Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Medzinárodné právo verejné

Prednaska 29.9.2008 (uvod_do_mpv.doc)

Úvod do MPV

1. už od staroveku existovalo MPV popri vnútroštátnom práve
2. odráža súhlasný prejav štátov. V priebehu histórie tento súhlas sa mal presadzovať za situácie faktickej nerovnosti štátov, a preto až do zač. 20.st bol tento súhlas dosahovaný istými hrozbami zo strany silnejších štátov.
3. MPV existovalo popri vnútroštátnych právach ako slabšie odvetvie, MPV normy boli veľmi skromné oproti normám vnútroštátneho práva
4. procesné predpisy v MPV dlho neboli veľmi rozvinuté
5. pravidlá MPV kopírovali tie vnútroštátne. Tieto pravidlá mali regionálnu povahu.
6. otázky, ako riešiť vzťahy civilizovaných národov
7. MPV má partikulárny charakter – aj preto, že boli veľké geografické vzdialenosti a nemožnosť vzájomného ovplyvňovania (dokonca aj dnes si niektoré typy práv udržiavajú ten svoj pevný charakter – napr. common law)
8. Bolo málo otázok spoločného záujmu, MPV vtedy riešilo najmä otázky vojny a pod.(nemalo to praktický charakter napr. nejakých obchodných zmlúv atď.)
9. 15./16.st – objavili sa prvé možnosti vzájomného ovplyvňovania sa
10. ako začali rásť vzájomné vzťahy medzi štátmi, vynárali sa postupne otázky, ktoré bolo treba riešiť
11. už oddávna štáty udržiavali diplomatické styky, bola to taká nárazová ad hoc diplomacia. Diplomatom sa priznávali osobitné výhody – začalo sa formovať niečo nad úrovňou vnútroštátnych právnych poriadkov. Táto ad hoc diplomacia je v 15./16.st. zmenená na stálu diplomaciu (začína sa rozvíjať MP diplomatické- prekonalo dodnes 5 storočí)
12. právo vojny (resp. právo ozbrojených konfliktov) – boli to totálne vojny, veľmi kruté. Bol pokus o zmravnenie týchto bojov, aj za vplyvu katolíckej cirkvi. MPV nepoznalo právne prekážky na použitie sily, ak také boli, tak išlo len o faktické prekážky. Medzinárodné spoločenstvo sa usilovalo zhumanizovať vojny. Postupne vznikala predstava, že by vojna mala mať nejaké pravidlá. Humanizácia vojenských konfliktov nie je zákaz vojen. Od zač.20. st. sa k tomu pripája aj snaha zakázať vojny
13. dnes už svetský charakter MPV, ale dlhé obdobie zaujímala významné postavenie katolícka cirkev, lebo bola dobre organizovaná a štáty ju uznávali. Bola napr. garantom medzinárodných zmlúv, aj sankcie za porušenie medzinár. zmlúv mali náboženský charakter.
14. Po 30 ročnej vojne uzavretý Westfálsky mier, ktorý potvrdil, že vedúca úloha cirkvi v MPV už skončila. Veľa štátov už malo svetský charakter a mohli si sami vybrať, nakoľko silnú pozíciu dajú cirkvi – sekularizácia MPV (oddelenie od cirkvi)
15. Cirkev dnes nemá podstatné postavenie v MPV
16. Úloha MPV: štáty neustále súperili, a aby 1 štát priveľmi nezosilnel, od 16./17. st. sa vytváral systém aliancií. Štáty tým, že boli približne rovnako silné, sa neodvážili napádať sa. Postupne ale aj tak niektoré štáty silneli. Tento systém aliancií fakticky pretrval dodnes (resp. do 20. st.).
17. Spoločnosť národov mal byť orgán chrániaci medzinárodný mier a bezpečnosť. Ukázalo sa veľmi skoro, že zlyhala. Potom vznikla OSN a s ňou snaha úplne zrušiť aliancie – namiesto toho kolektívna bezpečnosť a všetky otázky mieru a bezpečnosti boli zverené Bezpečnostnej rade OSN.
18. Napriek myšlienke kolektívnej bezpečnosti, tento nový systém zlyhal – štáty sa necítili bezpečne, veľmi tomu neverili, a tak sa vrátil aliančný systém.
19. 1949 vzniklo NATO

Otázka, ako civilizované štáty vyriešili vzťahy k barbarským národom?

