatným jazykovým subsystémom.
  2. opisuje a vysvetľuje lexikálne jednotky
  3. interpretuje ich vzťah
  4. zaoberá sa formou, významom a používaním lexikálnych jednotiek

 

Vzťah lexikológie k iným disciplínam

  1. jazyk ako dôležitý fenomén v živote spoločnosti
  2. postavenie slovnej zásoby – lexikálne jednotky = základné významové jednotky, ktoré umožňujú tvorbu vyšších jednotiek

 

Funkcie uplatňovanie v lexikálnych jednotkách:

  1. označovacia
  2. poznávacia
  3. komunikatívna
  4. pragmatická

 

Semaziológia

  1. jazykovedná disciplína skúmajúca významovú stránku pomenovaní
  2. postupuje od formy k obsahu
  3. vychádza od jazykového znaku a skúma, ktorým pojmom jazykové znaky zodpovedajú

 

Sémantika

  1. je náuka o význame jazykových jednotiek a o zmenách významu
  2. zaoberá sa významom všetkých jazykových jednotiek od slova až po nadvetné útvary
  3. základná jednotka: seméma – tvorí spojenie medzi jazykom a myslením a jej obsahom je vzťah.

Lexikografia

  1. náuka o tvorbe  a zostavovaním slovníkov
  2. predmet skúmania: slovná zásoba
  3. rozsah opisu je širší – zaoberá sa pravopisom slov, výslovnosťou, kodifikuje morfologickú stránku
  4. zahŕňa: teóriu lexikografie, tvorbu slovníkov, vedecké slovníky rôznych typov

 

Derivatológia

  1. náuka o tvorení slov
  2. realizuje sa prefixáciou, sufixáciou alebo hovoríme o prefixálno-sufixálnej a paradigmati-ckej derivácii
  3. niektorý jazykovedci ju vyčleňujú ako relatívne samostatnú jazykovednú disciplínu
  4. medvetko

 

Frazeológia

  1. náuka o ustálených obrazných a expresívnych slovných spojeniach (frazémach) i ich súhrn
  2. zaoberá sa využívaním frazeologických jednotiek v komunikácii

 

Etymológia

  1. náuka o pôvode a pôvodnom význame slov
  2. skúma vývin slovnej zásoby, pôvod, prvotnú štruktúru a pôvodný význam slov
  3. napr.: duch – vzdych – dych – nádcha- nadchnúť sa - nadšenie

 

Onomaziológia

  1. postupuje opačne ako semaziológia od obsahu k forme
  2. skúma pomenovanie predstáv, pojmov, javov, skutočností, vzťahov a procesov v realite aj v komunikácii lexikálnymi jednotkami
  3. zaoberá sa tým, ako sa v jazyku označujú osoby, činnosti a veci.

 

Onomastika

  1. zaoberá sa vznikom a spôsobom vzniku vlastných mien
  2. patrí sem:
  3. toponymia – zemepisné mená
  4. hydronymia  - vodné objekty
  5. ojkonymia – mená sídlisk, obydlí
  6. antroponymia – osobné mená

 

Slovo

  1. je univerzálna jazyková jednotka
  2. lexikológia slovo skúma ako celok so všetkými jeho tvarmi – tvar slova si pritom nevšíma -> takto chápané slovo označujeme pojmom lexéma

 

Lexéma

  1. je dvojstranná formálno-významová jednotka slovnej zásoby, zahŕňajúca pri ohybných slovných druhoch morfologickú paradigmu
  2. jednočlenná lexéma = slovo
  3. viacčlenná lexéma = slovné spojenie, združené pomenovanie a frazéma

 

Lexéma môže byť:

  1. monosémická (jednovýznamová) -> jeden význam
  2. polysémická (mnohovýznamová) -> dva a viac významov

 

Pojem

  1. utvára s a zložitým myšlienkovým procesom u ľudí
  2. človek si vytvára predstavy o predmete abstrakciou - na základe poznania vydeľuje všeobecné črty predmetu a procesom abstrahovania a zovšobecňovania – tvorí pojem
  3. pojem=zovšeobecnený odraz podstatných vlastností predmetov
  4. jazykový systém nie je dôležitý z aspektu tvorby pojmu, ale z hľadiska fixácie pojmu
  5. prostriedok na fixáciu pojmu=slovo
  6. príklad: škola – 1 slovo, 1 pojem

vysoká škola – 2 slová, 1 pojem

 

Význam slova, typy významov a zmeny významov slova

každé slovo má:

  1. gramatický význam – schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie
  2. lexikálny význam – seméma, ktorá sa realizuje slovom
  3. slovo schopné vyjadriť oba významy – autosémantické

 

Viac významové slová

slová môžu mať:

  1. základný význam
  2. odvodený význam
  3. zvláštny význam
  4. frazeologicky viazaný význam

 

