Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teoria a prax sekundarneho vzdelavania

hodnotenie_a_klasifykacia_žiakov_-_problematika_slovneho_hodnotenia,_formy_hodnotenia_v_zah.doc (hodnotenie_a_klasifykacia_žiakov_-_problematika_slovneho_hodnotenia,_formy_hodnotenia_v_zah.doc)

       TRNAVSKÁ UNIVERZITA, PEDAGOGICKÁ FAKULTA, TRNAVA

                 Hodnotenie a klasifikácia žiakov

(hodnotenie a klasifikácia žiakov, problematika slovného hodnotenia, formy hodnotenia v zahraničí)

                                               Marko Mičánek

                                                  2007/2008

Obsah

1   Hodnotenie ako základná kategória pedagogickej diagnostiky     4

2   Klasifikácia – výsledok hodnotenia                                               4

3   Druhy klasifikácie                                                                         5

4   Ako hodnotiť žiakov                                                                     5

5   Klasifikačné systémy                                                                    6

6  Komu je klasifikácia určená                                                          8

7  Problematika slovného hodnotenia                                                9

7.1  Nevýhody slovného hodnotenia                                                 9

7.2  Výhody slovného hodnotenia                                                   10

8  Hodnotenie v USA                                                                       11

Úvod

Hodnotenie je silným stimulujúcim prostriedkom a má veľký výchovný význam, pokiaľ je však správne a spravodlivé. Termín ohodnotenia sa často stotožňuje s termínom klasifikácia a známka. Ohodnotenie je širší pojem ako klasifikácia, je výrazom emocionálneho vzťahu, hodnotiaceho posudku a oznámkovania. Známka je meradlom vedomostí žiakov, nemá byť ani odmenou, ani nástrojom trestu. V poslednom čase sa čoraz viac diskutuje o slovnom hodnotení žiakov, ktoré by malo dopomôcť k väčšej harmónii medzi žiakom a učiteľom. V mojej seminárnej práci sa budem venovať okrem iného aj formám hodnotenia v zahraničí.

1 Hodnotenie ako základná kategória pedagogickej diagnostiky

M. GONDOVÁ (1997) konštatuje, že „hodnotenie je najdôležitejšou aj najfrekventovanejšou kategóriou pedagogickej diagnostiky. Otázky hodnotenia sú v súčasnosti jednou z najviac diskutovaných tém, či už v pedagogickej teórii, vo výchovnej praxi, ale rovnako aj medzi širokou verejnosťou. Hodnotenie má rozhodujúci význam na tvorbu teórií pedagogickej diagnostiky, ale aj jej zodpovedajúcu prax.

Hodnotenie je proces, ktorým sa hodnotí určitá činnosť, jav, situácia, konanie, a správanie žiaka pomocou verbálnych a neverbálnych prostriedkov. Ide o širokú oblasť krátkodobých a dlhodobých aktivít učiteľa, vychovávateľa, ako sú napríklad preverovanie, skúšanie, kontrola, posudzovanie, klasifikácia žiakov. Výsledkom týchto aktivít je zhodnotenie žiaka, resp. triedy, výchovnej skupiny v rôznych podobách. Pojmy hodnotenie a klasifikácia sa v praxi často stotožňujú, ale treba si uvedomiť, že tieto pojmy nie sú ekvivalentné, hodnotenie je širší pojem a zahŕňa aj klasifikáciu, ktorá je výsledkom procesu hodnotenia, ale nielen klasifikácia je výsledkom tohto procesu“.

2 Klasifikácia – výsledok hodnotenia

Hodnotenie charakterizuje J. VELIKANIČ (1977) ako „proces neprestajného poznávania a posudzovania žiaka. Klasifikácia je formou hodnotenia, je výsledkom hodnotiaceho procesu. Vyjadruje sa zvyčajne klasifikačnými stupňami, bodovou škálou, symbolmi alebo inými formami, ktorými možno rozlíšiť úroveň a dosiahnutie výsledkov u žiakov“. Taktiež E. PETLÁK pripomína, že „učiteľ môže objektívne hodnotiť žiaka len na základe jeho všestranného poznania. Výsledky skúšania, testov, pozorovania atď. učiteľ triedi, hodnotí, zaujíma k nim stanovisko, na základe čoho klasifikuje alebo slovne hodnotí žiakov“. E. FULKOVÁ: „Klasifikácia je hodnotenie známkovaním, prípadne bodmi, percentami. Je výsledkom celého vyučovacieho procesu. Vyjadruje sa najčastejšie oficiálne prijatými klasifikačnými stupňami“.

