Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Všeobecná Botanika

6_protokol.doc (6_protokol.doc)

Dátum:

Téma: List (folium) - vnútorná štruktúra, žilnatina, zloženie listov v púčikoch, trvanie a opadávanie, organológia, základné zložky listu, veľkosť, povrch a konzistencia listu, metamorfóza listu, postavenie listu na stonke.

1)  Zoznam použitých pomôcok: písacie a kresliace potreby, čisté hárky papiera A4, nákresy
    anatomickej stavby listu, štruktúry a žilnatiny, zloženie listu v púčiku orgánov listu,
    metamorfóza listu a postavenie listov na stonke - fólie

2)  Presný pracovný postup :

1. stručná charakteristika listu. Urobiť poznámky.
2. vnútorná štruktúra listu. Popíšte a zakreslite z fólie.
3. žilnatina (venatio, nervatio). Zakreslite a popíšte.
4. organogenéza listov základné zložky listov. Zakreslite a popíšte.
5. trvanie a opadávanie listov
6. organológia listov a základné zložky listov
7. tvary listových vrcholov, listy podľa bázy a tvary
8. veľkosť, povrch a konzistencia listu, metamorfóza listu, postavenie listu na stonke

3)  Nákres pozorovaných schém a ich popis

      a)  stručná charakteristika listu (folium)

4)  Použitá literatúra: Záborský, J. : Študijné texty z morfológie rastlín

3a) List je bočný orgán výhonku. Vzniká exogénne na stonke, má pravidelné postavenie, je obmedzeného rastu, nenesie pravé púčiky, a teda ani listy, stonky a kvety. Pôvodnou funkciou listu je fotosyntéza, transpirácia (vyparovanie vody) a výmena plynov (disimilácia) a iné.

2b) Vnútorná štruktúra listu udáva vnikanie cievnych zväzkov do listu. U rastlín dvojklíčnolistových sa v uzloch zväzky rozdelia na:

1. 2 zväzky stonkové a tieto splývajú
2. 1 alebo viac zväzkov, ktoré vybočujú a vstupujú do listov

Vnútorná listová stopa – časť zväzku, ktorý vniká do listu.

Pre jednoklíčnolistové – od bázy viacej cievnych zväzkov vniká do listu oblúkom. Dôležitý systematický znak, po oddelení listového zväzku sa utvorí okienko.

Nahosemenné rastliny majú iba jeden zväzok oddeľujúci sa do listu a preto iba jedno okienko s steble.

Dvojklíčnolistové rastliny majú pôvodne stredný súbor zväzkov a dva zvyšky laterálne, ktoré sa oddeľujú v troch okienkach.

3. fylogeneticky pokročilejšie – listové zväzky sa pri vstupe do stopky spájajú
4. u listov so širšou bázou vstupuje do listu väčší počet zväzkov viacerými okienkami – väčšina jednoklíčnolistových rastlín.

2c) Mediálny cievny zväzok prechádza do čepele listu a vytvára žilnatinu.

        Cievne zväzky plnia funkcie:         -        transport živín

-        mechanická funkcia

Žilnatina sa skladá z jednotlivých žiliek (vena).

Niekedy hlavná žila prebieha celým listom – kostrnka – agát.

Rozdelenie žilnatín:

1. Žilnatina otvorená (venatio aperata) – hlavná žilka a bočné žilky sa navzájom nespájajú a v mezofyle končí slepo

1. vidlicovitá (venatio dichotomia) – najstaršia
2. žilnatina nahosemenných rastlín
3. žilnatina pferidofylná – papraďorasty

2. Žilnatina uzavretá – charakteristická pre dvojklíčnolistové rastliny. Žilky druhého stupňa sú navzájom pospájané, vytvárajú políčka, súbor políčok vytvára sieť. Nazýva sa aj žilnatina sieťovitá.