20. všeobecné presvedčenie hovorilo, že nie je možné považovať ich za štáty a ich územie sa považuje za terra nulius – v tomto prípade sa tu neuplatňovali výdobytky MPV ako v civilizovaných krajinách
21. ako silnel tlak týchto národov, vytvorili sa v rámci koloniálneho systému také inštitúty ako napr. protektorát, suverenita, ... . Ten systém bol ekonomicky nespravodlivý. Tento stav sa vracia dnes v podobe „boja s emigrantmi“, ktorí opúšťajú svoje krajiny pre nemožnosť dôstojné žiť.
22. boli vytvorené štáty, ktoré nezodpovedali tej štruktúre, ona zoslabla a na povrch sa dostali tradičné kmeňové väzby
23. v 20. st. existovali poručenské systémy – spravovanie určitých štátnych útvarov
24. do konca 20.st. zanikli všetky kolónie
25. existuje medzinárodné spoločenstvo štátov a tendencia malých národov vytvoriť si vlastný štátik stále pretrváva
26. druhy zmlúv: tzv. kapitulačné – text sa delil na kapituly, predmetom bolo vnucovať niečo tým menej rozvinutým.  
27. niektoré štáty (Turecko, USA) začínali silnieť a stávať sa možnými protivníkmi. Inštitút uznania štátu v konštitutívnej forme. Uznaný štát bol vlastne uznaný, že jestvuje. Na to sú potrebné faktické predpoklady (veľkosť, hranice a pod.). Dôležité je, aby vznik takého štátu predstavoval naozaj snahu daného národa o sebaurčenie. Je potrebné aj dodržiavať ľudské práva, menšinové práva, ... .

SUBJEKTY MPV

28. predovšetkým štáty
29. od pol.19. st. sa vynárajú nové oblasti vzťahov medzi štátmi
30. vznikali administratívne organizácie
31. popri štátoch sú subjektmi aj medzinárodné vládne organizácie, ktoré si štáty vytvorili na riešenie nových špecifických oblastí vzťahov medzi štátmi.
32. NGO – Greenpeace, Amnesty International, Elsa
33. Od 1.pol. 20.st. aj jednotlivci sú subjektmi MPV

POJEM, PREDMET A OSOBITOSTI MPV

34. V MPV nemáme žiadnu presnú definíciu
35. Súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi a inými subjektmi
36. Zmluvy medzi štátmi a jednotlivcami nepatria do MPV, to je MPS
37. MPS neupravuje vzťahy medzi štátmi. Napr. medzinárodné manželstva a pod.

Predmet úpravy

1. nie je definovaný, MPV je obsahovo čoraz bohatšie a vnútorne čoraz štruktúrovanejšie
2. neexistuje priame obmedzenia pre predmet úpravy MPV. Popri predmete úpravy sú otázky, ktoré štáty nechcú urobiť predmetom úpravy MPV. Obsah niektorých otázok patriacich do vnútroštátnej právomoci štátov je už dnes upravený MPV.
3. Kogentné pravidlá MPV

38. MPV má prevažne dispozičné normy, ale aj kogentné
39. Štáty si navzájom môžu urobiť predmetom úpravy niečo, ale nesmie to byť v rozpore s normami MPV. Ak by takáto zmluva bola v rozpore, bola by absolútne neplatná alebo nulitná

Osobitosti MPV

1. v oblasti 1.subjektov MPV a ich vzájomných vzťahov,  2.prameňov (tvorby noriem),  3.oblasti sankcií
2. 1.: bez ohľadu na faktickú nerovnosť štátov sú štáty rovné. Vylúčená je nadradenosť jedného štátu nad druhým. Systém MPV má preto koordinačnú povahu
3. 2.: v MPV neexistuje centrálny orgán. Tvorba noriem- štáty si obstarávajú návrhy medzinárodných zmlúv osobitne. Bola vytvorená Komisia pre MP, skladá sa z nezávislých odborníkov, ktorí pripravujú návrhy zmlúv z rôznych oblastí, a štáty si potom môžu vybrať z návrhov.   Základom tvorby MP je konsenzus – konsenzuálny charakter
4. 3.: sankčný systém absentuje, je tu systém individuálnych sankcií – štáty sa svojpomocnými sankciami domáhajú dodržiavania svojho práva. Je tu aj systém kolektívnych sankcií, ktorý ale po 2.svetovej vojne nefungoval vôbec. Kolektívne nie sú na ujmu individuálnych sankcií. Pri individuálnych štáty nemôžu používať ozbrojené sily, pri kolektívnych sankciách áno.