3. Druhy klasifikácie

Klasifikácia môže byť priebežná – čiastkové výsledky žiaka, alebo súhrnná – na konci prvého a druhého polroku. Predmetom klasifikácie sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v učebných predmetoch v súlade s požiadavkami učebných osnov, schopnosť používať vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách a správanie žiaka podľa požiadaviek poriadku školy. Pri klasifikácii sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt, prihliada sa na vekové osobitosti žiakov, na prípadnú indispozíciu v učebných výkonoch. Výsledky sa hodnotia komplexne“. L. KOLENČÍK zdôrazňuje: „Hodnotenie a klasifikácia musia objektívne a výstižne odrážať úroveň vedomostí a zručností žiaka. Je nesprávne výsledok hodnotenia vyvodiť z priemeru známok, pretože všetky známky nemajú rovnakú hodnotu, čo vyplýva zo psychologických a didaktických zákonitostí.

4. Ako hodnotiť žiakov

Ako efektívny spôsob sa ukazuje, keď sa podarí zladiť hodnotenie na úrovni školy. Neznamená to, že by všetci učitelia mali používať rovnaké spôsoby hodnotenia, ale aby sa o spôsoboch hodnotenia viedla diskusia, ktorá by smerovala k jednotnej "filozofii" hodnotenia na celej škole. Táto požiadavka zodpovedá vzdelávaniu zameraného na žiaka, pri ktorom si učitelia uvedomujú, že vzdelávanie jednotlivých žiakov je ich  "spoločným dielom" a žiak si zaslúži, aby všetci  jeho "vzdelávatelia" - učitelia i rodičia  vzájomne spolupracovali.

Vhodným nástrojom sa ukázali porady učiteľov vyučujúcich v jednej triede. Starostlivé informovanie rodičov nielen o tradičnom prospechu a chovaní ich detí, ale tiež o pravidlách chovania, výukových metódach i učivu. Učitelia by nielen mali byť rodičom svojich žiakov k dispozícii radou a pomocou v prípade, že ich rodičia sami vyhľadávajú, učitelia by pre takú spolupráci mali vytvárať vhodné podmienky a rodičia v záujme o učenie ich detí podnecovať a podporovať. Zvlášť v rodinách s nižším socio-ekonomickým statusom a nižším vzdelaním rodičov je tento prístup veľmi efektívni.

Školské hodnotenie (priebežné i konečné) spätne  ovplyvňuje celý vzdelávací proces, a preto je potreba starostlivo premyslieť jeho konkrétnu podobu už vo fáze tvorby školného vzdelávacieho programu. Podcenenie otázok súvisiacich s hodnotením by totiž mohlo ohroziť podstatu kurikulárnej reformy, ktorá spočíva v prispôsobení vzdelávania potrebám žiakov vzhľadom k ich budúcej existencii vo svete, kde znalosti, vedomosti a schopnosti majú rozhodujúci vplyv na úspech v profesionálnom živote.

5 Klasifikačné systémy

„Pri hodnotení sa používajú podľa P. GAVORU nasledujúce pojmy:
Známka – označenie, ktoré vyjadruje hodnotenie jedného, konkrétneho výsledku žiaka.
Klasifikácia – súhrnné hodnotenie za väčšie študijné obdobie.
Klasifikačný stupeň – „známka“ za toto väčšie študijné obdobie.
Prospech – klasifikácia konkrétneho žiaka uvedená na vysvedčení.
Známka alebo stupeň je arbitrárny znak. Daný výkon žiaka možno vyjadriť
akýmkoľvek dohodnutým symbolom. Okrem toho možno zvoliť rôzne rozpätie medzi známkami. Žiaka (študenta) možno hodnotiť na škále s rôzne hustými intervalmi.

