Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Všeobecná Botanika

4._protokol.doc (4._protokol.doc)

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Priemyselná 4, Trnava

Protokol z laboratórnej práce zo Všeobecnej botaniky č. 4

TÉMA: Stonka (caulon), výhonok (frons), hypocotil, púčik (gemma). Metamorfóza hlavnej stonky   podľa počtu následných kategórií stoniek, podľa smeru rastu, povrchu a konzistencie.      

Akademický rok 2006/2007                                                                      meno

Letný semester                                                                                  odbor

            PDF TU - 2007

Dátum: 26. marca 2007

TÉMA: Stonka (caulon), výhonok (frons), hypocotil, púčik (gemma). Metamorfóza hlavnej S   podľa počtu následných kategórií stoniek, podľa smeru rastu, povrchu a konzistencie.

1. Zoznam použitých pomôcok:

        - potreby na písanie a kreslenie,

        - čisté hárky papiera A4,

        - fólie s nákresmi púčikov, tvarov a metamorfóz stoniek.

2. Presný pracovný postup:

a.) popis stonky (caulom) a základné charakteristiky výhonku (hypocotila) a púčika. Urobte

    poznámky a zakreslite,

        b.) metamorfózy hlavnej stonky, urobte poznámky a zakreslite.

3. Popis a nákresy stoniek:

A.) Stonka (caulom) – základná charakteristika, výhonok (hypocotil) a púčik.

Stonka je povodne nadzemný rastlinný orgán, ktorý nesie listy a v ich pazuchách (u kvitnúcich rastlín) púčiky v pravidelnom postavení. Cievne zväzky v stonke sú kolaterálne, zriedka (u fylogeneticky mladších čeľadí), bikolateraláne, usporiadané v kruhu (u nahosemenných a dvojklíč- nolistových rastlín), alebo sú v pletive stonky roztrúsené (jednoklíčnolistové rastliny).

Stonka dorastá na apikálnom póle akropetálne, morfologicky, neobmedzene a rozkonáruje sa exogénne. Pôvodné funkcie stoniek:

1.Zväčšovať povrch rastliny (rozkonárovaním).

2.Viesť roztoky živín (minerálnych) z koreňa do listov a asimiláty z listov do rastových pletív alebo do zásobných orgánov.

3.Niesť listy, vystavovať ich do výhodnej polohy pre fotosyntézu a transpiráciu.

4.Niesť kvety a plody so semenami.

Počas fylogenézy pod vplyvom rôznych podmienok prostredia modifikovala svoje funkcie alebo preberala iné a nadobudla tak rôzne tvary (zásobných, asimilačných, zavlažovacích, rozmnožovacích).

Výhonok (frons) – je vegetatívny orgán nesúci listy, byle tvoria dohromady výhonok, čiže frons. Ontogeneticky vzniká z apikálnej časti embrya výhonok a z bazálnej koreň.

Výhonok je v embryu založený ako hypocotil (je to morfologicky prostredná časť E) nesúca na apikálnom póle základy (primáriá), vegetatívny púčik (plumula) a 2 pravé (klíčne) listy – cotiledones.

Hypocotil – je na klíčiacej rastliny prvý článok výhonku. Nenesie listy ani púčiky s výnimkou terminálnej plumuly a klíčnych listov.

Je spravidla makroskopický u nahosemenných rastlín a dvojklíčnolistových rastlín. Nezreteľný a spravidla silne skrátený je u jednoklíčnolistových rastlín. Anatomicky tvorí hypocotil prechod medzi koreňom a stonkou.

Púčik (gemma) – je najmladšie štádium vývoja budúceho výhonku, v ktorom sú už vydiferencované všetky základné časti výhonku. Je tu uschovaná mladá veľmi skrátená stonka s vegetačným vrcholom a listové primány (primordiá) alebo aj iné časti budúceho výhonku (bočné výhonky).

Rozdelenie púčikov

Podľa obsahu:

a.) listové púčiky (gemma folifera) – obsahujú základy listov

b.) zmiešané púčiky (gemma mixta) – základy listov aj základy kvetov

c.) kvetné púčiky – púpä (alabastrum) – obsahuje len základy kvetov a súkvetí.

