zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Lekárska fakulta / Propedeutika zubného lekárstva

 

Prednasky z pzl prve dva semestre (prednasky_propedeutika_z.l..doc)

prednasky_propedeutika_z.l.-1283695522.doc

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-Prednaska 1.-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Propedeutika zubneho lekarstva

-zakladny vyucbovy predmet studijneho programu zubneho lekarstva

Zaobera sa : 1.morfologiou zubou

           2.anatomiou ostatnych struktur tvarovej kosti

           3.funkciou jednotlivych struktur ustnej dutiny

           4.vsetkym instrumentarom  a pristrojmi pouzivanymi v zubnom lekarstve

           5.Modelaciou zubov,umelych koruniek a inych nahrad zubov

           6.Zaobera sa zlozenim materialov pouzyvanich v zubnom lekarstve

           7.na modeloch , pracovne postupy v liecbe jednotlivych chorobnych procesoch ustnej dutiny

Vlastne zubne lekarstvo-zakladny medicinsky odbor ktory sa zaobera prevenciou diagnostikou a liecbou chorobnych procesov v ustnej dutine a tvarovej oblasti

Delenie:    Preventivne

                Detske zubne lekarstvo

                Ortodoncia-celustna ortopedia

                Paradontologia.

                Kozervacne zubne lekartsvo-kariologia

                                                     -endodoncia

                Protetika

                Dentoalveolarna chirurgia

                Maxilofacialna chirurgia

                Radiologia

 

Preventivne zl.:

-prevencia vzniku ochoreni opatreniami na zdravom tkanive.Ide o aplikovanie metod a opatreni so snahou zachovat tkanivo zdrave.

 

Detske zl.:

Liecba a diagnostika procesov od narodenia dietata :0-18 rokov.Odbor musi respektovat vsetky vyvojove smery u dietata.

 

Ortodoncia:

Liecba nespravneho postavenia zubov v zubnom obluku a anomalneho vyvoja tvarovych kosti.

 

Paradontologia:

Ochorenia dasien a zavesneho aparatu zubov,ochorenia na sliznici ustnej dutiny.

 

Konzervacne zl.

Liecba zubneho kazu a jeho nasledkov.

-Kariologia-len liecba zubneho kazu-procesu ktory postihuje tvrde zubne tkaniva.

-Endodoncia nasledky zubneho kazu,lieci ochorenia zubnej drene.-(makke tkaniva)

 

Protetika:

Nahrady chybajucich zubov:-snimatelna

                                    -fixna

 

Dentoalveolarna chirurgia:

Chirurgicka liecba procesov tykajucich sa zuba a okolia zubneho lôžka(extrakcia zubu,prerezavanie)

 

 

Maxillofacialna chirurgia:

Chorobne procesy v oblasti tvarovych kosti,ako jedina vyzaduje lôzko a nemocnicu-urazy tvarovych kosti , liecba nadorov,rekonstrukcna chirurgia.

 

Radiologia:

Pomocny odbor pre vsetky ostatne odbory.Zobrazovanie struktury zubov a tvarovej oblasti.Bud RTG alebo ultrazvukom,CT.

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Prednaska 2.-––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

Mliecne zuby : prerezavanie od 6do 36mesiacu zivota-20zubov

Trvale zuby –prerezavanie od 5,6 roka az do 14teho.(okrem osmiciek)

 

Roviny orientacie:-medialna:rozdeluje tvar na pravu a lavu polovicu,kolma na zakladnu rovinu-zem.

                        -frontalna:prelozena celom,kolma na medialnu

                        -vertikalna:paralelna na zakladnu rovinu-zem

 

Ludsky chrup je usporiadany do zubnych oblukov.Zubny obluk :-horny(arcus dentalis superior)

                                                                           -dolny (arcus dentalis inferior)

 

FDI-TWO DIGIT SYSTEM

 

 

                            Pravy horny kvadrant                                                Lavy horny kvadrant

 

 

                                                                                                             Zuby:frontalne

                                                                                                                 Distalne

                                  

                   18 17 16 15 14 13 12 11             21 22 23 24 25 26 27 28

 

                   48 47 46 45 44 43 42 41             31 32 33 34 35 36 37 38

 

 

 

 

 

        Pravy dolny kvadrant                                                Lavy dolny kvadrant

 

 

1: dens incisivus centralis- stredny rezak

2: dens incisivus lateralis- bocny rezak

3: dens caninus-ocny zub

4: dens premolaris primus- prvy črenovy zub(premolar)

5. dens premolaris secundus- druhy crenovy zub

6: dens molaris primus – prva stolička

7: dens molaris secundus – druha stolicka

8: dens molaris tertius – tretia stolicka

 

 

 

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–-Prednaska 3.-––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––

 

Morfologia zuba: 1.zubna korunka- corona,ae,f.

                             2.zubny krcok – cervix,í,n.

                         3.zubny koren – radix,cí,m

 

Tkanivá

 

Tvrde zubne tkanivo.

Zakladnym stavebnym tkanivom ktore tvori zub je zubovina-dentin(Dentinum,í,m.)-tvori korunku aj koren zuba.

Korunkova cast zuba ma dentin pokryty sklovinou(Enamel,í,n) a korenova cast je po vonkajsom obvode pokryta cementom(Cementom,í,n)korena zuba.

Tvrde tkaniva dentin,sklovina,cement.

 

Vnutorny priestor dentinu obsahuje dutinu ktorej tvar je vzdy rovnaky ako tvar prislusneho zuba.Tato dutina obsahuje zubnu dren(pulpa,ae,f.).pulpa dentis je makke tkanivo.cast pulpy v korunkovej casti zuba je pulpa coronae dentis a cast pulpy v korenovej casti je pulpa radicis dentis.zubna dren v korunkovej casti sa nachadza v tzv. Carum pulpe coronalis a korenova cast je v carum pulpe radicis.

 

Sklovina

Substancia adamantina

Najviac mineralizovana ,najtvrdsie ale aj najkrehkejsie tkanivo ludskeho tela .Povrch skloviny je tvrdsi ako jej hlbsie vrstvy.Sklovina ma vysoky modul elasticity ale ma malu pevnost tahu a preto sa lahko lame.Je transparentna-skoro priesvitna-prepusta farbu zuboviny.

Trvalim funkcnym zatazenim sa opotrebuvava-zosuchava sa-abraduje.

Obsahuje 95-98% anorganickych latok-zvysok voda a organicke zlozky(0,5%)

Chemicky je sklovina zmesou hydroxi apatitu a fluor apatitu

Ca10(PO4)6OH2  hydroxiapatit

Ca10(PO4)6F2  fluoroapatit

 

Dentinum

Substancia eburnea

Zakladna stavebna jednotka,o nieco tvrdsia ako kost.Obsahuje 75% anorganickych latok.Zakladnou substanciou je hydroxi apatit . Ma mensi modul elasticity ako sklovina a jej ulohou je zachytavat , kompenzovat zuvaci tlak .

Je zltej farby a podmienuje farbu zubov-pretoze presvita cez sklovinu jej zafarbenie.

 

Cement

Substancia ossea

Tvrdost je podobna(rovnaka) tvrdosti kosti..

65% anorganickych latok.

 

Zubna dren- mäkka cast .

Je to nervovo-cievny zvazok – obsahuje jemne vlakna nervovich zakonceni,krvnych a lymfatickych ciev.Jej ulohou je stale vytvarat a podporovat tvorbu dentinu.zabezpečuje  vyzivu a inervaciu zuba. Chrani zub pred infekciou.

 

 

 

 

 

 

Orientácia na zube

 

Kazda zubna korunka ma 4 plochy ,ktore oznacujeme ako dve bocne(facies aproximalis)-f.mesialis a f.distalis

Predne plôšky-otočene do ustnej predsiene-f.vestibularis.Otocene do ustnej dutiny(cavum oris)–f.oralis

 

F.vestibularis-na prednych zuboch-f.labialis

                   - na zadnych zuboch-f.buccalis

F.oralis-celustne-mx-f.pallatilaris

              -sankovite-mn-f.lingualis

 

Rezaky a ocne zuby – rezacia hrana (margo incisalis)

Premolare  a molare – zuvacia – f.masticaria.-occlusalis

 

Smer sirenia-ku korenu-apikálny

  1. ku rezacej hrane-incisalne(occlusalne)

 

Orientácia na zube

 

Rožkový vzťah – vyjadruje sa horným stredným rezakom-mezialna polovica korunky horneho stredneho rezaka zviera s incisalnou hranou pravy uhol.Distalna plocha je o nieco kratsia a na incisalnu hranu prechadza oblucikom.

Korenovy znak- vyjadruje zosikmenie dlhej osy  korena zuba-distalnym smeroma rovnako je (nahodou) pre bezproblemovu liecbu.

Vyvíšene miesta na okluzalnych plochach premolarov a molarov-hrbceky(cusp,cuspides)

Lišty-okrajove-ohranicuju okluzalnu plôšku.

  1. vedlajšie – zacinaju na hrbcekoch a strácaju sa na žuvacej plôške.
  2. Hlavne-spajaju dva hrbčeky na okluzálnej plôške.

 

Ryhy-(fissura) a jamky(fovea,ií,m)-nachadzaju sa na okluzalnych plochach medzi hrbcekmi,maju charakteristicky tvar,typicky pre jednotlive zuby.

Cingulum- bazalny pasik- tvori zakladnu obvodu zuba v korunkovej casti,cim vytvara mohutny vzhlad oralnej plosky.

Cingulum nachadzame dobre vyvinute u mliecnej denticie.

 

––––––––––––––––––––––––––––––––-Prednaska 4.-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

Dentes incisivi

 

Tvar:podmieneny rezacou hranou

Funkcia: uchopenie prijimanej potravy,oddelenie susta odrezanim.

f.vestibularis:mierne konvexna,smerom ku krcku sa zuzuje.

f.oralis:mx-konkavita(tvar lopatky)

              mn- menej konkavity(tvar dlata)

pocet plosok-medialna,vestibularna,distalna , oralna a margo incisalis

Radix-jednokorenovy

Velkost rezakov-1.horny stredny rezak.2,horny bocny,3,dolny bocny, 4dolny stredny rezak.

 

 

 

 

Horny stredny rezak

f.vestibularis:obrys:stvoruholnik alebo obdlznik.

                   :konvexivita-v horizontalnom smere viac v mezialnej polovici, vo vertikalnom smere viac v krckovej tretine.

F.mesialis:pravy uhol s incisalnou hranou

f.distalis:prechod na incis.hranu je zaobleny.

F.oralis-obrys:trojuholnikovy,zakladna je rezacia hrana vrchol je zaobleny.V icisalnej tretine vyrazne konkavna.

Margo incisalis- u uplne prerezaneho zuba sa pritomne vertikalne pozdlzne ryhy asi do polovice dlzky labialnej plochy.

Cemento sklovina hranica- priebeh.-mezialne ,vybieha blizsie k incisalenej hrane ako distalne

Radix-kuzelovity,silny, vyrazny.Sklon dlhej osi-mierne distalny.Korenovy kanal-na priereze okruhly,priechodny az po apex.

 

Horny bocny rezak

Tvarovo najrozmanitejsi,mensi a uzsi ako stredny rezak.Casto nebyva zalozeny(anodoncia).

f.palatina-vyrazna konkavita, konciaca v lievikovitej priehlbine,v slepom otvore(foramen caecum).tu sa moze lahko vytvorit zubny kaz.(predelecne miesto)

f.distalis-vyrazne konvexna

f.mesialis-variabilny priebeh

Radix-splosteny v mesiodistalnom smere,na priereze ovalny tvar,apikalna cast je zahnuta distalne,korenovy hrot (apex) je zahnuty palatinalne

 

Dolne rezaky

Medzi sebou tvarovo malo odlisne

Korunka je uzka v pomere k vyske.

F.vestibularis-mierne konvexna , povrch hladky,pozdlzne ryhy nie su pritomne.

Zvysok podobne ako horne.

 

 

 

––––––––––––––––––––––––––––––––––Prednaska 5.-––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

        Dens caninus, dentes canini

Najsilnejsie najdlhsie zuby.oporne piliere zuboradia-bez nich je akekolvek riesenie prot nahradou problemove.Ich orientacna poloha sa da premietnut do oblasti ustneho kutika

Zachytavaju a prehryzaju potravu(masozravce-roztrhanie).Urcuju miesto pre ostatne zuby.

