Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Autekologia zivocichov

1+2 (autekologia_zivocichov.doc)

AUTEKOLOGIA ZIVOCICHOV

-prostredie: abioticke

                  klima

                  bioticke: rastliny

                                  zivocichy

                                  clovek – antropogenne

1. PODMIENENE REFLEXY

-u vyssich zivocichov – docasne spojenie (prejavy) s vonkajsim prostredim

-reakcia, ktoru organizmus ziskava pocas zivota a ktora odpoveda na podrazdenie receptorov

-u cloveka a zivocichov sa vypracuvaju tvorenim docasnych spojov v mozgovej kore a sluzia ako mechanizmy pri prisposobovani sa zlozitym premenlivym

2. NEPODMIENENE REFLEXY

-zlozite prejavy zivocichov iduce v urcitom slede jeden za druhym – instinkt – spravanie

-vrodena reakcia organizmu, rovnaka u clenov rovnakeho druhu

-vyznacuje sa trvalou a jednoznacnou suvislostou medzi posobenim a ten ci onen receptor s urcitou odpovedou, zabezpecenie prisposobenia sa organizmu stabilnym podmienkam prostredia

-prostredie miechy a nizsimi castami mozgu - zlozite komplexy a retazce NR - INSTINKTY

INSTINKT

-vrodena dispozicia k urcitej cinnosti alebo k dosahovaniu urciteho ciela

-zlozity komplex a retazec NR v urcitom prostredi

VZRUSIVOST

-do rozneho stupna zlozite reakcie na vonkajsie podnety

-prisposobovanie sa prostrediu

-kinezy a taxie – jednoduche reakcie na jednoduche podnety zavisiacich od sily vonkajsieho podnetu

  -mozu sa menit - pozitivne na negativne a naopak

  -vyuzitie pri ochrane, love, uteku

-kineza – zivocich reaguje na zmenu intenzity drazdenia zmenou pohybovej aktivity alebo zmenou postavenia, ale toto nema ziadny vztah s miestom, odkial podnet prichadza

  -najjednoduchsie orientovane spravanie

  -pri zosilneni podnetu sa pohym zrychli alebo spomali (ortokineza), casto, ak su podmienky zle, pohyb sa zrychli a naopak

  -moze dochadzat aj k zvysovaniu a znizovaniu intenzity otacania - klinokineza (bylinozravce pri traveni sa najcastejsie obracaju na rovnakom mieste)

-taxia – zlozite orientovane spravanie zivocichov, pricom pohyb organizmu je priamo spaty so smerom, odkial pohyb vychadza

-podla usmernenho pohybu delime:

a) fototaxia (pozitivna, negativna) – na svetlo – hmyz – svetlo lamp

b) chemotaxia – na chemicky produkt – Ixodidae - pozitivne na CO2, Timota biseliela – negativna na naftalin

c) geotaxia – orientacia na smer posobenia zemskej pritazlivosti

d) klinotaxia – klukaty pohyb lariev pred zakuklenim v smere podnetu

e) tropotaxia – pohyb vyvolany meranim intenzity pomocou symetricky ulozenych zmyslovych parovych organov

f) telotaxia – spociva v zachovani fixujuceho miesta v zmyslovom organe, staci 1 receptor

g) menotaxia – komplexne pohyby, zivocich sa nepohybuje od/ku zdroju, ale zachovava si urcity uhol alebo sa orientuje pomocou zvysovaniu poctu orientacnych znakov

h) termotaxie – nosacik - pozitivny do 25 °C, Locusta migratoria - pozitivna do 50 °C

i) hydrotaxie – mravec - pozitivny do 85% vlhkosti

j) anemotaxie – juvenilne pavuky celade Lyciridae, Linyphiidae – pohyb vzduchu (u zivocichov neschopnych lietat, od smeru a intenzity zdroja)

-monotop – prostredie osidlene jedincom urciteho druhu

-demotop – populaciou

-biotop – biocenozou (nezive)

-ekotop – subor abiotickych faktorov

-areal – priestor zemepisneho rozsirenia druhu, resp. systematickej jednotky

-terriokol – vazba na podu

-asenikol – na piesok

-petrikol - na skaly

-silvikol – na les

-agrikol – na pole

-ripikol – na biely H2O

-limikol – na bahno

-kavernikol – na dutiny

-lignikol - na drevo

-sfagnikol – na raselinu

-kortikol – na koru

-nidikol - na hniezdo

EKOLOGICKY STANDARD

-naroky druhu na urcite podmienky prostredia – urcuje rozdelenie druhov na urcite miesta teritoria a ciastocne ich geograficke rozsirenie

EKOLOGICKA PLASTICNOST

-stupen (schopnost) prisposobenia sa zivocicha na kolisanie jednotlivych elementov prostredia

-nemusi byt rovnaka pocas celeho zivota, aj rozne stadia ju mozu mat roznu (moze to zavisiet od rozneho metabolizmu jednotlivych stadii)