Podľa miesta vzniku:

a.) vedľajšie púčiky (gemma adventicia) – vznikajú: - na koreni (gemma adventicia radikalis)

        - na listoch (gemma adventicia foliaria)

        - na stonke mimolistovej pazuchy

           (gemma adventicia caulomatis)

        - na podzemku (gemma adventicia rhizomatis)

b.) pravé púčiky (gemma vera) – vznikajú na stonke, na konci stonky, v pazuchách listov.

Púčiky bývajú najčastejšie zreteľné (gemma impozita) alebo skryté pod pokožkou stonky (gemma imersa – ponorený púčik, caeca – slepý púčik).

Vyvíjajúce sa púčiky (quieta) púčiky, spiace (gemma dormiens).

Pri zhrubnutí stonky bývajú takéto púčiky druhotne zakryté okolitými pletivami a hovorí sa im púčiky skryté (gemma contecta).

Podľa postavenia na stonke:

a.) terminálne púčiky (gemma terminalis)

b.) po boku stonky (gemma lateralis)

c.) pazuchový púčik – nepravý bočný (gemma pseudolateralis)

    - vytlačí terminálny

Na vrchole stonky môžu byť dva až tri púčiky alebo je okolo vrcholového púčika praslenovito nakopených viac púčikov (gemma conferter). Laterálne púčiky:

1. vznikajú v pazuche listu (gemma axilaris) – pazušné púčiky
2. vznikajú mimo pazuchy (gemma extraaxilaris) – mimopazušné
3. prídavné púčiky – akcesorické – v rade nad sebou (gemma seriales)

                                                                      ascendens (seriálne)

                                                                       vzostupné

                                                                       descendens

                                                                       usporiadané zostupne

                                                                       v sérií – seriálne

Púčiky môžu byť v jednom rade alebo v dvoch radoch (gemma bifarie). Púčiky postavené vedľa seba po bokoch pazušného púčika sú súradné – kolaterálne (gemma colateralis).

Podľa toho, či sú alebo nie sú kryté:

   - kryté (gemma tecta)

   - holé (gemma nuda) – nie sú chránené

Púčiky prisadnuté priamo k stonke – púčiky sediace (gemma sesilis). V mnohých prípadoch majú púčiky vytvorenú bazálnu stopku – púčik stopkatý (gemma pedicellata).

B.) Metamorfózy hlavnej stonky

a.) rádove podľa počtu následných kategórií stoniek

1. nerozkonárená stonka                                            2. dvojstonková rastlina

   jednostonková rastlina                                                  diplokaulná stonka

   haplokaulná                                                                   axilárna

3. dvojstonková                                                           4. triplokaulná

   diplokaulná rizonálna                                                    axilárna

5. trojstonková                                                            6. mnohostonková

   triplokaulná                                                                   polykaulná

   rizonálna

b.) podľa tvaru prierezu

1.   okrúhla                        2. trojhranová                 3. štvorhranná                 4. päťhranná

 cauloma teres                cauloma triangulare       cauloma quadrangulare   cauloma qunguangulare

5. mnohohranná                 6. elipsovitá                    7. dvojrezná                     8. krídlatá

cauloma polyangulare    cauloma compressa             cauloma anceps                cauloma alata

9. ryhovaná

cauloma clilcata

c.) stonky podľa smeru rastu:

1. priama stonka (cauloma rectum)                              2. vzpriamená (cauloma erectum)

3. vystúpavá stonka (cauloma ascendens)                    4. položená stonka (cauloma prokumbens)

5. rozprestretá stonka (cauloma prostratum)                  6. poliehavá stonka (cauloma deumbens)

7. plazivá stonka (cauloma repens)                                 8. splývavá stonka (cauloma natans)

9. popínavá stonka (cauloma alligans)                           10. kvetná stonka (cauloma fluitans)

11. vynorená stonka (cauloma emerzum)                      12. ponorená stonka (cauloma demerzum)

d.) stonky podľa povrchu:

