Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Botanika nizsich rastlin

protokol 2 (prevencia_a_prva_pomoc_pri_otrave_hubami.doc)

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Prevencia a prvá pomoc pri otrave hubami

Otrava hubamiDefinícia: Otrava hubami (najmä hepatotoxickými druhmi) patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy. Z toxikologického hľadiska delíme huby na smrteľne jedovaté, jedovaté, škodlivé a jedlé. Najnebezpečnejšie sú otravy muchotrávkou zelenou (Amanita phalloides), muchotrávkou končistou (Amanita virosa), muchotrávkou bielou (Amanita verna), ušiakom obyčajným (Gyromitra esculenta) a hodvábnicou veľkou (Entoloma sinatum). Otravy hubami sa vyskytujú predovšetkým v čase od augusta do októbra.Etiológia a patogenéza: Muchotrávka zelená obsahuje dve skupiny prudko jedovatých látok: faloidín a amanitín. Hlavným patogenetickým mechanizmom je hepatotoxickosť. Alfa-amanitín je blokátorom ribonukleovej polymerázy, následkom čoho vzniká porucha syntézy proteínov. Okrem poškodenia hepatocytov nastáva aj poškodenie buniek ďalších orgánov, predovšetkým obličiek a srdca. Muchotrávku zelenú si zamieňajú hubári za iné huby, pretože nebýva vždy sfarbená typicky do zelena, ale môže byť žltá, olivová, hnedá až čierna.
Patologická anatómia: Pri pitve osôb, ktoré zomreli na otravu hubami, nachádzame v centrách pečeňových lalôčikov nekrózu. V pečeni, ako aj v ďalších orgánoch, sa zisťujú drobnoložiskové krvácania a príznaky stukovatenia.
Klinický obraz: Prvé dyspeptické príznaky sa objavujú po 4–24 hodinách od požitia muchotrávky zelenej. Otravy nejedovatými hubami (rozkladajúcimi sa pri zlom skladovaní, resp. infikovanými) sa prejavujú dyspeptickými ťažkosťami, ktoré obyčajne vznikajú do 4 hodín od požitia. V štádiu dyspeptických príznakov hrozí najväčšie nebezpečenstvo z dehydratácie organizmu. Táto môže zapríčiniť hypotenziu, cyanózu až anúriu.Podľa klinických symptómov sa otrava hubami rozdeľuje na niekoľko typov:
a) Hepatotoxický typ: Po latencii trvajúcej 8–12 hodín bez klinických prejavov sa zjavuje prudké vracanie, bolesti brucha, tenezmy, vodnaté stolice, neskôr vzniká oligúria až anúria pre hypovolémiu, dehydratáciu s hyponatriémiou a hypokaliémiou. Môže sa pripojiť akútna tubulárna nekróza z toxického poškodenia obličiek amanitínmi. Štvrtý až piaty deň po akútnej otrave sa zjavuje bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, hepatomegália, zvýšenie katalytickej aktivity transamináz, zvýšená koncentrácia bilirubínu v sére, zníženie protrombínového času, porucha vedomia až kóma.b) Neurotoxický typ: Pri otrave strmuľkami a vláknicami prevládajú muskarínové príznaky (zvýšená salivácia, slabosť, nauzea, vracanie, zvýšená bronchiálna sekrécia, bronchospazmus, mióza, fascikulácie, kŕče). Príznaky sa zjavujú do 30–60 minút po potrave. Pri otrave muchotrávkou červenou, slamovožltou a tigrovanou prevládajú mykoatropínové príznaky (suchosť slizníc, mydriáza, sčervenenie slizníc, poruchy vedomia).c) Vazotoxický typ vzniká pri otrave hnojníkom atramentovým (Coprinus atramentarium), ktorý obsahuje tetraetyltiuramdisulfid. Príznaky sú podobné ako pri otrave alkoholom: sčervenenie tváre, nauzea, vracanie.d) Gastroenterický a kolitický typ akútnej otravy je veľmi častý, nie vždy sa rozpozná a zamieňa sa s inými alimentárnymi toxikózami. Spôsobuje ho hríb satanský, niektoré druhy pečiarok a plávok, rýdzik kravský, ale aj väčšie množstvo jedlých húb (strapačka) a ich rozkladové produkty. V klinickom obraze býva vracania a hnačka, ktoré sa zjavia do 4 hodín po požití. Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, ak nevznikne dehydratácia, ktorá sa musí liečiť podľa zásad o primeranej hydratácii a úprave elektrolytov.Diagnostika a diferenciálna diagnostika: Terapeuticky cenné je presné zistenie času, ktorý uplynul od požitia huby. Tráviace ťažkosti akéhokoľvek druhu po požití húb musíme pokladať za otravu, kým sa táto nevylúči! Rozhodujúci význam má mykologické vyšetrenie zvyškov potravy a vývratkov. Identifikácia požitej huby umožňuje včas indikovať účinnú terapiu. Diferenciálno-diagnosticky treba odlíšiť všetky akútne ochorenia tráviaceho traktu. Anamnestické údaje o konzume húb sú v diagnostike rozhodujúce.
Prognóza otravy závisí od množstva požitých jedovatých húb a včasnosti začatia účinnej terapie. Vo všeobecnosti sú citlivejšie na otravy hubami deti než dospelí.Terapia: Základom terapeutického úspechu je dôkladné a čo najrýchlejšie odstránenie jedovatých húb z tráviaceho traktu.
a) Opakované výplachy žalúdka, podanie salinických preháňadiel, primeraná hydratácia, forsírovaná diuréza, silymarín, hemoperfúzia cez Amberlite XAD-2. Hemodialýza je indikovaná pri rozvoji uremického syndrómu. Mimotelovú eliminačnú liečbu treba začať do 24 – 48 hodín po akútnej otrave alebo pri neskorom príchode chorého do zdravotníckeho zariadenia, až pri začínajúcej hepatálnej kóme, keď sa odporúča použiť aj plazmaferézu.
b) Opakované výplachy žalúdka, podanie aktívneho uhlia, pri muskarínovom type podanie atropínu, pri mykoatropínovom type opatrná aplikácia pilokarpínu, v excitačnom štádiu aj chlórpromazínu.Prevencia: Preventívne opatrenia spočívajú v rozširovaní osvety medzi zberačmi húb a zabezpečení poradenskej služby pre verejnosť. Pri zjavení sa prvých príznakov otravy po zjedení húb treba okamžite vyhľadať lekára. Ďalej sa odporúča nezbierať a nejesť neznáme huby!

Biografia:

Dzúrik, R., Trnovec, T.: Štandardné terapeutické postupyOsveta, Martin, 2001, . s. 440, 804 s.
Klener, P. et al: Vnitřní lekárství. Galén, Praha 2001, s. 880, 949 s.

http://medinfo.sk