Na slovenských školách je odlišné klasifikovanie pre prvý stupeň a pre vyššie stupne. Na konci prvého ročníka základnej školy sa súhrnne hodnotia výsledky práce žiakov za celý školský rok formou slovného komentára na vysvedčení alebo podľa úrovne získaných poznatkov takto:

Žiak dosiahol v 1. ročníku základnej školy

- veľmi dobré výsledky

- dobré výsledky

- slabé výsledky

Takéto klasifikovanie však má vlastne hodnotu klasifikačných stupňov a znamená
1 – 2 - 3. Tento spôsob si nemôžeme zamieňať so slovným hodnotením žiaka. V 2.-4. ročníku sa klasifikujú žiaci známkami 1 až 5 v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, prvouka, vlastiveda, matematika, prírodoveda, cudzí jazyk, kým v predmetoch výchovného zamerania sa hodnotia slovne. Od piateho ročníka sa všetky predmety klasifikujú v rozpätí 1 až 5. Výnimku tvorí predmet etická výchova, ktorý sa neklasifikuje. Takisto sa neklasifikujú voliteľné a nepovinné predmety.
Klasifikácia odráža špecifiká školských systémov, vzdelávacie tradície, ale aj kultúrne rozdiely. Treba uviesť, že hoci v mnohých krajinách existuje celoštátne platný klasifikačný systém, veľa škôl používa vlastný systém líšiaci sa od celoštátneho. Týka sa to aj Slovenska. V alternatívnych školách alebo v školách pracujúcich v medzinárodnom rámci namiesto všeobecne rozšírenej 5-stupňovej škály sa používajú iné klasifikačné systémy“.

6  Komu je klasifikácia určená?

„Klasifikácia je informácia. Jej adresátom je však nielen žiak, ale i ďalší ľudia – rodičia, iní učitelia, výchovní poradcovia, školskí psychológovia a pod.
V prvom rade, známka na vysvedčení slúži učiteľovi. Ukazuje prospievanie žiaka i triedy ako celku. Je teda obrazom učiteľovej práce. Učiteľ je vlastne prvý, ktorý známku registruje a zaznamenáva, a to aj kumulatívne do pedagogických dokumentov.

Druhým adresátom známky je žiak. Známka mu slúži ako spätná väzba o jeho práci. Bez známky, alebo iného hodnotenia žiak nevie, či napreduje správne alebo nie.

Známka má teda výraznú motivačnú funkciu. Stimuluje žiaka, alebo v negatívnom prípade ho brzdí“.

„Ako ukazuje prieskum, žiaci si všímajú známky z jednotlivých predmetov, aj písomné slovné hodnotenie. Rozmýšľajú o ňom a sú napospol ochotní vziať ho do úvahy ako vodidlo pri ich ďalšom správaní. Hodnotenie je pre žiaka predovšetkým meradlom na vlastné ocenenie a pre úroveň požiadaviek, pôsobí tak, že motivuje jeho správanie“. „Známka má však i sociálne dimenzie. Žiak je členom kolektívu triedy a jeho pozícia v triede je daná aj jeho prospechom. Žiaci sa navzájom porovnávajú a hodnotia, či sú lepší alebo horší.

7  Problematika slovného hodnotenia

Učitelia vedia najlepšie, že napísať kontrolnú písomnú prácu z matematiky na trojku môže pre jedného žiaka znamenať celkom slabý výkon a pre druhého vrchol jeho možností. Slovné hodnotenie umožňuje oceniť i snahu a trpezlivosť. Najdôležitejšie je, že slovní komentár môže okrem povzbudenia poskytovať aj informácie o tom, v čom bol použitý postup žiaka chybný a ako je možné sa v budúcnosti podobnej chyby vyvarovať. Slovné hodnotenie by vždy malo rešpektovať zásadu, že sa nehodnotí žiakova osobnosť, ale výsledok jeho práce.

7.1  Nevýhody slovného hodnotenia:

„Systém slovného hodnotenia je síce pekný, ale má jednu veľmi vážnu chybu. Nie je kompatibilný s jednotlivými stupňami vzdelávania. Väčšinou sa používa na prvom stupni základných škôl, na druhom stupni je zriedkavejší, a na SŠ vôbec nie, nevraviac o VŠ. Nastáva tu teda problém pri prechode z jedného typu školy na iný typ školy.