1. hladká (leve)        6. oinovatená (pruinosum)

2. drsná (scabrum)        7. pomúčená (farinosum)

3. lepkavá (glutinosum)        8. chlpatá (pilosum)

4. holá (glabrum)        9. žľaznatá (glandulosum)

5. lysá (labratum)

e.) podľa tvaru a konzistencie:

1. bylinné

2. drevinné

Mäkké zelené stonky, na ktorých sa nachádzajú listy sa nazývajú byľ (caulis) a bylina (herba). Bezlistá stonka ukončená kvetmi alebo súkvetím sa nazýva stvol (scapus).

Steblo (culmus) – duté (culmus cavus)

                         – plné (culmus solidus)

Ostrice (cares) má nepravé steblo (calamus, calmeus).

Byľ ovíjavých rastlín – ľavotočivo ovíjavá (fazuľa)

                                   – pravotočivo ovíjavá (chmeľ)

Popínavá stonka – taká, ktorá má buď úponky, prísavky, tŕne, ostne alebo priliepavé korene)

f.) metamorfózy stonky ako následok zmeny funkcie:

1. Poplaz (stolonos) – stonka s veľmi dlhými internódiami končiaca lístkami, je chabá, v nódach – kolienka – zakoreňuje, potom časť medzi dvomi jedincami uschne a odhnije (fragaria vesca).

                                 - nadzemné – fotofilné

                                 - podzemné – geofilné (zemiak, vŕbovka)

2. Výbežok (inovatio) – bočný výhonok, ktorý vyrastá z pazuchy listu nad alebo pod zemou s krátkymi internódiami. Môže byť – vnútropošvový (intravaginálny)

                                                        – mimopošvový (extravaginálny)

3. Podzemok (rizoma) – stonka, ktorá sa vodorovne rozbieha pod zemou, upevňuje rastlinu v pôde, máva na povrchu šupiny, z pazúch ktorých vyrastajú nadzemné stonky a endogénne – z nich vyrastá veľké množstvo nepravých koreňov. Podzemok upevňuje rastlinu v pôde, je zásobáreň látok, slúži na vegetatívne rozmnožovanie.

4. Stonkové hľuzy (cauloma tuberifera) – stonkové hľuzy sú od koreňových hľúz na prvý pohľad odlišné tým, že majú šupiny alebo púčiky.

          - podzemkové hľuzy – niekoľko častí podzemku zhrubne – zemiak (solanum tuberocum)

          - bázové hľuzy – hrubnutie spodnej časti stonky (šafrán – crocus), jesinka

          - byľová – zhrubnutá časť nadzemnej stonky. Kaleráb (brasica oleracea varieta gonifodis)

5. Cibuľa (bulbus) – skladá sa zo skrátenej stonky – podcibulie (placenta bulbi), zásobné látky sú uložené v zdužinatelých bázach listov.

          - cibuľa sukňovitá (bulbus tunicatus) – cibuľa kuchynská (allium cepa)

          - cibuľa šupinatá (bulbus kvamozus) – lalie (lilium)

          - cibuľa plná (bulbus solidus) – snežienka

          - cibuľa zložená (bulbus comporitus) – cesnak kuchynský.

6. Úponky (tirhy) – premenené stonky, pomocou ktorých sa rastlina s dolnou stonkou popína na opore – vinič.

7. Stonkové tŕne – sú končisté útvary stonky – hloh

                              kde sa nachádzajú listy aj kvety – trnka

8. Stonky sukulentov – rastliny extrémne suchých a horúcich lokalít. Majú dužinaté stonky (Mexiko, texas). Zásobáreň vody, vnútro parenchýmových buniek.

9. Kalódium – jeden stonkový článok je sploštený, alebo celá sústava.

10. Fylokladium – sploštený bočný konárik (asparágus)

11. Platykladium – sploštená stonka.

4. Použitá literatúra:

Záborský, J.: Študijné texty z morfológie rastlín, Katedra systematickej botaniky PRFUK, BA 1974 s. 127 (Skriptum)