Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Všeobecná Botanika

3._protokol.doc (3._protokol.doc)

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Priemyselná 4, Trnava

Protokol z laboratórnej práce zo Všeobecnej botaniky č. 3

TÉMA: Morfológia rastlín. Koreň (radix) – všeobecné znaky koreňovej sústavy (systema    radicum) konzistencia, tvar a dlážka koreňov, metamorfózy koreňov.    

Akademický rok 2006/2007                                                                      meno

Letný semester                                                                                  odbor

            PDF TU - 2007

Dátum: 19. marca 2007

TÉMA: Morfológia rastlín. Koreň (radix) – všeobecné znaky koreňovej sústavy (systema        

                 radicum) konzistencia, tvar a dlážka koreňov, metamorfózy koreňov.

Hlavné úlohy praktického cvičenia:

A.) koreň (radix) – všeobecné znaky koreňovej sústavy (systema radicum)

B.) konzistencia, tvar a dĺžka koreňov

C.) metamorfózy koreňov.

1. Zoznam použitých pomôcok:

- písacie a kresliace potreby,

- čisté hárky papiera A4,

- fólie s nákresmi tvarov a metamorfóz koreňov.

2. Presný pracovný postup:

A.) Popis koreňa a všeobecné znaky koreňovej sústavy (systema radicum). Urobte poznámky.

B.) Konzistencia, tvar a dĺžka koreňov. Urobte poznámky a zakreslite.

C.) metamorfóza koreňov. Urobte poznámky a zakreslite.

3. Popis a nákres koreňov:

A.) POPIS KOREŇA A VŠEOBECNÉ ZNAKY KOREŇOVEJ SÚSTAVY (systema radicum)

Koreň (hlavný) je zvyčajne pozitívne geotropickým a negatívne fototropickým a nezeleným orgánom vyšších rastlín pôvodne  s jednoduchým lúčovitým cievnym zväzkom (actinostele) s neobmedzeným rastom vo vrchole. Rastový vrchol je pokrytý koreňovou čiapočkou (kalyptrou). Pokožka koreňov je bez kutikuly, z ktorej vyrastajú koreňové vlásky slúžiace na nasávanie potrebnej vody a v nej rozpustených nerastlinných látok. Od stonky sa líši:

        - nemá listy ani ako šupiny,

        - nemá uzly ani články,

        - na koreni sa netvoria púčiky pravé, ale len vedľajšie,

        - koreň sa rozkonáruje nepravidelne. Jeho bočné orgány sa zakladajú vnútorne, púčiky pre

bočné korene sa vytvárajú vo vnútri. Bočný koreň preráža všetky pletivá, až sa dostane von.

Hlavná úloha koreňa:

- pripevňovať rastlinu k pôde – upevňovacie korene (radices firmantes)

- čerpať zo zeme vodu a v nej rozpustné nerastné soli – vyživovacie korene (radices alimentariae).

- metabolizmus

- chránia pôdu pred eróziou.

Nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny majú pravú koreňovú sústavu, ktorá sa skladá z primárneho koreňa (radix primaria), je založený už v klíčku semena ako malý hrboľ na hypokotile ako korienok (radicula).

Bočné korene sú bočnými útvarmi na hlavnom koreni. Vznikajú jeho rozkonárovaním, ktoré sa ďalej môžu rozkonárovať a vznikajú bočné korene prvého, druhého a tretieho rádu, ďalej pokračujú koreňové vlákna, ďalej vlásky. Koreňová sústava, ktorá má hlavné alebo primárne korene, bočné korene, sa nazýva pravou koreňovou sústavou alebo alorizia (allorhizis). Podľa umiestnenia bočného koreňa na hlavnom koreni rozoznávame tri typy alorizie:

a.) ak bočné korene vyrastajú najmä v blízkosti koreňového vrcholu, hovoríme, že ide o dendroidálnu aloríziu (allorhizis dendroidalis)

b.) ak bočné koreňa vyrastajú v blízkosti povrchu pôdy, koreňovej hlavy, ide o koreňovú sústavu tamnoidnú (allorhizis tamnoidalis) – slnečnica, paprika.

