Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Geologia
dalsia cast prednasky (geosynklinaly.doc)
GEOSYNKLINÁLY
- pojem vznikol skôr, ako sa vedelo, že lit. dosky sa pohybujú. Zaviedol ho Hawk 1861 a povedal, že G sú zvlášť pohyblivé zóny medzi 2 kontinentmi, kt. sa považujú za stále bloky.
- 1. krát použil slovo G James Dan 1850, domnieval sa, že je to stáleklesajúca depresia.
- za G považujeme oceán, morské dno s oceánickou kôrou, kde je stály prínos sedimentov (spôsobuje tlak na časť zeme) v jeho dôsledku vznikajú horniny.
- G je aj nádrž, priekopa, panva v mori, kde sa ukladajú sedimenty
- G je tiež oblasť s morskými usadeninami, do kt. prenikajú magmatické horniny.
Rozdelenie G
- predpolie (stabilný bod) pevnina
- čelná predhlbeň
- plytké more (myosinklinála)
- hlboké more (eugeosynklinála)
- čelná priehlbenina
Periódy geosynklinátov
mladá
- sedimenty poklesávajú s pribúdaním sed. dochádza k diferenciácii dna, rozdeľujú ho na 2 časti
neskorá
- keď prebieha vulkanizmus – kyslý
zničená
- tlakmi, dno je vyvrásnené na pohorie
Kratogény
- prekambrické štíty, nach. sa v jadrách kontinentov
- máme 11 štítov (Kanadský, Škandinávsky, Sibírsky, Africký, Austrálsky, Brazílsky, Indický, Baltický)
- bohaté sú na drahé kovy, diamanty, rudné minerály
Tabule
- rovné a nikdy neboli vyzdvihnuté
- Ruská tabula, Grand Colorado
- do hornín sa zarezala rieka Colorado, vznikali rovné, niekoľko kilometrové usadeniny
Orogény
- labilné oblasti (geosynk) zaberajú 1000 km2, z nich sa vyvrásujú pohoria
Globálna tektonika
- vychádza z toho, že kontinenty, keď vystrihneme, bude z nich 1 celá pevnina.
- Prišiel na toWegner /nemecký meteorológ/ v 1912 predniesol o tom prednášku, hovoril o tom, že kont. sa museli pohnúť.
Diastrofizmus – zaoberali sa tým viacerí geológovia.
- 1927 – Artur Holmes – konverčné prúdy v plášti spôsobujú pohyb kontinentov (DRIFT)
- 1962 – Hess – rozširovanie dna oceánu bez dôkazu teórie
- 1963 – Frederik Vine
Drummond Mathnews – vysvetlili, čo sa v oceáne deje na základe
paleomagnetizmu. Zistil, že keď pravidelne odoberajú vzorku z dna oceánu,
každé dve rovnakej vzdialenosti majú rovnaký paleomagnetizmus.
Zistili, že * je oblasť najviac namáhaná tým, že sa tadiaľ vylieva láva, posúva sa to. Zabezpečuje to tlak na okolité kontinenty. Zistili rozostupovanie sa – DIVERGENCIA oceánického dna (riftová zóna).
Konvergentný pohyb – pohyb k inej doske, podsúvanie oc. dna pod kontinentálnu kôru.
Divergencia – rozchádzanie dna
TYPY POHYBOV
- Divergentný pohyb
- Konvergentný pohyb – rozchádzanie oceánických dosiek.
- oproti sebe sa môžu pohybovať dosky, ktoré sú kontinentálne (10-100 km) a oceánické
- oproti sebe – 2 oceánické dosky – asi 15 km (vznik Himalájí, India bola dotlačená k Euroázií)
- ohnivý pruh – subduckia – podsúvanie sa ostrovných oblúkov (Japonsko)
- obdukcia – vysúvanie, prešmykovanie oceánickej P nad kontitnentálnu.
Litosferické platne (6 veľkých al 15 malých). Platne sú k sebe priblížené okrajmi (aktívne – tektonická zóna - vulkanizmus, zemetrasenie/ pasívne – tektonická zóna, nič sa nedeje).
Horúce stĺpy – stúpa energia zvnútra zeme, no nie je tam ani konvergentný ani divergentný pohyb (pod yelowstonským parkom).
Transformačné zlomy – horizontálne zlomy (horizontálny posun riftovej zóny) Kilimandžáro – činná sopka.
VONKAJŠIE PROCESY
Dejú sa na úkor vonkajšej energie zeme (slnečná energia). V dôsledku vonkajšej energie vznikajú vonkajšie exogénne činitele – vietor, dážď, tečúca voda, morská voda, živé organizmy, človek. Tieto činitele pôsobia rušivo alebo tvorivo. Rušia to, čo vytvorili vnútorné sily, alebo sami vytvoria niečo.
Rušivá činnosť – zvetrávanie, patrí sem:
- rozrušovanie (rozpraskanie celistvej pôdy)
- denudácia (postupne odnášanie častíc) – gravitačne alebo vetrom, dažďom, riečnou vodou.
Zemská gravitácia – vychádza z pohybu zeme, zhora všetko padá dole.
Tvorivá činnosť – vytvorenie nového typu nahromadenín alebo uloženie sa živých alebo mŕtvych tiel a vytvorenie koralových trsov, rašelinísk. Najväčšie rušivé a tvorivé zásahy – človek
Zvetrávanie – nepretržitý geologický dej, ktorému podliehajú všetky horniny a objekty na zemskom povrchu. Deje sa v dôsledku fyzikálnych chemických zmien – zmena teploty pri striedaní dňa a noci, v dôsledku ročných období, intenzívna veterná činnosť, mechanické namáhanie.
- mechanické – horniny sa rozpraskajú
- chemické – rozpraskané horniny podliehaj vplyvu – O, H2O, CO2. Ďalej rozrušujú už mechanicky narušené horniny, buď ich viažu alebo rozpúšťajú.
- Biologické – pôsobením organizmov – strom sa chce zachytiť do pôdy, koreňmi roztláča pukliny, organizmy sa zavŕtavajú do skál alebo obrastajú skaly.
Zvetrávanie je závisle od klímy, čím je teplejšie a vlhkejšie, zvetrávanie je intenzívnejšie.
Gravitácia – sila, ktoré sa uplatňuje pri tečení vody (dážď padá). Rieky tečú z vyšších častí do nižších, hory sa rozdrobujú a to čo vzniká sa zosypáva na nižšie miesta.
Činitele:
VODA
- dažďová – modeluje zemský povrch – prívalové dažde
- uplatňuje sa v teplej klíme
- spôsobuje plošné splavovanie (splachuje aj jemné prachové častice do nižšie položených častí) Stužková a stržová erózia – nános na cesty.
- Preniká do povrchových
- Denudácia – rozrušovanie
- Transport – premiestňovanie
Na konci svojej činnosti voda akumuluje zozbieranie sedimentov.
Voda v horninách sa môže zmeniť na podzemnú vodu:
- spodná voda
- minerálna voda – voda, ktorá v 1 l obsahuje viac ako 1 g rozpustených minerálnych solí a plynov. (liečivé, teplé vody – viac ako 34 °, horúce – viac ako 50 °)
- Tvrdá voda – ak neobsahuje 1 % soli. Tvrdosť vody sa vyjadruje:
- prechodná tvrdosť – rieši sa varom
- stála tvrdosť obsahuje dusičnany, fosforečnany
Pramene: zostupné, vzostupné (artézske studne), údolné pramene, sutinový prameň, vystupovanie po zlom.
Artézska studňa – navŕtanie vodného horizontu, voda vystupuje, kým je tlak. Keď sa tlaky vyrovnajú, voda viac nestúpa.