Zmeny významu slova

  1. polysémia = jednej forme môže zodpovedať viac významov
  2. polylexia = jeden význam môže byť vyjadrený viacerými formami
  3. polysémia  a polylexia = asymetrický dualizmus jazykového znaku

 

 

 

Charakteristika slovnej zásoby

  1. slovná zásoba je vnútorne štruktúrovaný súbor všetkých jednoslovných i viacslovných lexikálnych jednotiek príslušného jazyka
  2. rozlišujeme:         - aktívnu slovnú zásoba

- pasívna slovná zásoba (poznám ale nevyužívam)

 

Jazykový znak a jeho využívanie v marketingovej komunikácii

 

Jazykový znak

  1. je arbitrárna, invariantná (nemenná) jednotka formálnej štruktúry jazyka (morféma, slovo, slovné spojenie, veta), ktorá má pomenúvaciu (nominatívnu), významovú (signifikatívnu) a dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu
  2. vždy čosi pomenúva (objektívna realita) a čosi manifestuje (spätosť s vedomím)

 

/príloha 1/

 

pojem

 

 

 

 

 

 

 

znak

 

 

 

objekt

 

 

 

 

Jazykový znak je tvorený troma typmi vzťahov:

  1. sémantický vzťah – Z – O -–>vzťah ku skutočnosti
  2. pragmatický vzťah – Z – Exp/Pcp-–>vzťah k vedomiu odrážajúci poznávaciu činnosť ľudí
  3. syntagmatický vzťah – Z – Z’ -–> vzťah k iným jazykovým znakom

 

  1. vzťah jazykového znaku ku skutočnosti vyplýva z toho, že jazykom sa niečo vypovedá o okolitom svete iným členom spoločenstva
  2. ak chceme niečo pomenovať a komunikovať, musíme mať: prostriedky na označenie, pomenovanie javov objektívnej reality, možnosť vyjadriť vzťah medzi objektami aj pomenovaniami

 

Sémantický trojuholník

  1. vzťah pomenúvacích jednotiek k pomenovaným objektom sa hodnotí ako priamy.
  2. nerieši to, že jedna pomenovacia jednotka v rečovom akte označuje viaceré objekty
  3. do vzťahu pomenovacích jednotiek a pomenovaných objektov vsúvame rovinu pojmov -–>tento trojitý vzťah sa vyjadruje sémantickým trojuholníkom

 

/príloha 2/

 

Znaková povaha slova

  1. jazyk ako sústava tvorí znakový systém, pričom slovo má tiež povahu znaku
  2. znak charakterizujeme dvoma vlastnosťami:
  1. znak je vec, ktorá zastupuje inú vec
  2. znakom sa niečo oznamuje
  1. znak je bilaterálna (dvojstranná) jednotka, ktorá má formu aj význam
  2. slovo ako znak vyhovuje kritériám znaku, lebo je vnímateľné :
  3. zmyslami (primárne sluch, sekundárne znak)
  4. vzťah medzi označujúcim a označovaným je arbitrárny (ľubovoľný) t.j. predmet alebo význam si svojou povahou nevynucuje aby sa označoval iba istou formou (napr. synonýmia, existencia rôznych jazykov)

 

Definície slova

  1. slovo je základnou jazykovou jednotkou z hľadiska lexikálnej zásoby i gramatiky
  2. slovo svojimi aspektmi zasahuje do všetkých jazykových rovín a opis týchto rovín je aj opisom jednotlivých aspektov slov, ich častí, zložiek
  3. vzhľadom na komplexnosť slova sa definuje ťažko
  4. slovo je základná formálna a významová jednotka jazyka, ktorá je voľne premiestniteľná, má primárnu pomenúvaciu a označovaciu funkciu, ako aj rozličné syntaktické funkcie
  5. z funkčného hľadiska slová členíme na slovné druhy

 

Z hľadiska významu ich delíme na:

  1. autosémantické -–> vyjadrujú vzťah k objektívnej realite a pomenúvajú veci, udalosti, stavy
  2. synsémantické -–> vyjadrujú vzťahy

 

Slovo ako pomenovacia jednotka, lexéma má tieto základné funkcie:

  1. pomenovaciu - nominatívnu
  2. označovaciu - signifikatívnu
  3. dorozumievaciu - komunikatívnu
  4. pragmatickú - slovo vyjadruje vzťah používateľa k pomenovanému

 

Pracovná definícia slova:

  1. slovo je najmenšia samostatná jazyková jednotka, ktorá má:
  2. lexikálny význam (semému)
  3. formu – zvukovú, grafickú
  4. konotáciu – významový komponent ( napr. citový, štylistický), ktorý slovo môže, ale nemusí obsahovať

 

Expresívna lexika

 

Lexiku slovenského jazyka môžeme rozdeliť na 2 základné skupiny:

  1. neutrálnu lexiku – slová bez štylistických príznakov
  2. expresívnu lexiku – citovo zafarbené slová, ktoré sú nápadné z formálneho hľadiska i štylistickej stránke
  3. expresívne slová sa vo vedomí pociťujú ako nezvyčajné v rovine neutrálneho jazyka

