Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teoria a prax sekundarneho vzdelavania

tema_c.8,_vyucovacie_metody.doc (tema_c.8,_vyucovacie_metody.doc)

Vyučovacie metódy a prostriedky, špecifiká motivačných a expozičných metód

Vyučovacie metódy nám dávajú odpoveď na to, ako treba postupovať vo výchovnovzdelávacom procese, aby boli dosiahnuté stanovené výchovnovzdelávacie ciele.

Pojem metóda je odvodný od gréckeho slova ,,methodos,, ( cesta, spôsob) .

A zo znázornenia je zrejmé, že hoci učivo má usmerňujúci charakter, učiteľ mu podriaďuje výber vyučovacej metódy, predsa do neho zasahuje- obohacuje ho, prispôsobuje žiakom, dotvára ho. To isté platí aj vo vzťahu k žiakom. Aj oni pôsobia na učivo, neosvojujú si ho mechanicky , pasívne, dotvárajú ho, obohacujú o vlastné poznatky, zaujímajú k nemu istý vzťah a pod. Dá sa povedať aj to, že žiaci cez svoj vzťah k učivu ovplyvňujú aj činnosti učiteľa.

Metódy sa podľa etáp členia na:

1. motivačné – metódy usmerňujúce záujem o učenie
2. expozičné – metódy prvotného oboznamovania žiakov s učivom
3. fixačné – metódy opakovania a upevňovania učiva
4. diagnostické a klasifikačné – metódy hodnotenia, kontroly a klasifikácie

Logické postupy učenia:

1. analýza : od celku k častiam
2. syntéza: od častí k celku
3. indukcia: od jednotlivých faktov k všeobecným pojmom
4. dedukcia: od zákonov, poučiek, pravidiel k ich aplikácii na konkrétne príklady
5. genetický postup : rozvíjanie vedomostí postupnosťou
6. dogmatický postup: učenie bez zdôvodňovania a vysvetľovania
7. porovnávanie (synkritický postup) : zisťovanie zhody alebo rozdielu dvoch predmetov
8. analógia (podobnosť) : postup, keď z podoby istých znakov predmetov a javov usudzujeme na ďalšie podobnosti

Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť,. Motívov pôsobiacich v učebnej činnosti je viacero, Môžu mať povahu vnútorného motívu (záujem o učivo, túžba po poznaní) , alebo vonkajšieho motívu ( učenie vyvolané vonkajšími podnetmi- učenie sa pre zlepšenie prospechu, hrozbou, pochvalou) . Pod pojmom motivácia rozumieme  stav napätia, vyvolaný rozporom alebo neuspokojením potreby a zameraný na odstránenie tejto neuspokojenosti alebo neuspokojením potreby a zameraný na odstránenie tejto neuspokojenosti alebo rozporu.  Motivačné metódy sa rozdeľujú na vstupné a priebežné:

Vstupné motivačné metódy:

1. motivačné rozprávanie- citové a sugestívne slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci rozprávať
2. motivačný rozhovor- učiteľ vedie so žiakmi rozhovor, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti
3. motivačná demonštrácia- pomocou ukážky ( obraz, film) vzbudzuje u žiakov záujem o poznávanú skutočnosť.
4. problém ako motivácia- na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo

Priebežné motivačné metódy:

1. motivačná výzva- učiteľ vyzve žiaka, aby urobil náčrtok do zošita, aby nevyrušoval
2. aktualizácia obsahu učiva- učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života, s tým, čo žiakov zaujíma, a umožňuje im dopĺňať obsah učiva
3. pochvala, povzbudenie a kritika- sú významnými prvkami motivácie. Ak majú plniť motivačnú úlohu, musí ich učiteľ využívať veľmi citlivo, pedagogicky taktne. Pomalšie pracujúcich žiakov treba pochváliť aj za drobnosti, čiastočné úspechy, povzbudiť ich do ďalšej práce. Tak ako s pochvalou, aj s kritikou treba narábať veľmi opatrne, v opačnom prípade strácajú motivačný účinok. Teda nie kritika, len ako vytýkanie nedostatkov, ale kritika konštruktívna a pozitívna, aby žiak vedel čo robí nesprávne.

FOCUS.

F- fantázia: hodiny sa nemajú podobať jedna druhej, mali by byť zábavné, spestrené diskusiou, hrami

O- ocenenie: využívať pochvalu, povzbudenie, objektívne ohodnotenie

C- ciele : musia byť pre žiakov dosiahnuteľné, vopred stanovené, ak sa žiak neučí, treba ho motivovať

U- úspech: dbať na primeranosť práce tak, aby zodpovedala všetkým žiakom- diferencovaný prístup- umožniť žiakom prežiť pocit úspechu

S- zmysel (v čes. smysl) žiak má vedieť, čo a prečo sa učí

Expozičné metódy

Expozičné metódy členíme do týchto skupín:

A, Metódy priameho prenosu poznatkov:

B, Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:

C, Metódy problémové:

D, Metódy samostatnej práce a autodidaktické metódy:

E, Metódy mimovoľného učenia:

-preberanie názorov, postojov, záujmov, napodobňovanie činností

A, Metódy priameho prenosu poznatkov

Rozprávanie: učiteľ využíva vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie. Je zamerané na predstavy, city a fantáziu žiakov

Opis: metódy, ktorou sú žiaci zoznamovaní s charakteristickými znakmi preberaného učiva, je spojený s pozorovaním

Vysvetľovanie: využíva sa vtedy, keď je učivo náročné, objasňuje rozličné zložité poučky, pravidlá, zákony. Opiera sa pritom o logiku a uplatňuje pri tom logické postupy.

Prednášky: metóda uplatňovaná hlavne na vysokej škole

Rozhovor: významná vyučovacie metóda, aktivizuje žiakov, vyžaduje si dôslednú prípravu učiteľa.

Rozhovor môže byť:

1, sokratovský: opierajúci sa o vedomosti žiakov

2, heuristický : objavovateľský

Beseda: dialogická metóda, charakteristická spoločným riešením problému celou triedou

Dramatizácia: bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k preberanému učivu

B, Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

Demonštrácia: obohacuje predstavy, prehlbuje skúsenosti, rozvíja pozorovacie schopnosti

1. neupravené objekty: pozorovanie prírody, film, divadlo
2. upravené objekty: pomôcky v biológii, fyzike

Pri samostatnom demonštrovaní objektu , platia 3 etapy:  

3. oboznámenie s daným objektom
4. analýza sledovaného
5. záver- zovšeobecnenie

Pozorovanie: vyznačuje sa väčšou aktivitou žiakov ako pri demonštrácii

Podľa povahy poznáme pozorovania:

6. jednoduché
7. pokusné
8. porovnávacie
9. popisné
10. heuristické

Manipulácia s predmetmi: rôzne činnosti, montáž a demontáž

Laboratórna práca: môže byť krátkodobá a dlhodobá, vykonáva sa v špecifickom prostredí

C, Metódy problémové

1. učí organizovať zložité študijné a pracovné činnosti, čím sa približuje k životu

D, Metódy samostatnej práce, autodidaktické metódy

Práca s knihou

Práca v laboratóriu

Samostatné štúdium rôznej literatúry

Samostatné štúdium s využitím techniky: internet, televízia...

E, Metódy mimovoľného učenia

Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory, postoje, mimiku, gestikuláciu reči, žiaci napodobňujú. Preto by sa mal učiteľ usilovať a dbať o to, aby bo pre žiakov všestranným príkladom. Prispieva to nielen k zvyšovaniu vedomostnej úrovne žiakov, ale aj k výchovnosti vyučovania.