zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Botanika nizsich rastlin

 

protokol 1 (paraziticke_bakterie,_povodcovia_nakazlivych_ochoreni_a_ochrana_pred_nimi.doc)

paraziticke_bakterie,_povodcovia_nakazlivych_ochoreni_a_ochrana_pred_nimi-1283695524.doc

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Parazitické baktérie, pôvodcovia nákazlivých ochorení a ochrana pred nimi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Baktérie sú veľmi malé, vždy jednobunkové organizmy. Neobsahujú pevné bunkové jadro. Preto je DNA uložená v bunke voľne. Kvôli tejto špecifickej vlastnosti sa baktérie zaraďujú k prokaryontom. Naopak - v rastlinnej, živočíšnej a ľudskej bunke je DNA uložená v bunkovom jadre. Preto sa radia k eukaryontom. Baktérie sa rozmnožujú jednoduchým priečnym delením.

Merajú väčšinou medzi 0,2 µm až 2,0 µm.

Niektoré baktérie môžu meniť svoj tvar. V tvare spór môžu tvoriť veľmi rezistentné trvalé formy, ktoré celé desaťročia vzdorujú aj tým najnepriaznivejším podmienkam prostredia. Vonkajší vzhľad baktérií vychádza z istých jednoduchých základných foriem

Baktérie sa vyskytujú v dvoch základných tvaroch. Jednoduchší je okrúhly tvar, charakteristický pre koky, kým zložitejší je tvar tyčiniek a vláken.

Koky môžu byť guľaté, ale častejšie sú ovoidné, rôzne pretiahnuté alebo naopak sploštené. Morfológia kokov je celkom typická pre príslušníkov určitých rodov a čeladí. Tak napríklad pre nesérie sú typické dvojice pripomínajúce kávové zrná alebo žemličky, pretože koky sú na privrátených stranách zreteľne sploštené, kým pneumokoky tvoria dvojice pretiahnutých kokov, pripomínajúcich plamene sviečky.

Usporiadanie kokov vychádza zo spôsobu ich delia. Koky sa často vyskytujú v dvojiciach , inokedy v štvoriciach, ktoré vznikajú pri delení kokov v dvoch navzájom kolmých rovinách. Pri delení v troch navzájom kolmých rovinách vznikajú osmice i väčšie zväzky kokov, typické pre tzv. sarcíny. Hrozienka alebo nepravidelné hlúčiky kokov sú charakteristické pre stafylokoky a mikrokoky, retiazky zas pre streptokoky.

Tyčinky majú z fyzikálneho hľadiska zložitejší tvar, ktorý sa udržiava vďaka pomerne pevnej stene. Ich tvarová rôznorodosť je ešte výraznejšia než rôznorodosť kokov, pretože tyčinky sa môžu navzájom líšiť nielen dĺžkou a šírkou, ale aj pomerom dĺžky a šírky, typom koncov a pod. Môžu mať konce zaoblené, inokedy rovno useknuté či naopak zahrotené alebo rozštiepené. Samy tyčinky môžu byť rovné, ale aj rozmanito prehnuté, môžu byť pomerne široké, lae aj zhrubnuté na jednom či obidvoch koncoch, môžu sa vetviť alebo tvoriť rozlične dlhé vlákna

Jednoduché tyčinky sa označujú ako bacily, rožtekovito prehnuté ako vibriá, viacnásobné poprehýbané ako spirochéty alebo spirily. Kyjovito zdurené tyčinky sú charakteristické pre korynebayktérie. Tyčinky so zahrotenými koncami, ktoré majú vretenovitý tvar, sa označujú ako fuziformné. Veľmi krátke tyčinky tvarovo zodpovedajú ovoidným kokom sa nazývajú kokobacily. Usporiadanie tyčiniek môže byť takisto rozmanité. Ak tvoria dvojice, označujú sa ako diplobacily, ak sú v retiazkach, ako streptobacily. Tvar baktérií je veľmi premenlivý. Závisí od mnohých vonkajších vplyvov, napr. od disociačnej fázy, od veku kultúry a od zloženia kultivačnej pôdy, na ktorej bola baktéria vypestovaná. Tvar baktérií môže byť ovplyvnený aj pôsobením antibiotík alebo chemoterapeutík, účinkom bakteriofágov a pod.