Subjekty MPV a ich vzájomné vzťahy

40. štát je veľmi zriedkavým subjektom vnútroštátnych vzťahov
41. táto otázka má dynamický charakter
42. štáty môžu rozhodnúť o vzniku ďalších subjektoch MPV
43. štáty sú prvotné, originálne subjekty – zvrchovaná moc štátu nad svojím územím
44. základom suverenity je fakticita
45. štáty budú akceptovať len taký subjekt, ktorý bude spôsobilý plniť medzinárodné záväzky a bude plnoprávnym členom. Štáty sú často vedené sympatiami, alebo politickými dôvodmi.
46. neuznané štáty majú veľmi sťaženú situáciu, resp. sú naviazané na ten štát, ktorý ich uznal
47. štáty sú jednotné, alebo zložené – v jednotnom štáte je 1 systém štátnych orgánov
48. teraz sa do úvahy berie aj spôsob vzniku štátu  - uznáva sa len ten štát, ktorý vznikol na základe realizácie práva národa na sebaurčenie (nemusí ísť len o štát, môže ísť aj o pripojenie jedného štátu k druhému). V zásade ale každá politická forma štátu by mala predstavovať jeho slobodnú vôľu, nesmie to byť vznik pod donútením.
49. ani štáty nie sú trvalými subjektmi, môžu zaniknúť a to rôznymi spôsobmi: rozpad (Rak.-Uh.), odtrhnutie časti štátu, spojenie dvoch štátov
50. vznik štátov aj v dôsledku rozpadu dvoch (viacerých) štátnych útvarov
51. národnooslobodzovacie a povstalecké hnutia:

národnooslobodzovacie hnutia:

52. národy dostali právo rozhodovať o svojej štátnosti, no vynárali sa prekážky zo strany   materských štátov a preto použitie ozbrojenej sily na tento účel je MPV-om povolené
53. dočasné uznanie subjektu – obmedzená spôsobilosť – akty národnooslobodzovacieho hnutia sa berú ako akty štátnych orgánov, sú im povolené diplomatické styky aj podpisovanie zmlúv. Potom, po prípadnom úspechu takéhoto hnutia, sa skúma, či sa prenáša

povstalecké hnutia:

54. podstatou je, že určitá skupina obyvateľstva nie je spokojná s vládou štátu a vytvoria novú vládu ozbrojenou cestou a to zvrhnutím pôvodnej vlády
55. MPV nepredpisuje, akým spôsobom si majú štáty meniť svoje vlády (cesta ústavná, neústavná)
56. medzinárodné spoločenstvo považuje takéto hnutie za zárodok novej výkonnej moci, ktoré ak sa dostane k moci, bude garantovať plnenie záväzkov MP
57. vlády majú tendenciu riešiť to v tichosti, povstalci naopak
58. sú to subjekty MP s porovnaním so štátmi s obmedzenou legitimitou, a sú dočasné

Medzinárodné medzivládne organizácie ako subjekt MPV

59. vygenerovali sa do veľmi širokého spektra
60. typické pre nich je to, že štáty im často zverujú výkon určitých vecí
61. vzniká na základe medzinárodnej zmluvy, nemá faktuálny základ, ale právny (napr. Charta OSN). Táto medzinárodná zmluva určuje štruktúru a všetky podstatné náležitosti ohľadom danej organizácie
62. medzinárodnoprávna subjektivita je obsahovo obmedzená – je odvodená od subjektivity štátu (nevládne org. nemajú medzin.subjektivitu, lebo im ju nemá kto postúpiť)
63. oprávnenia, ktoré im štáty zverujú: 1. podpisovať medzinár. zmluvy s inými organizáciami, 2. právo na osobitné postavenie v rámci/mimo ??? štátu,  3. zodpovednosť za svoje protiprávne konanie

