Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teoria a prax sekundarneho vzdelavania

tema_c.1.doc (tema_c.1.doc)

Dvanásť pilierov
NÁRODNÉHO PROGRAMUvýchovy a vzdelávania na najbližších 20 rokov v Slovenskej republike

1. Byť vo svete, v Európe, na pulze moderného času, vedy, výskumov, poznatkov a pritom ostať sebou.
Európska dimenzia Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR, ako aj Národný program sa prejaví v otvorenosti k Európe a svetu tým, že sa na všetkých úrovniach zintenzívnia kontakty s inými krajinami, že sa Slovensko bude orientovať na hodnoty všeľudské, na normy, princípy a legislatívu, ktorá sa uplatňuje vo vyspelých štátoch, napr. na Deklaráciu ľudských práv, Deklaráciu práv dieťaťa a pod., že Slovensko bude na pulze dňa v aplikácii najnovších poznatkov z pedagogiky, psychológie zo sveta, ale pritom si slovenské školstvo zachová svoje tradície, svoju národnú identitu nielen v prístupe k výchove a vzdelávaniu, vo vzťahu, k rodnej reči, ale aj v tom, že bude rozvíjať svoju kultúru a stavať na histórii slovenského národa.

2. Zaviesť do praxe teóriu tvorivo-humánnej výchovy.
Tvorivo-humánna výchova predstavuje protiklad výchovy, ktorá v mene ideológie deformovala a direktívne man-ipulovala človeka. Táto teória predstavuje koncepčný rámec, v ktorom môžu vznikať rozličné alternatívy a kde sa môže prejaviť sloboda a tvorivosť pedagogického pracovníka. V tejto teórii je osobnosť žiaka, študenta postavená na prvé miesto vo svojej integrite a dynamike rozvoja, vo svojej schopnosti sebarozvíjania. Predpokladáme, že teória bude aplikovaná do obsahu, metód vzdelávania a výchovy, do prístupu učiteľa k žiakom na jednotlivých typoch a druhoch škôl, ako aj na výchovné činnosti. Popri vysokej úrovni vzdelávania a rozvoja poznávacích funkcií, práce s informáciami, teória zdôrazňuje emocionálnu inteligenciu, motiváciu, prosociálne správanie, komunikáciu, morálku, autoreguláciu, schopnosť učiť sa a tvorivosť, čo spolu vytvára ľudskú dimenziu edukácie. Najmä od rozvoja mimopoznávacích funkcií a procesov osobnosti závisí, či sa podarí účinne bojovať proti ľudskému zlu, znížiť počet drogovo závislých, kriminalitu, vandalstvo, rasové predsudky, ľahostajnosť, poškodzovanie prostredia, agresiu, negatívne ľudské a protispoločenské javy, ale aj redukovať nezamestnanosť a chudobu.

3. Zmeniť obsah učiva, redukovať ho, urobiť ho funkčnejším, kontrolovateľnejším a životnejším.
Cieľom kurikulárnej transformácie je zníženie informačnej záťaže a stresu pre žiakov, študentov, ale aj učiteľov a vytvorenie priestoru pre školské kurikulum, pre priblíženie sa školy životu, pre zvýšenie motivácie k učeniu sa žiakov, pre tvorivosť učiteľa, pre účinnejšiu etickú a estetickú výchovu. Predpokladá sa redukcia učiva na 60 %, vytvorenie kmeňového, základného učiva, ktoré bude tvoriť štátne kurikulum. Dôležitým pilierom je vytvorenie obsahových a výkonových štandardov, ich pravidelné používanie. Vytvorenie prehľadnosti kvantity a kvality vzdelávacích výsledkov škôl a školských zariadení, ich kontroly zo strany inšpekcie, radý školy, riaditeľov, nezávislých posudzovateľov (audity), pomocou štandardov, a to
aj v tom zmysle, že sa výsledky budú zverejňovať, a tak sa vytvorí konkurenčné prostredie výchovy a vzdelávania, ktoré bude hnacou silou progresu. V kurikulárnej transformácii je aj špecifikácia vzdelávania a starostlivosti o neštandardné (postihnuté) deti, deti nadané a talentované, deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia, deti z menšinových komunít. Dôraz na kurikulárnu transformáciu, kvalitu vzdelávania a neustále monitorovanie a vyhodnocovanie riadenia kvality sa v Národnom programe stáva súčasťou podstaty zmien v edukačnom systéme.