Tvarová premenlivosť baktériových buniek v mnohých prípadoch sťažuje diagnostiku, najmä mikroskopickú.

 

Ochorenia spôsobené baktériami

Stafylokoky (baktérie vo forme strapca hrozna)

Do skupiny stafylokokov, ktorá vyvoláva väčšinu ochorení, patrí Staphylokokkus aureus. Tento zárodok sa zdržiava na koži človeka. K infekciám dochádza, ak jestvujú traumatické poranenia kože alebo ak je oslabený imunitný systém. Dochádza k vyvolaniu nasledovných ochorení:

-abscesy (ohraničené nahromadenie hnisu)

-Impetigo contagiosa (veľmi nákazlivá kožná infekcia hlavne u detí)

-ranové infekcie po operáciách alebo po ľahkých poraneniach

-sepsa (rozšírenie sa baktérií do krvi so zvýšením teploty)

-endokarditída (zápal srdcových chlopní spôsobený baktériami)

 Stafylokoky ďalej produkujú toxíny (jedy), ktoré vedú k dvom hlavným syndrómom:

-TSS (Toxic-Shock-Syndrom) s horúčkou, kolapsom krvného obehu a silným odlupovaním kože)

-otrava jedlom spôsobená stafylokokmi

 Streptokoky

Skupina streptokokov je nejednotnou skupinou baktérií, ktoré môžu vyvolávať veľmi veľa rozličných ochorení. V normálnom prípade sa vyskytujú na sliznici. Niektoré streptokoky vyvolávajú ochorenia len vtedy, ak sú prítomné aj iné patogénne zárodky.

Neissérie

Tu sú rozlišované dva dôležité rozdielne druhy:

-gonokoky

-meningokoky

Gonokoky (gonorea, kvapavka)

Gonokoky žijú len v ľudskej sliznici a na prežitie potrebujú vlhké prostredie. V Nemecku bolo v roku 1992 hlásených 8698 prípadov gonorey, skutočný počet je pravdepodobne značne vyšší. Najviac prípadov ochorenia je u 18-25-ročných. Gonokoky sa prenášajú najmä pohlavným stykom.

Symptómy prejavujúce sa u muža:

-bolesti pri močení

-žltozelený výtok

-zápal rozšírený na celé pohlavné ústrojenstvo

-striktúra močovej rúry

 Symptómy prejavujúce sa u ženy:

-zápal vajíčkovodov s následnou nepodnosťou

-zápaly maternice so zosilneným hnisavým výtokom

-zápaly močovej rúry

-sprevádzajúce zápalové ochorenie kĺbov (gonarthritis)

 

Meningokoky

Meningokoky sa vyskytujú výhradne u človeka. U zdravých osôb osídľujú sliznicu nosohltana a oblasť genitálií bez toho, aby tam vyvolali symptómy ochorenia.

Meningokokové infekcie sú celosvetovo rozšírené. Obzvlášť často sa vyskytujú v takzvanom „meningokokovom pásme“, ktoré sa rozprestiera v Afrike od Hornej Volty cez Nigériu, Čad až do Etiópie. Aj v Brazílii sú infekcie časté.

Meningokoky sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Meningokoky môžu spôsobiť ľahkú horúčku a bolesti kĺbov, najviac obávaným je však zápal mozgových blán, často so smrteľným priebehom.

 Črevné baktérie

Črevné baktérie sú súčasťou črevnej flóry a majú tam fyziologické funkcie. Ochorenia vyvolávajú až vtedy, keď je jeden druh baktérie v prevahe, takže je narušená citlivá rovnováha, alebo keď sa zárodky dostanú do iných častí tela (napr. infekčným prenesením z oblasti konečníka). Existuje veľmi veľa rodov črevných baktérií, tu na tomto mieste len tie najdôležitejšie:

Ochorenia vyvolávané črevnými baktériami:

-silné hnačky

-zápaly pľúc, ktoré su ťažko liečiteľné

-zápaly obličkovej panvičky

-zápaly mechúra

-zápaly močovej rúry

-otrava krvi (sepsa)

-otrava jedlom spôsobená toxín

 

Bibliografia:

www.bioweb.szm.sk

Učebnica pre stredné zdravotnícke školy, 1998, Osveta, kol. autorov