c.) ak bočný koreň sa nachádza najviac pri zhrubnutom a veľmi skrátenom hlavnom koreni, hovoríme o plošnej koreňovej sústave (allorhizis plana) – borovica – pinus, buk – fagus

Rozkonárenie koreňa až na plavúne je monopodiálne vo vzostupnom akropetálnom poriadku.

Na tele vyšších rastlín sa môžu popri hlavnom koreni a pôvodných bočných koreňoch vytvoriť i vedľajšie korene (radices adventitiae) a to na hociktorej časti rastliny. Málo sa rozkonárujú, zostávajú približne rovnako hrubé a druhotne nehrubnú. Koreňová sústava, ktorá je zo samých adventívnych vedľajších koreňov sa nazýva homorízia (homorhizis) – nepravá koreňová sústava. Je embryonálne založená. Nepriama koreňová sústava môže byť: - primárna (papraďorasty) a

                                                    - druhotná (jednklíčnolistové R.).

B.) KONZISTENCIA, TVAR A DĹŽKA KOREŇOV

Korene podľa konzistencie

1. dužinaté bylinné korene (radices carnosae)
2. drevnaté korene (radices lignosae) – typické pre dreviny a mnohé trváce byliny.

Tvar koreňa je obzvlášť rozmanitý a jeho vymedzenie je obtiažne. Často jeden tvar koreňa prechádza v druhý. Tvar koreňa súvisí od celkovej biológie rastliny. Tvary koreňov:

1. vláknitý koreň (radix filiformis)

   - tenký bylinný koreň, ktorý keď odumrie,

     nadzemná časť odumrie tiež.

2. stĺpovitý (kolovitý) koreň (radix palaris)

   - charakteristický je pre mnohé bobovité a

      najmä pre dreviny (jedľa, dub)

   - silne sa vyvíjajúci hlavný koreň, hlavný

      koreň je zdrevnatený

3. srdcovitý koreň (radix cordata, cordiformis)

   - hlavný koreň je značné skrátený (smrek,

      borovica, kosodrevina)

4. valcovitý koreň (radix cylindrica)

   - chren (armoracia rustikana), sladké drevo

   - na báze a apexe je rovnako hrubý koreň

5. povrazovité korene (radices superficiales)

   - rastú pri hlave koreňa, dlhé a pomerne tvrdé, sú podobné valcovitým

6. kužeľovitý koreň (radix corica, dauciformis)

   - je najhrubší na báze (stred smerom k apexu

      sa stenšuje – mrkva siata (daucus carota

      repsativus), petržlen záhradný (petroselinum

      hortense)

7. vretenovitý koreň (radix cusiformis)

   - tvar vretena je najhrubší uprostred.

     Mrkva (daucus carota)

8. repovitý koreň (radix napriformis)

   - veľmi hrubý koreň, k vrcholu sa mierne zužuje.

     Reďkev čierna (rafanus sativus varieta niger)

9. koralovitý koreň (radix grumosa)

10. hniezdovitý koreň (radix nitididus)

   - hviezdovka, bočné korene sú veľmi dobre vyvinuté

Dĺžka koreňov

Dĺžka koreňov závisí od rastlinného druhu, vlhkosti pôdy, množstva živín a ontogenetického stavu, pôdneho substrátu. Koreň môže mať aj 180 km. Celkový povrch 237 m2. Pichliač rovný zakoreňuje do hĺbky 6 m. Niektoré rastliny v púšti zakoreňujú aj do hĺbky 20 m. Naše druhy kultúrnych rastlín prenikajú do hĺbky 2,8 metra (repka olejná, ovos). Rastliny hlboko zakoreňujúce a hlboko korenné majú koreň 1 m a viac. Do 1 metra je plytko rozkoreňujúcou.