4. Diverzifikácia ciest, spôsobov, metód a foriem vzdelávania a výchovy.
Posilnenie vytvárania neštátnych škôl a školských zariadení, posilnenie tvorby alternatívnych škôl a školských zariadení, vlastných vzdelávacích a výchovných programov rešpektujúcich štátne kurikulum bude tvoriť jednu časť diverzifikácie. Implementácia do vzdelávacieho a výchovného procesu viac zážitkových, motivujúcich, autoregulujúcich a kreativizujúcich metód výchovy tiež napĺňa požiadavku diverzifikácie a modernosti edukačného systému. Vytvorenie legislatívnych možností maximálnej priechodnosti vzdelávacích ciest, s ich širokou ponukou vzdelávacích možností a posilnenie, rozšírenie celoživotného vzdelávania a terciárnej sféry vzdelávania, vstup podnikateľov a hospodárskej sféry do vzdelávania, to všetko tvorí základy diverzifikácie ciest edukácie.

5. Profesionalizácia a decentralizácia riadenia.
Je ďalším pilierom transformácie slovenského školstva. Ide o prejavenie vyššej dôvery a zodpovednosti školám a školským zariadeniam, riaditeľom škôl, pedagogickým pracovníkom, radám školy, rodičom, miestnej komunite. Nezávislosť škôl a riadenia s uplatnením participácie všetkých zúčastnených na riadení a uplatnenie princípu subsidiarity sa najlepšie prejaví v skutočnej právnej subjektivite všetkých škôl a školských zariadení. Profesionalizácia riadenia a personálnej politiky v školstve je nevyhnutnou podmienkou úspešnosti transformácie školského systému. Väčší vstup rodičov do práce školy, zodpovednosti za výchovu a vzdelávanie detí sú ďalšími podmienkami úspechu reformných zmien.

6. Učiteľ - rozhodujúci činiteľ vo výchove:
Kvalitné vzdelávanie pedagogických pracovníkov sa netýka len ich pregraduálnej prípravy, ale aj ich nástupu do práce, celoživotného vzdelávania, motivácie ku vzdelávaniu a dodržiavanie etického kódexu učiteľa: Je potrebné vypracovať profily pedagogických pracovníkov a štandardy pre posudzovanie kvality ich kompetencií v praxi, kariérové cesty a vytvoriť motivačné podmienky pre zvyšovanie kvality a efektívnosti pedagogickej práce. Rovnako je dôležitá zdravotná a sociálna starostlivosť o pedagogických pracovníkov.

7. Finančné zabezpečenie moderného výchovno-vzdelávacieho systému.
Bez vyšších finančných dotácií do školstva, výchovy a vzdelávania, nie je možné uskutočniť ani transformáciu školského systému, ani podstatne zvýšiť kvantitu a zlepšiť kvalitu edukácie. Bez zvýšenia platov pedagogickým pracovníkom nebude možné uskutočniť Národný program v takej podobe, ako je projektovaný a stane sa lén odloženým dokumentom tejto doby. Národný program požaduje zvýšiť výdavky z verejných, štátnych zdrojov na vzdelávanie z necelých 4 % HDP v súčasnosti na minimálne 5 % do roku 2006.

8. Podporné služby škole.
Moderná škola a program výchovy a vzdelávania sa nezaobíde bez špecifických podporných služieb škole. Ide o psychologicko-výchovné poradenské služby, lekársku pomoc, pomoc informatikov, špeciálnych pedagógov, školských psychológov a iných odborníkov, ktorí na profesionálnej úrovni budú pomáhať škole. Najmä z pohľadu preventívnych protikriminálnych a protidrogových programov je potrebné zlepšiť prácu s deťmi a mládežou najmä vo voľnom čase mnohými opatreniami, vrátane prípravy vysokoškolsky vzdelaných pedagógov voľného času, protidrogových koordinátorov a pod. Nie na poslednom mieste treba revitalizovať pedagogický výskum na Slovensku, ktorý bol skoro úplne zlikvidovaný. Bez neho chýba kvalitné poznanie súčasného stavu, príčin tohoto stavu, a najmä bude absentovať tvorba a overovanie nových modelov, projektov, foriem, metód, obsahu výchovnej a vzdelávacej práce, ktoré často budú realizované v spolupráci so zahraničím.