Komentár riaditeľa školy: Neviem si dosť dobre predstaviť kritériá na prijatie k nám, do školy, ako by sme zohľadňovali slovné hodnotenie. Ideálne by síce bolo, keby som mohol zobrať všetkých žiakov, čo sa hlásia a potom by mi bolo úplne jedno, či sú hodnotení tak, alebo tak. Okrem toho, v našich pomeroch, učia niektorí profesori aj 400 žiakov. Viete si predstaviť, aby teraz 400 žiakov slovne hodnotili? Je to problém. Pokiaľ je to v súkromných školách, v menej početných triedach, kde sa jeden učiteľ venuje danej triede viac, tak je to jednoduchšie. Ale pri takýchto veľkých školách je to zatiaľ prakticky takmer nemožné. ”

7.2  Výhody slovného hodnotenia

Napriek nevýhodám, slovné hodnotenie sa teší obľube v pedagogických kruhoch. Pri slovnom hodnotení sa kladie dôraz na osobnosť dieťaťa ako individualitu a psychickú jedinečnosť. Prináša deťom nové skúsenosti, vytvára motiváciu pre sebarealizáciu, sebarozvoj a sebahodnotenie. Dáva šancu aj najslabším žiakom zažiť radosť z vlastných výsledkov. Podporuje tvorivosť u každého dieťaťa, rozvíja osobnosť. 

Na vyučovaní sa pracuje v pokojnejšej atmosfére, žiaci neprežívajú stresy zo zlých známok. Vyučovacie výsledky sú porovnateľné s výsledkami detí, ktoré sú hodnotené klasicky známkami. Dôležitým faktom je poznatok, že slovné hodnotenie má priaznivý vplyv na psychický vývoj každého dieťaťa.

V čom spočívajú hlavné prednosti slovného hodnotenia?

Jednoznačne v tom, že deti nie sú stresované nijakými číslami, nie sú kategorizované do čísel. Nikto nie je jednotkár, dvojkár, trojkár... A hlavne to, že dieťa má denne možnosť zažívať pocit úspechu. Aj maličké pozitívne výsledky sa dajú hodnotiť, pričom známka malý pokrok nevystihuje. Samozrejme, so slovným hodnotením musí byť stotožnený učiteľ, lebo ak nie, môže narobiť slovami viac škody ako osohu. V slovnom hodnotení je možné sledovať osobnostný rast dieťaťa. Nikdy sa neporovnáva dieťa s niekým druhým, ale so sebou samým v rámci určitého obdobia. V percentuálnom a bodovom hodnotení, ktoré je dominantné v rámci slovného hodnotenia, je vidno aj pohyb 1 – 2 %.

8  Hodnotenie v USA

Jedným z typických znakov americkej školskej sústavy je meranie školských výsledkov na všetkých stupňoch školského systému. Už od 20. rokov minulého storočia sa zadávajú na školách testy výkonnosti a testy osobnosti. Najviac používanými sú : testy SAT (Test školských vedomostí),  ACT (Americký „College“ test). Okrem toho sa v každom štáte únie zadávajú miestne a oblastné testy na zistenie výsledkov školského vzdelávania a následne i ich porovnanie s údajmi národných testov.

Skúšky a hodnotenia

1. takmer všetci študenti 11. – 12. ročníkov, ktorí chcú študovať na univerzite sa podrobujú testu na preverovanie schopností (testy SAT). Obsahom je verbálna úvaha, zhrňujúca schopnosť čítania, posúdenie slovníka, znalosť gramatiky a matematickej logiky.
2. v rámci jednotlivých štátov sú realizované programy hodnotenia, v ktorých sú skúšané každoročne skupiny študentov z 3 – 4 ročníkov. Zisťuje sa predovšetkým zručnosť v čítaní, písaní, počtoch, prehľad v spoločenskovedných a prírodovedných predmetoch.
3. na reprezentatívnej vzorke žiakov 4., 8. a 12. ročníkov sa každoročne realizuje celoštátne hodnotenie na zistenie pokroku žiakov vo vzdelávaní z predmetov matematika, čítanie, písanie a prírodovedné predmety. 

Záver:

Podľa môjho názoru je hodnotenie žiakov dôležité aby sami vedeli ako na tom sú s nadobudnutými vedomosťami. Z druhov hodnotenia sa skôr prikláňam k slovnému hodnoteniu, pretože na vyučovaní sa pracuje v pokojnejšej atmosfére a žiaci neprežívajú stresy zo zlých známok. Taktiež dáva šancu aj najslabším žiakom zažiť radosť z vlastných výsledkov. Podporuje tvorivosť u každého dieťaťa, rozvíja osobnosť. V porovnaní so zahraničnými systémami hodnotenia sa mi nezdá náš systém slabší, aj keď by som uvítal viac slovného hodnotenia aj na iných než na nepovinných predmetoch.

Zdroj:

http://www.slovak-web.sk/~zs_maz/

http://www.rvp.cz

Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha v Martine

Barbora Morgošová

Mgr. Anna Thomeková