STADIOVOST

-specificka reakcia (citlivost) daneho stadia na dany podnet

-najvyznamnejsia u fylogeneticky nizsich radov hmyzu (Hypermetabolia, Holometabolia)

-odolnost roznych stadii zavislych aj od fylogenetickeho stavu, ktory je vysledkom charakteru metabolizmu v rozlisnych sezonach

  -pocas zimovania sa znizi % obsahu H2O v organizme, zvysi % tukov a cukrov – zvysenie odolnosti voci chladu

-euryekne zivocichy – siroka prisposobivost – eurypotentne

-stenoekne – uzka vazba na urcite prostredie – stenopotentne

-ubiquisti – siroko tolerantne, zijuce vsade, az extremy

-eurytermne – siroke rozpatie teploty prostredia

-stenotermne – uzke

-euryfotobiontne – rozne svetelne podmienky

-stenofotobiontne – citlive na svetlo

-euryhydrobiontne – vlhkost

-stenohydrobiontne

-euryhalinne – salinita

-euryoxybiontne – vazba na mnozstvo O2

-euryfagne (siroke spektrum) – stenofagne – monofagne – vztah k potrave

EKOLOGICKE NIKY A ZIVOTNE FORMY

-biologicke vlastnosti druhov + ich fyziologicke naroky + vnutropopulacne, vnutrodruhove a medzidruhove vztahy urcuju ekologicku specializaciu kazdeho druhu

-urcuju ulohu a miesto jednotlivych druhov v biocenoze

-uloha + miesto daneho druhu = EKOLOGICKA NIKA

-EKOLOGICKA NIKA

-subor vsetkych cinitelov prostredia, ktore vyzaduju zive organizmy k svojej existencii

-urcuje poziciu daneho druhu alebo populacie v EKOSYSTEME

-su to napriklad HABITAT (neziva cast) – dostatok priestoru, teplopta, svetlo, pH, dostatok potravy, nie prilis silna konkurencia alebo primerane mnozstvo nepriatelov

-obsahuje takmer neobmedzene mnozstvo parametrov a preto byva oznacena ako mnohorozmerova (nadpriestorova nika)

-pre prakticke ucely je pocet sledovanych parametrov nizsi

-casto to byva len stanovisko organizmu (PRIESTOROVA NIKA) alebo jeho potrava (TROFICKA NIKA)

-2 velmi pribuzne druhy mozu zit vedla seba len ked maju rozne ekologicke niky

-tento jav sa nazyva EKOLOGICKA IZOLACIA

-velky vyznam pre miesto zivocichov v biocenoze ma charakter vyzivy (potrava), napriklad Plutella xylostella (Lepidoptera), Brevicoryne brassicae (Aphidoidea), Phyllotreta horticola (Chrisomelidae) sa vyskytuju na kapustovitych rastlinach, maju velmi podobne ekologicke niky

-rozne systematicky nepribuzne druhy mozu obsahovat zhodne, resp. velmi podobne ekologicke niky.

-systematicky pribuzne druhy obsadzuju ekologicke niky rozneho druhu (rod Ceratophyllus – styx, hirundinis, sciurorum alebo klieste rodu Ixodes – ricinus, arboricola, pavuky rodu Araneus)

-sirka ekologickej niky byva rozna:

  -STENOBIONTNE druhy - uzke ekologicke niky

  -EURYBIONTNE druhy – siroke

-rozne akologicke niky mozu obsahovat i rozne vyvojove stadia (Trumbiculidae – larvy parazituju na cicavcoch, imaga ziju v pode, Siphonaptera – larvy, imaga, Odonata, ...)

-druhy s velkym arealom mozu v roznych castiach arealu tiez obsadzovat rozne niky (Ips typographus – Europa, Sibir – zije na jedli, Kaukaz – borovica, Ips sexdentatus – Europa – borovica, Sibir – Pinus cembra, Kaukaz – jedla)

-SYNANTROPNE druhy – na severe arealu ziju vacsinou synantropne (v prostredi blizko cloveka), v strednych castiach  a na juhu arealu ziju vo volnej prirode

PRAVIDLO ZMENY STACIONAROV (miest vyskytu)

-Caliptamus italicus – v strednej Azii zije na vlhsich miestach s bohatsim rastlinstvom, na Sibiri zije na suchych, piescitych a slnecnych miestach

-zmeny miest vyskytu su ovplyvnene najma teplotnym a vlhkostnym rezimom

-v severnych casiach arealu sa taketo druhy vyskytuju na suchych, prehriatych miestach, zatial co na juhu na vlhsich, relativne chladnejsich miestach

ZIVOTNE FORMY (ZF)

-su vysledkom konvergentneho vyvoja druhov, u ktorych sa v podobnych podmienkach vyvinuli rovnake adaptacne morfologicke znaky (druhy systematicky velmi vzdialene, napr. Gryllotalpa, Talpa, Chrisochloris, Heterocephalus)

-TISCHLER rozdelil suchozemskych zivocichov :