9. Informačné technológie.
Ak chce Slovenská republika úspešne ašpirovať na vstup do Európskej únie, musí nasledovať krajiny, ktoré na novú informačnú revolúciu systematicky pripravujú svoj vzdelávací systém. Krajiny EÚ rozhodli o pripojení všetkých škôl na internet v roku 2001, vyškolenie všetkých učiteľov pre prácu na internete do roku 2002 a v roku 2003 predpokladajú, že všetci žiaci končiaci školskú dochádzku budú vedieť pracovať s internetom. Slovenská republika reagovala pohotovo na tieto výzvy projektom INFOVEK, v rámci ktorého treba v zhode politických strán deklarovať, že do roku 2003 sa pripoja všetky školy na internet, preškolia sa učitelia na prácu s internetom a v roku 2004 všetci žiaci končiaci maturitou budú vedieť pracovať s internetom.

10. Ovládanie cudzích jazykov.
Znalosť cudzích, svetových jazykov žiakmi a študentmi
je nevyhnutnou podmienkou reformy školstva na Slovensku, lebo inak sa staneme len pomocnou, nekvalifikovanou pracovnou silou pre Európu a svet. V tomto smere sme už veľa zameškali. Národný program výchovy a vzdelávania v SR požaduje urýchlené zavedenie vyučovania najmenej jedného západného svetového jazyka najneskoršie od tretieho ročníka základnej školy pre všetkých žiakov. To ďalej predpokladá mať dostatok učiteľov cudzích jazykov, dostatočné materiálne vybavenie počítačmi, softvermi, učebnicami, časové a priestorové podmienky na výučbu cudzích jazykov.

11. Odborné a celoživotné vzdelávanie.
Celoživotné vzdelávanie Národný program zdôrazňuje a koncipuje ako nevyhnutný podsystém vzdelávania, ktorý má pružne reagovať na požiadavky trhu, požiadavky globalizácie sveta. Na zabezpečenie zvýšenia kvality odborného vzdelávania a prípravy na povolanie ako podmienky zvýšenia konkurencieschopnosti slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb v integrovanej Európe a na posilňovanie spôsobilostí mladých ľudí uplatniť sa na trhu práce je nevyhnutné systémovo prepojiť vstupné odborné vzdelávanie s ďalším celoživotným vzdelávaním. Projektuje posilnenie rekvalifikácií a súčinnosť sociálnych partnerov pri formovaní regionálnej vzdelávacej politiky. Bez nového modelu financovania odborného vzdelávania a celoživotného vzdelávania nie je možné nastoliť prirodzené ekonomické vzťahy do financovania a riadenia kvality. Slovenská republika musí reagovať na tieto požiadavky a verejne deklarovať rozhodnutie do roku 2002 vypracovať nový model viaczdrojového financovania odborného a celoživotného vzdelávania. Uskutočniť to v nadväznosti na daňovú reformu umožňujúcu alokovať finančné zdroje na odborné a celoživotné vzdelávanie občanmi a právnickými osobami.

12. Zabezpečenie transformácie školstva.
Metodologickým predpokladom realizácie Národného programu výchovy a vzdelávania v SR je zabezpečenie manažérskych štruktúr systémového riadenia tohoto procesu. Ide najmä o pracovníkov Ministerstva školstva SR, ale dá sa predpokladať aj vytvorenie riadiaceho tímu s príslušnými subkomisiami, ktorý bude permanentne dbať o to, aby sa Národný program realizoval v praxi, prípadne - aby sa robili užitočné korektúry, lebo - deklarujeme znova, že Program je otvoreným strategickým dokumentom. Ide o to, aby sa Program stal rezistentným voči politickým zmenám a iným neodborným vplyvom, ktoré budú pôsobiť proti jeho realizácii. Navrhujeme ustanoviť vládneho splnomocnenca pre transformáciu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike.