Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo procesné

Poznámky 3 - Zásady (princípy) civilného procesu (xp3.doc)

Princípy civilného procesu

„Nestačí totiž hľadať civilno-procesné princípy (zásady) iba v úvodných, všeobecných či základných ustanoveniach jednotlivých predpisov alebo ich s nimi dokonca stotožňovať.“(1)

- Princípy sporového a nesporového konania

1. Princíp rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 USR, §18 OSP)
2. Princípy ústnosti a priamosti
3. Princíp verejnosti
4. Princíp voľného hodnotenia dôkazov
5. Princíp hospodárnosti
6. Princíp neformálnosti
7. Princíp jednotnosti konania (arbitrárneho poriadku)

Princípy sporového konania

8. Dispozičný princíp
9. Prejednací princíp (v náuke nazývaný aj princíp formálnej
10. pravdy)

Princípy nesporového konania

11. Princíp oficiality
12. Princíp vyhľadávací (vyšetrovací, tiež inkvizičný)

„..ide o legislatívne stvárnenie v danej spoločnosti prevládajúcich ideí určujúcich štruktúru civilného procesu, ako aj obsah a zmysel civilno-procesných noriem a inštitútov.“ (1)

§ 1

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

§ 2

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

§ 3

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

§ 4

Zrušený.

§ 5

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

§ 6

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Princípy z ústavy :

Čl. 47

(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. (Sudca a účastníci si nie sú rovný.)

(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Zásada rovnosti účastníkov konania

Čl. 47 ods. 3 a § 18 OSP (nesprávne sa hovorí o rovnakom postavení)

Znamená to rovnakú možnosť na uplatnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych práv.

Niekedy výnimočne sa princíp rovnosti nemusí uplatniť a to ak to povaha veci či zákon dovoľuje, prípadne vyžaduje - napríklad netreba vypočuť účastníkov v konaní o predbežnom opatrení.

Zárukou je mandukačná povinnosť súdu – je povinný poučiť účastníka o jeho právach, táto sa ale znížila. (§5)

Zásada ústnosti a priamosti

Vykonávanie dôkazov, vypočúvanie svedkov pred súdom, prostredníctvom zásady možno lepšie často krát odhaliť skutkový stav.

Zásada verejného prerokovania

Každý má pravo aby sa jeho vec verejne prerokovala.

Čl. 48 ods. 2 : Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Konanie o dedičstve je jediné konanie, ktoré je ex lege neverejné.

Slovom „každý" treba v súlade s bežným chápaním rozumieť ktorýkoľvek subjekt okrem účastníkov prejednávanej veci a do istej miery aj osôb na veci potenciálne procesné zúčastnených (napr.svedka pred jeho výsluchom).“ (1)

Zásada verejnosti má dvojaký význam :

1. kontrolný a 
2. výchovný.

Zákon pripúšta aby bola verejnosť vylúčená ak by mohla poškodená :

1. Utajované skutočnosti
2. Obchodné tajomstvo
3. Mravnosť
4. Dôležitý záujem účastníka

?? Rozhodnutie ústavného súdu hovorí, že je možné natáčať na súdnom pojednávaní. ??

Ak sa napr. aj vylúči verejnosť napriek tomu ale môže pripustiť osoby, stým, že ich poučí o dôsledkoch.

Právo určitým osobám nedovoliť prístup na proces, konkrétnym – napríklad, opitý, maloletý a podobne. Podrobnejšie - vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy.

Malo by platiť, že každé konanie má pojednávanie – článok 6 – každý má pravo aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti.

Ale odvolací súd musí však byť už s verejným pojednávaním. – pri ani jednom verejnom porušení – by som sa domohol porušenia práva na spravodlivý proces.

Ak má súd rozhodnúť nariadi súdne pojednávanie – teda musí oboch predvolať zároveň.

Zásada ústnosti znamená,  že súd by nemá rozhodnúť skôr ako bude v ústnom styku z účastníkmi. Svedecká výpoveď je keď niekto vypovedá, nestačí písomné. Ak jedna strana dá stanovisko experta ale druhá strana chce ešte aby vypovedal, tak musí byť predvolaný. Aj listinné dôkazy sa vykonávajú prostredníctvom prečítania, t.j. ústne.

Vždy neverejnou je porada súdu pred rozhodnutím; okrem zapisovateľky

nikto iný nesmie byť na porade prítomný (§ 37 ods. 1).

Zásada voľného hodnotenia dôkazov

§ 132 OSP - Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

„V hodnotiacej číinnosti je sudca obmedzený iba vnútorným presvedčením, životnými

skúsenosťami, najmä z aplikačnej praxe, pravidlami formálnej logiky, ktorým by jeho hodnotiace úsudky nemali odporovať, a napokon povinnosťou svoj hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne odôvodniť“ (1)

Ak mám napr. 20 svedkov, musím vypočuť všetkých ?

Nie ale musím to zdôvodniť. Musím uviesť prečo som, ktoré dôkazy nevykonal.

Zásada hospodárnosti

Hospodárnosť nie len z finančného hľadiska ale najmä časového.

Súd v rámci hospodárnosti môže urobiť na základe dožiadania aby vypočul iný súd.

Priamosť, znamená aj to, že súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré sa priamo dozvedel výnimka je dožiadanie. (aj znalosť právnych predpisov, a všeobecne známe skutočnosti)

Každý má právo aby sa o jeho veci konalo bez zbytočných prieťahov v primeranej dobe.

Primeraná doba – to používa Strasburg – je to výhodnejšie lebo to čo je priemeraná doba nemusí byť proti bez zbytočných prieťahov.

Čl. 48 - Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Prísediacich – u nás v civilných veciach laický prvok nie je.

Čl. 142 – rozsudky sa vyhlasujú v mene SR a vždy verejne – aj keby sa konalo bez verejnosti.

Dispozičná zásada,

Zásada oficiality

Odlišujú sa z hľadiska účasti účastníkov,  

Dispozičný princíp nie je expressis verbis upravený v OSP.

Nikdy nemôže odvolacie konanie začať na základe rozhodnutia súdu.

Dispozícia platí až po rozhodnutie na odvolacom súde.

Inštitút prerušenia konania (všetci) vtedy ak vyzerá tak, že by sa mohli dohodnúť mimo súdu. Na roveň sa kladie aj na omisívny úkon – ak by sa všetci nedostavili na pojednávanie.

Pre určité konania ak aj návrh podám zo zákona je spojené iné. S konaním o rozvod je spojené aj konanie o starostlivosti o maloletých detí a výživné. To je obligatórne. To iste určenie otcovstva je spojene s tymi istymi.

Výnimkami z pravidla nerozhodovať ultra petita partium - nad rámec petitu,

- predpisy o delenej zodpovednosti za náhradu škody a

- predpisy o výživnom;

v oboch prípadoch súd nemusí rešpektovať vôľu navrhovateľa v otázke výšky nároku.

Nemôže isť ultra petita partium. Iba v prípade ak konanie začalo na návrhu ale ide o konanie , ktoré by mohlo začať aj bez návrhu, Teda konanie začala matka na výživné ale súd možné prisúdiť viac ako žiadala matka.

Tretí - aj bez návrhu strán môže rozhodnúť, že určitá podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Súd povie toto je neprijateľné.

Prejednacia

Vyšetrovacia

1. Svetlana Ficová a kolektív – Občianske právo procesné
2. Dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. Právnické štúdie, XVII, 1,

Príloha : Výňatok z ústavy a OSP

Siedmy oddiel
PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU

Čl.46

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Čl.47

(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.
(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Čl.48

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl.49

Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Čl.50

(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.