 

Uhorny ocny zub

Tvar- stvoruholnik postaveny na jeden vrchol

  1. uhlopriecka tvori mezialne mensi a distalne vecsi trojuholnik                
  2. uhlopriecka tvori hruba sklovina lista(najodolnejsie zuby)
  3. uhlopriecka rozdeluje vest plosku na konvexnejsiu mezialnu cast s kratsou strmou hranou a na distalnu cast s dlhsou menej strmou hranou

obr1-v zosite z ontologie vzadu

 

Konvexivita

-vyrazna v krckovej casti, viac mezialne ako distalne .Pri strednej sklovinej liste v blizkosti hrany su male plosne priehlbeniny.                                                 

 

Facies oralis-palatina

Podobny obrys facies vestibularis

Tuberculum dentale:velmi vyrazne vyvinute

Okrajove listy: vyrazne

 

Facies mesialis et distalis

V horizontalnom aj vertikalnom smere su mierne konvexne..

 

Radix- rovny , dlhy silny na priereze okruhl

y. Zakrivenie mierne distalnym smerom

cavitas coronalis pulpae:pristorna , ma vretenovity tvar , najvacsia je v oblasti krcka zuba.Rohy korunkobvej dutiny nie su vytvoreneobr.2

radicularis pulpae:kanal je dobre priechodny , relativne dlhy a nerozvetveny , na priereze okruhly. Obr.3

dlzka : korunka 9,7 +- 1,4mm

        koren 15,9 +- 2,4mm        

sirka korunky meziodistalne: 7,3+- 0,6mm

 

Dolny ocny zub

 

Uzsia korunka dlhsia , objemovo mensia ako u horneho.

Facies vestibularis,labialis- menej vyrazny hrot ako u horneho oc zuba.

                        .      - konvexita- horizontalne – lingualny m smerom(do ustnej dutiny).Pozdlzne prebiehajuca hrana deli plochu na uzsie mezialne a sirsie distalne policko.

Facies oralis,lingualis- mierne konkavna , mensie tuberculum dentale.

                -okrajove listy- len mierne naznacene

Radix. Kratsi , bocne mierne splosteny v meziodistalnom smere.Silny.

        Korenovy kanal-prierez:ovalny,dobre priechodny, mierne zahnuty distalnym smerom

Dlzka: korunka – 9,8+_+,4mm

        Koren – 15,3+-2,1 mm

        Sirka korunky meziodistalne 6,6+- 0,6mm

 

 

 

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––-Prednaska 6.-––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Premolare

 

Dentes premolares

-5ploskove zuby-vestibularis,oralis ,medialis,distalis a oclusalis

 

Occlusali   1.   - 2 hrbceky-bukalny

                              -oralny

                

                    2.vyrazne okrajove listy na prechode k aproximalnym plocham

                        3.vyrazna ryha v meziodistalnom smere,ktora ju rozdeluje na bukalnu a oralnu cast zuvacej plosky

Obr1.

 

Rozdiele medzi honymi a dolnymi premolare-

Obrys zuvacej plosky-mx. Ovalny ,elipsovity sirsi vestibualrn , uzsi oralne

                                -mn vyrazne okruhly

Rozdielna velkost jednotlivych hrbcekov-Mx-priblizne rovnako velke,bukalny je nepatrne vyssi

                                                -mn-vyrazny rozdiel – bukalny je vyssi

Sklon osi korunky- mx-pribliztne v pokracovanim osi korena , koren je len mierne distalne skloneni

                        -. mn- vyrazny sklon oralne proti korenu.

Pocet a tvar korenov-mx-prvy premolar:dva kolarne.:bukalny a oralny

                                Druhy premolar:jeden koren,splosteny meziodistalne.ma naznacene delenie na dva korene

                                                                     (v sucastnosti nam stupa pocet dvojkorenovych druhych premolarov)

                          -mn –obydva premolare-jednokorenove,kuzelovity tvar,okruhly prierez,mierne meziodistalne                            splosteny

Vzajomny pomer velkosti zubov- mx.prvy premolar nevyrazne vacxi ao druhy

                                        -mn druhy premolar vyrazne vasci ako prvy

 

Prvy horny premolar

f.vestibularis:vyrazne konvexita,smerom k uvacej ploske ukoncena hrotom hrbolceka.Bukalny hrbcek je vyrazny,posunuty distalny smerom-mezialna hrana je dlhsia ako distalna(obr3)

f.oclusalis-bukalny hrbcek je vyssi a ostrejsi

koren-su dva.tenke,velmi jemne,vo vascine pripadov tazko priechodne,v apikalnej casti zahnute distalnym smerom.

Prierez korena pred rozvetvenim bukalneho a oralneho korenama piskotovy tvar(obr4).Vetvenie korenov-Furcatio,-onis,n. – u prevho horneho premolara bifurcatio.

 

Druhy horny premolar

Objemovo mensi.

f.vestibularis-mezialne mensia , distalne vacsia-(hrbolcek posunutyopacne akpo u prveho)

f.occlusalis-hrbolceky su rovnako vysoke,meziodistalne ryha nepokracuje cez okrajove lišty.

Radix-prierez-piskotovity

            -variacie:moze byt dvojkorenovy

 

Dolne premolare

Rovnaky okruhly obrys zuvacej plosky

Korunkova cast je spojena vyrazne lingualnym smerom

 

Prvy dolny premolar

f.lingualis-nizska korunka,vyrazne konvexna

f.occlusalis-rozdelenie vyraznou hlavnou listou- mezialny cast(akoby ulozena vyssie a ma jednu jamku)

                                                        -distalna cast(nizsie ulozena)

f.aproximales-vyrazne konverguju u korenu.

Radix.- na priereze okruhle,konicky sa zuzuje smerom ku hrotu

                -kanal-dobre priechodny az po apex

 

Druhy dolny premolar

Objemovo vasci, dobre vyvinuty lingualny hrbcek

f.occlusalis-moze byt niekolko variacii – dovjhrbcekova plocha-s dobre vyvinutim lingualnym hrbcekom

                                                 - trojhrbcekova forma-s jednym bukalny dvomi lingualnymi hrebcekmi.Fisury medzi hrbolcekmi v tvare Y .

                                                -vzacne viachrbcekova forma

 

 

 

 

 

 

 

Dentes molares

Viachrbolcekove a viackorenove zuby

Zuby objemovo najväcsie

Prenasaju najveácsie zatazenie-ich vyznam pri zuvani potravxy,su dobre zakotvene v alveolarnej kosti

Eminentny vyznam pre udrzanie konstantej vzdialenosti medzi maxillou a mandibulou

 

 

Rozdieli mdzi hornymi a dolnymi molarmi

1,tavr facies occlusalis-mx-zaobleny kosodlznik(1.molar) alebo trojuholnik(druhy molar)-oba s vacsim meziodistalnym rozmerom

Mn-obdlznik s vacsim meziodistalnym rozmerom

 

Pocet a umiestnenie hrbcekov

Mx-4alebo 3- 2ulozene bukalne,rovnako velke

                2palatinalne-niesu rovnako velke

Mn-5alebo 4:3bukalne a 2 lingualne,priblizne rovnako velke

 

Ryhy-fisury

Mx-v tvare pismena H

Mn-v tvare X(obcas Y)

 

Vyska hrbolcekov

Mx-bukalne su vyssie ako palatinalne

Mn-lingualne su vyssie ako bukalne

 

Sklon osi korunky

Mx-nevyrazna odchylka

Mn-os korunky sklonena oralne oproti osi korena

 

Pocet korenov

Mx=3korene=2 bukalne(mesiobukalny a distobukalny)

                1 palatinalny

Mn=2korene-mezialny a distalny

 

Vzajomna velkost zubov

Mx-najvacsi- prvy molar

                Druhy molar

                Treti molar

Mn.- najvacsi-prvy molar

                Treti molar

                Druhy molar

 

 

                Prvy horny molar

                Viachrbcekovy,viackorenoby.

                F.vestibularis(buccalis) a dacies oralis(palatina) konverguju smerom distalnym vestibulooralna

Vzdialenost v mezialnejh casti je vascia ako v distanej casti

Occlusalna plocha-hlavna lista spaja distobukalny s meziopalatinalnym a rozdeluje vasciu mezialnu a mensiu distalnu cast

Timto sa vytvory predna a zaadna jamka-fovea anterior a fovea posterior

Obcas nachadzame anomaliu v podobe dalsieho hrbolceka ulozeneho mezio palatinale- tuberculum anomale Carabelli.

 

Meziobukalny –tensi a mensi ako distobukalny,byva nepriechodny.

Dbukalny-silnejsi rovny a dobre priechodny

Palatinalny-silny rovny ,siroka drenova dutina dobre priechodna.        

 

Druhy horny molar                        

V mezidostalnom smere ma mensiu sirku

Da sa povedat ze tento je zmensenim prveho-su si velmi podobne

 

Treti horny molar

Najvecsie rozmanitosti v tvare velkosti ale aj pritomnosti

Byva zaoblena korunka, obcas spojene korene.je to vysledkom toho ze ich clovek nepouziva-su nefunkcne

Casto ostavaju kvoli nedostatku miesta v kosti alebo sa vobec nevyvinu

 

Fakulta-Aktuality-kliniky-  

Dentalmedic.sk alebo dental.medic.sk

                     

–––––––––––––––––––––––––––––––dalsia prednaska–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

Obr-biofyzika zozadu

 

Dolne molare

 

Prvy dolny molar(najdolezitejsi zub)

-f.occlusalis:vestibulooralny priemer je mezialne vacsi.Mezialne hrbolceky su o nieco vyssie ako distalne,distobukalny hrbolcek je najmensi.

f.bucalis-ma v pokracovani prvej priecnej ryhy foramen caecum(slepy otvor)-predelecne miesto tvorby zub kazu.

f.aproximales-konvexne(viac distalne)

smerom ku krcku prechadzaju konkavne na koren.

Radices-dva.meziodistalne oplostene(ovalny prierez)

        Distalny koren je dlhsi , ovalny

        Mezialny-kratsi,distalne zahnuty

Je to ,,6 rocna stolicka,,-prvy trvaly zub ktory sa prerezava do ustnej dutiny.v obdobi medzi 5 a 6tim rokom zivota.prerezavanie byva vascinou bezproblemove-rodicia si nevsimnu ze v ustnej futine je trvaly zub-a pri nespravnej vyzive(mnoho cukrov) dochadza velmi rychlo ku vzniku zubneho kazu.zub nie je plne mineralizovany-preto je moznost tvorby zub kazu.zub sa moze stat uplne makkym-extrahujeme-nasledky predcasnych extrakcii prvych trvalych molarov je putovanie susednych zubov-7cka sa bude sklanat do extrakcnej medzeri-mezialne  a protilahly horny prvy trvaly molar sa posuva do medzeri (akoby rastol smerom nadol)

Drzi nam konstantu vzdialenost medzi zubamy horneho a dolneho zuboradia.

Je najvatsci zo vsetkych zubov(objemovo)

 

Druhy dolny trvaly molar

Podobny prvemu.tieto sa preezu posledne do dutiny-ale este pred osmickamy.

Je najmensi zo skupiny dplnych molarov-najmensia klinicka korunka.ma o nieco nizsie hrbceky na okluzalnej ploche.mezialny koren druheho trvaôeho molara nema take vyrazne zahnutie mezdist smerom

 

Dolne tretie molare

Najvacsie mnozstvo odchyliek alebo variacii.robia najvacsie problemy pri prerezavani ajked maju najviac miesta.alebo su zuby ulozene v kosti a je potrebne ich chirurgicky odstranit.

Byva nezalozeny.mnohokrat sa tieto zuby prerezu a u maju kazivu dutinu.

 

 

 

 

Mliecne zuby

Horny stredny rezak

Najsirsi zo skupiny rezako,margo incisalis- f.mesialis zviera preavyuhol s incis hranou.,f.distalis je zaoblena.

F.paltina-v incisalnej polovici je mierna konkavita ohranicenu aproximalnymi listami

V krckovej oblasti tuberculum dentale,nie je tu az taky lopatkovity vzhlad

Jednokorenovy zub-pomerne dlhy apex,oplosteny vo vestibulooralnom smere

 

-vacsina zubov sa prerezava posunom na oralnu plochu –preto je taketo oplostenie–asi.

 

Horny bocny rezak-velmi podobny trvalemu.Nemame foramen caecum a nemame apikalne-palatinalne zahnutie korena.