Riečna voda – vyteká od prameňa veľmi rýchlym a intenzívnym tokom – horný tok, prúd vody je silný, prudký spád, dravá veľká rýchlosť, koryto je v tvare V a sú tam veľké kamene, vodopády. Ak sa mäkká hornina zarezáva, vznikajú obrie hrnce. Obrie misy (hranatejšie).
Stredný tok – pomalšia voda, širšie koryto, vytvára meandre – zákruty, kde ukladá, eróduje a znovu ukladá. Niekedy preborí pevninu a vzniká mŕtve rameno.
Dolný tok – široká valivá rieka plytkého koryta misovitého tvaru, kde je guľatý štrk až piesok, vznikajú úvaly (zavodnené látky).
Ústie rieky – delta – viacero vodných korýt (Dunaj)
Lievikovitý (Amazonka)
Riečne terasy – rieka mení polohu.
Geologická činnosť morí a jazier
More – obrovská sila, predstavuje ju voda v podobe vlnenia a nárazov na pevninu. Pobrežné zruby, kotly, brázdne kotly (rušia).
Tvorivá – ukladá úlomky hornín a spôsobuje nahromadenie prvkov, ktoré môžu vytvárať ložiská (mangánové, železité). Morská voda je najväčší zdroj zlata.
Organizmy v mori – planktón, nektón (plávajú vlastnou silo), bentos (prisadnuté k morskému dnu).
Podľa hĺbky mora – usadeniny – plytkomorské (organické látky a zvyšky), hlbokomorské – jemnejšie usadeniny, organické látky.
Jazerá (so slanou a sladkou vodou), majú prítok a odtok, keď sú na posunutej kryhe, nemajú odtok. Môžu byť tektonické (Bajkal), eróziového typu (tatranské plesá), na posunutej kryhe (slnečné jazerá), sopečné (v sopečnom krátery – maary). Jazerá majú podobnú činnosť, ako moria, ale s menšou intenzitou.
Ľadovce
Vo vyšších polohách zrážky v podobe ľadu. Keďže nedochádzalo k otepleniu, ľad sa hromadí – ľadovec. Vzniká zamrznutím meteorickej vody. Zamrznutá látka nemá žiadne chemické a mechanické látky. Morského pôvodu (zamrznutá morská voda), sladkovodné (atmosferického pôvodu – sneh sa rozpustí a stane sa z neho voda, vo vyššej NV sa sneh nerozpustí), horské (vo Vysokých Tatrách – glaciálne ľadovce), náhorské, pevninské.
Ľadovec zliezaním vytvára akumulačnú zónu. Postupne sa dostáva do zóny rovnováhy (vďaka gravitácií) – ľadový splaz.
Morénové uloženiny – nevytriedené, rôzne opracované, často žltkasté – keď sa uložia a spevnia, tvoria TILITY.
Činnosť vetra
Vietor – silnejší, slabší, mierny. Je to prúdenie vzduchu. Jemne modeluje tvar krajiny, najväčšia sila sa prejavuje na púšti. Je závislý na vegetačnom pokryve.
Rušivá činnosť – obrusovanie, unáša čiastočky, prebieha okolo objektov. Týmito čiastočkami obrusuje povrch, čím je hornina tvrdšia, tým menej obrúsená. Vytvárajú sa – skalné voštiny, klátivce, hríbovité útvary, skalné oko (diera do skaly).
Tvorivá činnosť
Viate piesky – vietor zaveje piesok na určité územie
Duny a presypy – za väčší kamienok presúva menšie
Barchany – menšie ako duny
Spraše – vyvieva čiastočky z ľadovca
Činnosť organizmov
Rušivá – rozrušuje pôdy, banské diela, rozrušovanie koreňmi
Tvorivá – nahromadenie odumretých R (uhlie) a Ž (ropa a zemný plyn). Horúce pramene – organizmy si stavajú schránky – kremík. Trus netopierov – guano.
3