Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Všeobecná Botanika
5_protokol.doc (5_protokol.doc)
Dátum: 17. 04. 2007
Téma: Kvet (flos) a plod (fructus)
1) Zoznam použitých pomôcok:
a) potreby na písanie a kreslenie, čisté hárky papiera formátu A4 , nákresy stavby kvetu a súkvetí, kvetných obalov, aktinomorfných a rygomorfných korún, pohlavný orgán kvetu, opelenia a oplodnenia, vývoj semena, stavba plodu a nákresy jednotlivých druhov plodov, fólie, xerokopia obrázku
2) PPP
a) stručná charakteristika kvetu (flos), urobiť poznámky
b) typy súkvetí, popísať a nakresliť z fólie
c) kvetné obaly, aktinomorfné a rygomorfné koruny
d) pohlavné orgány kvetov
e) opelenie a oplodnenie, vývoj semena
f) plod (fructus), urobiť poznámky z rozdelenia plodov
3) Nákres pozorovaných schém a ich popis
4) Použitá literatúra: Záborský, J.:
Kvet (flos)
Je súborom diploidných organických rastlín metamorfovaných na uľahčenie vývinu pohlavných generácií a kopulácie jej gamét.
Spravidla je kvet tvorený:
- skrátená časť stonky
- listy obalné
- listy výstavné (koruny)
- filomóny, ktoré nie sú veľmi redukované sporangia, piestiky (metamorfované megasporofyly), tyčinky (mikrosporofyly)
Prispôsobenie sa suchozemskému prostrediu – kvet, prenos peľu – vietor, hmyz, vtáci, slimáky a druhotná voda.
Kvety vysunuté na aplikálnej periférnej časti rastliny.
Súkvetie – súbor kvetov zoskupených podľa učitých zákonov na spoločnej hlavnej stonke súkvetia (vretenosúkvetia), ktorého listy sú redukované na listene alebo úplne.
Súkvetie môže byť jednoduché, alebo zložené.
Súkvetie jednoduché
a) strapcovité – hlavná stonka je najhrubšia, bočné tenšie a kratšie a neprevyšujú hlavnú stonku dĺžkou. Kvitne od spodu nahor. Rozkvitajú centripetálne.
Strapec klas klások veľmi skrátený a redukovaný klas
Hlavná stonka súkvetia:
jahňadá ľulok šiška
chocholík (jabloň, hruška) okolík hlávka
úbor cenantium
b) vrcholíkové – hlavná stonka aj bočná sú ukončené kvetom. Najprv kvitnú kvety na hlavnej stonke. Ročné stonky môžu prerásť hlavnú.
vrcholík mnohoramenný kríček trojan
Vrcholík dvojramenný vidlica zväzoček – klinček
klbôček – repa
paprasten – hluchavkovité
vrcholík jednoramenný – pod kvetom zdanlivo hlavnej stonky vyrastá len jedna bočná stonka
kosáčik – na tú istú stranu ale vyvinie sa len každá druhá stonka
vejárik – striedavo na pravo a na ľavo každá druhá
Zložené súkvetie, hlavné súkvetie, vedľajšie súkvetie
1) súkvetia homotaktické
- strapcovité, metlina, strapec
- vrcholíkové
2) súkvetie heterotaktické
- vrch – strapec
- strapec – vrch
Kvetné obaly
Kvety podľa obalu
- kvet nahý (achlamidický) – orech, vŕba, lieska – bez kvetných obalov alebo sú nerozlíšené
- homochlamidické – kalich a koruna
- monochlamydické – koruna je bez kalicha
Kvetné obaly sú:
- okvetie
- kalištek a kalich
- koruna
Okvetie- nerozlíšený kvetný obal
- okvetné listy voľné, zrastené
Kalištek – je pod kalichom a je vzácny
- voľné
- zrastené
Funkcia kalicha je chrániť kvet.
Kalich – prchavý, opadavý, trvalý.
Metamorfóza kvetu – funkcia koruny, padáčik na semene.
Koruna – tvorí vnútorná časť kvetu, pestré sfarbenie, láka hmyz.
- voľné korunné lupienky
- zrastené korunné lupienky
Pohlavné orgány kvetov
- kvety sú súčasťou nepohlavnej generácie, produkujú spóry, v ktorých v ďalšom vývine kvetu vyrastú jednodomé generácie pohlavné.
Samičie orgány – tyčinky, ktoré nesú súbor mikrosporangií čiže peľnice obsahujúce mikrospóry, čiže peľové zrnká.
Kvety rozdeľujeme:
- sterilné (bez tyčiniek a plodolistov)
- obojpohlavné (tyčinky i plodolisty)
- jednopohlavné (tyčinky alebo plodolisty)
Rastliny rozdeľujeme na:
- jednodomé – na tej istej rastline samčie a samičie (kukurica)
- dvojdomé - na rastline len samčie alebo len samičie kvety
- polygamické – 3 typy kvetov
Tyčinky – metomorfované mikrosporofyly, čepčľ je silne redukovaná a súbor mikrosporangií zrástol v peľnicu. Funkciou tyčiniek je vytvárať peľové zrná (mikrospóry – súbor tyčiniek v jednom kvete sa nazýva androceum)
Opisná morfológia rozlišuje:
Piestik – súbor megasporofylov, čiže samičích plodolistov v jednom kvete (glyneceum), zložené je z voľných alebo navzájom zrastených plodolistov.