 

Dolne rezaky-(prve zuby mlicnej denticie ktore sa prerezavaju u dietata-6-8mesiac)

Su najgracilnejsie,minimalne rozdieli medzi oboma rezakmi.

Corona dentis-vertikalna sirka je len o nieco mensie aklo meziodistalna.

f.lingualis-skoro celu plochu zabbera malo  vyvinute tuberculum dentale.

Koren-relativne dlhy,smerom ku hrotu sa konicky zuzuje,apikalna tretina je mierne zahuta distalneym smerom najme u bocnych rezakov,maju jeden dobre priechodny kanal.

 

Mliecne ocne zuby

Napadne podobne trvalim ocnym zubom,majuu vyrazne cingulum a relativne dlhy koren.

 

Mliecny horny ocny zub-f,vestibularis-vyrazna sirka v meziodistalnom smere.sklovinna lista od hrotu cerviklne a rozelujde ju na uzsiu mezialnu a sirsiu distalnu cast.mezialna cast je viac konvxna,distalna je plochsia

.f.palatina-dobre vyvinute tuberculum dentale,z ktoreho v strede smerom ku hrotu vybieha sklovina lista

Koren-na priereze trojuholnikovity tvar,siroky dobre priechodny.najdlhsi v mliecnom chrupe,vestibularne zahnuty

 

Mliecny ocny dolny zub-podobny hornemu

f.labialis-menej konvexna

 

molare

relativne mala facies occlusalis

najvacsi horuízontalny obvod jhe v poblasti krcka-vyrazne cingulum

korene vyrazne diverguju apikalnym smerom,v priestore medzi nimi je miesto pre vyvijajuci sa zarodok trvaleho zuba.

 

 

 

Mliecny prvy horny molar

f.occlusalis-neperavidelny stvoruholnikovy tvar,je rozdelena hlabokou meziodistalnou ryhou na bukalnu a palatinalnu cast.ploska je ohramnicena mezialne adistalne vyraznymi okrajovymi listami

korene:3,

meziobukalny.oplosteny meziodistalnym smero a je dlhsi ako distobukalny(na priereze ke okruhly)

palatinaly je najdlhsi s okruhlim prierezom.palatinalny a distobukalny obcas byvaju zrastene

drenova dutinaa korenove kanaliky su priestorne-priechodne az po apex.

 

Horny druhy mliecny molar-je objemovo vacsi.fovea a nterior a fovera posterior-medzi nimi crista transversa.4hrbceky –dva rovnako velke bukalne

 

Dolne mliecne molare

f.occlusalis-vacsi meziodistalny rozmer,obrys je ovalny

distobukalny ryha jurzdeluje na bukalnu a lingualnu cast

nachadzame 5hrbcekov-2vyranzne a lingualnej,3(2)bukalna cast

 

korene-distalny koren je kratsi ako mezzialny,ne priereze je ovalny (sirsri v bukolingualnom smere.)

casto nachadzame zdvojenie mezialneho korena.

 

 

Rozdieli medzi mliecnym a trvalim chrupom

Ludsky chrup je bifiodontny-dva druhy denticie-mliecnu a trvalu

                Je heterodontny-v jednej denticii mame morfologicky a funkcne rozdielne zuby

 

Velkost-mensie ,najme vertikalny rozmer-dlzka koruniek je kratsia

Sucetmezioditalnych rozmerov prveho a druheho mliecne molara je o tretinu vacsi ako rovnaky rozmer oboch trvalich premolarov.

Dolezite pre zaradenie trvaleho prveho molara do normookluzie

Cingulum je dominantne u mliecnych hornych frontalnych zubov

Farba-mliecny chrup je mliecne biela-az namodrala

Trvale zuby-slonovinova,nažltla,pri krcku tmavsia.

Dutina zubnej drene-mliecny- velmi siroka,cornua pulpe vybiehaju smerom ku incizalnej hrane alebo zuvacej ploske

Obsah mineralnych latok-u mliecnych zubov je nizsi obsah mienralnych latok

Fyziologicky ´to zabezpecuje abraziu zuvacich latok

Histologicky-sirsie dentinove tubuly-urychluju sirenie zubneho kazu.

Biologicka zvlastnost-resorpcia korenpv pre zabezpecenie fyziologickej vymeny chrupu

Identifikacia-jednoducha

Okrem:-mliecny ocny zuba trvaly ocny zub

        -mliecny druhy molar a trvaly prvy molar.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

––––––––––––––––––––––––––––-prednasky–––––––––––––––––––––––––––––––––

 

 

Parodont

 

Zavesny aparat zuba.-periodontium,í,n.

Je to subor tkaniv,kotore fixuju zub v zubnom lozku,zabaspecuju jeho vyzivu a vyokonavaju spolocne so zubom jeho zakladne funkcie.

Tkaniva-1.gingiva,ae,f.-dasno(gingívum)

        2.periodontalna strbina a periodonatalne ligamentá-spatium periodontale + liggamenti periodontalia

        3.kostne lozko-alveolarna kost-proecessos alveolaris maxillae,mandibullae.

        4.cementum korena zuba

5.krvne lymfaticke a nervove zasobenie

 

 

1.gingiva

Je jedinim tkanivom parodontu ktore je dostupne klinickemu vysetreniu.je to specializovana sliznica ustnej dutiny,ktora porkyva alveolarne vybezkya upina sana cementoosklovinne rozhranie zuba.

Ma dve casti- volna gingiva

                -pripojena gingiva

 

                Volna gingiva-je trvorena       - medzizubnymi papilami-papilla interdentalis

                                                -  okrajovou gingivou- gingiva marginalis

 

Papila interdentalis je tkanivoktorevypna medzizubne priestoy zubov je ttrojuholnikovehoobr1- je zlozna z oralnej a vestibularnej casti a v oblati aproximalnych ploch zu bov sa tieto dve casti spajaju

Interadentalna piapilla ma trojuholnikovy tvar, ma vzynamnu ochrannu funkciu

Marginalna gingiva.okrajova.okruzuje krcok zuba v podobe prstenca. a upinna sa do cematno sklovinneho rozzhrania pocelom obvode zuba

Svojim tvarom a priebehom vytvara medzo okrajom dasna fyziokogicky priestor,ktory oznacujeme ako

Sulcus gingivalis.dasnovy zliabok.fyziologicka hlbka je 2mm.(viac je patologia)

Pripojena ginhiva-pripaja sa apikalne od dna sulcus ginginalis ku rozhraniu gingivi a ostatnej slitnici ustnej dutiny-tuto cast sliznice oznacujeme ako alveolarna sliznica.

Toto rozhranie oznacujeme ako mukogingivalne rozhranie.linia-ktoru klinicky diagnosticky –volnym okom vydime ako rozdiel dvoch farieb(odtienov cervenej)

Klinicky gingiva je bledoruzovej farby-tuhej a pruznej konzistencie-a an mechanicky podnet(konzumacia tvrdej potravy – cistenie zubov) neboli a nekrvaca . (aj jemne krvacanie-zapal parodontu)

Zube je vlozeny do priestoru periodonatlnej strbiny- a tato strbina je priestor ktory je v oblasti krcka O,2mm

V strede 0,18mm a v apikalnej ooblasti 0,22mm

Ligamenta-z alveolarnej kosti do cementu korena zuba – nachadzaju sa po celej dlzke korena zuba a v kludovej faze maju tvar leziaceho pismena S(pr possobeni sily na zub sa vyrovnaju a potom vratia naspet)

Periodonalne vlakna delime na hlavne a vedlajsie

Hlavync90% - ginigvodentalne-v cementosklovinnej oblasti-fixacia v krckovej oblasti

                -sikme-po celej dlzke korena zuba okrem apexu

                -apikalne vlakna-fixuju zub v pblasti hrotu korena-husto usporiadane

                -horizontalne vlakna-je ich najmenej z hlavych-poprepliatane hlavne v stredovej tretine dlzky korena zuba.

Vedlajsie-az na histole

 

Kostne lozko-processus alveolaris

Kostny vybezok kosi celuste alebo sanky  v ktorom su ulozene zuby.tvar tichto vybezkov zavisi na tvare korenov zubov.pbr2.

V krckvrj oblasti u jednokorenovich ubov zahroteni tvar a speptum medzi viackorenovymi ubami je mierne oplostene.

Cast alveolarnej kosti ktora sa nachadza medzi furkaciami viackorenovich zubov sa nazyva septum interradiculare

Po extrakcii zuba aleveolarna kost chyba alebo vymizne (procesom rezorbcie)-cela cast sa vyplni kostnym tkanivom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––-prednaska––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

 

 

Rozclenenie chrupu a funkcna charakteristika zubov

 

Medzizubne vztahy-

Kontakt medzi susednymi zubmy a zubani protilahlimi zubnych oblukov,pokial sa vzajomne dotykaju

Vztahjy-vodorovne ,horzontalnbej rovine,approximalne(zuby)-medzi bocnymi plochami zubov.dane bodmy kontaktu

Zvisle-vertikalne,okluzalne-zuby pri idealnom zhryze dosadaju hrbolkami do ryh medzi hrbolkami zubov protilahleho zubneho obluka.bod

 

Bod kontaktu nam rozdeluje lazdy medzizubyn prietor na 4 useky v tvare klinu-

Pri bocnom pohlade

-nad bodom kontakeu sa nachadza tzv.horny medzizubny priestor-spaicum interdentale superius

-pod bodom kontaku sa nachadza tzv.dolny medzizubny priestor-spacium interdentale inferius-jeho obsahom je interdentalne papila gingivy.

Klinicke korunky zubov delimena tretiny-incis hrana,zuvacia plocha-po bod vztyku.od bodu vztykupovybezik papili.,od papili po koren

 

Zuby lateralne ulozene v celusti maju dlhe osi sklonene k podnebiu a v sanek ku jazyku

Korene zubov celusti a sanky sa rozbiehaju frotnalne

 

 

CHRUP AKO CELOK

 

Zuby delime na sextanty(z kraja po 4 zuboch v mx a mn       ...4./...6.../..4..

Horny a dolny sextant

Hornea dolne lateralne sextanty vpravo a vlavo

 

Hranicu medzi frontalnym a lateralnym usekmi tvori vertikala prechadzajuca medzi ocnymi zubom a prvym premolarom

 

Nahradne zuby su tie trvale zuby , ktore maju svojho mliecneho predchodcu.

Doplnkove ich nemaju

Lateralne a frontalne zuby maju odlisnu funkciu a esteticku ulohu

 

Zuvacou plochou mozme prelozit kricku ktora prrechadze reuzacimi hranamy rezakov hrotom ocnych zubov bukalnymi hrbolkami premolarov a molarov.

Tvar tejto krivky noie je rovnaky pre horny dolny zubny obluk-horny-parabola,dolny –hyperbola

Ma aj rozdielnu velkost-horna je vacsia

Mliecnom chrupe su identicke,znacne zaoblene-skoro vysek kruhu

 

Vzajomna poloha zubov je a,prehryz –v smere vertikalnej roviny a urcuje hlbku zhryzu-incisalne hrany hornych rezakov prekryvaju vestibularne plochy dolnych rezakov.

                B,predhryz-v horizontalnej linii-aj incisalny schodik-inciz hrany hornych rezakov su rped hranamy dolnych rezakov

Fyziologicky rozmer prehryzu a predhryzu  je 2mm-ostatne je patologia.

 

 

Morfologia a topografia zuvacich plosok v zubnom obliuku vzhladom na ich funkciu

Suhrn zuvacich posok jednotlivych zubov  v zubnom obluku vytvara okluzne pole zubneho obluka.

 

Zuvacia plocha kazdeho zubneho obluka ma jedeen frontalny a dva lateralene useky-

Frotnalny usek oboch zuvacih ploche  je vytvoreny icizalnymi hranami, ktore oralne vybiehaju oralne valy(postranne!.tie smerom ku gingive spajau v male nedolezite.staticky –hrbolceky.tubercula dentis

Hrany dolnych rezakov su rpi okluzii s vypuklou palatinalnou plochou svojich antagonistou pod tymito hrbokami-chrani sa trakto gingiva pred poskodenim.

Z tejto polohy vychadza schopnost oddelit susto-.dvojaky mechanizmus

-odrezavanie-noznicovym sposobom sa oddeli ssto

-odstipnutie-.krehkej a odolnej potravy sa stiskom hrany na hranu

Ocny zub- sa podiela na premacknuti a treni susta.