 

Kladné expresíva

  1. familiárne slová (zaužívané)
  2. hypokoristiká (vtieravé, maznavé, dôverné)
  3. laudatíva (chválospevy na osobu, vyzdvihujú vlastnosti, schopnosti)
  4. detské slová
  5. eufemizmy (zjemňujúce výrazy negatívnych javov)

 

Záporné expresíva

  1. pejoratíva (hanlivé slová, -oš, -áň)
  2. vulgarizmy
  3. ironické slová
  4. žartovné a posmešné slová

 

Expresia môže byť vyjadrená

  1. inherentnými expresívnymi slovami – slová sú nápadné už formou, bez ohľadu na kontext
  2. adherentnými expresívnymi slovami – nadobúdajú expresívny príznak až v kontexte (somár)

 

K expresívnym slovám ďalej patria

 

Deminutíva (zdrobneniny)

  1. rozlišujeme pravé a nepravé
  2. pravé – sú deminutíva obsahom aj formou, môžu nadobúdať ironické vyjadrenie
  3. nepravé – súvisia so svojím základom iba formálne, významom sa s ním nekryjú

 

Augmentatíva

  1. vyjadrujú veľké rozmery a zhoršujúci sa citový postoj, resp. negatívny postoj (psisko)
  2. v niektorých prípadoch môže mať prípona –isko i kladný význam (slováčisko)

 

 

Členenie slovnej zásoby

 

Slovná zásoba z hľadiska sociálneho a teritoriálneho používania

 

Dialekty a dialektizmy

  1. nárečia sa viažu na istú oblasť a používajú sa v súkromnom styku
  2. nárečiam a ich vzťahu k spisovnému jazyku sa venuje dialektológia
  3. patria do expresívnej slovnej zásoby

 

Typy dialektizmov

  1. lexikálne – v spisovnom jazyku majú svoje synonymné slová (zemiaky, krumple...)
  2. etnografické – ozančujú predmety, ktoré sa v danom regióne používajú, v spisovnom jazyku nemajú synonymné slová
  3. sémantické – vytvárajú homonymá medzi dialektizmami a spisovnými slovami (prístavok)
  4. lexikálno-fonetické – odlišujú sa od spisovného jazyka hláskovými obmenami (chujavica)

 

Argot

  1. reč deklasovaných vrstiev spoločnosti (napr. vo väzení : sýkorka-strážnik, vrana-koruna)

Profesionalizmy

  1. slová, ktoré používajú ľudia v istej profesionálnej oblasti
  2. najčastejšie vznikajú univerbizáciou

 

Slang

  1. lexika istých vrstiev spoločnosti
  2. má tendenciu k univerbizácii
  3. príčiny vzniku: neznalosť odbornej terminológie a preberanie cudzích slov

 

Slovná zásoba z hľadiska pôvodu

  1. posudzuje sa na základe dvoch pólov -–> domáci  - cudzí

 

Domáca slovná zásoba

  1. je pôvodná a týka sa kultúry slovanských predkov

 

Cudzia slovná zásoba

  1. vplyv ďalších národov – slová, ktoré sa do jazyka dostali vďaka kontaktu s inými národmi označujeme ako cudzie
  2. slová pochádzajúce z gréčtiny a latinčiny, sú internacionalizmy (kokotakus)
  3. niektoré intercionalizmy majú synonymné výrazy v domácej slovnej zásobe

 

Prevzaté slová

  1. cudzie slová sa nezačleňujú do systému slovenského jazyka
  2. prevzaté slová sú slová, ktoré sa v slovenskom jazyku udomácnili

 

Hybridné slová

  1. sú zložené z dvoch častí 1. domáceho pôvodu, 2.cudzieho pôvodu
  2. vplyvy: nemecká kolonizácia, valašská kolonizácia, spolužitie v Rakúsko-Uhorsku, vplyv českého jazyka, prienik angličtiny do slovenčiny

 

Slovná zásoba z hľadiska aktívneho a pasívneho používania

 

Aktívna slovná zásoba

  1. zaraďujeme sem:

 

Neologizmy

  1. novoutvorené slová, ktoré sa niekedy kryjú s internacionalizmi
  2. patria sem aj neosemantické slová, ktoré majú starú formu a nový obsah

 

Okazionalizmy

  1. príležitostné slová, ktoré nie sú široko zaužívané
  2. používajú sa v publicistike, umeleckej literatúre, hovoreovej reči
  3. považujeme ich za slangové

 

Pasívna slovná zásoba

 

  1. tvoria sú slová, ktoré sú zastarané a nepoužívajú sa
  2. archaizmy – ak sv jazyku máme namiesto zastaraného slova adekvátny výraz
  3. historizmy – v súčasnom slovenskom jazyku k nim nemáme adekvátny výraz, označujú zaniknuté reálie

 

 

5