- gyneceum apokarpické (plodolisty)
- gyneceum cenokarpické (plodolisty zrastené dohromady)
Placenta – miesto, kde prisadajú vajíčka
Opelenie a oplodnenie (polinatio, copulatio)
Pod pojmom opelenie rozmieme prenesenie pelu z pelnice na bliznu piestika. Základným a pôvodným spôsobom opelenia je prenesenie peľu z jedného kvetu na piestik iného kvetu alebo inej rastliny. Toto je cudzoopelivé opeľovanie (heterogamia alebo allogamia).
Až druhotne z cudzoopelenia vzniklo samoopelenie (autogamia).
Spôsoby opelenia:
- anemofília – pomocou vetra
- zoidiofília – živočíchmi (hmyzom – entomofília, vtákmi – ornitofília, slimákmi - malakofília)
- hydrofília – u krytosemenných rastlín je vzácnym sekundárnym javom
Vo vývoji kvetu je najdôležitejšie oplodnenie.
Stavba peľu:
Sifo vnikne do zárodočného mieška (megagametofyt) – introitus. Blana intíny sa rozruší a obsah peľového vrecúška, čiže protoplazma a dve spermácie vniknú do zárodočného mieška – exhaustácia (vyprázdnenie sa). Potom nastáva oplodnenie alebo kopulácia. Vysvetlil ich ruský biológ koncom 19. stor. Navašin. Pri krytosemenných rastlinách poznáme dvojité oplodnenie:
- keď jedna spermácia splynie s centrálnym jadrom zárodočného mieška – konfluácia. Vznikne triploidné jadro a z neho sa vyvinie triploidný endosperm.
- jedna spermácia splynie s oosférou. Vzniká diploidná zygota = proembryo a embryo (sypogamia)
vajíčko nahosemenných rastlín vajíčko krytosemenných rastlín
Vývoj semena
Vývoj plodu
- pravé plody – zúčastňuje sa na tvorbe plodu len plodolist
- nepravé plody – zúčastňujú sa aj iné časti kvetu
Stena semenníka sa mení v oplodie – pericarp (pri tvorbe plodu)
- vonkajšia vrstva – exokarp – pokožka, šupka plodu
- stredná – mezokarp – u dužinatých – sarcocarp
- vnútorná – endocarp – tvrdá kôstka – u malvíc – tvrdá šupka, ktorá chráni jadierka – jaderník
Ak je oplodie parenchým - jemné plody.
Ak je oplodie sklerenchým – suché plody.
Plod (fruktus)
V užšom slova zmysle orgán, ktorý vznikol premenou piestika, ktorý uzatvára semeno alebo semená.
Pravé plody rozdeľujeme na:
1) jednoduché plody (z jedného kvetu s jedným piestikom)
a) nedelené – suché, pukavé, nepukavé
b) delené
c) rozpadavé
- jednoduché plody nedelené suché a pukavé
- mechúrik (záružlie, magnólia)
- struk (hrach, fazuľa)
- vrecko (žaburienka)
- toboľka (tulipán, prvosienka, zvonček, blen, mak)
- šešuľa (kapusta)
- šešuľka (pastierska kapsička)
- suché nepukavé plody – oplodie sa rozruší až pri klíčení
- naška (iskerník, plamienok, podzemnica olejná)
- krídlatá naška – má lietací aparát v tvare krídla (pajaseň)
- achéna (astrovité)
- krídlatá achéna (jaseň, štiav)
- oriešok (dub, buk, krídlatý oriešok – breza, hrab, brest)
- zrno
- dužinaté plody
- bobuľa (dráč, vinič, ríbezľa, brusnica, egreš)
- pepónium (tekvica, uhorka)
- citrusový plod (grep, citrón...)
- kôstkovica (slivka, baza, mandľa – vysychá kôstkovica, pukavá kôstkovica - orech)
- malvica (jabloň, hruška)
- jednoduché delené plody – vznikajú rozdelením plodolistu alebo plodolistov v semenníku
- pastruk (akácie)
- pašešuľa (reďkovka)
- tvrdka (pľúcnik, hluchavka)
- rozpadavé plody
Po oplodnení sa cenokarpný plod rozpadá na jednotlivé jednoplodolistové alebo viacplodolistové časti
- dvojnaška (mrkva)
- dvojkôstkovica (marena)
- krídlatá dvojnažka (javor)
- zobákovitý plod (slez)
Plodstvá – súbory apokarpných plodov jedného kvetu
- mechúrikovité (záružlie)
- nažkovité (iskerník, nátržník)
- kôstkovicové (malina)
- bobuľové (samorastlík)
- jahoda (jahoda)
- šípka (ruža)
Súplodie
1) zrastené – súplodie, ktoré vzniká zrastením plodov súkvetia svojím oplodím (dvojbobuľa –
zemolez, ananás, chlebovník)
2) združené – plody jednotlivých kvetov sú spojené inak ako zrastením
a) figa
b) plodový koláč
c) moruša
d) šištička (jelša)
e) súplodie achém astrovitých (lopúch)
Druhá skupina predstavujú semenné plody, ktoré sa nachádzajú iba pri nahosemenných rastlinách (nepravé plody)
- šiška (borovica, jedľa, smrek)
- šišková bobuľa (borievka)
- semenná bobuľa (tis)
- semenná kôstkovica (ginko)