 

 

–––––––––––––––––––Dalsia prednaska–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

Rozcleneniechrupua jeho funkcna charakteristika.

Horrny ocny zub v pravidelmnom chrupe zapada pri uplnom zhryze medzidolny ocny zub a dolny prvy premolar.vztah horneho ocneho zuba sa oznacuje ako kluc okluzie frontalneho useku.

Okluzalny kontakt-vzajomny dotyk mensich a vacsich plosok protilahlich zubov v zubnych oblukoch v polohe maximaĺnej interkuspidacie.suhrn tychto plosok sa nazyva okluzne pole.

(cim je vacsi pocet dotykovych plosok-vacsie okluzne pole-tim je jednoduchsie renasany zuvaci

tlak.rovnomerne v celom rozsahu zubneho obluka.)

vyska zhryzu-vzdialenost dna hornej a dolnej klenby ustej predsiene-vestibulum oris je merana vo frontalnom useku macximalnej interkuspidacie.

Oporne zony-predstavuju protilahle skupiuny zubov rovnakeho typu,ktore su vovzajomnej okluzii.z ffuncneho hladiska v trvalom chrupe rozlisujeme premolarove a molarove oporne zony.

 

Occlusio

Akykolvek kontakt medzoi zubami celuste a sanky.

Staticka okluzia-habitualna interkuspidacia-stav kedy hrbceky zubov jedneho zubneho obluka zapadaju do medzihrbcekkovej ryhy zubov protilahleho zubneho obluka.(kluc okluzie distalnych zubov je vzajomna poloha prvych trvalich molarov-stav kedy meziobukalny hrbcek trvaleho horneho prveho molara zapada do medzihrbolkovej ryhy trvaleho prveho dolneho molara.)

-medzi zubamiu celuste a sanky je maximalny pocet kontaktov,zuvaci pohyb je zastaveny

Pocas habitualnej okluzie maju polohu interkuspidacnej pozicie.

 

-dynamicka okluzia-povodne oznacovana ako artikulacia.

Stav kedy hrbceky zubov jedneho zubneho obluka klzu po skupinach hrbcekov rpotilahlych zubov

Celust a sanka su v pohybe a rozmelnuju potravu.

V klude bez pohybu sa nachadza sanka v kludocej polohe-kedy su zuby od seba vzdialene 2-4mm.tato medzera sa moze zvacsovat az do polohy maximalneho otvorenie.

 

 

2.simester

1.prednaska

 

Kopnzervcne zubne lekarstvo

Konyervacna zub.l je yakladny  odbor  zubneho lekarstva ktory zabezpecuje liecebno –preventivnu starostlivost ochoreni tvrdych tkaniv zuba,zubnej drene,apikalneho paradontu.

V sucasnej dobre sa vseobecne pripusta viac ako 60percent casu pratkickeho zub lek zaberu vykony konzervacneho zub.lekarstva.

Situacia ktora ovplyvnuje vznik z,kazu-nespravna vyziva,zle navyky,nedostatocna motivaciav oblasti ustnej hygieny a neuspokojiva alebo za starostlivost o zuby maju nasledok ze zubny kaz je jeden z najrozsirenejsich civilizacnych ochoreni.

Konzervacne itervenice su velmi dolezite z hladiska prognozy zuba ,z hladiska zachovania zuba do vysokeho veku.konzerance zub lek sa deli na kariologiu a endodonciu

 

 

Kariologia

Naplnou je vcasna diagnostika kariogennych a nekaiogennych lezii a prevencia ochorenia zubnej drene.

V ramci kariologie je nutne zbladnut – efektivna diagnostika zubneho kazu najma v skorich stadiach(zubny kaz lokalizovany v sklovine)

                                        -primerany zasah v situaciach,ked je to nevyhnutne.

                                        -preparovat zubne tkaniva minimalne a efektivne.

                                        -zvolit spravny vyplnkovy material.

                                        -rozumiet modernzm sposobom ochrany zubnej drene-zachovat vitalny zub

                                        -zvolit si vhodny typ vyplne pre opravu alebo obnovu zostavajucej vyplne

                                        -diagnostikovat a zvolit vhodnuz terapiu nekariogennych strat zubnych tkaniv

 

 

Endodoncia

 

Predstavuje su postupy a techniky,zachovat nevitalny zub ako funkcnu jednotu v ustnej dutine.

Postupy.-diferenicalna diagnostika a klinicka patologickych stavov pulpy.

        -klinicka a diferencialna diagnostika patologickych stavov apikalneho periodoncia.

        -indikacia a realizacia liecebynch postupov kteore maju najlepsiue a najdlhsiu prognozu.

        -volba spravnych endodontickych nastrojov a pristrojov v terapii.

        -poznanaie modernych a dostupnych preparacnych technik korenoveho kanala.

        -poznanie modernych a dostupnych technik plnenia korenoveho kanala.

        -radiologicke hodnotenie endodontickeho osetrenia a hodnotenie stavu apikalneho periodoncia.

        -indikacia chirurgickych intervencii v endodoncii.(chir.odstranenie korena)

        -poznat moznosti konzervacneho a protetickeho postendodontickeho osetrenia.

        -

 

NASTROJE POUZIVANE V KONZERVACNOM ZUB.LEK

 

-vysetrovacie

-preparacne

-plnacie

 

-vysetrovacie-zubne zrkadielko a sonda(patradlo)

        Kazdy zubny instrument-rucka,krcok ,pracovna cast.

Zrkadlo-ruka ma tvar sestuholnika,je ryhovana,zhotovene z odlahcenich uslachtilich kovov.(nehrdzaveju,znasaju vysoke teploty pri sterilizacii.

Funkcia zrkadielka-odtahujeme lica a pridrziavame jazyk

                       -vysetrujeme nepristupnych miest v nepriamom pohlade(uhol dopadu=uhlu odrazu)

                        -reflektujeme nim svetlo do tmavych miest pracovneho pola(ustnej dutine)

                       - plocha-plocha(1:1) alebo konkavna(zvacsovanie obrazu)

                       - pri vysetreni(ak sme pravak ) drzime v lavej ruke

           -zrkadielko je zavitom v pracovnej casti upevnene do rucky a je vymenitelne.

Sonda-

-drzime ju v pravej ruke ako pero

-ukoncena ostrym hrotom(pracovna cast)

.patrame nou pokaze , na miestach predilecnyhc na vznik zub.kazu(jamy,ryhy,krckovas oblast zuba a v medzizubnych priestoroch aproximalne plochy zubov,)

-zistovanie rozsahu kazu.

-vysetrujeme akost spodiny karieznej dutiny..

-kontrolujeme nou vypreparovanu kavitu,kvalitu vyplni,ich okrajov.

-rukovatou sondy ju pouzivanme na poklopove vysetrenie zuba-(zavasny aparat)

Sondy-ostra cast-pravouhla,hacikova ,oblukova.(rozlisujeme aj v niekolkych velkostiach)

 

Zubna pinzeta-pomocny nastroj.

                -ma uzke chapadla na vnutornej ploche ryhovane,odklonene v tupom uhle od chapadiel.

                -pouzitie-uchopenie a vkladanie vatovych valcekov do ustnej dutiny,tamponov,papierovych alebo gutapercovych capov do korenoveho kanala.

                -pouzivanie na vyberanie instrumentov z misiek....

 

 

 

-preparacne-odstranujeme patologicky zmenene tkaniva(hlavne zmaknuty dentin)

                -je nevyhnute vzpreparovat kavitu so zdravymi a hladkymi stenami.

                -delia sa na rucne a strojove.

 

Rucne preparacne nastroje

-dlatko na sklovinu-odstranenie podminovanjej skloviny(pod sklovinnym povrchom je zmaknuty dentin

                        -sklovinu oddelujeme po castiach-pretoze je lomiva v smere stiepnosti rovinovvyc prizmat

                        -tvar tohot instrumentu je podobny dlatku,je to jednostrany instrument,drzime ho ako pero.

                        -.sikma plocha je otocena ku kavite

 

-exkavator-timto rucne odstranujeme zmaknuti dentin.(setrnejsia , nebolestiva)

                -vyzera ako okruhly tercik-polgula,ma ostre okraje.je bud na priemere okruhly alebo ovalny,rozne velkosti.

                -je to obojstranny instrument.-rozdielne velkostina stranach.

                -Drzime ho ako pero.

                Kariezny dentin odstranujeme po vrstvach az na zdravy.

                -setrnejsia amenej neprijemna preparacia.

                -hlavne u hlbokych kazov(nesetrna preapracia vrtacikom moze lahko sposobit perforaciu zubnej drene

 

 

Strojove preparacne nastroje

Strojova preparacia je lahsia a rychlejsia

Delime ich na vrtaciky a brusky

 

Vrtacik-pracovna cast-hlava,krckova cast a stopka.

 

        -kratka so zarezom na konci-kolienkovy nasadec.

        -kratka stopka bez zarezu na konci-turbinovy nasadec.

Preparacne nastroje-tvrdokovove-wolframkarbidove

                        -diamantove brusky.

 

Hlava-rozny tvar.-gulovite,kuzelovite,obrateny kuzel,cylinder.

 

Rotacne pristroje-zariadenia a sucasti zubnej supravy

Delime podla poctu otacok-vysokootackove(vzduchove turbiy alebo rychlovbezne nasadvce s mirkromotormi.

Nizkootackove(priame a redukcen nasadce s mikromotormi.)

Podla pouziteho zdroja-vzduchove rotacne nastroje(turbiny,vzduchove mikromotory)

                                    -elektricke rotacne nastroje-Elektricke mikromotory

 

Podla upinania vrtacikov-frikcny(vyzaduje pomocku na zavedenie a vybratie vrtacika)

                        -kliestinovy(upinanie vrtacika pomocou kliestiny)

                        -tlacitkovy(tlacitko je sucastou vrtacika.)

 

Vzduchove turbiny-od 300 000-350 000 otacok za minutu.pohanane tlakom vzduchu 3-4,2barov(kompresor)

Prietok vzduchu-45l/min.,chladiaca tekutina-priteok vyssi ako 80ml/min.hlucnost 57-59 dB

Pouzitie-odstranenie starych vyplni,otvorenie kazoveho loziska,vytvaranie zakldneho obrysu kavity,trepanacia zuba,preparacia zubov bez drene.

 

Nevyhody-nizky tocivy moment-pri zvysenom tlaku na preparacny nastroj klesa vykon a pocet otacok.)

                -nerovne okraje kavit-poskodenie sklovinnych prizmat

                -pri nedokonalom chladeni-tepelne poskodenie zubnej drene

 

 

Mikromotory-pracuju ako- vzduchove-5-25 tisíc ot/min

  1. Elektricke 2-40 tisíc otacok/min

 

 

2.prednaska

 

Vrdeho zubneho tkaniva

Dentes caries –choroba

Zubny kaz je najcastejsie sa vyskytujuce chronicke infekcne ochorenie ludskeho organizmu.

Tato mikrobialna infekcia kalcifikovaneho tkaniva postihuje predovsetkym deti a dospelych.Pocet deti postihnutich z.k. vo vyspelych krajinach v sucastnosti predstavuje vyskyt okolo 80% celkovej populacie a v rozvojovych krajinach je este vyssi.

 

Etiologia zubneho kazu predstavuje velmi zlozity komplex mnohych vzajomne suvisiacich faktorov.

 

Exogenne faktory:        microorganizmy (streptococcus mutans)

                        Sacharoza

                        Kyseliny(hlavne mliecna)

                        Tvar a poloha zubov v zubnom obluku a sposob zuvania.

 

Endogenne faktory        hereditarne –dedicne

                        Civilizane faktory

                        Pohlavie a hormonalny vplyv

                        Celkove ochorenia a poruchy metabolizmu

                        Histologicke zlozenie tvrdych tkaniv

 

Dedicnost-tim je vyssia pravdepodobnost vyssieho poctu zubneho kazu dietata ked maju rodicia podobnu tendenciu.

Civilizacne faktory-sposob tkaniva,konzumacia makkej potravy a vysoky obsah cukrov.

Pohlavie a hormonalny vplyv-vseobecne vyssiu kazivost maju muzi-kvoli zlej ustnej hygiene,moze ovplyvnit aj tehotenstvo-ale to len do tej miery kim nie je dokonala hygiena.

Ochorenie a poruchy metabolizmu-diabetes mellitus.

 

Definicia z.k.-najcastejsie sa vyskytujuce chronicke infekcne ochorenie.

