Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo procesné

Poznámky 2 - Sporové a nesporové konanie, história a pojem OPP (p2.doc)

Sporové a nesporové konanie

Konanie sa člení na sporové a nesporové.

Porovnanie

Nesporové konanie :

1. môže byť aj jeden účastník.
2. Nemôže vstúpiť vedľajší účastník.
3. V zásade konštitutívne účinky
4. Zásada oficiality a vyšetrovacia zásada
5. Nie každé nesporové konanie môže začať bez návrhu, len tam kde to zákon výslovne dovoľuje.
6. Vylúčená dohoda

Sporové konanie :

7. môže vzniknúť aj tzv. procesné spoločenstvo (navrhovateľ je sporovom konaní dominus litis, t.j. pán sporu.)
8. V sporovom konaní môže vstúpiť vedľajší účastník konania (osoba, ktorá má právny záujem)
9. V zásade deklaratórne účinky
10. Dispozičná a prejednacia zásada
11. Možná dohoda

Vysvetlenie :

Napr. Nesporová vec osvojenie taktiež len návrh. V prípade vyhlásenia za mŕtveho aj ex offo.

Bez návrhu len tam kde to zákon dovoľuje.

Dispozičná zásada spočíva i v tom, že v sporovom konaní buď vynechajú súd alebo podajú návrh a dohodnú sa na súde.

V nesporových veciach je dohoda vylúčená. Na druhej strane je ale možné, že účastník súhlasí s výškou výživného. (1)

Prejednacia zásada – súd rozhoduje na základe predložených faktov.

Vyšetrovacia zásada – teda súd aj zisťuje ale aj skutočnosti ale je možný aj návrh jednej zo strán.

Ak žiadam o zrušenie spoluvlastníctva musím žalovať všetkých spoluvlastníkov.

Ak chcem vindikovať vec musia žalobu podať všetci spoluvlastníci. ??

Niektoré rozhodnutia v nesporových veciach dokonca nahradzujú udalosti – osvojenie.

Pojem občianskeho procesného práva

„Termín občianske súdne konanie je preto výrazom užšieho vymedzenia predmetu civilno-procesnej ochrany..“ (2)

(1) Občianske procesné právo je súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú civilný proces.  

(2) Civilným procesom všeobecne rozumie vzájomne spätá činnosť súdu a subjektov zúčastnených na riešení danej veci, najmä jej účastníkov, zameraná na ochranu ohrozených či porušených práv z civilnoprávnych a niektorých iných právnych vzťahov a zároveň procesné vzťahy subjektov zúčastnených na tejto činnosti.

Občianske procesné právo alebo aj civilné procesné právo je to právo verejné.

Poskytuje ochranu aj účastníkom konaní preto ak sú splnené zákonné podmienky nie je možné aby súd vyhlásil, že nerozhodne alebo, že nevie. Bolo by to považované za denegatio iustitie.

Máme aj ústavné procesné právo – kde sa upravuje konanie pre USSR.

Občiansky súdny poriadok bol budovaný na nerozdeľovaný na sporové a nesporové konanie.

Konanie základné je upravené v tretej časti, prvá a druhá hlava. Správne súdnictvo je upravené v piatej časti.

Ak nesporové konanie neupravuje niečo iné možno subsidiárne použiť ustanovenia sporového konania.

1. Obyčajové právo
2. prvá úprava civilného procesu v Európe bola v rímskom práve a potom germánsky kódex.

Rimania (Mali aj sporové aj nesporové) prišli na to, že je nutné upraviť sporové konanie a prišli na to, že ten kto rozhoduje musí poznať právo. Ak sa má riešiť spor musí byť podaná žaloba. Žalobe musím tvrdiť svoje porušené právo, skutkové dôvody dôkazy, vymysleli onus probandi ten kto je navrhovateľ. Súd nesmie prekročiť návrhy strán. Ak judex rozhodol, vymysleli : „ne bis in idem“ prekážka res judicata. Protipólom rímskeho procesu bol germánsky proces.

Germánske právo zas stanovilo, že žalobca nemusel dokazovať svoje právo a obžalovaný podal len miestoprísažné vyhlásenie.

Tieto dva sa spojili do neskôr lomgobardského a ten vyústil do kanonického.

Právny predpis prikazoval sudcovi ako má hodnotiť ten, ktorý dôkaz.

unus testis nulus testis – jeden svedok, žiadny svedok.

Preferovala sa zásada písomnosti.

Zásada materiálnej pravdy – priamo ústava ukladala súdu povinnosť aby sa zistil skutočný stav veci. Teda reálny objektívny stav.

Rozdiel je v tom, že či súdu predpisy znemožňujú zistiť materiálnu pravdu. Ak predpisy takéto konanie súdu sťažujú hovoríme o zásade formálnej pravdy.

Aj v sporovom konaní § 120 ods. 1 umožňuje súdu vykonať dôkaz, ktorý nik nenavrhoval. Aby si niečo napr. overil. Súd je viazaný súhlasnými skutkovými vyjadreniami strán.

§ 153 OSP

1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

(2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Samotné konanie :

a) základné konanie:

1) konanie na prvom stupni

- začatie konania na základe žaloby, návrhu na začatie

konania alebo ex offo,

- priebeh konania (príprava pojednávania,dokazovanie),

- rozhodnutie

2) opravné konanie:

- odvolacie konanie na súde druhého stupňa na základe odvolania

- konanie o obnove konania na súde prvého stupňa na základe návrhu na obnovu konania

- dovolacie konanie na najvyššom súde na základe dovolania

- konanie o mimoriadnom dovolaní na najvyššom súde na základe mimoriadneho dovolania

b) vykonávacie konanie

- vykonávacie konanie (exekučné), najmä nariadenie výkonu rozhodnutia na základe návrhu

(1) doc. JUDr. Štefan Ogurčák CSc.

(2) Svetlana Ficová a kolektív – Občianske právo procesné