  -EDAFOBIONTY (poda)

  -ATHMOBIONTY (rastliny)

  -AEROBIONTY (vzduch)

-ZF byvaju klasifikovane na zaklade urcitych vlastnosti

-rozdelenie ZF na zaklade pohybu:

     1. FOSSORES – hrabave formy – typ dazdovky (Lumbricus), typ krtonozky (Gryllotalpa), typ sviznika (Cicindela), typ kralika (Oryctolagus cuniculus)

     2. REPTANTIA – plazive formy – typ slimaka (Limax), typ hadov (Ophidia), typ husenice (Lepidoptera)

     3. CERRENTIA – behave formy – typ salamandry, typ larvy (Agelastica alni), typ Carabus (Egus)

     4. NITENTIA – prichytavajuce sa – typ Musca (Gekko) – zariadenia na koncatinach, typ Picus (Sciurus) – pazuriky, typ Chamaeleo - opozitne prsty

     5. ANDANTIA – skakave zivocichy – typ locusta – skakave nohy, typ Collembola – ine zariadenie, typ Petaurista – kozne zahyby – plachtenie

     6. VOLANTIA – lietave – typ Insecta – 2 pary kridel, typ Aves – 1 par kridel, typ Chyroptera – blany medzi prstami

-rozdelenie ZF podla charakteru, resp. sposobu prijimania potravy:

     1. FILTRATORI – vodne zivocichy

     2. POZIERACI SUBSTRATU – vodne i suchozemske

     3. OHRYZAVACE – fytofagne

     4. OLIZOVACE – Musca domestica, Echidna

     5. CICAJUCE PO BODNUTI – Culex, Achidoidea

     6. ZBERATELIA – Passer, bobulozrave vtaky

     7. POLOVNICI – aktivne lovia (Ciliata, Canis, Falco)

     8. STRIEHNUCE ALEBO KLADUCE PASCE – Mantis, Salticidae, Myrmelion, Araneus

     9. VNUTORNI PARAZITI (ENDOPARAZITI) – Ascaris, Taenia, Echinoccocus

- rozdelenie ZF hmyzu podla JACHONTOVA:

     1. GEOBIONTY – obyvatelia pody:

a) RIZOBIONTY – viazane na korune stromov (korenove vosky, larvy Curculionidae, Elateridae)

b) SAPROBIONTY – viazane na rozkladajuce sa organicke zvysky (larvy Cetoniidae, Diptera)

c) SIRFETO alebo KOPROBIONTY – viazane na exkrementy (larvy Coprini, Diptera, imaga Staphy linidae, Histeridae)

d) BOTROBIONTY – viazane na nory (larvy Lethrini, Melvia)

e) PLANOFILY – pohybujuce sa (Carabidae)

     2. EPIGEOBIONTY – obyvatelia povrchu pody

a) PSAMMOBIONTY – na piesocnatom substrate (Tenebrionidae)

b) PETROBIONTY – na kamenistych miestach (Machilis, Dilta)

c) HALOBIONTY – viazane na slaniska (Halosalda lateralis (Heteroptera), Carabidae)

d) EPIGEOBIONTY S. S. – viazane na typicke pody (Lyconidae, Carabus)

     3. HERPETOBIONTY – obyvatelia na rastlinnych a inych organickych zvyskoch na povrchu pody (larvy Diptera, Staphilinidae, Carabidae, Blattodea)

-casto sa vyskytuju aj KOPROBIONTY – Histeridae, Ontophagus, larvy Sarcophagidae, Muscidae

     4. CHORTOBIONTY – obyvatelia bylinneho krytu

a) EKTOBIONTY – na povrchu rastlin: FYTOFAGY – konzumuju rastliny

                                                                ENTOMOFAGY – paraziticke

                                                                                             – drave

b) ENDOBIONTY – v rastlinach (v roznych castiach) – larvy Diptera, Lepidoptera, Crysomelidae, Hymenoptera

     5. TAMNOBIONTY – obyvatelia krov

         DENDROBIONTY – stromov

-endo a ektobionty, mozu byt diferencovani aj podla kory, lyka a dreva

     6. XYLOBIONTY – obyvatelia odumreteho dreva (Bostrychidae, Ausbiidae, Formicidae, Xylocopa violacea)

     7. HYDROBIONTY – obyvatelia vody

a) ANOONEKTOBIONTY – v mlakach, resp. kratkodobych nadrziach (Culicidae, Ostracoda, Anostraca)

b) BENTOS – na dne vod (larvy Ephemeroptera, Plecoptera, Trichoptera)

c) PLANKTON – pasivne sa vznasajuce vo vodnom stlpci (larvy komarov, Crustacea)

d) SUBNEKTON – aktivne plavajuce (vo vyssej vrstve – larvy komarov, v spodnejsej vrsve – Dytiscidae)

     8. SUPRANEKTON – obyvatelia povrchu vody (Gyrinidae, Gerris, Velia)