                -postihuje civilizovane komunity

                -jeho vznik je zavisly na pritomnosti cukrov.

                -trio faktorov-bakteria,cukor a cas.

 

Mechnizmus vzniku zubneho kazu

        Sladkosti,keksy,pecivo(lepive cukry)-casta frekvencia prijmu

                                z Cukrov-sacharoza

        sacharoza+bakterie plaku-org.kyseliny-demineralizacia,

zakladnym obrannym mechanizmom je slina-zvlhcuje ustne povrchy-odplavuje a riedi prijimane cukry,obsahuje vapnik a fosfor-putuju do narusenej skloviny a obnovuju sklovinu v ktorej uz zacal proces demineralizacie.

 

V ustnej dutine ziije okolo 500 druhov mikroorganizmov.,cast z nich su tie ktore ziju volne , ako saprofity-stavaju sa –ak im vytvorime cukrami vhodne prostredie-patogennymi .mikroorganizmy ktore tvoria zubne kaz sa vseobecne oznavuju ako kariogenne.maju schoppnost adherovat-prilnut na zubnu sklovinu a vytvarat za 12-24 hodin po predchadzajucom cisteni zuba  bakterialny povlak-plaque.ak tento plak nie je spravne odstranovany,alebo dokonale odstranovany-bakterie v nom obsiahnute zacinaju proces demineralizacie

V ustnej dutine sa nachadzaju miesta ktore oznacujeme ako predilecne miesta vzniku zubneho kazu-predilecna lokalizacia.

Predilecna lokalizacia zubneho kazu-miesta kde maju sliny obmedzeny pristup-jamky a ryhy na okluzalnych plochach premolarov a molarov,krckova oblast zuba,aproximalne plochy zubov

Habituelne ciste miesta-odolne voci vzniku z.k.- miesta s dobrym pristupom sliny vestibularne plocha vsetkych zubov a oralne plochy zubov.

 

Diagnoza zubneho kazu

 

Velke kazive dutiny diagnostikujeme volnym okom a zubnym zrkadlom.male alebo zacinajuce kariezne laesie diagnostikujeme pouzitym zubnej sondy-(hlavne jamky a ryhy premolarov a molarov)Diagnoza zacinajuceho zubneho kazu-najma v sklovine a na okom nedostupneho miestu-RTg-specialne vysetrenie – bite wing.

 

Rozdelenie zubneho kazu a jeho klasifikacia

 

-sklovinny zubny kaz

-dentinovy zubny kaz

-cementovy zubny kaz.

 

 

Rozdelenie podla rychlosti priebehu zubneho kazu

Akutny zubny kaz(caries acuta,caries alba)-kszivy proces ma karieznu leziu zltej farby a rychlosa siri do hlbky.

Chronicky zubny kaz-caries chronica,caries nigra)-pomale sirenie tmava-cierna farba

Zastaveny zubny kaz-oblast zubneho kazu ma tmave pigmentacie len v sklovinne a spodine

je tvrda.

 

Rozdelenie podla vitality zubnej drene:

Caries superficialis-vznika v dentine blizko skloviny a je oddeleny od zubnej drene hrubou vrstvou dentinu.

Caries media-kariezna laesia je lokalizovana v dentine

Caries pulpae Proxima-hlboka kariezna lezia lokalizovana v blizkosti zubnej drene

Caries ad pulpam penetrans-kariezny proces je v zubnej drene

 

Rozdelenie podla priebehu zubneho kazu v dentine

Dental caries undermine- v sklovine je male kariezne lozisko ale v dentine sa rozsiruje zubny kaz do velke lezie.podminuje sklovinne okraje

Dental caries penetrative-penetrujuci smerovanie karieznej lezie priamo do zubnej drene.

 

Rozdelenie podla povodu vzniku zubneho kazu

Primarny zubny kaz-zacina na intaktnych povrchoch zuba

Sekundarny-zacina  v okoli vyplne

Recidivujuci z.zk. zacinba pod vyplnou ako nasledok nespravnje liecby.

 

Subjektivne priznaky zubneho kazu

-citlivost na sladke.

-citlivost na studene.zo zaciatku trva len pocas posobenia,neskorej aj po odstraneni podnetu a.p (akcny pot.)pretrvava

-citlivost na kysle a studene dokopy-nemusi ist o zubny kaz-vacsinou ide vzdy o obnazenie dentinu v krckovich oblastich zuba bez vzniku zub.kazu.

-vyrazna bolest-neutichajuca , dlhodoba-poskodenie,zapal zubnej drene.

 

Glosar

Acidogenita-schopnost potravy alebo napoja po zuzitkovani cukrov bakteriamy,zvysit kyselinu na povrchu zuba

Antibakterialna latka-chemicka zlucenina,ktora moze usmrtit alebo zastavit rast bakterii

Bakteria- druh mikroskopickeho jednobunkoveho organizmu.

Kariogenita,kapacita potravy, alebo napoja vyvolat vznik zubneho kazu.

Fermeabilny.-schopnost latky byt metabolizovany bakteriami.

Streptoccocus mutans-specialny druh bakterie , ktora je specificky vyznamna pri pociatocnom vyvoji zubneho kazu.

 

 

Zubny kaz nie je mozne liecit uzitim nejakeho lieku a neexistuje metodika ,ktorou by sme dosiahli dorastenie chybajucej casti zuba,ktora je znicena zubnym kazom.

Najlepsi sposob odstranenia je odstranenie kazom postihnuteho zubneho tkaniva a nahrada casti zuba vyplnou.        

 

 

 

 

Klasifikacia karieznych lezii podla blacka a jej uplatnenie v sucastnosti

 

Klasifikacia je zamerana na vznik kavit(vyvrtana diera)..tvary kavit su viazane na amalganove vyplne.

 

Ak sa lezia nachadza nna roznych pplochach toho isteho plocha musme zvolit iny typ preparacie,ak sa nachadza n apodobnych ploskach opdobnych zubov volime podobnu preparaciu.

Delime do 5tich tried

1,blackova trieda-kavity nachadzajuce sa na miestach so zbrazdenou sklovinnou-zuvacie plochy premolar a molar a foramen caecum rezakov,molarov.

2,blackova trieda-kavity nachadzajuce sa na aproximalnych plochach molarov a premolarov

3,blackova trieda-kavity nachadzajuce sa na aproximalnych plochach rezakov a ocnych zubov avsak bez postihnutia ich rezacej hrany

4,blackova trieda-kavity na aproxim plochach front zubov s postihnutim rezacej hrany.

5,blackova trieda –kavity v gingivalnej tretne vestibularnych a oralnych ploch vsetkych zubov-krckove kazy.

 

K povodnej klasifikacii sa pridava 6ta trieda podla fusayamu

Su to defekty korunky vzniknute na hbrcekoch molarov a prelmolarov resp.na rezacej hrane front zubov.

 

Nove adhezivne vyplnove materialy si vyziadali prehodnotit tradicnu blackovu klasifikaciu-mount a hume klasifikuju kariezne lezie podla lokalizacie a rozsahu.

Lokalizacia1-fisury a jamky na okluzalnych plochach molarov a premolarov.

Lokalizacia 2-aproximalna plocha zubov.

Lokalizacia3-krckova tretina korunky ,korenove zuby.

Rozsah-1-minimalne postihnutie dentinu

        -2-stredne postihnutie dentinu ,kde este nehrozi nebezpecenstvo prelomenia nepodlozeneho dentinu

        -3-kariezna lezia zvacsena ako v rozsahu 2

        -4-kaz posobi rozsiahlu stratu tvrdych zubnych tkanv

 

Napr 21 laz-minimalna lezaia na aproximalnych plochach

 

 

 

Vseobecne zasady preparacie trdych zubnych tkaniv

 

Zakladne pojmy.

Preparacia-opracovanie stien kaziveho  loziska rotacnymi instrumentmi do tvaru vhodneho na aplikaciu vyplne so sucasnym odstranenim kaziveho.kariezneho tkaniva

Kavita-kaziv lozisko po opreparovani pripravee na plnenie.

Zasady preparacie su zavisle na lokalizacii a pouzivanom materiali.zakladne preparacne postupy su jednoptne a musia sa dodrziavat.

 

Pracovny postup pri preparacii

1.zabezpecenie pristupu do kavitacnej dutiny-.otvorenie kaziveho loziska.

2.vytvoreneie obrysu kavity a preventivna extenzia.

3.zakotvenie vyplne-zabezpecenie retencie.

4.Zabezpecenie odolnosti vyplne-rezistencia.

5.Odstranenie kaziveho dentinu zo siten kavity.

6.uprava sklovinnych stien a hran

7.toaleta kavity.

 

 

1.Zabezpecenie pristupu do kazivej dutiny a otvorenie kaziveho loziska

Zubny kaz sa v dentine siri rychlejsie ako v sklovinne ,preto je castym javom podminovanie skloviny.pocas preparacie musime odstranit celu podminovanu sklovinnu a tak zisakt prehlad o rozsahu kaziveho procesu v dentine.Vminulosti sa na otvoreie pouzivalo dlatko na sklovinnu

V sucastnosti sa pristup do kazivej dutine zabezpecuje diamantovymi vrtacikmi za pouzitia turbinovej vrtacky

2.vytvorenie obrysu kavity a preventivna extenzia

Tuto zasadu zaviedol black ako preveciu –ochranu,resp.predchadzaniu pred vznikom sekundarneho zubneho kazu teda kazu vzniknuteho na rozhrani vyplne a zubnych tkaniv.

Na zuvacich plochach nestaci odstreanit len kazivu sklovinu,alekavitu musime rozsirit na vsetky jamky a ryhy.

Len takto sa da efektivn predist vzniku noveho zubneho kazu na rozhrani vyplne a ryhoveho systemz

Na aproximalnych plochach .okraje vyplnne musime umiestnit mim medzizubneho priestoru na miesta,ktore sa daju ocistit,resp su pristupne vsetreniu pri prehliadke chrupu.

(minimalna invazivna terapia)

3.zakotvenie vyplne –zabezpecenie retencie.

Dodrzanim retecneho tvaru kavity sa vypln pri zatazeni z kavity neuvolni

Typ retencie zavisi od typu pouzivaneho vyplnoveho materialu,od lokalizacie kazu,resp.od vitality zuba,na ktory vypln aplikujeme.u kavit naokluzalnej ploche zabezpecime retenciu rozbiehavymi smerom ku dnu kavity m u kavit na aproximalnej ploche sa preparuje pomocna kavita na okluzalnej ploche,ktorou vyplnou zakotvime.

4.zabezpecenie odolnosti vyplne-rezistencia

Vypln musi mat dostatocnu odolnost voci zuvaciemu tlaku.

Kavita musi byt vypreparovna do takej hlbky aby pouzity vyplnkovy material odolal mechanickemu tlaku pri zuvani.

Amalgamove vyplne nesmu vybiehat do tenkych vybezkov a ich hrubka musi byt min.2mm

5. odstranenie kaziveho dentinu zo stien kavity,

Musime odstranit vsetok kazivy dentin ktory v kavite este zostal

Ak hrozi nebezpecenstvo otvorenia drenovej dutiny mozeme na spodine kavity ponechat vrstvu kaziveho dentinu,steny vsak musia byt ciste.

Na odstranenie kaz.dentinu pouzijeme gulickovy vrtacik (elektromotor) alebo exkavator.

V pridkych kazoch sa zmaknut y dentin odstrani uzz v predoslych fazach preparacie.

Pritomnost kaziveho dentinu mozeme overit caries detektormi-latkami ktore po aplikacii do kavity zafarbia infikovany dentin.

 

6.Uprava sklovinnych stien a hran.

Odstranime a uhladzujeme ostre a nerovne okraje kavity predideme odlomeniu pri mech zatazeni a vzniku sekundarneho zubneho kazu.

Amalgamove vyplne zosikmujeme priblizne v 6-12 %stupnovom uhle  v hlbke nie ako viac ¼ hrubky skloviny.

 

7.toaleta kavity

Pred plnenim kavity z nej musime odstranit vsetky zvysky drte prudom vody.kavitu na zaver vysusime ,tym sme ju pripravili k plneniu.

 

prednaska

 

 

 

 

 

 

Dalsia prednasken

Preparacia kavity podla 1 a 5 blackovej triedy.

 

1blackova trieda

Kavity na miestach so zbrazdenou sklovinnou,ryhy jamky zuvacej plochy premolarov a molarov a vo doramen caecum(palat plocha rezakoov,resp.buk ploche dolnych molarov.