Medzinárodné nevládne organizácie ako subjekt MPV

64. v mnohých sú zoskupení rôzni odborníci
65. majú veľký význam pri kontrole, monitoringu plnenie medzinár. zmlúv – slúžia ako občianska kontrola regulárnosti volieb, alebo záväzkov v oblasti legality

Jednotlivec ako subjekt MPV

66. dlho nebol subjektom MPV, bol len akýmsi odberateľom výhod a nevýhod
67. stáva sa subjektom v prípade, že ide o natoľko závažné hodnoty, že nestačí, že subjektom MPV je len štát, ale je potrebné prizvať k záväzku aj jednotlivca
68. od 18.st. sa za porušenie MP považuje najmä pirátstvo na mori
69. sú zločiny, ktoré nie je možné identifikovať s geografickým územím jedného štátu
70. V SOMÁLSKU SÚ NEBEZEPČNÍ PIRÁTI !!!
71. snaha zabezpečiť si neutralitu, nestrannosť od justičných orgánov tých štátov, z ktorých tí zločinci pochádzajú a sú tam napr. hrdinami
72. pokiaľ boli ľudské práva na úrovni vnútroštátneho práva, bolo to nedostačujúce – Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá prináša katalóg ľudských práv, ktoré si zaslúžia ochranu. Potom nasledovali rôzne typy právnej úpravy o ochrane ĽP
73. základom tejto úpravy je prirodzenoprávna úprava ĽP – platí pre každého
74. najúčinnejšie sú ĽP chránené medzinárodnými súdnymi orgánmi

Existujú aj špecifické subjekty, ako napr. Svata stolica.

Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

75. priorita medzinárodných právnych noriem pred vnútroštátnymi
76. vnútroštátna norma nemôže slúžiť ako výhovorka neplnenia medzinár. normy
77. najuzavretejší model predstavuje tzv. dualistická teória – vnútroštátne a medzinár. práva sú dva odlišné spôsoby úpravy – u nich sa medzinár. zmluva nemôže stať súčasťou vnútroštátneho pr. poriadku (príkladom je Írsko) – štát si nepripúšťa používanie medzinárodných pravidiel, tieto musia prejsť transformačným procesom. Výhoda transformačnej teórie spočíva v tom, že úradníci sú veľmi nedôverčiví voči používaniu iných než vnútroštátnych pravidiel.
78. štáty, ktoré sú priateľskejšie voči normám MP presadzujú monistickú teóriu – vpúšťanie medzinár. zmlúv pr. poriadku štátu. Sú zmluvy, ktoré sú hneď aplikovateľné do pr. poriadku. Zmluva musí mať prednosť pred vnútorným predpisom (nemusí ho rušiť).  Výhoda je, že sme schopní pružne reagovať na zmeny v MP

Pramene MPV

Obyčaje

-nie je pravidlo, ktoré hovorí, ktoré pramene sú prameňmi MP

- za pramene by sa dalo považovať čl.38 Štatútu – že Medzinárodný súdny dvor môže používať medzinár. zmluvy, ....???

- základné pramene vytvárajú pre štáty nové záväzky, a pomocné len prispievajú k poznaniu a inšpirácii

Základné pramene MP:

1. medzinárodné zmluvy – v rôznych obdobiach mali štáty rôzny záujem na presnosti svojich záväzkov v MP

79. výhoda: písomná podoba, záväzky z nich sú ľahko identifikovateľné

2. medzinárodný obyčaj – je záväzným prameňom MP, rovnocenným s medzinár.  zmluvou. Opierame sa o prax štátov, napr. obyčaje pri kozmických činnostiach (vznikol nový druh ľudskej činnosti). Ak výslovne neprotestujeme proti tvorbe obyčajového pravidla, má sa za to, že súhlasíme. Musí ísť o nepísané pravidlá správania sa, ktoré sa štátu dotýkajú, mlčanie je súčasťou tvorby obyčajov. Ak sa pravidlo používa, najprv musí trvať určitý čas, no samotná dĺžka jeho používania z neho ešte nerobí záväzné pravidlo.