C.) METAMORFÓZY KOREŇOV

Počas fylogenézy mnohé korene prevzali rôzne funkcie. Tvar:

1. zaťahovacie korene (radices kontraktilis)

   - v parenchýmovej kôre sa nachádzajú kontraktilné bunky (cellulae contraktide). Tieto b.  majú

     schopnosť skracovať sa a tým skrátia dĺžku koreňa – vtiahnú klíčiacu rastlinu hlbšie do   pôdy

     (hľuzu, cibuľu, podzemok, listovú ružicu) až o 50 % (arum), o 30 % (cesnak) celkovej dĺžky.

2. zásobný koreň (radix proventilita)

   - akumulácia zásobných látok a vegetatívne rozmnožovanie.

   - podieľajú sa na výžive rastlín.

3. koreňové hľuzy (tuber radicale, radix tuberformis)

   - blískač jarný

                                                            dvojtvárnosť koreňov (diformizmus)

                                                            zásobné korene z adventívnych koreňov (nie sú pravé)

                                                           vajcovitý tvar

                                                                                                              vstavačovité (orchidacere)

                                                           prstovito-delená hľuza

                                primárna púčik

tohtoročná                            nová

  hľuza                                hľuza

Manihot (maniok) 60 cm, jedlé druhy rodu Dioscoreagamy (18 kg), Ipomae batatus - bataty 6 kg.

4. buľva (caulorisa tuberifora)

           Beta vulgaris varieta (kŕmna repa)              Beta vulgaris varieta altisima (cukrová repa)

           - prevláda hypocotil – hromadenie                                  

              výživných látok.                                                                                          koreňová hlava

                                                                                                                                  hypocotil

                                                                                                                                  prevláda koreň

5. vzdušný koreň zavlažovací (radix aerea hydrophyllea)                             Ficus sengalensis

   - adventívny koreň na tropických a epifytických rastlinách.

   - vyrastajú zo stonky, a preto nie sú pravé ale plnia funkciu

     koreňov a ako povrazy smerom dolu sú schopné nasávania

     vody zo vzdušnej vlhkosti

   - hypoderma je viacvrstvová (velámen)

6. barlovité (radix apalliformis)

                                                          semiačko

                                                          b. pseudogralliformis

                                                          peň, ktorý hnije

                                                          adventívny koreň

7. koreňová úponka (radix cirhoformis)

   - nepravé, sú stonkového pôvodu, metamorfované adventívne korene, na pridržiavanie sa opony.

8. koreňové tŕne

   - metamorfované adventívne korene niektorých paliem

9. priliepavý koreň (radix alligans)

   - metamorfózy adventívnych koreňov u drevnatých lián

   - na priliepanie sa prilepením o podklad

10. doskovité korene (radix tubuliformis)

     - korene sploštené vo veľkú a tenkú dosku

11. dýchacie korene (r. pneumathophora)

     - pravé korene

                                                       bočné korene

                                                       aerenchým

12. asimilačný koreň

     - jeho bunky zozelenejú, v plastidoch – chlorofyl.

13. koreňové púčiky

    - vedľajšie koreňové púčiky. Taraxacum – púpava, cirsium – pichliač.

14. symbiotické korene (radices symbiotica)

                Tubercula symbiotica                        Pinus (borovica)

                                                                                                          Mikorhizia a.) ektotrofná

         (vstavačovité)

                                                                                                                             b.) ektoendotrofná                        

                                                                                                                             c.) endotrofná

15. parazitické korene (radices parasitica)

     - adventívne korene                                                                      

                                                        kotva r. ancoratis                            imelo – haustoria

                                                        interfascicularis

                                                        r. subcorticals            

16. redukované korene – arola (asolea)

hlavný koreň

kaliptra

                              pseudokaliptra