Pracovny postup

Zabezpecenie pristupu do kaziveho loziska

Vytvorenie obrysu kavity a preventivna extenzia

Zakotvenie vyplne.zabespecenie rezistenice

Odstranenie kaziveho dentinu  zo dtien kavity

Uprava sklovinnych stien a hran

Toaleta kavity

 

A.kavity sa nachadzaju na miestach so zbrazdenou sklovinnou .ryhy a jamky premolarov a molarov

Pristup do kazivej dutine-ziskame prehlad o rozsahu kaziveho loziska-pristup je cez okluzalnu plochu,pouzijeme diamantove vrtaciky fisuroveho tvaru v turbinovej vrtacke.

 

 

 

 

Vytvorenie obrysu kavity-preventivna extenzia

Do obrysu kavity pojmeme vsetky ryhy a zarezy ktore su v kontakte s kavitou.minimalne invazivnu terapiu mozeme aplikovat u pacirntov s nizskou kazivostou a dobrou hygienou v tomto pripade odstranime len sklovinu podminovanu kazivym dentinom.

 

Zakotvenie vyplne-zabezpecenie retencie

Retenciu plastickych vyplnkovych materialov zabezpecime rozbiehavymi stenami smerom k pulpe.pri pouzity inlayi musia byt steny kavity preparovane akrinkovitre,alebo mierne rozbiehave smerom k povrchu zuba,aby sa vypln dala do kavity nacementovat(retenciu zabezpecuje cement.)v pripade adhezivnych vyplni preparuujeme podla zasad ich preparacie.

 

Zabezpecenie odolnosti vyplne

Preparujeme ho dostatocne hlboko.Amalgan-minimalne 2mm.

Spodina kavity musi byt rovna . pri hlbokych kazoch spodinu vyrovname podlozkovym materialom.

 

Odstranenie kaziveho dentinu zo stien kavity

 

Uprava sklovinnych stien a hran

 

Toaleta kavity

 

 

B,foramen caecum molarov

-zabezpecenie pristupu do kazivej dutiny,otvorenie loziska

Pristup z plochy na ktorej sa f.c nachadza

 

-vytvorenie obrysu a preventivna extenzia

Okraje kavity musia zasahovat az do tvrdych zubnych tkaniv.

Ak e rozsiahlym kazom oslabeny okluzalny val,tento sa musi odstranit a na okluzalnej ploche sa vytvori pomocna kavita v tvare rybiny.inlayova vypln ma mat nepravidelny tvar

 

-zakotvenie vyplne-zabezpecenie retencie

Pri jednoduchej kavite steny kavity sa smerom k pulpe rozbiehaju.Ak musime vytvorit pomocnu kavitu , jej steny preparujeme podla zasad preparacie naokluzalnej ploche.

 

-rezistencia

Ak preparujeme pomocnu kavitu(na okluz ploche),prechod medz dvoma kavitami(isthmus ) musi byt dostatocne hlboky a siroky

Gingivalny schodik musi byt dost siroky a kolmy na axialnu stenu..pulpo-axialna hrana musi byt zaoblena

Okluzalna pomocna kavita musi byt dostatocne hlboka

1.bläckova trieda.bmp

-odstranenie kaziveho dentiu

-uprava sklovinnych stien a hran

-toaleta kavity

 

C.foramen caecum frontalnych zubov

Najcastejsie u hornych postrannych rezakov

Kavitu otvarame gulickou v turbine

Kavita ma vacsinou okruhly tvar.

Pri plneni amalgamom retenciu zabespecime rozbiehavymi stenami smerom k pulpe.

Material:amalgam resp.kompozitne vyplne

 

 

 

5blackova trieda

 

Kavity v gingivalnej tretine vestibularnych a oralnych ploch vsetkych zubov-krckove kazy.

 

-vytvoreneie obrysu kavity a preventivna extenzia

Ohranicenie je dane rozsahiom kazu.obrys kavity ma vascsinou tvar oblicky.Ginivalna stea ma zsahovat po , alebo pod gingivu,vestibularne a oralne po rozhranie strednej a gingivalne tretiny

-zakotvenue vyplne

Ak sa plennie pouzijeme amlgham , preparujeme rozbiehave steny smerom kz spodine(min..2 steny.)

V pripade adhezivnych vyplni preparujeme podla zasad ich preparacie

Pri inlayoch pouzijeme skrinkvoitu preparaciu

-zavezpecenie odolnosti vyplne

Kavita musi byt vypreparovana az do dentinu

-odstranenie kaziveho dentinu zo stien kavity

Pozor na riziko exponovania zubnej drene.v pripade potreby mozeme na dne ponechat vrstvu kazyveho dentinu

 

 

Dalsia prednaska

 

Preparacia kavity podla II blackovej triedy

 

kavity na aproximalnych plochach premolarov a molarov.

Delenie podla rozsahu-zacinajuci kaz-lokalizovany pod kontakt bodom a nezasahuje na okluzalnu plochu

        -kaz zasahujuci na okluzalnu plochu

 

Postup pri preparacii

-ako pri inych

 

Zabezpecenie pristupu do kazivej dutiny a otvorenie kaziveho loziska

.ziskame prehllad i rozsahu kaziveho loziska.pri malych kazoch pristup zabezpecime cez okluzalnu plochu.Pouzijeme diamantove vrtaciky-gulicky , v turbinke.Pri velkych kazoch odstranime fisurkou podminovane sklovinne steny.

 

Preventivna extenzia

-rozsha je dany pichlerovym pravidlom.Rozsah je urceny priamkou cedenou z rezakovehi vodu ,ktora sa na dotykat oralnej plochy mezialneho suseda.Miesto ktore sa dotyka preparovaneho zuuba urcuje rozsah preventivnej extenzie.

Gingivalny okraj musi zasahovat po alebo pod gingivu.

 

Zakotvenie vyplne-zabezpecenie retencie

REtenciu zabezpecime pomocnou kavitou na okluzalnej ploche .Tuto kavitu preparujeme podla zasad preparovania kavit 1blackovej triedy-

Pri pouzity inlayi musia byt steny kavity preparovane skrinkovite,alebo mierne rozbiehave smerom ku povrchu zuba,retenciu zabezpecuje cement.

 

Zabezoecenie rezistencie vyplne

Na okluzalenj ploche preparujeme pomoc kavitu dosstatocne hlnboko.

Amalgam-hrubka aspon 2mm.Spodina kavity munsi byt rovna .Pri hlbokych kazoch spodinu vyrovname podlozkovym materialom.Prechod medzi dvoma kavitami-isthmus-musi byt dostatocne hlboky a siroky

Gingivalny schodik musi byt tiez dostatocne siroky a musi byt kolmy na axialnu stenu,ma byt rovnobezny s dnom okluzalnej vyplne.

Pulpoaxialna hrana musi byt zaoblena ,tym ju spevnime v mieste , kde je vypln najmenej odolna.Tato hrana ak by sme ju nezaoblili by na vypln posobila ko kin,co by viedlo k jej rozlomeniu

 

Odstranenie kaziveho dentinu o stien kavity.

Vykonavame exkavatorom,alebo gulickovym vrtacikom.Konkavne pulpalne steny ,ktore vznikli po odstraneni kaziveho dentinu sa vymodeluju podlozkovym cementaom aby boli zarovnane a kolme na oluzalnu plochu.

 

Uprava sklovinnych stien a hran

Toaleta kavity.

 

 

Kaz na obidvoch aproximalnych plochach

MOD kavity-mezio.okluzo distalne kavity

Po vypreparovani sa aproximalne kavity spoja pomocnou,okluzalnou kavitou,cim ziskame sedlovite spojenie,ktore zabezoeci dobru retenciu.

 

Materialy

Amalgam,inlayove vyplne.Kompozitne vyplne za urcitych okolnosti.

Ak sa kaz nachadza na oboch k sebe privratenych stenach susednych zubov,nesmieme tieto plnit amalgamom v jednom sedeni aby sa vyplne nespojili.

 

Matrice

Su to instrumenty ktore sa pouzivaju na plnenie aprox kavit,tym ze ohranicia vypreparovanu kavitu.Zabranuju vyplni aby sa dostala do interdentalneho priestoru.

 

Umoznuju kondenzaciu vyplne do aproximalnej kavity.Ak matrica neprilieha dostatocne ku krcku zuba pouzijeme kliniky.

Najcastejsie sa pouzivaju cirkularne ,matrice-Ivory 8.Su parove matrice pouzivana vpravo hore sa puziv aj vlavo dole, a naopak.

 

 

 

 

 

 

 

 

Docasnye vyplnove materialy

Na dosacne pouzitie

Zinkooxydsulfatovy cement,zinkooxidgenolova pasta,gutaperca,skloionomerne cementy.

Aplikuju sa ako pasta ,potom tuhnu v kavite.

 

Zinkooxydsulfatovy cement-Fletcher

Prasok miesajuci sa s vodou.Prasok siran a oxid zinocnaty...(zlozenie z knihy)

Najbeznejsi.

Indikovany ako docasna vypln na prekrytie dezinfekcnej alebo medikamentoznej vlozky v korenovom kanaliu,na prekytie devitalizacnej pasty na devitalizaciu zubnej drene.

Zinkoxodsulfatovy cement je kontraidnikovany ako docasna vypln do kavity vypreparovanej pre inlay.

Ma velmi dobry okrajovy uzaver.

 

Zinkooxid eugenolova pasta.

Obsahuje eugenol,

Odolna voci mechanickemu tlaku,vydrzi 4-9 tyzdnov.

Zinkooxideugenolova pasta chrani zubnu dren pred termickym aj chemickym vplyvom,ma dobre antisepticke vlastnosti a analgeticky ucinok

NEvyhodou je citlivost alebo alergia na eugenol.

Eugenol sposobuje ruzovkaste sfarbenie tvrdych zubnych tkaniv,inhibuje svetelnu polymerizaciu a preto je kontraidnikovany ako docasny vyplnovy material do kavit preparovanych pre kompozitne vyplne.

 

Gutaperca

Termoplasticka hmota rastlinneho sposobu.

Pri izbovej teplote je tuha.zahriatim makkne

Dobre chrani pred chemickym a termickym drazdenim.

Nevytvara dobry okrajovy uzaver.

Indikacia-do kavit preparovanych pre inlay a onlay

        -aplikacia do kavity , do ktorej vrasta gingiva (na jej oddialenie)

Kontraidnikacia-na prekrytie dezinfekcnych ,medikamentoznych a devitalizacnych vloziek.

 

K docasnym vyplnovym materialom. Patria aj tovarenske-cavit,coltosol,coltosol F

Docasne vyplnove materialy svetlom tuhnuce(svetlom polymerizujuce) su aplik.v plastickom stave a tuhnu pocas osvetlenia polymerizacnou lampou(clip.clip F)

 

 

Vyplnove materialy

Trvale

 

Sluzia na trvale nahradenie defektu tvrdych zubnych tkaniv.

Trvale plasticke vyplnove materialy sa vkladaju do tkanivy v plastickom stave-amalgam,kompozit,kompomer,skloionomerne cementy)

Trvale pevne vyplnove materialy su aplikovane do kavity v pevnom stave (kovova inlay,nekovova a porcelanova inlay)

 

Podlozkove materialy

Podla vztahu k zubnej dreni a podla rozsahu kavity pouzivame rozne druhy materialov k ochrane zubnej drene a k prekrytiu dentinovej rany.

Dentinovu ranu je potrebne osetrit podlozkovymi materialmi.

Medzi zakladne poziadavky , ktore by mal mat podlozkovy material splnat je chranit zubnu dren pred chemicko-toxickymi,biologickomikrobionalnymi a fyzik ucinkami

Patria sem-

Zinkooxidfosfatovy cement,polykarboxylatovy cement,zinkooxideugenolovy cement,skkloionomerny cement(je mozne ich pouzit aj ako docasne vyplnove mat.)

Zinkoxidfosfatovy cement-adhesor

Prasok a tekutina

Tekutina je vodny roztok kyseliny fosforecnej,hlavne zlozky prasku ZnO a MgO v pomere 9:1

Lahka priprava a aplikacia do kavity

Podlozka typu base

Mechanicky dostatocne odolna dobre izoluje pred termickym a chemickym drazdenim ma kratkodobe antimikrobialne ucinky

Kompatibilna s vyplnovymi mat.,dobra prilnavost k suchym a cistim stenam kavity.

