zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Geologia

 

dalsia cast prednasky (geosynklinaly.doc)

geosynklinaly-1283695525.doc

GEOSYNKLINÁLY

  1. pojem vznikol skôr, ako sa vedelo, že lit. dosky sa pohybujú. Zaviedol ho Hawk 1861 a povedal, že G sú zvlášť pohyblivé zóny medzi 2 kontinentmi, kt. sa považujú za stále bloky.
  2. 1. krát použil slovo G James Dan 1850, domnieval sa, že je to stáleklesajúca depresia.
  3. za G považujeme oceán, morské dno s oceánickou kôrou, kde je stály prínos sedimentov (spôsobuje tlak na časť zeme) v jeho dôsledku vznikajú horniny.
  4. G je aj nádrž, priekopa, panva v mori, kde sa ukladajú sedimenty
  5. G je tiež oblasť s morskými usadeninami, do kt. prenikajú magmatické horniny.

Rozdelenie G

  1. predpolie (stabilný bod) pevnina
  2. čelná predhlbeň
  3. plytké more (myosinklinála)
  4. hlboké more (eugeosynklinála)
  5. čelná priehlbenina

Periódy geosynklinátov

mladá

  1. sedimenty poklesávajú s pribúdaním sed. dochádza k diferenciácii dna, rozdeľujú ho na 2 časti

neskorá

  1. keď prebieha vulkanizmus – kyslý

zničená

  1. tlakmi, dno je vyvrásnené na pohorie

Kratogény

  1. prekambrické štíty, nach. sa v jadrách kontinentov
  2. máme 11 štítov (Kanadský, Škandinávsky, Sibírsky, Africký, Austrálsky, Brazílsky, Indický, Baltický)
  3. bohaté sú na drahé kovy, diamanty, rudné minerály

Tabule

  1. rovné a nikdy neboli vyzdvihnuté
  2. Ruská tabula, Grand Colorado
  3. do hornín sa zarezala rieka Colorado, vznikali rovné, niekoľko kilometrové usadeniny

Orogény

  1. labilné oblasti (geosynk) zaberajú 1000 km2, z nich sa vyvrásujú pohoria

Globálna tektonika

  1. vychádza z toho, že kontinenty, keď vystrihneme, bude z nich 1 celá pevnina.
  2. Prišiel na toWegner /nemecký meteorológ/ 1912 predniesol o tom prednášku, hovoril o tom, že kont. sa museli pohnúť.

 

Diastrofizmus – zaoberali sa tým viacerí geológovia.

  1. 1927 – Artur Holmes – konverčné prúdy v plášti spôsobujú pohyb kontinentov (DRIFT)
  2. 1962 – Hess – rozširovanie dna oceánu bez dôkazu teórie
  3. 1963 – Frederik Vine

                 Drummond Mathnews – vysvetlili, čo sa v oceáne deje na základe  

                 paleomagnetizmu. Zistil, že keď pravidelne odoberajú vzorku z dna oceánu,

                 každé dve rovnakej vzdialenosti majú rovnaký paleomagnetizmus.

Zistili, že * je oblasť najviac namáhaná tým, že sa tadiaľ vylieva láva, posúva sa to. Zabezpečuje to tlak na okolité kontinenty. Zistili rozostupovanie sa – DIVERGENCIA oceánického dna (riftová zóna).

Konvergentný pohyb – pohyb k inej doske, podsúvanie oc. dna pod kontinentálnu kôru.

Divergencia – rozchádzanie dna

 

TYPY POHYBOV

- Divergentný pohyb

- Konvergentný pohyb – rozchádzanie oceánických dosiek.

  1. oproti sebe sa môžu pohybovať dosky, ktoré sú kontinentálne (10-100 km) a oceánické
  2. oproti sebe – 2 oceánické dosky – asi 15 km (vznik Himalájí, India bola dotlačená k Euroázií)
  3. ohnivý pruh – subduckia – podsúvanie sa ostrovných oblúkov (Japonsko)
  4. obdukcia – vysúvanie, prešmykovanie oceánickej P nad kontitnentálnu.