Základné typy uzavretej žilnatiny:

Prerovitá (lipa, čerešňa, dub)              dlaňovitá (javor)                odnožená

3. Žilnatina polootvorená – jednoklíčnolistových rastlín. Žily končia po okraji slepo.

rovnobežná žilnatina                        trojito odnožená                    medzižilky

Typy sekundárnych žiliek podľa ich priebehu:

Okrajovobežná                                  vidlicovitokrajobežná                vrcholovobežná

rozkonárenie prebieha v stopke             krivobežná                      oblúčikovitokrajobežná

  spojnobežné                                     lúčovité

2d) Ontogenéza listu a uloženie listov v púčiku

Rast stopkatých listov

Trvanie a opadávanie listov

U drevín rozoznávame dva typy:

1. dreviny vždyzelené – listy neopadávajú (afolia persistentia) : ihličnany (majú sukulentnú stavbu), okrem smrekovca opadavého, brečtan, brusnice, obmedzujú transpiráciu
2. dreviny s opadavými listami  (folia ecidua)

Kategória listov podľa miesta vzniku:

Základné zložky listu:

Úplný list má:                                                   Ukončenie pošvy listu

Listu nikdy nechýba čepeľ.

Listy stopkaté a bezstopkaté                             Z bázy vyrastajú prilístky

                                                                            (šupinovité, listovité)

Bezstopkaté listy:

zrastené                     sediace                prirastený           objímavý         zbiehavý

Listy rozdeľujeme:

5. jednoduché – nedelené, delené
6. zložené

celistvokvetý         pilkatý               dvojpilkatý        zubkovaný    vrubkovaný      vykrajovaný

List jednoduchý delený

1. laločnatý – výkrajky sú plytké od 1/3 temer do ½  čepele

                          -   výčnelky sa nazývajú lalokmi

perovitolaločnatý                                  dlaňovitolaločnatý                      odnoženolaločnatý

2. zárezový – zárezy dosahujú polovicu čepele (perovito zárezný, dlaňovito, odnoženo)
3. dielny – zárezy presahujú 2/3 čepele (perovito dielny, dlaňovito, odnoženo)
4. strihaný – zárezy siahajú takmer k strednej žile (perovito, dlaňovito, odnoženo strihaný)

perovito zložený                              dlaňovito zložený                  odnoženo zložený

nepárno perovito zložený                                         dvojito perovito zložený

striedavo jarmový perovito zložený

Postavenie listov na stonke

striedavé                       protistojné                   praslenovité                   prízemná ružica

Tvary listových vrcholov

krovitý             okrúhly         žilkový       končistý          tupý         vykrojený      ostnitý

Okrúhly           uťatý           vrchovitý

Listy podľa bázy

klinovité                     srdcovitá báza                            šípovitá báza                     okrúhla

uťatá                         nesúmerná                                    ľaliovitá                           zbiehavá

Listy podľa tvaru

Štetinový                 čiarkovitý                       ihličkovitý         kopijovitý        lopatkovitý

Elipsovitý               srdcový                kosoštvorcový          trojuholníkový          dutý

Podlhovastý        vajcovitý                   opakvajcovitý              obrátenosrdcovitý

Okrúhly                 ľaliovitý                     šípovitý                 štítovitý               oštepovitý

Veľkosť, povrch a konzistencia listu

Veľkosť: najväčší list má banánovník až 17 metrov

7. nad 1 m obrovské listy
8. od 20 cm do 1 m veľké
9. od 1 cm do 20 cm stredné
10. do 1 cm maličké

Povrch listu:

1. chlpaté
2. holé
3. zvlnené
4. kaderavé
5. rámovité listy

Konzistencia listov:

11. hrubé košovité
12. tenké priesvitné
13. tenulinké blanité
14. chrupavčité
15. drsné
16. hladké

Metamorfóza listov

1. šupiny – ochranná funkcia nezelené redukované
2. listene – zakrpatené asymetrické listy z pazúch ktorých vyrastajú konáre alebo kvetná stopka
3. žliazky – v súkvetí mliečnikov (sáhlasia s podlistami)
4. listové úponky
5. listové úponky
6. listové korene – listy vytvárajú funkciu koreňa
7. listy zásobné – mäsité, dužinaté – zásobáreň látok a vody
8. vlahovité alebo zavlažovacie – duté listové útvary tr. Lián
9. listy mäsožravých rastlín