Nevyhodne vlastnosti-v tesnej blizkosti zubnej drene posobi vytotoxicky-nesmie byt aplikovany na perforovanu zubnu dren.

Vyluhuje sa  v ustnej dutine,dezinteggruje vo vlhkom prostredi

Ma kysle ph,necma chemicku adheziu,esteticky nevyhovojuci.

Indikacie –podlozka pod definitivne vyplne(amalgam,kompozit),docasna vypln,korenova vypln korenovehi kanalika v kombinacii s gutaopercovym capom,fixacia inlayi a fixnych protetickych nahrad.

 

Polykaroxylatovy cement-adhesor carboxy.prasok rovnaky.Tekutia je kys.polyakrylova.

Vyhody-lahka priprava,podlozka typu base,mechanicky dostatocen odolna,dobre izoluje pred term a chem drazdenim,kompatibylna s vyplnkovymi materialmi,dobra adhezia k tvrdym zubnym tkanivam,chem.vazba na kalciove iony.

Nevyhodne vlastnosti-horsia aplikacia do kavity,v tesnej blizkosti zubnej drene je cytotoxicky,vyluhuje sa v ustnej dutine,dezintegruje sa vo vlhkom prostredi,kysle ph,esteticky nevyhovojuci.

Indikacia-podlozka pod vsetkyy definitivne vyplne,docasna vypln , korenova vypln korenoveho kanalika v kombinacii s gutapercovym capom,fixacia inlayiia fixnych protetickych nahrad.

Zinkooxid eugenolovy cement.

Prsok ZnO,tekutina je klincekovy olej eugenol.Caryosan.

Vyhody-podlozka typu base len pod amalganove vyplne,dobre izoluje pred termichymi a chemickym drazdenim, a analgeticke ucinky,slabe antimikrobialne ucinky.

Nevyhody-obtiazna priprava a aplikacia do kavity,v tesnej vlzkosti zubnej drene posobi cytotoxicky,nesmie byt aplikovany na perforovanu zubnu dren,vyluhuje sa v ustnej dutine,dezintegruje sa vo vlhkom prostredi,esteticky nevyhovojuci,inhibuje svetelnu polymerizaciu a sfarbuje kompozitne vyplne a skloionomerne cementy

Idnikacia-podlozka pod amalgam,docasna vypln,korenova vypln......

 

Preparaty na baze hydroxidu vapenateho

Hodroxid vapenaty je velmi ucinny liecebnym prostriedkom a ma v zubnom lekarstve siroke pouzitie.

Tieto preparaty zaradujeme medzi podlozkove materialy(subbase),ktorych ulohou je stimulovat obranne ,mechanizmy zubnej drene.

Kalcium hydroxidove preparaty sa pouzivaju k osetreniu dentinovej rany a k stimulacii odontoblastov  rychlejsej tvorbe tericarneho , obranneho,iregulerneho dentinu.

SPecificke ucinky(iony Ca a OH)

-baktericidny ucinok

-neutralizacny ucinok

-mineralizacny ucinok

-hemostaticky ucinok

-dentino-osteogenny ucinok

-antiflogisticky ucinok.

 

Preparaty na bate hydroxidu vapenateho

Pouzivaju sa na vitalne osetrenie zub.drene

Vodna susupenzia-oznacovane ako netuhnuce pasty s hydroxidom vapenatym.(CaOH2 v karboxymetyl celuoze.)-vyvolava tvorbu soi v dentonovych tubulov na povrchu dentinovej rany.Je silne alkalicky ph=12,6 a ma vyrazen antibakterialne ucinky,Uvolnovanie kalciovych a hydroxylovych ionov z vodnej suspenzie je lahke a rychle.Aplikuje sa v tenkej vrstve do kavity a prekryvaju sa docasnou vyplnov

 

Dalsie su alkalicke-kalciumsalicylatove cementy.

Napr.dycal,alkaliner,calcimol sa pripravuju z dvoch past,bazya katalyzatora .V kavite stuhnu-su mechanicky odolnejsie.Aplikuju sa do kavit pod podlozkove cementy a trvalu vypln-subbase.

 

Idnikacie preparatov kalca hydroxidu-

Osetrenie dentinovej rany-alkalicky cement

Ochrana zubnej drene-alk.

Osettrenie zubneho kazu v blizkosti zubnej drene-nepriame prekrytie drene-vodna susp.+docasna vypln.

Osetrenie perforovanej zubnej drene-priame prekrytie z.drene-vodny.

Osetrenie poranenej alebo zdravej zub.drene po jej amputacii-priame prekrytie z.drene..vodna

Docasny infrakanalovy medikament v ednodontickej liecbe

 

Materialy s hydroxidom vapenatmym

Netuhnuce pasty-vodne susp,-calxyd,calxyl,hypocal....

Tunhnuce cementy-alkaliner,calcidor,calcimol

Sveltom tuhnuce kalciumsalycilove cementy-calcimol LC

 

 

 

 

Prednaska

 

 

Amalgam

O.taveau,ch-bell.-1827-strieborna pasta zmiesanim plin zo striebornych minci a ortuti-ako trvalu vypln.

1.protiamalgamova vojna-USA 30-50 roky 19 storocia.

Americki dentisti sa tvrdo branili pouziriu lacneho amalgamu.dovtedy boli pouzivane liate a tepane vyplne.

1870-amalgma schvaleny ako cenny ,lacny a uplne bezpecny vyplnovy material.

G.V.black.moderne zlozenie a vyuziie v sirokom rozsahu.

1927-2.protiamalgamova blomba-A.stock-mozne toxicke posobenie ortuti v amalgame.

Opisal amalgam ako nestabilnu zluceninu,zaviedol pojem mikromerkuliazmus.-zahrna mnozstvo rozlicnych chorobnych symptomov pripisovanych chronickemu posobeniu pritomnosti ortuti v organizme.

3.protiamalgamove vojny-sucasnost-jej cielom je odstranit amalgam z pouzivania-merkuro fobia-strach z moznych toxickych vplyvov,argumenty ochrancov zivotneho prostredia,komercne otazky(alternativne materialy)

 

Prvkove zlozenie

Zakladne prvky- Ag,Sn,Cu,Hg

 

Zn-onsah v konvencnych amalgamoch,dnes sa nepridava ,sposobuje vnutornu koroziu a pozdnu expanziu.

Prvky Ag a Sn su antagonisti apodmienuju tieto vlastnosti amalgamu-

Ag-zvysuje mechanicku a chemicku odolnost,ma priaznivy vplyv na objemove zmeny AM,sposobuje expanziu.

Sn-znizuje mech a chem odolnost,sposssobuje kontrakciu a dodava plasticitu,opacne ucinky asko stribro.

Cu-ma podobne vlastnosti ako Ag,zvysuje pevnost AM a jeho tvrdost,plni funkciu stabilizatora,vyrovnava ucinky cinu.

 

Tuhnutie amalgamu-amalgamacia

Tri fazy-kontrakcia-klud-expanzia.

V idealnom pripade je faza kontracie a expanzie vyrovnana.Zavisi od kvality spracovania amalgamu(priprava a kondenzacia)

 

Klasifikacia AM

Podla tvaru castic-pilinovy,sfericky,zmiesany(blend) a sferoidne.

Podľa obsahu medi-konvencne (do6%)-s obsahom fazy gama 2

                        Amalgamy s vysokym obsahom CU-10-30%-delia sa na- gama 2 fazu redukujuce

                                                                                                                                prave non gama 2

 

Obsah jednotlivyh kovov v non gama 2 amalgamov sa pohybuje v rozmedzi

Striebro 40-70%,cin15-30%,med 9-30%

 

Konvencny amalgam-striebro do 67%,cin26%,med 3%,zinok 2%

 

Tuhnutie

Konvencny amalgam

Ag3Sn + Hg–––––– Ag3Hg4 + Sn7Hg + Ag3Sn

                        Gama 1     gama 2     gama

 

Skupina 2a-reukujuca fazu gamma 2

Sn7Hg +  AgCu––––––––-Ag3Hg4 + Cu6Sn5        

Gama 2     eutetikum                 gama 1                eta

 

Skupina 2b-prave non gamma 2 amalgamy

Ag3Sn+ Cu3Sn  + Ag––––- Ag3 Hg4 + Cu6Sn5

Gamma    epsilon                gamma 1        eta

 

Wšxxe

 

Hihi

 

Vlastnmostikonvecnych amalgamov

Faza gama 2-je nejmenej uslachtila

Zhorsuje mech vlasntosti,vyraznejsiea korozia,vznika merkuroskopicka expanzia-expanzia z kavity,lamanie okrajov vyplne,vyrazne strbiny,vysoky vyskyt sek.kazov

 

Vlastnosti amalgamov bez gamma 2

Vyssia tlakova odolnost,mensia merkuroskopicka expanzia,stabilnejsie voci korozii,neuvolnuju ortut.

 

 

Miesanie a konzistencia

aAmgla sa pripravuje miesanim prasku sypaneho alebo lisovaneho do tabliet

vahovy pomer praskua ortute je 1:1

prilis vela alebo prilis malo ortute je pricinou nekvalitnej vyplne

Vacsie mnozstvo ortute-znizenie mech a chem odolnosti amalgamu a nadmernu expanziu

Nedostatok ortute-sposobuje nedostatocnu amalgamaciu a vznik porozit a tým zníženú odolnosť v tlaku a proti korozii.

 

Ručné miešanie pomocou trnky a terky považujeme za obsolentné(nevhodné)

 

Kapslovy amalgam je najkvalitnejsi-presny pomer praskua ortute

Aplikacia AM

Aplikacia amalgamu do kavyti musi byt bezdotykova

Am davat do jeleniceje neziaduce a nehygienicke

Optimalna je kovova nadobka+ pistol

 

Kondenzaciia amalgamu

Jej cielom je

Co najlepsia adaptacia Am ku stenam kavity

Co najvacsia homogenita vyplne-kondenzacia v malych davkach

Co najmensie mnozstvo ortute

Zrkadlenie prebytocnej ortute na povrhu-znamka dobrej kondenzacie

Nastroj na kondenzovanie ma mat rovne celo,guickovy napchavacik nekondenzuje

Priemer nastroja volime podla velkosti kavity

 

Modelacia amalgamovej vyplne

Jej cielom je – odsranit poslenu skondenzovanu vrstvu/najmeneej kvalitna-ma vela ortute.

  1. co najvernejsie obnovit anatomicky tvar zuba,

 

 

Lestenie AM vyplnie

Minimalne po 24 hodinach-povrchova vrstva vplne vyzreta

Dolezite je skontrolovat miesta predcasneho kontaktu(zrkadlove plosky)

 

Cielom politury je

Zlepsenie okrajoveho uzaveru

Obmedzenie chemickej korozie

Redukcia rastu povlaku

 

Lestenie sa robi v 2 fazach

-finirovanie(urovnanie zjednotenej povechovej struktury)

-vlastne lestenie

 

1.fazatvrdkokovove finirky,karborundove alebo arkansaske brusky

2 faza-gumove spicky a kalisky

        

Nevyhnutna pritomnost chladiaceho media.

 

Zasady prace s amalgamov v ordinacii

Zvysky amalgamu uchovavame v nadobe s vodou

Dbame na to aby sa ortut nerozliala

Po pripadnom rozliati ortute posypeme ZnO  a starostlivo odstranime

Nadobku s ortutou dobre uzatvarame

Vyvarujeme sa styku cerstveho amalgamu s predmetmi z drahych kovov

Bezdotykova manipulaciu – namiesany amalgam nesmie prist do kontaktu s rukou

Miestost musi byt dobre a casto vetrana

 

Pri spravnej manipulacii s ortutou a pri zachovani vsetkych poziadaviek pre spravnu pripravu amalgamu

-nie je praca s amalgamom pre stomatologicky personal nebezpecna

Neboli pozorovane pri tejto profesii chronicke otravy ortutou

 

 

Prednaska 14.04´08

 

Esteticke vyplnove materialy.

 

-kompozitne zivice

-sklionomerne cementy-SIC

-kompomerne materialy-70%skloioneomerne , 30% kompozitn

 

-ich zakladom su epoxidove zivice,ich oxidovane skupiny boli nahradene skupinami polymerizovatelnymi-metakrylatovymi ,kt. umoznuiju regulovatelnost doby tuhnutia a odolnost voši vode

BUONACORE publikoval naleptanie skloviny kyselinou ortofosforecnou

-prof.LUTZ-rozpracovava adhezivnu techniku prace pre kompzitne vyplnove materialy.