 

Litosferické platne (6 veľkých al 15 malých). Platne sú k sebe priblížené okrajmi (aktívne – tektonická zóna - vulkanizmus, zemetrasenie/ pasívne – tektonická zóna, nič sa nedeje).

Horúce stĺpy – stúpa energia zvnútra zeme, no nie je tam ani konvergentný ani divergentný pohyb (pod yelowstonským parkom).

Transformačné zlomy – horizontálne zlomy (horizontálny posun riftovej zóny) Kilimandžáro – činná sopka.

 

VONKAJŠIE PROCESY

Dejú sa na úkor vonkajšej energie zeme (slnečná energia). V dôsledku vonkajšej energie vznikajú vonkajšie exogénne činitele – vietor, dážď, tečúca voda, morská voda, živé organizmy, človek. Tieto činitele pôsobia rušivo alebo tvorivo. Rušia to, čo vytvorili vnútorné sily, alebo sami vytvoria niečo.

Rušivá činnosť – zvetrávanie, patrí sem:

  1. rozrušovanie (rozpraskanie celistvej pôdy)
  2. denudácia (postupne odnášanie častíc) – gravitačne alebo vetrom, dažďom, riečnou vodou.

Zemská gravitácia – vychádza z pohybu zeme, zhora všetko padá dole.

Tvorivá činnosť – vytvorenie nového typu nahromadenín alebo uloženie sa živých alebo mŕtvych tiel a vytvorenie koralových trsov, rašelinísk. Najväčšie rušivé a tvorivé zásahy – človek

Zvetrávanie – nepretržitý geologický dej, ktorému podliehajú všetky horniny a objekty na zemskom povrchu. Deje sa v dôsledku fyzikálnych chemických zmien – zmena teploty pri striedaní dňa a noci, v dôsledku ročných období, intenzívna veterná činnosť, mechanické namáhanie.

  1. mechanické – horniny sa rozpraskajú
  2. chemické – rozpraskané horniny podliehaj vplyvu – O, H2O, CO2. Ďalej rozrušujú už mechanicky narušené horniny, buď ich viažu alebo rozpúšťajú.
  3. Biologické – pôsobením organizmov – strom sa chce zachytiť do pôdy, koreňmi roztláča pukliny, organizmy sa zavŕtavajú do skál alebo obrastajú skaly.

Zvetrávanie je závisle od klímy, čím je teplejšie a vlhkejšie, zvetrávanie je intenzívnejšie.

Gravitácia – sila, ktoré sa uplatňuje pri tečení vody (dážď padá). Rieky tečú z vyšších častí do nižších, hory sa rozdrobujú a to čo vzniká sa zosypáva na nižšie miesta.

Činitele:

VODA

  1. dažďová – modeluje zemský povrch – prívalové dažde
  2. uplatňuje sa v teplej klíme
  3. spôsobuje plošné splavovanie (splachuje aj jemné prachové častice do nižšie položených častí) Stužková                     a stržová erózia – nános na cesty.
  4. Preniká do povrchových
  5. Denudácia – rozrušovanie
  6. Transport – premiestňovanie

Na konci svojej činnosti voda akumuluje zozbieranie sedimentov.

Voda v horninách sa môže  zmeniť na podzemnú vodu:

  1. spodná voda
  2. minerálna voda – voda, ktorá v 1 l obsahuje viac ako 1 g rozpustených minerálnych solí a plynov. (liečivé, teplé vody – viac ako 34 °, horúce – viac ako 50 °)
  3. Tvrdá voda – ak neobsahuje 1 % soli. Tvrdosť vody sa vyjadruje:
  1.  prechodná tvrdosť – rieši sa varom
  2.  stála tvrdosť obsahuje dusičnany, fosforečnany

Pramene: zostupné, vzostupné (artézske studne), údolné pramene, sutinový prameň, vystupovanie po zlom.

Artézska studňa – navŕtanie vodného horizontu, voda vystupuje, kým je tlak. Keď sa tlaky vyrovnajú, voda viac nestúpa.