 

1962-BIS-GMA-zaklad kompozitnych materialov patentovana Bown.

Ako matrica na yrobu komp. Sa pouziva bowenov monomer

Bis-gma je riedeny TEGDMA

 

Mechanizmus adhezie

 

-Adhezia-vazobne sily medzi vyplnobou zivicou a sklovinou,je realizovana za pomoci mikroretencie

-Mikroretenciu –naleptanie skloviny mozno docielit pomocou kys.ortofosforecnej,citronovej , maleinovej

-ich posobenim dochadza k leptaniu povrchu skloviny a to na povrchu priziem –leptanie interprizmaticke .

-Demineralizacia prebieha aj vo vnutri priziem.leptanie interprizmaticke.

 

 

Charakteristika

Kompozitne vyplnove materiali

-anorganicke plnivo pevne viazane k organickej baze (matrix) spojovacou fazou (silany).

 

1.Organicka faza(zivicna matrix)

-monomery

-komonomery

-inhibitory samovolneho tuhnutia

-Iniciacny system(iniciator, acelerator)

-stabilizatory

 

Monomery

MMA-methylmetakrylat

R.L.Bowen-syntetizoval diakrylat Bis-GMa(Bis fenol-glycidyl di metakrylat.)

EGDMA.-etylenglykol dimetakrylat

TEGDMA-trietylglykol dimetakrylat

UDMA-uretan-dimetakrylat

HEMA.hydroetyl-metakrylat.

 

 

2.Anoranicka faza-disperzna faza

-ciastocky kremena-SIO2

-ciastocky skla(Ba.sklo,Sr-sklo)

-keramiky kremicitanov,sklokeramiky

-farebne pigmenty

 

-tovri od 40-80% kompozitu

-znizuje polymerizacnu konakciu a koeficient tepelnej expanzie

-zvysuje pevnost v tlaku a tahu

-ovplyvnuje tvrdost a abrazivitu kompozitu.

 

3.spojovacia faza

Spojenie plniva s organickou matrix-upravou plniva-silanovanim

Vazba silanov na plnivo-reakciou silanovej skupiny s OH skupinami na povrchu plniva

(kyslikovou vazbou,vodikovym mostikom)

 

 

Klasifikacia kompozitov

 

1.Podľa sposobu tuhnutia

 

S chemickou iniciaciou polymerizacie (samopolymerizujuce)

S iniciaciou  Uv ziarenim(nepouziva sa)

So svetelnou iniciaciou tuhnutia(viditelnym svetlom,Foto)

S kombinovanou(chemickou a svetelnou) iniciaciou polymerizacie

 

2.podla charakteru plniva

-konvencne (makrofilne , s makroplnivom) 0,1-100 mikrometrov.

-Homogenne mikrofilne(zmes mikroplniva v organickej matrix)

-Heterogenne mikrofilne (predpolymeizovane castice s mikroplnivom roznych tvarov)

-Hybridne

-Nanofilne

 

Vyhody-

Esteticky vzhlad hned po ossetreni-farba transparencia

Dobra mechanicka odolnost

Dostatocna adhezia k naleptanej sklovine

Chemicka stalost v prostredi dutiny ustnej

 

Nevyhody

Nie su objemovo stale-koef.tepelnej roztaznosti odlisnyy od skloviny a dentinu

Polymerizacna kontrakcia

Hydrofobne –nemaju adheziu k dentinua cementu

Mehcanicka odolnost nedosahuje vlastnostiam AM a liatych vyplni

Su krehke , abraduju , pri mechanickom a tepelnom zatazeni praskaju

Osetrenie je sprevadzane citlivostou pretrvaavajucou niekolko dni

Nerovny povrch vyplni sposobuje retenciu pigmentov a plaku

Podliehaju endogennu sfarbovaniu

Su financne narocne

Casovo narocne

 

 

Indikacie

Kompozity su indikovane u trvalych zubov s dokoncenym vyvojom korena

U zubov s neukoncenym vyvojom korena hrozi nebezpecenstvo poskodenia zubnej drene

Retencia kompozitov je zaistena v neleptanej sklovine,preto su indikovane v tych pripadoch ,kde obrys kavit lezi v slovine.

 

1.preventivne vyplne(pecatidla fisur)

2.definitivne vyplne

-vsetky blackove triedy

-traumatizovane defekty zubov

-nekariezne defekty chrupu

-vrodene a ziskane defekty chrupu

-Esteticka korekcia tvaru a postavenia zubov

-Kompozitne fazety,kompozitne inleje,dostavby pilierov  zubov

 

 

Pracovny postup

-idnikacia

Ocistenie povrchu uba

Vyber farby

Zaistenie sucheho pola

Preparacia kavity

Osetrenie dentinu a pulpy

Uprava kavity

Zosikmenie sklovinnych okrajov

Leptanie-etching(15-sklovina,10 sek dentin),oplachnutie(aspon 20sek),vysusenie

Aplikacia adheziva-bonding

Modelacia a polymerizacia

Uprava a lestenie

Lokalna fluoridacia

 

 

 

Prednaska skloionomerne cementy

Alebo-glass ionomerny,sklopolyalkenoatovy,siliko-karbopxylatovy

Skloionomenry cement tvorreny.prasok tekutina,reakcne medium(voda,zivica)

 

Hlavnym komponentom je tavenina SiO2,Al2O3,CaF2(tavidlo)

 

Skloionomenre cementy

Organickou zlozkou su predovsetkym polyalkenatove kyseliny a hydroxidy karbonovej kyseliny.

Medzi alkentaove kys. Patria kys, akrylova , itakonitova,maleinova ktore su v cemente v polyforme ako kys.polyakrylova ,polyitakonitova,polymaleinova

Hydroxykarbokyseliny sa pridavaju ako akceleratory,ktore napomahaju tvorbe chelatovej vazby pri tuhnuti.patria sem vinna a citronova.hydroxykarbokyseliny su sucastou tekutiny alebo prasku.

 

Reakcne medium skloionomernych kyselin moze ybt voda alebo zivica

 

Skloionomery-chemicky tuhnuce-(voda)

                Svetlom tuhnuce(s zivicou)

 

Mechanizmus tuhnutia skloionomernych cementov prebieha v niekolkych fazach

-uvolnenie Al3+ a Ca2+ ionov z prasku

-prestup iono do vodnej fazy(tekutiny)-inicialna faza

-gelacia poly–kyseliny s kalciovymi ionmi za vzniku kalcium-polyalkenooatu(primarna nestabilna faza tuhnutia)

-v sekundarnej faze(stabilnej) dochadza k dalsiemu tuhnutiu do -24 hodin-dalcie iony Ca a Al su viazane do polyretazca poly-kys. Za vzniku matrix.

-pomala maturacia cementu.

Klasifikacia podla prasku a tekutiny

-klasicke(hydrous)

-(semihydrous)

-vodou rieditelne(anhydrous)

-svetlom tuhnuce

 

Klasicke-z kremiciteho skla a vodnych roztokov polyalkenatovych kyselin

Semihydrous- polyalkenatove kys su dehydratovane a su sucastou prasku.

Vodou rieditelne-prasok obsahuje kys.v dehydratovanom stave.Tekutina je len voda.vyhoda tychto cementov je zaistenie spravneho pomeru miesania prasok a tekutina

Svetlom polymerizujuce-maju okrem zaladnych zloziek reakcne medium zivicu-fotoiniciator tuhnutia.

Chemicky tuhnuce-postup

Preparacia kavity podla zasad blackovych tried

-toaleta kavity red aplikaciou skloionomerneho cementu

Ochrana zubnej drene a prekrytie dentinovych tubulov

Uprava povrchu dentinu kavity a aplikacia cleanseru na dentinovy povrch

Oplachnutie dentinoveho povrchu vodou a jemne vysusenie jeho povrchu.

Vyber farby trvalej vyplne.

Aplikacia skloionomernej vyplne.

 

Dentinovy povrch nesmie byt presuseny.!!

 Miesanie na podlozke z kriedoveho papiera,,umelohmotnenastroje.

Aplikacia do kavty lopatkymi z umelej hmoty za pouzitia celulioidnych matric.

Skloionomerne cementy su po priprave citlive na vlhkost.povbech vyplne je potrebne chranit oochrannymi lakmi

 

Svetlom tuhnuci

Vyber farby trvalej vplne

Aplikacia bondu n dentinovy povrch-30s vtierame

Jemne vysusenie dentinoveho povrchu vzduchom

Polymerizacia bondu na dentinovom povrchu polymerizacnou lampou.20s

Aplikacia sklionomerneho cementu svetlom polymerizujuceho cem do kavity lopatkami a napchavacikmi z nehrdzaveucej ocele prip.aplikacnymi nastrojmi.

Modelacia trvalej vyplne za pouzitia celuloidovych matric do ziadaneho tvaru.

Polymerizacia lampou-cez celuloidnu matricu(40s)

Uprava a lestenie pocrchu vyplne

Prekrytie povrchu vyplnee ochrannym lakom

 

Vyhody skloionomernych cementov

-chemicka vazba na sklovinnu,dentin,cement

Idnikacia-kazy na rozhrani dentin-cement

Kariostaticky ucinok-uvolnovanie F ionov

Esteticky efekt materialu

Lahka priprava aplikacia, modelacia vyplne

jednoducha vyroba.

Nevyhody skloionomernych cementov

V slinach dezintegruju

Nie su acidorezistentne

Povrch vyplne musi byt chraneny lakom

Malo mechanicky odolne

Vysoka abrazia vyplne

Opaktne-opticke vastnosti nedosahaju kvalitu kompozitnych vyplni

pH kysle(kontraindikovana aplikacia do hlbokych kavit)

cytotoxicke(iritacia zubnej drene.)

 

indikacia skloionomerneho cementu

 

-fixacny cement-fixacia inlayi koruniek,mostikov,ortodontickych aparatov,ochrannych koruniek,korenovych capov a capovej nadstavby

-definitivny esteticky vyplnovy material-vyplne v mliecnom chrupe(1.2,3,5 bl)

Vyplne v stalom hrupe u 3 bl so zachovalou vestibularnou sklovinnou

-kazy a defekty v krckovej oblasti zubov( 5 triea podla blackove-erozia,abrazia,klinovite defekty)

Kazy 3 blackovej triedy zasahujuce subgingivalne

Sendvicove a laminatove vyplne

Osetrenie mikrokavit 2 triedy podla blacka,

-dostavby-vitalnycha  a endodonticky osetrenych zubov,dostavby destruovanyhc koruniek docasnych zubov,dostavby koruniek zubov v kombinacii s parapulpalnbymi a korenovymi capmi s nasledkami protetickymi riesenim

-docasne vyplne-docasne prekrytie kalcium hydroxidovyhc preparatov,docasne prekrytie liecebne mediamentov pocas endodontickej liecby.

-podlozkovy material-pod definitivnu vypln(amalgam,kompozit)

-preventivne vyplne a pecatenie fisur a jamiek.

Kontraindikacie skloionomerov

Pre toxicitu a kysle pH su kontraindikovane pri nepriamom a priamom prekryti zubnej drene do kavit v blizkosti zubnej drene,do kavit v blizkosti zubnej drene

-pre nizku mechanicku odolnost a krehkost v tenkej vrstve a abraziu su kontraidnikovane-pri rozsiahlich vyplniach black 1,2.

Kazy a defekty 4 bl triedy,fazetovanie vestibukarnych ploch zubov,velke kavity 3bl triedy zasahujuce vestibularne,rozsiahle vyplne podla 1,2 bl.tr v pedostomatologii.

 

 

 

Mätal-ionomery

 

Pridavaju sa male ciastocky kovu (Ag).

Nie su esteticke

Vysoka mechanicka odolnost voci abrazii,lepsie mechanicke vlastnosti.

 

Su indikovane

-male kavity 1,2bl.tr. v mliecnom chrupe

-mikrokavity bl2 v trvalom chrupe

Podlozky pod amalgamove a kompozitne vyplne

Dostavby destruovanych koruniek zuba s naslednym protetickym riesenim

 

Kompomery

Spojene vyhody kompozitov a skloionomernych cementov

Vyhody-lepsia chemicka vazba na dentin a sklovinu

Lepsia chemicka vazba na cement a sklovinu

acidorezistentny

Kontraindikacie-malo mechanicky odolne

Idmikacia je taka ista ako skloionomernych cementov.