 

Riečna voda – vyteká od prameňa veľmi rýchlym a intenzívnym tokom – horný tok, prúd vody je silný, prudký spád, dravá veľká rýchlosť, koryto je v tvare V a sú tam veľké kamene, vodopády. Ak sa mäkká hornina zarezáva, vznikajú obrie hrnce. Obrie misy (hranatejšie).

Stredný tok – pomalšia voda, širšie koryto, vytvára meandre – zákruty, kde ukladá, eróduje a znovu ukladá. Niekedy preborí pevninu a vzniká mŕtve rameno.

Dolný tok – široká valivá rieka plytkého koryta misovitého tvaru, kde je guľatý štrk až piesok, vznikajú úvaly (zavodnené látky).

Ústie rieky – delta – viacero vodných korýt (Dunaj)

                           Lievikovitý (Amazonka)

Riečne terasy – rieka mení polohu.

 

Geologická činnosť morí a jazier

More – obrovská sila, predstavuje ju voda v podobe vlnenia a nárazov na pevninu. Pobrežné zruby, kotly, brázdne kotly (rušia).

Tvorivá – ukladá úlomky hornín a spôsobuje nahromadenie prvkov, ktoré môžu vytvárať ložiská (mangánové, železité). Morská voda je najväčší zdroj zlata.

Organizmy v mori – planktón, nektón (plávajú vlastnou silo), bentos (prisadnuté k morskému dnu).

Podľa hĺbky mora – usadeniny – plytkomorské (organické látky a zvyšky), hlbokomorské – jemnejšie usadeniny, organické látky.

 

Jazerá (so slanou a sladkou vodou), majú prítok a odtok, keď sú na posunutej kryhe, nemajú odtok. Môžu byť tektonické (Bajkal), eróziového typu (tatranské plesá), na posunutej kryhe (slnečné jazerá), sopečné (v sopečnom krátery – maary). Jazerá majú podobnú činnosť, ako moria, ale s menšou intenzitou.

 

Ľadovce

Vo vyšších polohách zrážky v podobe ľadu. Keďže nedochádzalo k otepleniu, ľad sa hromadí – ľadovec. Vzniká zamrznutím meteorickej vody. Zamrznutá látka nemá žiadne chemické a mechanické látky. Morského pôvodu (zamrznutá morská voda), sladkovodné (atmosferického pôvodu – sneh sa rozpustí a stane sa z neho voda, vo vyššej NV sa sneh nerozpustí), horské (vo Vysokých Tatrách – glaciálne ľadovce), náhorské, pevninské.

Ľadovec zliezaním vytvára akumulačnú zónu. Postupne sa dostáva do zóny rovnováhy (vďaka gravitácií) – ľadový splaz.

Morénové uloženiny – nevytriedené, rôzne opracované, často žltkasté – keď sa uložia a spevnia, tvoria TILITY.

 

Činnosť vetra

Vietor – silnejší, slabší, mierny. Je to prúdenie vzduchu. Jemne modeluje tvar krajiny, najväčšia sila sa prejavuje na púšti. Je závislý na vegetačnom pokryve.

Rušivá činnosť – obrusovanie, unáša čiastočky, prebieha okolo objektov. Týmito čiastočkami obrusuje povrch, čím je hornina tvrdšia, tým menej obrúsená. Vytvárajú sa – skalné voštiny, klátivce,          hríbovité útvary, skalné oko (diera do skaly).

Tvorivá činnosť

Viate piesky – vietor zaveje piesok na určité územie

Duny a presypy – za väčší kamienok presúva menšie

Barchany – menšie ako duny

Spraše – vyvieva čiastočky z ľadovca

 

Činnosť organizmov

Rušivá – rozrušuje pôdy, banské diela, rozrušovanie koreňmi

Tvorivá – nahromadenie odumretých R (uhlie) a Ž (ropa a zemný plyn). Horúce pramene – organizmy si stavajú schránky – kremík. Trus netopierov – guano.

 

 

 

 

3